Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200555
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4012200555.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: 1/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, U. D.
XX, XXXXX F., Nemecko, 2/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XXX, U., zast. advokátom JUDr. Petrom
Hríbom, Metodova 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, IČO: 37 961 225, zast.: ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, Nitra, IČO:
36 854 107, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: A/2012/01248 č. z.:
A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2012 sa RNDr. S. M., nar. XX.XX.XXXX, domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j.: A/2012/01248 z. č.: A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 ako aj
prvostupňového rozhodnutia č. j.: A/2012/01248 č. z.: A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru - opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po
skončení zaradenia mimo činnej služby. V žalobe uviedol, že odo dňa 01.06.2004 bol vymenovaný
do funkcie odborný radca - predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch

a vedúci úradu v stálej štátnej službe v zmysle príslušných ustanovení z. č. 312/2001 Z. z. o štátnej
službe. V ďalších dôvodoch žaloby poukázal na spory vedené na tunajšom súde sp. zn. 30S/43/2007
a 30S/46/2007, v ktorých sa domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktorými bol v roku 2007
opätovnezaradenýdočinnejštátnejslužbyanáslednesnímbolukončenýštátnozamestnaneckýpomer.
Na tunajšom súde boli aj ďalšie konania sp. zn. 11S/74/2009 a 11S/82/2009, ktoré boli definitívne
skončené rozsudkami Najvyššieho súdu SR 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011 a 5Sžo/127/2010 zo dňa
24.02.2011.

Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na postup žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie majúc za
to, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím (resp. aj postupom a rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu) nerešpektoval právny názor vyslovený v právoplatných súdnych rozhodnutiach,
hoci je ním podľa § 250j ods. 6 OSP viazaný. Zdôraznil najmä, že v konaní o opätovnom zaradení
zamestnanca do činnej štátnej služby, ktoré začal žalovaný dňa 25.01.2012 písomným oznámením o
začatí správneho konania v tejto veci, žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol o zaradení žalobcu k

presnému dňu šesť rokov dozadu. Účinky tohto rozhodnutia však nastávajú až doručením rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie je preto retroaktívne, nezákonné a nulitné pre svojvôľu, absenciu logiky a
nezmyselnosť prejavu vôle žalovaného.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2012 poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11S/74/2009
zo dňa 24.05.2011. Oba súdy v dôvodoch rozsudkov zhodne žalovanému uložili záväzný pokyn spätne

zaradiť žalovaného do činnej štátnej služby potom, ako odpadol dôvod na postavenie žalobcu mimo
činnú štátnu službu. V zmysle uvádzaných rozsudkov bol správny orgán prvého stupňa povinný
postupovať pri opätovnom zaradení do činnej štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu
službu podľa § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní všetkých
hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení tohto zákona rozhodnúť o zaradení na vykonávanie

štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, odpadli dôvody na
postavenie žalobcu mimo činnej štátnej služby, o čom sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel
dňom 27.12.2006. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného, pri aktuálnom zaradení žalobcu
do činnej štátnej služby vychádzal z faktu, že dôvody na zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu
odpadli, o čom sa žalovaný dozvedel najneskôr 27.12.2006. Žalovaný v súlade so záväznými pokynmi
súdov konal tak, aby došlo k zaradeniu žalobcu späť do činnej štátnej služby, keďže dôvody postavenia

žalobcu mimo činnú štátnu službu odpadli.

Z uvádzaných dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Dňa 17.10.2012 žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Podaním zo

dňa 16.11.2012 žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže žalobca smrťou stratil spôsobilosť
na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu.

Tunajší súd uznesením č. k. 15S/26/2012-93 zo dňa 31.10.2012 konanie zastavil a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd SR na základe odvolania podaného dedičmi žalobcu M. F. a J. M. svojím rozhodnutím sp.
zn. 6Sžo/7/2013 zo dňa 20.03.2012 vyššie uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre správne posúdenie veci bolo potrebné
zistiť, či práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce z predmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, alebo

či prechádzajú v rámci dedičského konania na dedičov žalobcu. Pri otázke prechodu práv a povinností
treba vychádzať z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktorý taxatívne vymenúva ustanovenia
Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov. Vyššie
uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem ďalších aj na § 35 Zákonníka práce,
v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou

nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z
pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v
domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto možno konštatovať, že po smrti
žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby taxatívne vymenované v zákone, resp.
stávajú sa predmetom dedičstva. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru bezprostredne súvisia

aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky voči žalovanému v
dôsledku rozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci a ktorým bol žalobca,
zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie štátnej služby,
vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 33 zákona o štátnej službe. Zo skutkových
zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania vedeného na

Okresnom súde v Topoľčanoch (sp. zn. 6C/126/2012) vo veci žalobcu: RNDr. S. M. proti žalovanému:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24.063,39 eura, ktoré
konanie je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania. Smrťou žalobcu ako
štátneho zamestnanca zanikol jeho štátnozamestnanecký pomer podľa § 39 ods. 3 zákona o štátnej
službe. Nevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého

pomeru, na ktoré mal nárok ku dňu smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z § 149 ods. 1 zákona
o štátnej službe v spojení s § 35 ods. 1 Zákonníka práce.

Najvyšší súd SR vo vyššie uvádzanom rozhodnutí súdu prvého stupňa uložil povinnosť v konaní
pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie žaloby (§ 246 ods. 1, § 246a
ods. 1 OSP) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) prejednal vec na nariadenom
pojednávaní, na ktoré sa nedostavil riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcov. Keďže saneospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd vec prejednal len
za účasti právneho zástupcu žalovaného (§ 101 ods. 2, § 250g ods. 2 OSP).

Predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. j.: A/2012/01248 č. z. A/2012/016695
zo dňa 07.02.2012, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa § 126 a § 125 v spojení s § 27 písm. k/
a § 35 ods. 1, 2 z. č. 321/2001 Z. z. zaradil žalobcu ako štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnú
štátnu službu dňom 27.12.2006 späť na vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z pokynov odvolacieho súdu konajúci súd riešil predbežnú otázku, či práva a povinnosti
žalobcu vyplývajúce z predmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, resp. v rámci dedičského konania
prešli na dedičov žalobcu.

Keďže žalobca po začatí súdneho konania (15.06.2012) dňa 29.09.2012 zomrel, súd okrem

administratívneho spisu žalovaného a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 11S/74/2009,
11S/82/2009 a 26S/38/2012 doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými z Mestského
úradu Topoľčany a z dedičského spisu žalobcu.

Z oznámenia mestského úradu zo dňa 21.05.2014 súd zistil, že žalobca bol naposledy prihlásený k

trvalému pobytu v meste W. na adrese Y. XXX/XX., W., Kto žil s menovaným na uvedenej adrese,
mestskému úradu nebolo známe.

Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 31.10.2012 z dedičského spisu v dedičskej veci
2D/491/2012, Dnot 246/2012 po RNDr. S. M., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., Y. XXX/

XX, bol poručiteľ rozvedený, jeho dedičmi sa stali M. F., rod. M., bytom F., Y. XX, Q. a J. M., bytom G.
XXX, U..

Zo zápisnice ďalej vyplýva, že poručiteľ nemal na adrese svojho trvalého bydliska v čase smrti žiadne
spolužijúce osoby a jeho rodičia už nežili.

Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/491/2012, Dnot 246/2012 zo dňa 14.12.2012 vydaného
notárkou JUDr. Vlastou Rybánskou, poručiteľ RNDr. S. M. zomrel bez zanechania závetu a listiny o
vydedení. Zákonnými dedičmi v I. dedičskej skupine sú deti poručiteľa: M. F., rod M., bytom F., Q. a J.
M., bytom U. - N., G. XXXX/XXX, ktorí vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú.

Z lustrácie zo dňa 14.05.2014 súd zistil, že M. F. je na trvalý pobyt v Nemeckej spolkovej republike
prihlásená od 06.09.2004.

J. M. má na adrese U., U. - N., G. XXX trvalý pobyt od 07.01.2000.

Riadiac sa pokynmi NS SR, konajúci súd pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu M. F. a J. M..

Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby
(§ 115 OZ).

Podľa § 39 ods. 3 z. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky
zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku
prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak
s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

Keďže zásadne platí, že smrťou zamestnanca jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov
nezanikajú a mzdové nároky (súvisiace s predmetom konania vedeného na OS Topoľčany sp. zn.
6C/126/2012) prechádzajú podľa § 35 ods. 1 ZP priamo na manžela zamestnanca, resp. deti a jehorodičov v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku, súd skúmal splnenie podmienok
prechodu mzdových nárokov pôvodného žalobcu.

Podmienkou prechodu mzdových nárokov je podstatná okolnosť - teda to, že vymenované osoby žili so
zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Podľa § 115 OZ sa spoločným žitím v domácnosti rozumie trvalé spolužitie fyzických osôb (spoločnou
adresou trvalého bydliska a faktickým zdržiavaním sa na tejto adrese) a uhrádzaním nákladov na svoje

potreby.

V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že M. F. a J. M. nežili v
čase smrti RNDr. S. M. s ním v spoločnej domácnosti; poručiteľ nemal manžela a ani žijúcich rodičov.
Mzdové nároky poručiteľa ako zamestnanca neboli ani predmetom dedičstva.

Pri nesplnení podmienky spolužitia zomrelého zamestnanca s jeho deťmi v čase smrti v spoločnej
domácnosti, súd dospel k záveru, že mzdové nároky poručiteľa RNDr. S. M. neprešli jeho smrťou na
jeho deti - M. F. a J. M..

M. F. a J. M., ako súčasní žalobcovia, s ktorými súd pokračoval v konaní, nemajú z uvádzaných dôvodov

aktívnu legitimáciu v spore. Preto súd žalobu zamietol.

Súd žalobcovi podľa § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v
dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).