Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Florovič
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200053.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci
navrhovateľa:POHOTOVOSŤs.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598protiodporcovi:
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Ul. M. Mišíka 28 Prievidza, za účasti R. C., rod.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V
477/2015 zo dňa 12. júna 2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd p o t v r d z u j erozhodnutie odporcu č. V 477/2015 zo dňa 12. júna 2015.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jeho podania vo výške 3 eurá do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 20. júla 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
na rozhodnutie dňa 22. januára 2016, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 477/2015 zo dňa 12.
júna 2015 vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.
Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a R. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, B. ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom
ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka
18 (t.č. DSS Nestor o. z. Stred 449 Zázrivá). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú
nehnuteľnosti zapísané k. ú. B., zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX vchod č. XX, X. poschodie,
súpisné číslo stavby XXXX na pozemku C KN parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7044/598480 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym
združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná
formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv.
„úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní
zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca
a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného
veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výbersplnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
304603106zodňa19.08.2013nazabezpečenieistinyvsume450,00eurspoluspríslušenstvom,úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy,
čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie
citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného
z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu
a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.
Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v
dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal
pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny
orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení,
ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.
R. C. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. R. C. ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. 304603106 zo dňa 19.08.2013 na zabezpečenie istiny
v sume 450,- eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia Následne na to p. R. C. v Dohode o
splnomocnení z 19.08.2013 udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode
4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v celosti. Zmluvu o zriadení záložného
práva č. 700/2014-PTR uzavreli navrhovateľ (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava), ako záložný
veriteľ a p. R. C. ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Bratislava,dňa05.12.2014.Predmetomzáložnéhoprávasú nehnuteľnostizapísanék.ú.B.,zapísaných
na LV č. XXXX ako byt č. XX vchod č. XX, X. poschodie, súpisné číslo stavby XXXX na pozemku C
KN parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7044/598480
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Návrh na vklad záložného práva bol podaný
u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 700/2014-PTR zo dňa
05.12.2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. R. C. bol platný, t.j. či išlo o právny
úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra
v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva
obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť,
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. R. C. uzavrel s navrhovateľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 304603106
zo dňa 19.08.2013. Následne na to dňa 19.08.2013 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (POHOTOVOSŤ s.r.o.).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje
dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany
splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s
ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným
v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný,
psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení
je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom
k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej
dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani
námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní
dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za
dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka),najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby
právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie
splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť
právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu,
keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v
rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu, za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení
právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná,
nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka
výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa
výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku
sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22
Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
krajský súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, zároveň navrhovateľa zaviazal
zaplatiť štátu súdny poplatok prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.