Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209985
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113209985.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: P. N., bytom H. ul. XXXX,

N., právne zastúpený Advokátska kancelária, Mgr. Dana Hanková, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova
2, IČO: 42 122 899, proti žalovanému: Súkromná detektívna kancelária R.S. NÁDEJ s.r.o., so sídlom
Nitra, Škultétyho 20, právne zastúpený JUDr. Ivan Drdoš, advokát so sídlom Nitra, Párovská č. 26, o
zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 836,10 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne, počnúc od 1.12.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva celá náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur s príslušenstvom pričom v žalobe uviedol,
že dňa 01.08.2012 som so žalovaným uzavrel dodatok č. 1 k už uzavretej pracovnej zmluve. U
žalovaného pracoval ako pracovník fyzickej ochrany. Od zamestnávateľa však dňa 30.08.2012 obdržal
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom však išlo o

hromadné prepúšťanie zo strany žalovaného. Žalovaný však pri hromadnom prepúšťaní nedodržal
postup stanovený príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Toto pochybenie v konečnom dôsledku
konštatovalajInšpektorátpráceNitra,ktorývosvojejodpovediuviedol,žežalovanýsadopustilviacerých
pochybení, a to predovšetkým porušil ustanovenia § 73 ods. 2, ods. 3, ods. 4 .. a) a písm. b) Zákonníka
práce (ďalej len „ZP").
Nakoľko žalovaný porušil ustanovenia Zákonníka práca, má v zmysle § 73 ods. 8 ZP nárok na náhradu
mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134 ZP. V zmysle ustanovení §

134 ZP výška dvojnásobku priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu (rozhodujúcim obdobím
pre určenie výšky priemerného mesačného zárobku bolo obdobie júl až september 2012, kde hrubá
mzda za mesiac júl predstavuje sumu 422.98,- EUR, za mesiac august sumu 557,60,- EUR a za mesiac
september sumu 486,95,- EUR, teda spolu 1 467.53,- EUR. Z tohto dôvodu preto priemerná mesačná
mzda za rozhodujúce obdobie predstavuje sumu 489,17,- EUR x 2 mesiace = 978,34.- EUR.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil dodatok č. 1 k pracovnej zmluve

zo dňa 01.08.2012 ,výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 30.08.2012 ,výplatné pásky za rozhodujúce
obdobie a informatívny výpis z obchodného registra Okresného súdu Nitra .3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd vo veci vydal dňa 27.06.2013 platobný rozkaz č. k.X./ / XXX/XXXX - XX, voči ktorému žalovaný
podal odpor a súd vo veci vytýčil termín pojednávania.

5./ Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava sa písomne podaného
návrhu, ktorý bol súdu doručený s tým, že majú za to, že žalobca má nárok na vyplatenie sumy
978,34 eur z dôvodu porušenia ustanovení Zákonníka práce pri hromadnom prepúšťaní. O hromadné
prepúšťaniu ide aj z toho dôvodu, že v čase k 31.8. žalovaný rozviazal pracovný pomer s 13-timi
zamestnancami,vpodstatetútoskutočnosť,žebuderozviazanýpomers13-timizamestnancamiuvádza
aj v písomnej výpovedi doručenej žalobcovi a taktiež túto skutočnosť v podstate vedia potvrdiť aj bývalí

zamestnanci žalovaného. K hromadnému prepúšťaniu ide aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom
odpore tvrdil, že nedošlo k hromadnému prepúšťaniu nemohlo, nakoľko so 4 zamestnancami ukončil
pracovný pomer formou dohody o skončení pracovného pomeru. Podľa smernice ES číslo 98/59, kde
sa v oddiely 1, v článku 1, odsek 1, písmeno a) a b) uvádza, že pre určenie rozhodujúceho počtu
zamestnancov svedčiacich o tom, či došlo k hromadnému prepúšťaniu možno považovať i ďalšie formy

skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď žalovaný ukončil pracovný pomer
4 zamestnancami formou dohody, počíta sa aj takéto skončenie pracovného pomeru do celkového počtu
zamestnancov, ktorí boli v tom čase hromadne prepustení. Trvá na tom, že prepustených v tomto čase
bolo 13 zamestnancov a preto ide hromadné prepúšťanie.
A keďže ide o hromadné prepúšťanie, žalovaný sa dopustil porušenia zákonom stanoveného postupu

pri takomto hromadnom prepúšťaní, konkrétne § 73 odsek 2, odsek 3. odsek 4 a odsek 6 Zákonníku
práce a v zmysle § 73 ods. 8 Zákonníka práce s použitím § 134 ZP vznikol žalobcovi nárok na náhradu
mzdy v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku. Taktiež si v tomto prípade uplatňujú aj úroky z
omeškania, počnúc od 01.12.2012 až do zaplatenia

6./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval od 1.10.2004 nepretržite a nakoľko
dostal výpoveď dňa 31.8.2012, musel zostať u zamestnávateľa do 30.11.2012. Výpoveď dostal podľa
zákonného ustanovenia 63 ods. 1 b) Zákonníka práce, nakoľko sa stal pre spoločnosť nadbytočný,
pričom je uvedené vo výpovedi, že konateľ spoločnosti s účinnosťou od 28.8.2012 prijal organizačnú
zmenu,ktoráspočívavzníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťprácevspoločnosti

na základe ktorej bolo zrušených 13 pracovných miest v druhu práce pracovník fyzickej ochrany
a pátrania. Táto zmena sa týkala zamestnancov, ktorí zabezpečovali ochranu objektu Priemyselný
park Štúrovo, Továrenská 1, Štúrovo. Po skončení pracovného pomeru nezostal naďalej pracovať u
žalovaného, výpoveď mu bola doručená 31.8.2012 o 18,30 hod. a on spolu s ostatnými kolegami na
túto výpoveď nemohol reagovať.

Pracovný pomer u žalovaného ukončil uplynutím výpovednej doby, vtedy platil zákon a to § 76 ods. 2
podľa ktorého mal nárok na odstupné po dobu 3 mesiacov v určitej výške. Keď obdržal výpoveď, nemal
šancu hneď reagovať, na druhý deň vyhľadal úrad práce, kde ukázal výpoveď a tam mu naznačili, že
podľa nich pravdepodobne ide o hromadné prepúšťanie a im nikto nič neoznámil a navrhli mu, aby dal
podnet na Inšpektorát práce v Nitre a z Inšpektorátu práce dostal odpoveď, že došlo k hromadnému

prepúšťaniu ako aj to, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil § 73 ods. 2 Zákonníka práce a § 73 ods.
3 Zákonníka práce, ods. 4, 6 Zákonníka práce a podľa Inšpektorátu práce mal nárok na náhradu mzdy
vo výške dvojnásobku priemernej mzdy podľa § 131 Zákonníka práce.
V novembri 2012 sa obrátil na žalovaného ako zamestnávateľa a žiadal, aby mu boli tieto náhrady
mzdy vyplatené avšak zamestnávateľ nato nereagoval, reagoval až keď bol vyzvaný zo strany jeho

právnej zástupkyne.
Ďalej uviedol, že uzatvoril novú pracovnú zmluvu, Priemyselný park vyhlásil výberové konanie a bol
prijatý do novovytvorenej firmy na základe platne uzavretej pracovnej zmluvy. Z pôvodnej firmy tam
prešlo 8 zamestnancov a nemá vedomosť, že by tam prešli na základe nejakej dohody ale prešli tam
na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy.

Ďalej uviedol, že na základe súkromného rozhovoru s riaditeľom Priemyselného parku zistil a bolo
mu to z jeho strany aj potvrdené, že nebola uzavretá žiadna dohoda o prechode zamestnancov do
Priemyselného parku tak, ako to uviedol odporca. Žalobca uviedol, že k novému zamestnávateľovi sadostal tým spôsobom, že požiadal písomne o prijatie do pracovného pomeru a nie je pravdou, že by
žalovaný vybavoval všetky náležitosti, do Priemyselného parku bol prijatý ako nový zamestnanec.

7./ Žalovaný A. B., konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že konateľom spoločnosti je od júla
2014. V mesiacoch august až október došlo k tomu, že táto firma Priemyselný park Štúrovo riešila
situáciu tak, že vypovedala zmluvu so Súkromnou detektívnou kanceláriou o stráženie týchto priestorov
a rozhodla sa zabezpečiť túto činnosť vlastnou strážnou službou.
Spoločnosť Súkromná detektívna kancelária svojich zamestnancov riadne školí o všetkých

bezpečnostných predpisoch, venuje sa im a sú to veľké prostriedky k tomu, aby tú prácu mohli odborne
vykonávať.
V tomto prípade žalobca ako aj ostatní zamestnanci, ktorí dostali výpovede z dôvodu § 63, odsek 1
písm. b) Zp. jednalo sa o formálnu vec, nakoľko už v tom čase bolo jasne dané a dohodnuté, že títo
pracovníci prejdú dňom skončenia pracovného pomeru na to isté pracovisko. To znamená, prezlečú
si novú uniformu, ktorú im dá nový resp. ten istý zamestnávateľ a spíše novú pracovnú zmluvu, čo je

pochopiteľné. To, že je v novej zmluve napísaná skúšobná doba, to sú formálne veci, ktoré musia byť
napísané jednoznačne v novej pracovnej zmluve. Žalobca, ako aj ostatní pracovníci, ktorých sa to týkalo
nemali narušenú právne istoty, nemuseli sa nahlasovať na Úrade práce ako nezamestnaní, nakoľko to
bolo zrejmé, akonáhle im bola doručená výpoveď z pracovného pomeru.
Žalovaný uviedol, že sa jednalo len o formálne prepustenie zamestnancov, nakoľko inak to nemohlo

byť riešiteľné. Nový zamestnávateľ prevzal týchto zamestnancov. Prepúšťaným zamestnancom nebolo
ponúknuté iné pracovné miesto z ich strany, nakoľko bolo zrejmé, že zostávajú na svojom výkone práce,
na tom istom mieste, len pod iným zamestnávateľom. Z toho titulu im neboli ponúkané ani z ich strany
práce, nevie, či im to bolo dané písomne, ale bolo to zamestnancom zrejmé, že prechádzajú.
Ďalej uviedol, že má za to, že nie je podstatné, či bol naplnený inštitút hromadného prepúšťania,

vyslovuje svoj súkromný názor, že nedošlo k riadnemu zadokumentovaniu celého procesu tak, aby
to bolo vierohodné, myslí si, že sa jednalo len o prevzatie záväzkov novou firmou, ktorá nastúpi po
Súkromnej detektívnej kancelárii R.S. NÁDEJ, de facto nedochádzalo k ukončeniu pomeru pracovného
nakoľko výkon práce a podmienky práce tak isto aj mzdové podmienky boli takmer totožné.

8./ Spoločník spoločnosti žalovanéhoXXXr uviedol, že v tom čase mali okolo 70 až 80 pracovníkov,
nevie sa vyjadriť presne, strážili objekty, strážili aj Priemyselný park, avšak sa rozprával s riaditeľom tejto
spoločnosti a tí mu naznačovali, že by radi urobili vlastnú ochranu, teda licenciu na vlastnú ochranu.
Niekoľkokrát s nimi rokoval, prebrali viacej možností, že keby mali vlastnú ochranu, čo by sa stalo s
týmito zamestnancami, ktorí boli zamestnaní v Súkromnej detektívnej spoločnosti NÁDEJ, načo mu bolo

povedané, že môžu urobiť dohodu tak, že ľudia, že ktorí tam vydržia do 31.12.2012, že si ich potom
prevezmú do svojho stavu.
Vzhľadom na to, že jeho zamestnanci boli na túto prácu zaškolení, došlo k dohode medzi ich
firmou a Priemyselným parkom o prevzatí týchto zamestnancov a má za to, že sa to týkalo 11-
stich zamestnancov. Deviati zamestnanci mali 3 -mesačné výpovede a dvaja mali 2-mesačné

výpovede. Keď dávali výpovede týmto 11-stim zamestnancom, všetci zamestnanci s týmito výpoveďami
súhlasili, pretože sa im povedalo, že nestratia zamestnanie nakoľko si ich nová firma prevezme. Dvaja
zamestnanci mali 2-mesačnú výpoveď. Nový majiteľ, ktorý mal licenciu na vlastnú ochranu priebežne
počas tejto doby s jeho zamestnancami už rokoval, od všetkých si zobrali miery na uniformy a vie,
že mali predbežne podpísané zmluvy skôr, než skončili uňho. Je pravdou, že títo zamestnanci sa v

jeho firme stali nadbytoční, ale bolo im nájdené nové pracovné miesto takže došlo k uzavretiu nového
pracovného pomeru. Na úrade práce sa dozvedel, ale to až následne, že keď prepúšťa viac ako 10 ľudí,
že sa to posudzuje ako hromadné prepúšťanie. Pravdou je, že oni boli 11-sti, ale vzhľadom k tomu, že v
krátkej dobe v priebehu 2 týždňov tí dvaja požiadali o zmenu a keď sa pýtal, aký má význam skutočnosť,
že ide o hromadné prepúšťanie povedali mu, že taký, že by im boli našli prácu, ale on im prácu našiel.

Žalovaný uviedol, že skutočnosť o prepúšťaní neoznámil na príslušnom úrade, oznámil to až
22.10.2012, jednalo sa o 13-stich zamestnancov, z toho štyria končili pracovný pomer dohodou.
Neoznámil Úradu práce, že ide o prepúšťanie 11-stich zamestnancov, oznámil to oneskorene, až vtedy
keď už mali prácu. Neoznamoval, s ktorými zamestnancami sa má rozviazať pracovný pomer. Majú
zástupcov zamestnancov vo firme, ale ten tam už nepracuje, on to so zástupcami zamestnancov

prerokoval, že sa ide hromadne prepúšťať, oni to nepovažovali, že sa jedná o hromadné prepúšťanie,
bol to prechod zamestnancov do druhej firmy so všetkými záležitosťami.9./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný je od začiatku celého procesu ukončenia
pracovného pomeru so žalobcom, ako aj s ostatnými zamestnancami tak ako uviedli v zozname
nezamýšľal uvedené ako hromadné prepúšťanie a preto nemal za povinnosť upovedomiť Úrad práce

sociálnych vecí a rodiny o tejto skutočnosti. Ak by aj k takémuto oznámeniu došlo malo by to čisto
mať formálny charakter vzhľadom na to, že všetci zamestnanci uvedení v zozname plynulo prechádzali
k preberajúcemu zamestnávateľovi tak, ako to oznámili v liste zo dňa 14.12.2015 súdu.
Účelom oznámenia o hromadnom prepúšťaní orgánu štátnej správy je, aby Úrad práce mal možnosť
sa na uvedenú skutočnosť pripraviť, vyhodnotiť vzniknutú situáciu, tak isto ponúknuť prepusteným

zamestnancom príslušné zamestnanie alebo nejakú prácu aby sa z nich nestali dlhodobo
nezamestnaní.
K tomuto však nedošlo, Úrad práce nebol v tomto prípade žalovanému nápomocný a to, že v rámci
svojej kontroly vyhodnotil situáciu hromadného prepúšťania neznamená, že ku skutočnosti došlo
vzhľadom na to, že nepreskúmal všetky okolnosti, ktoré súviseli s týmto procesom a to najmä vyjadrenie
priemyselného parku a taktiež nie je náhodné, že štyria uvedení zamestnanci v zozname zmenili svoj

spôsob skončenia pracovného pomeru výpoveďou na dohodu.
Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, na ktorej sa zakladá táto žaloba nesúhlasia s ňou,
súd sa nemôže stotožniť len s vyjadrením inšpektorátu práce a podľa jeho názoru dokazovanie malo
byť vedené aj o prevode práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a to konkrétne zo
strany spoločnosti žalovaného na spoločnosť priemyselný park Štúrovo kde v súčasnosti je žalobca

zamestnaný v pracovnom pomere. Ďalej uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 28 a nasledujúce
paragrafy Zákonníka práce, keďže podľa názoru išlo o jednoznačne prevod práv a povinností, nemôžu
uvažovať o hromadnom prepúšťaní bez ohľadu na to či pracovné pomery zamestnancov boli skončené
výpoveďou, alebo dohodou. Pri prevode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov platí, že
žiadny nárok na finančnú náhradu odstupné akékoľvek iné finančné plnenie zo strany prechádzajúceho

zamestnávateľa neprináleží zamestnancovi a z toho dôvodu žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

10./ Súd v konaní vypočul svedkyňuXXXX, Z., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje
od roku 2002, pracuje tam až doteraz. Pracovný pomer s 13 zamestnancami bol rozviazaný z dôvodu,

že sa skončila zmluva so spoločnosťou Kappa Štúrovo, o tom, či sa vedelo dlhšie, či sa ukončí táto
zmluva sa vyjadriť nevie, na úrade práce skutočnosť, že bude rozviazaný pracovný pomer s 13-stimi
zamestnancami bolo oznamované až v septembri 2012 , v tom čase mali zástupcu zamestnancov, ktorí
tam pracujú aj dnes. Tento zástupca zamestnancov bol písomne informovaný o prepúšťaní trinástich
zamestnancov a myslí si, že zástupcovi zamestnancov bol oznámený aj zoznam zamestnancov, ktorí

budú prepustení. Konkrétne sa táto vec prejednávala s pani P. K. aj s pánom Q. K.. V tom čase išlo o
hromadné prepúšťanie a potom s niekým bol skončený pracovný pomer dohodou, títo pracovný pomer
ukončili dohodou až následne potom, čo im bola doručená výpoveď. Zhruba u štyroch zamestnancov
došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, výpoveď sa zamestnancom dávala s dátumom 31.8.
a tí štyria zamestnanci ukončili pracovný pomer dohodou k 18.10.

Svedkyňauviedla,ževspoločnostínemajúkolektívnuzmluvu,ani junemali, súnejakéinternésmernice,
ale čo je v nich si nepamätá, ani to nevie.
Rozprávalo o tom že zamestnanci skončia pracovný pomer k 30.11.2012 a potom budú zamestnaní v
novej strážnej firme od 1.12.2012. Taktiež uviedla, že so zástupcami zamestnancov tieto výpovede mali
byť prerokované niekedy v auguste, ale dátum si už presne nepamätá.

Ďalej uviedla, že ona nepripravovala žiadne podklady pre prebratie zamestnancov pre spoločnosť
priemyselný park Štúrovo.

11./ Svedok A. T. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval nejako cez 3 roky, dostal výpoveď
asi predposledný augustový deň večer o osemnástej hodine, nebol mu oznámený dôvod výpovede,

boli vyzvaní aby večer prišli na pracovisko, boli tam bez dvoch asi všetci zamestnanci, žalobca tam
nebol. S. K. im uviedol, že firma dostala výpoveď od priemyselného parku, výpoveď dostal v zlej časovej
tiesni, nakoľko keby ukončil pracovný pomer dohodou, mal by nárok na odstupné. V mesiaci október
ho vyhľadal pán K. s tým, že keď pristúpi na tú dohodu, že to bude pre neho lepšie a zároveň urobí aj
pre firmu dobre, pretože jemu sa skončila výpovedná doba, mal dvojmesačnú výpoveď.

Následne nato sa zamestnal u firmy Priemyselný park. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ t.j. žalovaný mu
neoznámil keď im dával výpoveď, že majú možnosť ísť pracovať k novému zamestnávateľovi. Keď ešte
pracoval u žalovaného dozvedel sa, že táto firma vytvára novú vlastnú ochranu, a tak požiadal o prijatie.Ďalej uviedol, že nevedel o tom že majú zástupcov zamestnancov, dozvedel sa to až teraz. Dohoda
ohľadom zmeny výpovede nebola urobená z jeho iniciatívy, ale z iniciatívy pána T.

12./ Na základe vykonaného dokazovania, z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu svedkov súd
zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Žalobcaužalovanéhopracovalnazákladepracovnejzmluvyuzavretejdňa28.10.2004.Pracovnýpomer
bol uzavretý na dobu neurčitú.
Z predloženej výpovede žalobcom bolo zistené, že žalovaný dňa 30. augusta 2012 zaslal žalobcovi

výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, pričom v predmetnej
výpovedi je uvedené, že žalovaný ako konateľ spoločnosti s účinnosťou od 28.8.2012 prijal organizačnú
zmenu, ktorá spočíva v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v
spoločnosti, na základe ktorej bolo zrušených 13 pracovných miest v druhu prác pracovník fyzickej
ochrany a pátrania.
Ďalej v predmetnej výpovedi je uvedené, že táto zmena sa týka tých zamestnancov, ktorí zabezpečovali

ochranu objektu Priemyselný park Štúrovo. Táto organizačná zmena sa týka aj žalobcu z dôvodu, že
sa stal pre spoločnosť nadbytočným a to podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a z toho titulu
dostal výpoveď z pracovného pomeru. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom
nasledujúceho po doručení výpovede.
Z oznámenia, ktoré žalovaný zasielal Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, zo dňa 19.10.2012

bolo zistené, že žalovaný oznámil, že z pôvodne trinástich zamestnancov, ktorí dostali výpoveď z
organizačných dôvodov, došlo dňa 18.10.2012 k zmene, kde štyria zamestnanci končia pracovný
pomer dohodou podľa § 60 zákonníka práce a to znamená, že nejde o hromadné prepúšťanie.
Žalovaný predložil súdu zrušenie zmluvy číslo 292/08, z ktorej sa zisťuje, že Priemyselný park dal
žalovanému výpoveď zo zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 27. februára 2008, pričom sa jedná o

trojmesačnú výpovednú lehotu a tá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď žalovanému doručená. Predmetná písomnosť s označením výpoveď je
adresovaná zo dňa 27.7.2012.
Žalobca dňa 06.11.2012 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Priemyselný park Štúrovo, a.s.,
Štúrovo, pričom žalobca bol prijatý na druh práce strážnik, s nástupom do práce 01.12.2012. V

predmetnej pracovnej zmluve bola uzavretá skúšobná doba na dobu troch mesiacov.

13./ Podľa § 63 ods. 1 písmeno b, Zákonníka práce v tom čase účinnom zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo

o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách,

14./ Podľa § 73 ods. 1 písmeno a, Zákonníka práce , o hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ
alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1

písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe
zamestnanca, počas 30 dní
a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako
100 zamestnancov,

15./ Podľa § 73 ods. 2 Zákonníka práce , s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr
jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u
zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia
umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým
prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po

predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania
zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky
potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
a) dôvodoch hromadného prepúšťania,
b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,
d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,
e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.(3) Odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí súčasne aj Národnému úradu
práce.

16./ Podľa § 73 ods. 4, Zákonníka práce, zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so
zástupcami zamestnancov je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania
a)Národnému úradu práce,
b)zástupcom zamestnancov.

17./ Podľa § 73 ods. 6, Zákonníka práce, pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie
pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa
doručenia písomnej informácie podľa odseku 4.

18./ Podľa § 73 ods. 8, Zákonníka práce, ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch

2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného
prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa
§ 134.

19./ Z oboznámených listinných dôkazov, z výsluchu strán sporu, ako aj svedkov súd mal za

preukázané, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur a to z dôvodu, že
so žalobcom bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov, pričom skutočným dôvodom
ukončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa vyjadrenia žalobcu malo byť hromadné
prepúšťanie, v dôsledku ktorého bol pracovný pomer ukončený s viac ako 13 zamestnancami, čo je
uvedené aj v samotnej výpovedi adresovanej žalobcovi.

Z dôvodu, že podľa žalobcu predmetom ukončenia pracovného pomeru bolo hromadné prepúšťanie si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho primeraného zárobku v
zmysle § 134 ZP.

20./ Súd vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti mal za preukázané, že uplatnený nárok zo strany

žalobcu je dôvodne podaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi
priznal sumu vo výške 836,10 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

21./ Súd ďalej uvádza, že ako predbežnú otázku riešil práve výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi
adresovanej žalobcovi, od ktorého si žalobca v dôsledku neplatnosti uplatňuje svoj nárok.

22./ Na objasnenie skutočnosti súd uvádza, že hromadné prepúšťanie nastáva vtedy, ak zamestnávateľ
rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP (t. j.
z dôvodu organizačných zmien - zrušenie, premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo z
dôvodu nadbytočnosti zamestnanca) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu,

ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, a to počas 30 dní najmenej s desiatimi zamestnancami u
zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,
Okrem toho, že zamestnávateľ musí splniť všetky podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru
so zamestnancami (t. j. dať platnú výpoveď zamestnancom), v prípade hromadného prepúšťania má
ešte ďalšie povinnosti podľa ZP. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak

zamestnávateľ si plní vyššie uvedené povinností priamo voči dotknutým zamestnancom.
Zamestnávateľ si plní povinnosti a to informačnú povinnosť a konzultačnú povinnosť .
Čo sa týka informačnej povinnosti, zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím
hromadného prepúšťania písomne informovať zástupcov zamestnanca a príslušný úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny najmä o a / dôvodoch hromadného prepúšťania, b / počte a štruktúre

zamestnancov,sktorýmisamápracovnýpomerrozviazať,c/celkovompočteaštruktúrezamestnancov,
d/dobe,počasktorejsabudehromadnéprepúšťanieuskutočňovať,e/kritériáchnavýberzamestnancov,
s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať;
Zamestnávateľdoručíodpistejtopísomnejinformáciespolusmenami,priezviskamia adresamitrvalého
pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, súčasne aj úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním;
Čo sa týka konzultačnej povinnosti, zamestnávateľ je povinný najneskôr 1 mesiac pred začatím
hromadného prepúšťania prerokovať hromadné prepúšťanie so zástupcami zamestnancov s cieľom
dosiahnuť dohodu, v, ktorej by boli dohodnuté opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu,obmedziť hromadné prepúšťanie, prípadne umožňuje zamestnať prepustených zamestnancov u
iných zamestnávateľov . Povinnosť doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania zástupcom
zamestnancov a príslušnému úradu práce , sociálnych vecí a rodiny .

Odpis informácie o výsledku prerokovania je zamestnávateľ povinný doručiť aj príslušnému úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Až jeden mesiac po doručení informácií môže zamestnávateľ dávať
zamestnancom výpoveď alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou. Počas tejto doby
už zamestnávateľ nie je povinný s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prerokovávať opatrenia
umožňujúce zmierniť následky hromadného prepúšťania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže

lehotu jedného mesiaca primerane skrátiť (z objektívnych dôvodov), o čom bezodkladne písomne
informuje zamestnávateľa.

23./ Žalobca v konaní preukázal skutočnosť, že výpoveď ktorá mu bola daná žalovaným podľa § 63 ods.
1, písmeno b, Zákonníka práce a to z dôvodu nadbytočnosti naplnila znaky hromadného prepúšťania.
Skutočnosť, že malo ísť o hromadné prepúšťanie bolo jednoznačne v konaní preukázané aj výpoveďou

žalovaného A. B. ( č.l. 48-49 ), Q. K. a svedkyne B. Z..
A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že firma Priemyselný park Štúrovo riešila situáciu tak, že vypovedala
zmluvu so Súkromnou detektívnou kanceláriou a rozhodla si zabezpečiť túto činnosť vlastnou strážnou
službou.
Konateľ spoločnosti Q. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase kedy došlo k ukončeniu pracovného

pomeru so žalobcom, pracovalo u nich XX - XX zamestnancov. Z dôvodu ukončenia zmluvy s S. parkom
ukončil pracovný pomer s XX zamestnancami.
K., že malo ísť o hromadné prepúšťanie potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa B. Z. ( č.l. XX ) ,
ktorá u žalovaného vykonávala od roku XXXX mzdové a personálne práce, a ktorá potvrdila skutočnosť,
že pracovný pomer bol ukončený s XX -zamestnancami z dôvodu skončenia pracovnej zmluvy so

spoločnosťou E. N..
Ďalej uviedla, že tieto skutočnosti boli W. práce oznamované v septembri XXXX, a taktiež potvrdila
skutočnosť, že zástupca zamestnancov bol informovaný o prepúšťaní XX zamestnancov, išlo o
hromadné prepúšťanie, bolo to prerokované aj so zástupcami zamestnancov niekedy v auguste, pričom
pri predmetnom prerokovaní boli prítomní všetci traja, medzi nimi aj ona.

XX./ Žalovaný na svoju obranu, že nešlo o hromadné prepúšťanie uviedol, že z tých 13 zamestnancov,
ktorí dostali výpoveď v mesiacu august 2012, štyria ukončili neskôr pracovný pomer dohodou, čiže sa
nenaplnili podmienky hromadného prepúšťania a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

25./ Súd z výsluchu strán sporu mal za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.
Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu žalovaného bolo preukázané, že zo strany Priemyselného parku
v mesiaci august došlo k ukončeniu zmluvy formou výpovede z dôvodu, že Priemyselný park si túto
činnosť chce zabezpečiť vlastnou strážnou službou. Aj v samotnej výpovedi žalovaného adresovanej
žalobcovijeuvedené,žedošlokzrušeniu13pracovnýchmiestvdruhuprácefyzickejochranyapátrania.

26./ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na ustanovenie podľa §73 ods. 1 písmeno a,
Zákonníka práce súd mal za to, že so strany žalovaného došlo k ukončeniu pracovného pomeru s
13 zamestnancami podľa § 63 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce, aj keď neskôr došlo u štyroch
zamestnancov k zmene výpovedného dôvodu a to k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, zo strany

žalovaného došlo k hromadnému prepúšťaniu, nakoľko žalovaný v tom čase zamestnával podľa jeho
vyjadrenia od 70 do 80 zamestnancov a k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu ukončenia
zmluvy s Priemyselným parkom ohľadom ochrany priestorov, čiže boli naplnené podmienky podľa § 74
ods. 3 písmeno a, Zákonníka práce.
Podľa vyjadrenie svedkyne došlo k prerokovaniu výpovedí aj zástupcami zamestnancov.

Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho základných povinností a to k porušeniu informačnej a
konzultačnej povinnosti vyplývajúcej z § 73 ods 2 a 3 Zákonníka práce.

27./ Z dôvodu, že súd vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným a následne

ukončenie pracovného pomeru u ďalších 12 zamestnancov podľa § 63 ods. 1, písmeno b, Zákonníka
práce ako hromadné prepúšťanie , žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy najmenej v sume
dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134, čo v skutočnosti bolo aj predmetom samotnej
žaloby.28./ Podľa § 134 ods. 1, Zákonníka práce ,priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

29./ Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

30./ Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1.1., k 1.4., k 1.6., k 1.10. kalendárneho roka, pričom zárobok

za predchádzajúci štvrťrok, sa používa vždy až do zistenia nového priemerného zárobku.

31./ Rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady mzdy je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Žalobcovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku

odo dňa keď mu začala plynúť výpovedná doba.

32./ Pri výpočte mzdy teda súd vychádzal z príjmu, ktorý žalobca dosiahol v rozhodnom období a to
jún, júl, august 2012.

Žalobca v mesiaci jún dostal mesačnú mzdu vo výške 380,92 eur, v mesiaci júl 422,98 eur a v mesiaci
august mal mzdu vo výške 557,60 eur.
Žalobca odpracoval 66 dní, priemerná hrubá mzda za mesiace jún, júl a august bola vo výške 1.361,50
( 380,92 +422,98+557,60 ), čo súd vydelil počtom odpracovaných dní a dostal sumu 20,62 eur, čo
predstavuje výšku mzdy na jeden deň, čo delil odpracovanými hodinami, čo je 8 hodín a dostal sumu

2,57 eur, čo prestavuje výšku mzdy za jednu hodinu.
Žalobca celkovo odpracoval 988 hodín, čo súd vynásobil priemerným zárobkom za jednu hodinu, čo
predstavuje celkovú sumu vo výške 1.254,16 eur, čo delil troma mesiacmi a vyšla priemerná mzda za
mesiac vo výške 418,- eur, pričom žalobca má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace a čo predstavuje
čiastku vo výške 836,10 eur, na ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi.

33./ Nakoľko si žalobca uplatňoval sumu vo výške 978,34 eur a súd priznal žalobcovi sumu vo výške
836,10 eur, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.

34./Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

35. Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

36./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38./Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd
hozaviazalajnazaplatenieúrokuzomeškaniaatopočnúcod01.12.2012tak,akotopožadovalžalobca.39./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

41./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .