Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203533
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614203533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting

s. r. o., so sídlom Politických vězňů1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČ: 264 29 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému V. F., N.. XX. XX. XXXX, A. S. XXX, o zaplatenie 594,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 04. 2014, sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 594,-eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 594,-eur od 15. 11. 2009 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 594,-eur

od 23. 03. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy, teda
1,98 eur, uplatnil si náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,50 eur,
v časti trov právneho zastúpenia vo výške 110,94 eur s DPH. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 21. 05. 2009 na zmenkovú
sumu 594,-eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15. 11.
2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Žalovaný po

predložení zmenky k zaplateniu doposiaľ neuhradil ani časť svojho dlhu a preto žalobca žiadal, aby súd
podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“), žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť uplatnený nárok.

2.Žalovanýsapostupompodľačl.5ods.2a3nariadeniač.861/2007knávrhunauplatneniepohľadávky
nevyjadril.

3. V predmetnej veci súd prvej inštancie už opakovane rozhodol. Prvýkrát rozsudkom zo dňa 29. 07.
2014, č. k. 6C/47/2014-15 tak, že návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Na
základeodvolaniažalobcu,KrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa08.10.2015,č.k.14Cob/324/2014-63
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor,
že predmetom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá
indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Nakoľko žalovaný nepodal žiadne námietky, nie je súd oprávnený ex offo skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkový právny vzťah mohol
byť vzťahom spotrebiteľským.4. Po tom, ako bola prvýkrát vec vrátená súdu prvej inštancie, došlo k zmene rozhodovacej praxe
súdov Slovenskej republiky v dotknutých veciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal zjednocujúce
stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodných pod č. 93 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2005. Súd prvej inštancie sa preto po zrušení veci odvolacím
súdom riadil uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu SR a rozsudkom zo dňa 03. 03. 2016, č.
k. 6C/47/2014-82, verejne vyhláseným bez nariadenia pojednávania, žalobu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 594,- eur od 15. 11. 2009 do zaplatenia zastavil,
vo zvyšku návrh zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobcom, a to proti výroku o zamietnutí návrhu, odvolací Krajský súd
v Žiline uznesením 14Co/31/2016-115 zo dňa 29. 06. 2016 rozsudok Okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom opätovného zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie
bola skutočnosť, že prvostupňový súd dňa 03. 03. 2016 verejne vyhlásil rozsudok bez uskutočnenia

pojednávania. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukázal na listiny a dôkazy vyplývajúce z pripojeného exekučného spisu 7Er/1195/2010, aj keď
zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku nevyplynulo, že súd vykonal dôkazy ich prečítaním.
Krajský súd v Žiline mal za to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z pripojeného
spisu, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, kedy došlo len k verejnému

vyhláseniu rozsudku, takýmto postupom bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine
vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj
podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19 Nariadenia
sa použije na konanie o uplatnenom nároku žalobcom. Odvolací súd zároveň poukázal na to,
že pokiaľ v predchádzajúcich rozhodnutiach, vydaných pred 20. 10. 2015, vychádzal primárne zo

zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex
offo na možný spotrebiteľský charakter kazy stojacej za zmenkou, neskôr bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje
prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015, ako spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ Stanovisko NS SR č. 93“). Odvolací súd v
zrušujúcom uznesení nariadil súdu prvej inštancie v novom konaní postupovať v zmysle uvedeného
právneho názoru a vo vecnoprávnej rovine vykonať dokazovanie na nariadenom pojednávaní s tým,

že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy
Stanovisko NS SR č. 93

6. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak
to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto
žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu, ústne pojednávanie zjavne nie je
potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu
súdu alebo tribunálu, po odmietnutí takejto žiadosti, nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

8. Vzhľadom na vyslovený právny názor krajského súdu, súd prvej inštancie vo veci nariadil
pojednávanie na deň 20. 09. 2016, na ktoré boli obidve strany riadne a včas predvolané. Žalobca,
zastúpený advokátom, svoju neprítomnosť ospravedlnil a uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby sa
v tejto veci obnovilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiadal súd odročiť pojednávanie z dôvodu
jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorému spolu s predvolaním bolo doručené aj poučenie v zmysle § 292

CSP, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto uskutočnil pojednávanie aj v neprítomnosti strán.

9. Na pojednávaní súd vykonal dôkaz listinou (zmenkou z 1. 05. 2009, pripojenou žalobcom k žalobe) a
prečítaním spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7Er/1195/2010 (§ 204,§ 205 CSP). Súd vykonal tento dôkaz, aj keď žalovaný bol nečinný, čím rešpektoval vyvíjajúcu sa
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, vzhľadom na Stanovisko NS SR č. 93 tak, ako to konštatoval
aj Krajský súd v Žiline v ostatnom zrušujúcom uznesení. Podľa tohto spoločného stanoviska: ...„Ak

navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,

súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsahu a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“.

10. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

15. Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten,
koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.
(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti
prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je
žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), v znení platnom ku dňu 21. 05. 2009
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v znení platnom ku dňu 21. 05. 2009 (ďalej len „ZSÚ),
Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. h/, j/ a k/ ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej

sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú
ročnú úrokovú sadzbu,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej

percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta ZSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 6 ZSÚ, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky.

21. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil nárok v tomto
konaní, súvisí s Úverovou zmluvou č. 5030122, uzatvorenou medzi poskytovateľom POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava a žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom. Zo Zmluvy o úvere, ktorá

tvorí súčasť spisu tunajšieho súdu 7Er/1195/2010 vyplýva, že bola uzavretá dňa 21. 05. 2010 medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava a žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom (ďalej
len „dlžník“). Veriteľ sa Zmluvou o úvere zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 350,- eur a dlžní
sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 346,- eur (spolu 696,- eur) v 12-tich mesačných
splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 10. 06. 2009. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne dojednania o

úrokoch z úveru, neobsahuje ani údaj o RPMN, priemernej hodnote RPMN. POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, si nárok z tejto Zmluvy uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorý rozsudkom SR 04385/10
zo dňa 03. 06. 2010 zaviazal odporcu V. F. na zaplatenie sumy 594,-eur, spolu so zmenkovým úrokomvo výške 0,25 % denne od 15. 11. 2009 do zaplatenia, na zaplatenie zákonných úrokov vo výške 6
% ročne zo sumy 594,-eur od 23. 03. 2010 do zaplatenia k náhrade trov rozhodcovského konania vo
výške 193,26 eur. POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, na základe tohto rozsudku, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňom 21. 06. 2010, sa domáhal vykonania exekúcie návrhom, spísaným do
zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, dňa 06. 08. 2010. Exekučný súd síce poveril dňa
04. 02. 2011 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie vo veci 7Er/1195/2010,
ale zároveň exekúciu zastavil uznesením zo dňa 07. 02. 2011, č. k. 7Er/1195/2010-14. Dôvodom bolo
zistenie, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) priznal oprávnenému, t. j. POHOTOVOSŤ, s. r.

o., so sídlom v Bratislave, zákonom nedovolené plnenie - rozhodcovský súd vôbec neskúmal, či sa
jedná o spotrebiteľský vzťah a vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva
(uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 04. 2011).

22. Z predloženej zmenky vyplýva, že táto bola indosovaná žalobcovi, ktorý na jej základe si uplatnil
nárok, ktorý je predmetom tohto konania. V dôsledku čiastočného zastavenia konania rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/47/2014/82 zo dňa 03. 03. 2016, predmetom konania zostala
zmenková suma 594,- eur, 6 %-ný úrok zo zmenkovej sumy od 23. 03. 2010 do zaplatenia, zmenková
odmena 1,98 eur a náhrada trov konania. Žalobca tvrdil, že žalovaný vyššie označený nárok neuhradil
ani čiastočne.

23. Zmenkový záväzok je síce samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho
vzniku, ale nakoľko vystaviteľom zmenky bol spotrebiteľ, súd skúmal, aj s poukazom na Stanovisko NS
SR č. 93, náležitosti Zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky. Zmluva o úvere
síce obsahuje údaj o tom, že úver mal byť poskytnutý dlžníkovi pre účely jeho zamestnania, ale okrem
tohto údaja v Zmluve, žiadne iné skutočnosti nesvedčia o tom, že by boli finančné prostriedky dlžníkovi

poskytnuté inak, ako spotrebiteľovi. Potom sa jedná o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia ZSÚ. Obligatórnou náležitosťou takejto zmluvy v čase jej uzavretia bol
aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Absenciu týchto dojednaní sankcionoval
zákon tým, že úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 21.

05. 2009 preto odporcovi vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o. iba istinu,
t. j. 350,-eur. Zmenka však bola vystavená na sumu 594,-eur, čo predstavuje 198,86 %, čo je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 ZSÚ. Potom ide o neplatnú zmenku, k čomu súd, vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody, prihliadol z úradnej povinnosti. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZSÚ zmenku vyplnenú veriteľom v
rozpore so zákonom veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, čo

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. POHOTOVOSŤ, s. r. o.
však túto zmenku indosovala žalobcovi, pričom nedošlo k postúpeniu samotnej pohľadávky zo Zmluvy o
úvere, ktorý bol touto zmenkou zabezpečený. Tým došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalovaného
vo vzťahu k veriteľovi zo Zmluvy o úvere, a potom výkon práva žalobcu zo zmenky je v rozpore s
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko

súd zistil skutočnosti, ktoré odôvodňujú neprípustnosť návrhu, súd na tieto skutočnosti prihliadol, aj keď
žalovaný nebol aktívny.

24. Aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže mať za následok odopretie ochrany

práv spotrebiteľa. Povinnosť súdu zabezpečiť, aby neboli spotrebitelia viazaní ustanoveniami, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v ich neprospech, musí mať prednosť pred
akýmkoľvek výkladom práva, ktorý by mohol obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Súd je totiž
povinný zákonným spôsobom poskytnúť ochranu práv spotrebiteľovi ako slabšej strane, pričom takýto
postup súdu korešponduje aj s komunitárnym právom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto súd

žalobu zamietol.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorýmsa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko aj čiastočné zastavenie konania na návrh žalobcu je
procesných neúspechom žalobcu. Žalovanému preto v zmysle citovanej právnej úpravy patrí náhrada
trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania, ktoré si žalovaný uplatní, rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.