Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203356
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203356.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
sudcov JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, vymazaného z Obchodného
registra Slovenskej republiky s účinnosťou k 09.08.2017, proti povinnému Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. č. XXX, o vymoženie sumy 1 095,01 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č.k. XEr/XXX/XXXX - 14 zo dňa 23. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

PokračujevkonanísprávnymnástupcomspoločnostiPROCIVITAS,s.r.o., Vajnorská100/A,Bratislava,
IČO: 45 869 464, a to so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 47 967 692 ako oprávneným.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 1262/2015 - 3 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.01.2014 sp. zn. PV-
A/0112/0084, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym
predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a povinným. Rozhodnutie exekučný súd oprel o § 44
ods. 3 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl., §
853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 05.05.2010 sp. zn. 3CoE/29/2010 a rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Mostaza Claro,
bod 25-28, opierajúc sa o stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru,
že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby a spotrebiteľom, príjemcom

služby, ide o vzťah spotrebiteľský. Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dalo
exekučnému súdu oprávnenie skúmať zmluvné podmienky s ohľadom na príslušné právne predpisy
zamerané na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných
podmienok, na ktoré odkazuje formulárová Zmluva o úvere nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spôsob
jej uzavretia rovnako nenapĺňa zákonné podmienky v zmysle § 93b Zákona o bankách. Exekučný súd

konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá sa prieči dobrým
mravom a výkon práv povinností z takejto doložky rovnako odporuje dobrým mravom. Je preto neplatná.Vzhľadom na tieto skutočnosti mal exekučný súd za preukázané, že vo veci boli splnení podmienky na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný
súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané
mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j.

takýtorozsudokzakladáprekážkuresiudicataeaexekučnýsúdjenímviazanýrovnakoakorozhodnutím
všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím
a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne
narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne
bez primeraného právneho základu. Exekučný súd takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje

spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom
stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom
priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského
konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len svoju zákonnú
povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť
považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je
možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak

svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom,
ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného
poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona.
Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade, vo vzťahu k subjektu oprávneného odvolací súd konštatuje, že lustráciou v
Obchodnom registri Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní zistil, že spoločnosť
PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola s účinnosťou ku dňu 09.08.2017
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu

zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.8. Vo vzťahu k veci samej a napadnutému rozhodnutiu odvolací súd poukazuje na to, že exekučný
súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinného ako vzťah
spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

9. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.

povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného

titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie
poverenia. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná

rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok pre úver (článok
9, bod 2/ obchodných podmienok), na ktoré všeobecne odkazuje zmluva o úvere zo dňa 07.11.2006,
nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

11. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou pôvodného oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o
úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu
k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu

k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma
tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné

uviesť, že banka neuzatvorila s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnému
osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona),
ale rozhodcovská doložka je zakomponovaná ako neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok
pre úver banky, výlučne s odkazom na § 93b Zákona o bankách v záverečných ustanoveniach
zmluvy, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne

predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej
podmienky povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup
pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním,

nepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať,
že zo strany povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp.
k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia vpozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné zákonné normy
chrániace práva spotrebiteľa. V tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciu exekučného
súdu.

12. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom rozhodcovská
doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej

rozhodcovskejdoložky,samásledovaťpredovšetkýmzpohľaduochranyspotrebiteľa,t.j.čisispotrebiteľ
z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný,
prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých

zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi (všeobecný odkaz na § 93b Zákona o bankách zahrnutý v záverečných
ustanoveniach zmluvy o úvere), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok,
vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok.

14. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej

podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu,

spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná.

15. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1
OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Je preto nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany
spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver je
za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul
je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto

rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.01.2014 sp. zn. PV-A/0112/0084 ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom

žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,

odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu

prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

19. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby

nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom
na vyslovenie absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné

zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

20. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

21. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,

ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).