Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010985
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114010985.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Ing.

Štefana Mečára a Mgr. Zuzany Zorádovej, v trestnej veci obžalovaného I. T., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i), odsek 4
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.02.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

I. T. , narodený XX.XX.XXXX v X. C.,
trvale bytom Y. XXX,
toho času bytom Y. XXX,

r o z h o d o l :

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX.XX hodine v herni R. na ulici 1. mája v X. C., po predchádzajúcich

slovných provokáciách zo strany poškodeného G. E., pristúpil k poškodenému a udrel ho päsťou do
ľavej oblasti tváre takou intenzitou, že poškodený spadol z barovej stoličky na zem, pričom týmto úderom
mu spôsobil zlomeninu pravej strany dolnej čeľuste medzi štvrtým a ôsmym zubom s dobou liečenia
sedem týždňov a práceneschopnosťou trvajúcou osem týždňov,
t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek X písmeno c) P. zákona s poukazom na § 12X
odsek 3 písmeno i), odsek X P. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
X písmeno a) P. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

G. § 156 odsek X P. zákona, P. zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno
l) P. zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) P. zákona, s použitím § X8 odsek 2,
odsek 3 P. zákona a § 4X odsek 1 P. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere X (dva) roky.

G. § 49 odsek X písmeno a) P. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.G. § 50 odsek X P. zákona mu určuje skúšobnú dobu na X (jeden) rok.

G. § 287 odsek X P. poriadku povinnosť nahradiť poškodeným:

1/ D. poisťovňa, so sídlom J., ul. XX. S. 8, W.: XX XXX XXX, krajská pobočka P., škodu vo výške XXX,XX
eura a
2/ A. X. poisťovňa, a.s., so sídlom J., J. XX/A, W.: XX XXX XXX, škodu vo výške XXX,XX eura.

G. § 288 odsek X P. poriadku sa poškodený G. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX,

odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby M. prokurátora v L. prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému I. T. a na hlavnom
pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodeného G. E., výsluchom svedkov G. E., Y. E. a C. T., výsluchom znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia C.. E. G. a prečítaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

M. I. T. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nepoprel spáchanie skutku, avšak namietal priebeh

skutkového deja a z uvedeného dôvodu tiež nesúhlasil s obžalobným tvrdením, že mal poškodenému
úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. P., že poškodeného jedenkrát udrel rukou, konkrétne mu dal
facku na tvár po tom, čo ho poškodený verbálne provokoval. L. sa poškodeného spýtal, či je v poriadku
a objednal mu drink. K., že k úderu z jeho strany prišlo v stoji a aj poškodený vtedy stál.

G. G. E. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si na skutok veľmi nepamätá, pretože
bol vtedy pod vplyvom alkoholu. G., že mohol obžalovaného provokovať, ale na žiadne podrobnosti
si nepamätal. L. opísať ani úder a ani bolesť, ktorú ani nevedel, či nejakú cítil. L. bol v nemocnici s
odstupom XX dní operovaný, mal zlomenú sánku a aj jeden zub a liečba trvala dlhšie ako dva mesiace.
C. fixáciu na tvári a túto mal aj po ukončení práceneschopnosti, ktorá trvala sedem týždňov. L. žuť a

jedol len tekutú stravu, nemohol športovať, bolesti nepociťoval. M. sa mu hneď v tom bare po údere
ospravedlnil. Z. predchádzal konflikt s obžalovaným, pretože mu prekážalo, že sa na neho díval. W. si
k veci nepamätal.

D. G. E. (kamarátka obžalovaného a barmanka) ku skutku na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

uviedla, že poškodený a jeho kamarát mali vypité a obžalovaného provokovali. Aj obžalovaný mal vypité
a jedenkrát udrel rukou poškodeného, obaja pri tom stáli pri bare. L. obžalovaný zisťoval, či je poškodený
v poriadku. W. k veci neuviedla.

D. Y. E. (barmanka) ku skutku na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že striedala v bare

kolegyňu E. o XX.XX hodine a videla, že obžalovaný udrel poškodeného, ktorý sa mu predtým smial. M.
mali vypité. L. sa vyjadriť k ich vzájomnému postaveniu pri údere. M. po údere objednal poškodenému
drink. G. sa jej na nič nesťažoval.

D. C. T. (kamarát poškodeného) na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že obžalovaný udrel

poškodeného po nejakom predchádzajúcom slovnom konflikte, ktorý bližšie popísať nevedel. W. o jeden
úder na tvár poškodeného, v dôsledku čoho mal poškodený zlomený sánku, iné zranenia nemal. Po
odchode z tohto baru išiel s poškodeným, ktorému pomohol, do iného baru a tam poškodený odpadol.
Zo zeme poškodeného nedvíhal. W. k veci si nepamätal.

X. z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia - C.. E. G. na hlavnom pojednávaní
predniesol písomne podaný znalecký posudok č. XX/XXXX s tým, že sa v celom rozsahu zotrval na jeho
záveroch a uviedol, že ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu záverov uvedených v posudku. G. však o zaevidovanie opravy zrejmej pisárskej
chyby, ktorá spočívala v tom, že na strane XX posudku by malo byť správne uvedené, že išlo o zlomeninu

pravej (teda nie ľavej) strany čeľuste.X. uviedol, že zranenie poškodeného vzniklo priamym (pravdepodobne jedným) úderom tupým
predmetom do ľavej strany dolnej čeľuste a preneseným, tzv. strihovým mechanizmom došlo k
zlomenine na pravej strane čeľuste. X., že zranenie bolo G. E. spôsobené úderom tupého predmetu

(pravdepodobne zavretou päsťou), za použitia aktívneho násilia a boli zapríčinené inou osobu. W. o úraz
ľahký.W.úderuvyvodzovalzcharakteruporanenia,ktorábolastrednáamuselobysajednaťopodstatne
silnejšie násilie, aby prišlo u poškodeného k zraneniu mozgu ako životne dôležitého orgánu. E., že by u
poškodeného prišlo aj k otrasu mozgu. K obmedzeniu v obvyklom spôsobe života poškodeného znalec
uviedol, že išlo o ťažké obmedzenie vzhľadom na sťažený príjem potravy, ktorú požíval poškodený po

dobu liečenia len v tekutej forme (cez hadičku), pretože takáto zlomenina sa obvykle hojí najmenej osem
týždňov a aj poškodený mal čeľustnú fixáciu nasadenú celých osem týždňov.

D. na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec sa vzťahujúce
listinné dôkazy, teda lekárske správy a nálezy, odpis registra trestov a správy o povesti obžalovaného
(správa z miesta bydliska a zamestnávateľský posudok) a správy z jednotlivých poisťovní.

E. v texte opísaný rozsah dokazovania bol pred súdom vykonaný pred dvoma rôznymi senátmi, kedy
obžalovaný dňa XX.XX.XXXX dal súhlas na zmenu v zložení senátu (k zmene ktorého prišlo po pridelení
spisu novému zákonnému sudcovi v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti predošlého predsedu
senátu) a nežiadal, aby bolo dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX opakované odznova.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. D. mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, avšak nestotožnil

sa úplne s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, uvedenou v obžalobe okresného prokurátora.
G. názoru súdu vykonané dokazovanie neumožňovalo prijať záver, že konaním obžalovaného prišlo k
naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty zažalovaného skutku (konkrétne trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 155 P. zákona), definovaného úmyselným spôsobením ťažkej ujmy
na zdraví podľa § 12X odsek 3 P. zákona. G. tohto záveru súdu bránilo nenaplnenie subjektívnej

stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, teda absencia čo i len nepriameho úmyslu v konaní
obžalovaného vo vzťahu k následku, ktorý svojim konaním spôsobil. D. preto konanie obžalovaného
nemohol kvalifikovať podľa zákonného ustanovenia uvedeného v obžalobe a mal za to, že obžalovaný
svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 odsek 1, odsek X písmeno c) P. zákona s poukazom na § 12X odsek 3 písmeno i), odsek X P.

zákona, a to v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek X písmeno a) P. zákona
tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol poškodeného v herni
s názvom „R.“.

Po vykonaní dokazovania bolo vo veci zrejmé, že obžalovaný spáchanie skutku priznal, popisoval ho

však odlišne ako poškodený a tvrdil, že poškodeného udrel po provokáciách z jeho strany a tento úder
označil ako facku. M. tiež zdôrazňoval, že na poškodeného zaútočil iba jeden raz a ihneď po „facke“ sa
poškodeného pýtal, či je v poriadku a kúpil mu ďalší alkoholický nápoj.
P. prezentovanú výpovednú verziu a obranu obžalovaného čiastočne podporili svedecké výpovede
barmaniek G. E. a Y. E., ktoré obe zhodne potvrdili, že medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí boli

obaja pod vplyvom alkoholu, prišlo k nejakému bližšie nešpecifikovanému konfliktu, kedy obžalovaný
reagoval na provokáciu poškodeného tak, že ho jedenkrát udrel do tváre. S. jedna zo svedkýň však
samotnú podstatu provokácie ako ani následný úder nevedeli bližšie popísať a nevedeli sa tiež vyjadriť
k vzájomnej pozícii útočníka a obete pri údere.
L. tomu však ďalšie dôkazy umožnili súdu ustáliť, že obžalovaný konfrontačnú debatu s poškodeným

ukončil tým, že udrel poškodeného päsťou na tvár (teda nejednalo sa o facku) a ten po údere spadol
z barovej stoličky na zem a z úst mu tiekla krv. P. vypovedal svedok C. T., ktorý sa nachádzal v tesnej
blízkosti poškodeného a pomáhal mu vstať zo zeme. V. takto vypovedal aj poškodený, ktorý však nebol
spôsobilý poskytnúť detailný popis skutku, pretože pre alkohol požitý v čase skutku si naň nepamätal.
G., že sa mu obžalovaný ihneď ospravedlnil a zisťoval, či je v poriadku a pripustil, že úderu predchádzala

jeho provokácia.
Z výpovede samotného obžalovaného, ale aj z výpovedí poškodeného a svedkov mal súd za
preukázané, že v herni „R.“ prišlo ráno dňa XX.XX.XXXX v čase približne o siedmej hodine k
fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí sa bezprostredne predtým vzájomneslovne doťahovali. V tomto opise skutkového deja boli jednotlivé výpovede celkom zhodné a významné
rozdielnosti sa začali vyskytovať až vo vzťahu k opísaniu toho, ako konkrétne obžalovaný udrel
poškodeného.

D. podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci mal preto súd v ďalšom za preukázané jednak
z výpovede svedka C. T. a následne za jednoznačne usvedčujúci dôkaz súd považoval aj znalecký
posudok C.. E. G.. M. sa podľa názoru súdu vo vlastnej výpovedi ku spáchaniu skutku priznal, pretože
uviedol, že na mieste činu bol a fyzicky napadol poškodeného, pričom pre súd bolo nepodstatné, že

sa pri konkrétnom popísaní spôsobu svojho konania snažil toto zjednodušiť tým, že ho označil len za
facku. D. nemôže celkom vylúčiť, že si obžalovaný pod vplyvom požitého alkoholu mohol napadnutie
poškodeného uložiť do pamäte ako facku.
D.všakvzaldoúvahy,žeznalecC..E.G.sacelkomzreteľnevyjadrilkspôsobu,intenziteakoajnásledku
konania obžalovaného a v tejto súvislosti najmä absolútne vylúčil, že by k vzniku zranenia poškodeného
(zlomenie dolnej čeľuste) prišlo v dôsledku facky a zároveň tiež celkom vylúčil možnosť vzniku tohto

zranenia v dôsledku pádu poškodeného na tvrdú podložku.
D. preto uveril verzii poškodeného a svedka C. T., keď títo opakovane potvrdili, že útočníkom bol
obžalovaný a obdobne popísali útok obžalovaného na poškodeného ako jeden úder rukou zovretou
v päsť na tvár poškodeného, pričom rovnako tak popísali napadnutie poškodeného aj obe barmanky,
svedkyne G. E. a Y. E.. M. toho, všetci zhodne potvrdili, že útočník a obeť boli v konfrontácii, kedy

poškodený obžalovaného provokoval.

S. vyplynulo zo znaleckého dokazovania, následok spôsobený konaním obžalovaného voči
poškodenému G. E. jednoznačne zodpovedal zákonom vymedzenému pojmu „ťažkej ujmy na zdraví“ v
ustanovení § 12X odsek 3 P. zákona, a to podľa písmena i) - teda poruche zdravia trvajúcej dlhší čas,

ktorá je v zmysle § 123 odsek X P. zákona definovaná ako porucha zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala
liečenie (prípadne aj pracovnú neschopnosť) v trvaní najmenej XX kalendárnych dní a zároveň ako taká
porucha zdravia, v dôsledku ktorej bol poškodený počas najmenej XX kalendárnych dní aj závažne
ovplyvnený v obvyklom spôsobe života. P. závažným ovplyvnením je potrebné rozumieť stratu alebo
obmedzenie mobility, nesamostatnosť pri vykonávaní hygienických potrieb, stravovaní a podobne.

G. ťažkej ujme na zdraví teda musí ísť o vážnu poruchu zdravia alebo o vážne ochorenie, ktoré
poškodený pociťuje ako citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života (Rt XTz XX/XX), a to po dlhší čas (Rt
XTz XX/XX).
T. právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví z hľadiska, či ide o ublíženie na zdraví v zmysle §
22X odsek X P. zákona č. XXX/XXXX Zb. (aktuálne § 155 odsek 1 P. zákona č. XXX/XXXX Z. z.), alebo

lenodrobnéublíženienazdraví,ktorénedosahujeintenzituporuchyzdraviapredpokladanejvcitovanom
zákonnom ustanovení, možno urobiť len na podklade lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku
(Rt XTz XX/XX), analogicky je takýto právny záver možné urobiť len na podklade znaleckého posudku
aj pri posudzovaní ujmy na zdraví z hľadiska, či bol spôsobený ťažší následok, a teda aj „ťažká ujma
na zdraví“.

V danom prípade znalec C.. E. G., ale aj sám poškodený G. E. takéto obmedzenie v dôsledku poruchy
zdravia trvajúcej dlhší čas jednoznačne obaja potvrdili, a preto niet žiadneho relevantného dôvodu,
ktorý by bránil prijať záver, že následkom trestného činu obžalovaného bola ťažká ujma na zdraví
poškodeného.
V znaleckom posudku znalec C.. E. G. jednoznačne dospel k záverom (ktoré navyše tiež zopakoval a

na ktorých zotrval aj vo výpovedi pred súdom), že u poškodeného prišlo v dôsledku priameho aktívneho
násilia tupým predmetom pôsobiaceho na jeho tvár a spôsobeného konaním inej osoby k zlomenine
spodnej čeľuste, ktorá musela byť odborne ošetrená a ktorej hojenie si vyžadovalo osem týždňov,
počas ktorých mal poškodený nasadenú čeľustnú fixáciu a tá mu po celú dobu liečenia bránila v
normálnom - obvyklom prijímaní potravy, nakoľko bol nútený živiť sa len tekutou stravou pomocou

hadičky. G. názoru súdu, vychádzajúc aj z vyššie citovanej judikatúry, patrí aj dlhší čas trvajúce výrazné
a zásadné obmedzenie v stravovaní jednoznačne k závažnému ovplyvneniu v obvyklom spôsobe života
poškodeného, pričom prijatiu tohto záveru nijako nebráni skutočnosť, že poškodený bol v tom období
mobilný, mohol športovať a prípadne pracovať alebo samostatne vykonávať hygienu.

V nadväznosti na spôsob napadnutia poškodeného a priebeh samotného útoku, ako aj následok týmto
spôsobený, vyhodnotil súd vyššie opísané konanie obžalovaného ako nespochybniteľný fyzický útok
na poškodeného G. E., teda ako použitie fyzickej sily voči inej osobe bez zjavného oprávnenia na taký
zásah, hoci by aj bol zo strany poškodeného vyprovokovaný slovnou výzvou.S poukazom na spôsob útoku, neprimeranosť akcie obžalovaného, ale najmä vzhľadom na miesto, na
ktoré viedol jeho úder (tvárová časť hlavy poškodeného), mal súd za preukázané, že obžalovaný takto
konal v úmysle „zneškodniť“ poškodeného - teda ublížiť obeti jeho útoku na zdraví (Rt IV XXX/XX - „K

akému úmyslu viedla činnosť páchateľa, treba vyvodiť - ak niet dôkazov o pohnútke a účele činu - zo
spôsobuprevedeniačinu,druhupoužitejzbraneadôležitostiorgánutela,ktorýbolnapadnutýasilyrán“).
V tejto súvislosti považuje súd za veľmi potrebné poukázať na závery znaleckého dokazovania, na
základe ktorého mohol vo veci ustáliť, že napadnutie poškodeného spočívalo len v jednom údere
päsťou na ľavú dolnú čeľusť poškodeného, ktoré viedol obžalovaný strednou intenzitou a týmto zásahom

tváre poškodeného prišlo k zlomenine pravej strany čeľuste preneseným, tzv. strihovým mechanizmom.
D. tiež zdôrazňuje, že znalec označil tento úraz za ľahký a k intenzite úderu, ktorú vyvodzoval z
charakteru poranenia, jednoznačne uviedol, že by sa muselo jednať o podstatne silnejšie násilie, aby u
poškodeného prišlo k zraneniu mozgu ako životne dôležitého orgánu, sídliaceho v hlave (kam smeroval
úder).
P. skutočnosti v súhrne bránili súdu stotožniť sa s obžalobou a prijať záver, že v konaní obžalovaného

bol od začiatku útoku zahrnutý úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, konkrétne čo i
len vážnu poruchu zdravia podľa § 12X odsek 3 písmeno i) P. zákona. D. preto po starostlivej úvahe
vyhodnotil, že takýto úmysel nie je možné nado všetky pochybnosti pripísať konaniu obžalovaného len
v dôsledku skutočností, že päsťou udrel poškodeného stredne silnou intenzitou do spodnej časti tváre,
pretože tomu bránia ďalšie, pre vec nemenej významné skutočnosti. P. skutočnosťami sú podľa názoru

dôkazy preukazujúce, že sa jednalo len o jednu ranu (tzn. neprišlo k opakovaniu úderu na tvár s cieľom
chcieť spôsobiť ťažší následok) a vo veci tiež bolo zrejmé, že obžalovaný nedisponuje žiadnou takou
preukázateľnou zručnosťou, ktorá by mu umožňovala spoľahlivo, vedome a cielene zlomiť protivníkovi
čeľusť jediným zamýšľaným úderom, prípadne vyvolať u neho inú vážnu poruchu zdravia.

D. preto konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) P. zákona ako
úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený P. zákonom, berúc do
úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v
plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku. M. teda podľa názoru súdu
vedel, že fyzickým násilím, použitým proti zraniteľnej časti ľudského tela (hlava), spôsobí poškodenému

zranenie (ujmu na zdraví). S., podľa názoru súdu obžalovaný poškodenému ťažkú ujmu na zdraví
spôsobiť nechcel a s možným vznikom takéhoto následku nebol ani len uzrozumený. M. sa tak bez
primeraných dôvodov spoliehal, že po údere do tváre poškodeného u neho k ťažkej ujme na zdraví
nepríde,pretožezospôsobujehokonanianiejemožnénepochybneprijaťzáver,žetotoboloodpočiatku
sprevádzané zreteľnou vedomosťou a súčasne prítomným uzrozumením, že poškodený bude osem

týždňov závažne obmedzený na obvyklom spôsobe živote v dôsledku zafixovanej čeľuste, alebo že by
takéto obmedzenie poškodeného bolo dokonca cieleným plánom obžalovaného.
V danom prípade išlo preto podľa názoru súdu o prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom
vykonania činu a mierou zavinenia obžalovaného. D. však mal za to, že vzhľadom na spôsob útoku
obžalovanéhoakoajstrednúintenzituútokuaskutočnosť,žesajednalolenojedenjedinýúder,nemohlo

u obžalovaného nastať ani len uzrozumenie (nepriamy úmysel) o závažnosti následku, ktorým bolo
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. X. nie v prípade, kedy úmyslu spôsobiť takýto závažný následok
nesvedčia žiadne vykonané dôkazy a sú vážne pochybnosti o tom, či so skutočným následkom bol
obžalovaný aspoň uzrozumený. M. tak mohol spoľahlivo vedieť a mal možnosť vnímať, že takto použité
fyzické násilie spôsobí u poškodeného ujmu na zdraví, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal,

že u poškodeného nevznikne vážna porucha zdravia, konkrétne ťažká ujma na zdraví.

X. vo veci nebolo sporné, že obžalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu vedel a bol uzrozumený s tým,
že k fyzickému útoku na poškodeného prišlo na mieste verejnosti prístupnom (v herni), pred viac ako
troma súčasne prítomnými osobami (dve barmanky a svedok C. T.) a že takým konaním môže porušiť

záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj zdraví a dôstojnosti ľudí.
S. už súd uviedol v texte vyššie, na základe takto rozpísaných dôvodov rozhodol, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1, odsek X písmeno c) P. zákona s poukazom na § 12X odsek 3 písmeno i), odsek X P. zákona, a to v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek X písmeno a) P. zákona tak po stránke

subjektívnej ako i objektívnejG. úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 3X odsek X až odsek 4
P. zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

D. prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný a k jeho
osobe boli produkované len dôkazy majúce charakter pozitívneho hodnotenia (správy o povesti). I. tak
išlo v prejednávanej veci o výnimočný exces z obvyklého správania obžalovaného.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 P. zákona preto súd u obžalovaného prihliadol na okolnosť

uvedenú pod písmenom j) s tým, že obžalovaný doteraz viedol z trestnoprávneho hľadiska riadny život
a tiež okolnosť pod písmenom l), pretože obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj
úprimne oľutoval. G. tejto poľahčujúcej okolnosti nijako nebránila skutočnosť, že sa obžalovaný bránil
právnej kvalifikácii zažalovaného skutku. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 P. zákona súd u
obžalovaného zistil okolnosť upravenú pod písmenom h), teda že spáchal viac trestných činov (ublíženie
na zdraví a výtržníctvo). S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd upravoval

výmeru trestnej sadzby s použitím § X8 odsek 3 P. zákona a pri ukladaní trestu znižoval hornú hranicu
prísnejšie potrestateľného trestného činu o jednu tretinu.

E. na to, že obžalovaného súd odsudzoval za dva trestné činy, ukladal mu trest úhrnný podľa zákonného
ustanovenia z týchto dvoch trestných činov prísnejšie trestného (§ 4X odsek 1 P. zákona), a to

bolo ustanovenie § 156 odsek X P. zákona, pretože umožňovalo súdu uložiť obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere na dva roky až päť rokov (kým ustanovenie § 364 odsek X P. zákona umožňuje
uložiť trest vo výmere až na dva roky). D. dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ako aj spôsobený následok, bude účel trestu podľa § 34 P. zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý aj uložením trestu odňatia

slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere X roky. P. výmerou súd reagoval
nielen na závažnosť konania obžalovaného, ale aj na spôsob vykonania činu a všetky jeho okolnosti.
L. osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu,
jeho výkon súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a nápravu určil najkratšiu
možnú skúšobnú dobu - na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný aj spravodlivý

a zabezpečí aj ochranu spoločnosti. K dĺžke určenej skúšobnej doby súd na vysvetlenie dodáva, že
nepovažoval vôbec za potrebné podrobovať správanie obžalovaného kontrole po dlhší čas jej plynutia,
pretože ako už bolo súdom vyššie zdôvodňované, obžalovaný spôsobom života v čase pred skutkom,
ale tiež v čase po skutku, nezadal žiadnu príčinu na to, aby súd pochyboval o jeho schopnosti viesť
riadny život a správať sa bezúhonne.

T. poškodené D. poisťovňa a A. zdravotná poisťovňa si riadne a včas (do skončenia vyšetrovania)
uplatnili aj vyčíslili škodu spôsobenú trestnou činnosťou obžalovaného, súd tomuto uložil povinnosť na
jej náhradu, nakoľko o tom nemal žiadne pochybnosti.

G. G. E. si síce nárok na náhradu škody voči obžalovanému uplatnil včas, avšak nie riadne, nakoľko
do skončenia vyšetrovania tento nárok nevyčíslil a nepredložil doklady potrebné a zodpovedajúce
uplatnenému nároku, odkázal ho súd v tejto veci v súlade s ustanovením § 288 odsek X Trestného
poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.