Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214372
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713214372.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov I/. K..

K. Q. C.. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX, XXX XX F. E. K. Y.. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. XX, XXX
XX N. (adresa na doručovanie: F. XXX, XXX XX F.), právne zastúpeného JUDr. Paulínou Ondrášikovou,
PhD., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému F.
U.K., W.. XX.XX.XXXX, M. F. C. K. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Ivom Osvaldom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti závetu zo
dňa 07.10.2009 a o určenie platnosti závetu zo dňa 04.09.2006, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovaný má nárok voči žalobcom I/ a II/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Žalobcovia I/ a II/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen trovy
dôkazu spojené so svedočným v sume 40,46 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia I/ a II/ (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 21.08.2013, ktorá bola doručená súdu
dňa 26.08.2013, domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti závetu ich nebohého otca S. Q. zo dňa

07.10.2009 a určenia, že skorší závet ich nebohého otca S. Q. zo dňa 04.09.2006 je platný. Žalobu
odôvodnilitým,žeichotecS.Q.zomreldňa03.07.2012sozanechanímzávetuzodňa04.09.2006.Tento
závet zriadil ich otec pred dvomi nestrannými svedkami, ktorí tento závet i podpísali s tým, že podpisy ich
nebohého otca, ako i svedkov tohto závetu, sú na tomto závete úradne osvedčené. Tento závet ich otec
zriadil v úplne triezvom stave, keď sa osobne v prítomnosti svojej manželky E. Q. dostavil na Obecný
úrad v Látkach za účelom podpísania a úradne overenia závetu na matrike. Z tohto závetu vyplýva, že
žalovaného týmto závetom vydedil, a to z presne uvedených dôvodov, keď najzávažnejším dôvodom

bolo odlúčenie žalovaného od Q. rodiny, a to zmenou priezviska u žalovaného z Q. W. U., keď pôvodné
priezvisko mal žalovaný po svojom otcovi Ľ.C. Q., ktorý je už tiež nebohý, pričom žalovaný zmenu tohto
priezviska vykonal ešte pred jeho smrťou. Ich nebohý otec zriadil aj ďalší závet, a to zo dňa 07.10.2009
z ktorého jednoznačne vyplýva, že bol uvedený do omylu pri tomto závete preto, že žalovaný, ako vnuk
nebohého S. Q. má zmenené priezvisko stále, čiže žiadne okolnosti jeho vydedenia od roku 2006, kedy
nebohý S. Q. zriadil závet zo dňa 04.09.2006 sa u tohto nezmenili. Žalovaný má zmenené priezvisko
od roku 2006 do súčasnej doby. V závete zo dňa 04.09.2006 sú uvedené aj ďalšie skutočnosti, ktoré

nebohého S. Q. oprávňovali vnuka, teda žalovaného vydediť v súlade so zákonom. V žalobe žalobcovia
ďalej uviedli, že spochybňujú celý závet ich nebohého otca zo dňa 07.10.2009, a to predovšetkým z
dôvodu veľmi závažných formálnych chýb a nepravdivých údajov uvedených v tomto závete. Tvrdili, že
ich otec, Notársky úrad v Detve, kde malo dôjsť k spísaniu závetu zo dňa 07.10.2009 v uvedený deňani nenavštívil, nepredložil notárke JUDr. Márii Vavráčovej, ktorá závet do notárskej zápisnice spísala,
svoj občiansky preukaz. Ďalej tvrdili, že ich nebohý otec pri zlom psychickom stave - duševnej poruche
a notorickej závislosti na alkohole, nemohol rozpoznať závažnosť svojho rozhodnutia pri spísaní tohto

závetu. Tieto pochybnosti mali i preto, lebo závetom tento testoval majetok „vnukovi F. Q.“, pričom už v
roku 2006, kedy zriadil závet zo dňa 04.09.2006 tento vedel, že tento nie je nositeľom priezviska Q.. Po
smrti svojho otca, ktorý žil v Domove dôchodcov v Hriňovej, zostali ním podpísané „bianco“ čisté listiny
formátu A4, ktoré mohli byť zneužité aj v minulosti, kýmkoľvek, nevylučujúc rodinu žalovaného. V žalobe
ďalej poukázali na komplikované vzťahy i medzi bývalou manželkou otca žalovaného Ľ. Q. s manželkou

nebohého S. Q. E. Q., ktorá sa o vážne chorého syna Ľ. Q. starala až do jeho smrti. Uvedené ich nebohý
otec, veľmi ťažko psychicky znášal. Z týchto dôvodov namietali počas dedičského konania vedeného po
ich otcovi neplatnosť závetu ich otca zo dňa 07.10.2009, ktorým bol za univerzálneho závetného dediča
ustanovený žalovaný.

2. Spolu so žalobcami v žalobe popri nich ako ďalšia žalobkyňa bola označená E. Q., W.. XX.XX.XXXX,

M. F. F. XXX, XXX XX F., matka žalobcov. Táto žalobu však nepodpísala. V rámci odstraňovania vád
žaloby spočívajúcich v nedostatku jej podpisu na žalobe v liste zo dňa 20.01.2014, ktorý bol doručený
súdu 22.01.2014 táto súdu oznámila, že nie je v danej veci žalobkyňou. V súdnom spore chcela byť
vedená len ako svedok, v krajnom prípade ako „vedľajší účastník konania“, a to však len za predpokladu,
že nebude musieť za to platiť žiadne súdne poplatky. Žalobu napriek výzve súdu uznesením č.k.

14C/190/2013-9 zo dňa 03.10.2013 nepodpísala i napriek poučeniu v tomto uznesení, že ak tak neurobí
v súdom určenej lehote v tomto uznesení, súd žalobu v jej časti odmietne (§ 42 ods. 3, § 79 ods. 1, § 43
ods. 1 a § 43 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“). Skôr, než súd procesne vyriešil
žalobu vo vzťahu k tejto žalobkyni, táto zomrela. Z dedičského spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.
9D/333/2014 súd zistil, že E. Q., W.. XX.XX.XXXX A. H. XX.XX.XXXX. Táto zomrela so zanechaním

závetu a listiny o vydedení zo dňa 04.09.2006, ktorá listina bola spísaná alografnou formou, podpísaná
bola za prítomnosti dvoch svedkov. Za závetných dedičov táto ustanovila Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, L.
E. K. Q. C.. Q., W.. XX.XX.XXXX dcéru. Ako dedičia so zákona v I. skupine zákonných dedičov boli
zistení: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, L., K. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX, H., F. U., W.. XX.XX.XXXX, vnuk.
Otázka platnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 04.09.2006 v dedičskom konaní po nebohej E. Q.

nebola riešená, keďže uznesením Okresného súdu v Lučenci č.k. 9D/333/2014-28 (Dnot206/2014) zo
14.08.2014 dedičský súd majetok nepatrnej hodnoty, ktorý zanechala nebohá vydal synovi nebohej Y.
Q., W.. XX.XX.XXXX, ktorý sa postaral o pohreb a súčasne konanie zastavil podľa § 175 h ods. 2 OSP.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2014. Žalobcami a žalovaným bol takto uzavretý okruh
subjektov tohto súdneho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.12.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.12.2014 k žalobe
uviedol, že ju žiada v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Predovšetkým namietal,
že žalobcovia nepodali žalobu v zmysle uznesenia Okresného súdu Zvolen sp.zn. 23D/83/2012 zo
dňa 23.07.2013, ktorým dedičský súd v dedičskom konaní po nebohom S. Q. týchto odkázal na

podanie žaloby, „že nie je závetným dedičom poručiteľa“. Preto žalobný petit žalobcov je nesprávny
a nevykonateľný. Po skutkovej stránke doplnil, že nebohý S. Q. bol jeho starým otcom, teda otcom
jeho otca Ľ. Q., ktorý už tiež zomrel. V roku 2009 sa dozvedel, že jeho starý otec S. Q. sa nachádza
v Domove dôchodcov v Hriňovej, kde ho spolu so svojou matkou U. U. navštevoval. Do obdobia kedy
zomrel ho takto navštívili asi desaťkrát. Starý otec sa týmto návštevám veľmi tešil, lebo ostatná rodina

ho navštevovala len sporadicky. O tom, že starý otec zomrel sa dozvedel až dva týždne po jeho pohrebe,
pretože vzťahy s ostatnou C. Q. sú narušené z dôvodu, že jeho otec sa s jeho matkou U. rozviedli.
Nikdy starého otca nežiadal a nenavádzal na urobenie testamentu. Tak to nerobil nikto ani z jeho rodiny.
O testamente zo dňa 07.10.2009 sa dozvedel až na notárskom úrade JUDr. Dariny Hornáčekovej, a
to z jej listu zo dňa 13.02.2013, kedy bol vyzvaný týmto listom a upovedomený týmto listom o svojom

dedičskom práve. Rozhodnutie jeho starého otca testovať týmto závetom majetok jemu bolo slobodné a
dobrovoľné. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že starý otec mal byť uvedený testamentom z roku 2009 do omylu,
toto sa nezakladá na pravde. Skutočnosti ohľadne jeho matky v súvislosti s rozvodom s jeho otcom, ako
aj to, že rodinné vzťahy neboli dobré, podľa neho nemajú vplyv na rozhodnutie nebohého S.V. Q.. Pokiaľ
je v testamente uvedené, že majetok mu starý otec poukazuje ako „F. Q.“, upresnil, že sa takto volal po

svojom otcovi Ľ. Q.. Až na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp.zn. 26P/121/2004 zo dňa
25.10.2005 a rozhodnutia Obvodného úradu v Lučenci sp.zn. A-2006/00578 zo dňa 03.08.2006 došlo
k zmene jeho priezviska, keďže jeho matka si vzala po rozvode svoje rodné priezvisko U. a jej nový
manžel tiež prijal toto priezvisko po uzavretí manželstva. Na základe tohto bolo zmenené priezvisko aj uneho A. Q. na U.. Z testamentu je však nesporné, o koho sa v testamente jedná, že testament smeruje
na neho, so starým otcom sa pri kontaktoch o tomto nikdy však nerozprávali. Pokiaľ ide o testament
zo dňa 04.09.2006, tento podľa neho nie je pravý, je sfalšovaný. Je o tom presvedčený preto, lebo keď

nebohý S. Q. nevedel v roku 2009, že sa volá U., ako to mohol potom vedieť v roku 2006, kedy mal
byť spísaný predmetný testament, pričom zmena jeho priezviska nastala až o deň neskôr po spísaní
testamentu v roku 2006. Závet starého otca zo dňa 07.10.2009 považuje za platný. Nemá vedomosť o
tom, že by starý otec trpel takou chorobou, aby nebol schopný chápať význam testamentu. Testament
zo dňa 07.10.2009 bol vyhotovený na notárskom úrade v Detve, kde jeho starý otec musel byť fyzicky

v poriadku, musel tam sám prísť a sám sa k takémuto konaniu aj rozhodnúť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi,
príslušnými dedičskými spismi, zadováženými správami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobcovia sú deťmi nebohého S. Q., žalovaný je vnukom nebohého S. Q..

6. Z dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 23D/83/2012 súd zistil, že S. Q. (ďalej len tiež
ako „právny predchodca strán sporu“) zomrel H. XX.XX.XXXX. Podľa úmrtného listu trvalý pobyt mal
naposledy N. XX, W. L. H. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po právnom predchodcovi strán sporu
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Ako dedičia zo zákona I. dedičskej skupine po nebohom S. Q. F.

A.: E. Q., C.. Z., W.. XX.XX.XXXX, Y.X., Y.. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, L., K. Q., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX,
H. E. F. U. T. Q., W.. XX.XX.XXXX vnuk, každý v jednej 1-tine. Ďalej v dedičskom konaní po nebohom
S. Q. bolo zistené, a to lustráciou v Notárskom centrálnom registri závetov, že tento zanechal závet
spísaný dňa 18.12.2001 vo forme notárskej zápisnice JUDr. Máriou Vavráčovou, notárkou so sídlom
v Detve pod sp.zn. N387/01, Nz390/01, ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal

svojmu synovi Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, keď ako dôvod v závete je uvedené, že sa tento o neho stará
už viac ako tri roky, štyrikrát v týždni je u neho, poupratuje mu, navarí, operie, stará sa o záhradu a
hospodárstvo. Nebohý S. Q. v tomto závete ďalej uviedol, že s vlastnou manželkou nežil v spoločnej
domácnosti už tri roky, a tiež uviedol, že má ešte okrem Ľ. Q. dve deti, ktorým týmto testamentom
nezanechal nič. S. Q. je na tomto závete podpísaný priezviskom bez uvedenia krstného mena. Ďalej

bolo v tomto dedičskom konaní rovnako lustráciou v Notárskom centrálnom registri závetov (ďalej len
„NCRza“) zistené, že nebohý S. Q. zanechal ďalší závet spísaný dňa 19.02.2003 vo forme notárskej
zápisnice JUDr. Máriou Vavráčovou, notárkou so sídlom v Detve pod sp.zn. N54/03, Nz12042/03, ktorým
celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok opätovne zanechal svojmu synovi Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX
(NCRza51109/03). Ako dôvod testovania celého majetku synovi Ľ. Q. v závete nebohý S. Q. uviedol, že

majetokmuzanechávaažehourčujezauniverzálnehodedičazdôvodu,žesastaráonehoviacakoštyri
roky, robí mu nákupy, chodí s ním na lekárske vyšetrenia, nachystá mu drevo, navozí uhlie, navarí mu,
operie, poupratuje. Manželka od neho odišla nie jeho vinou, ostal sám a pomocnú ruku mu podal jedine
tento syn. Závet nebohý S. Q. podpísal len priezviskom Q., krstné meno pri podpise neuviedol. Ďalej v
dedičskom konaní po nebohom S. Q. rovnako lustráciou v NCRza bolo zistené, že tento dňa 02.02.2005

vo forme notárskej zápisnice spísanej JUDr. Máriou Vavráčovou, notárkou so sídlom v Detve pod sp.zn.
N30/2005, Nz 4606/2005 (NCRza427/2005) odvolal testament spísaný vo forme notárskej zápisnice
sp.zn. 387/01, Nz390/01, ktorý bol spísaný dňa 18.12.2001. Testament odvolal z dôvodu, že syn Ľ. Q.
W.. XX.XX.XXXX sa o neho nestará, nepoupratuje mu a nenavarí, nestará sa o hospodárstvo, tak ako
to uvádzal v testamente, preto tento testament odvolal v celom rozsahu. Odvolanie závetu podpísal

nebohý S. Q. priezviskom i krstným menom. Pri spísaní odvolania závetu predložil občiansky preukaz
Č..I.: XXXXXX T.. Naposledy v dedičskom konaní lustráciou v NCRza bolo zistené po nebohom S. Q.,
že tento dňa 07.10.2009 spísal posledný závet, a to vo forme notárskej zápisnice spísanej JUDr. Máriou
Vavráčovou, notárkou so sídlom v Detve pod sp.zn. N283/009, Nz34163/2009 (NCRza4723/2009),
ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal „F. Q., XX- C., F. N., C., a to v celosti“, ktorého

určil za univerzálneho dediča. Ako dôvod testovania uviedol, že tento ho so svojou matkou navštevuje
v domove dôchodcov v Hriňovej. Nebohý S. Q. v závete ďalej uviedol, že má ešte dve deti, a to syna a
dcéru, ktorým testamentom nezanecháva nič, nakoľko títo ho vôbec nenavštevujú, neprejavujú o neho
záujem. Vyslovil v závete tiež želanie, aby ho závetný dedič doopatroval, primeraným spôsobom sa
o neho postaral a zabezpečil mu slušné a primerané pochovanie. Tento závet nebohý S. Q. podpísal

priezviskom bez uvedenia krstného mena. Totožnosť preukázal občianskym preukazom Č..I.: XXXXXX
T., pričom v závete notárka konštatovala, že S. Q. v čase úkonu bol miestne a časovo orientovaný.
Žiadny iný závet nebol v dedičskom konaní po nebohom S. Q. zistený, ani žalobcovia v dedičskom
konaní nepredložili žiaden závet nebohého S. Q.. Stav a obsah závetov, listiny o odvolaní závetu bolv dedičskom konaní zistený JUDr. Máriou Vavráčovou, notárkou so sídlom v Detve, ktorá o zistení
stavu a obsahu týchto listín vyhotovila zápisnice zo dňa 10.08.2012, ktoré sú súčasťou dedičského
spisu, pričom do dedičského konania táto predložila fotokópie týchto listín, na ktorých potvrdila, že tieto

doslovne súhlasia s originálmi uloženými v zbierke listín. Na žiadosť súdu, na návrh žalobcov, JUDr.
Mária Vavráčová predložila do súdneho konania originál závetu zo dňa 18.12.2001, originál závetu zo
dňa19.02.2003,originálzávetuzodňa07.10.2009aoriginállistinyoodvolanízávetuzodňa02.02.2005.
Žalobcovia, ako zákonní dedičia po svojom otcovi po vyhlásení závetu zo dňa 07.10.2009 v dedičskom
konaní namietali absolútnu neplatnosť tohto závetu, keď spochybnili najmä spôsobilosť ich otca zriadiť

závet, vzhľadom na nadmerné požívanie alkoholických nápojov, spochybnili i pravosť podpisu svojho
otca na tomto závete ako aj postup notárky pri spisovaní závetu. Tiež vyhlásili, že existuje ďalší závet
ich otca, alografný datovaný septembrom 2006, keď o tomto ďalej prehlásili, že ho v dedičskom konaní
predložia. Tento závet žalobcovia do dedičského konania po nebohom otcovi nepredložili. Notárka,
ktorá vedie dedičské konanie po nebohom S. Q., uznesením č.k.23D/83/25012-72 (Dnot178/2012) zo
dňa 23.07.2013 dedičské konanie po nebohom S. Q. prerušila a odkázala zákonných dedičov Y.. Y.

Q., W.. XX.XX.XXXX, K. Q.Ú., W.. XX.XX.XXXX E. E. Q., W.. XX.XX.XXXX, aby v lehote do 30 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na Okresnom súde Zvolen žalobu na určenie, že „F. U., W..
XX.XX.XXXX, F. XXX XX N., C. K. XXX/XX nie je závetným dedičom poručiteľa“. Uznesenie podľa
doložky vyznačenej na uznesení nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2013.

7. Žalovaný F. U. R. L. Ľ. Q., ktorý bol synom nebohého S. Q.. Z dedičského spisu Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 14D/76/2013 súd zistil, že otec Ž. Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, T. F. Y. U.
Q., Š. XXXX/XX. Tento zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Ako jediný dedič zo zákona v
I. zákonnej dedičskej skupine, po ňom bol zistený žalovaný, teda F. U., W.. XX.XX.XXXX, syn v celosti.
V čase úmrtia svojho otca a prejednania dedičstva po ňom bol žalovaný maloletý.

8. Žalobcovia v súdnom konaní predložili tvrdený závet svojho otca zo dňa 04.09.2006, o ktorom sa
zmienili v dedičskom konaní po svojom otcovi, a ktorý v tomto dedičskom konaní však nepredložili.
Tento závet bol spísaný ako alografný závet, obsahuje podpis ich otca S. Q., ktorý tento závet podpísal
svojim menom a priezviskom, pričom jeho podpis na tomto závete je úradne osvedčený obcou Látky

pod č.80/2006 osvedčovacej knihy dňa 04.09.2006. Totožnosť otca žalobcov pri tomto bola zistená
z I. Č.. XXXXXX T.. Na tomto závete sú podpisy dvoch svedkov závetu, a to R. V., F. N. XXX E. F.
T., F. N. XX, ktorých podpisy sú na tomto závete tiež osvedčené obcou Látky dňa 04.09.2006 podľa
osvedčovacej knihy pod č.83/2006 a pod č.82/2006. Nebohý S. Q. v tomto závete vyhlásil, že týmto
ruší všetky predchádzajúce závety vrátane závetu spísaného pod č.N387/01, Nz390/01 uloženého a

spísanéhonotárkouJUDr.MáriouVavráčovouvDetve.Žiadalabytietoboliifyzickyzničenéanahradené
toutolistinou.TýmtozávetomnebohýS.Q.testovalcelýsvojhnuteľnýanehnuteľnýmajetoksvojejdcére
K. Q. E. L. Y. Q., obidvom rovným dielom. V prípade smrti jedného z nich si želal, aby dedičom celého
jeho majetku sa stal žijúci uvedený potomok. Ak by zomreli obidvaja ešte pred jeho smrťou, v takomto
prípade zanechal všetok svoj majetok rímsko-katolíckej cirkvi. Súčasne týmto závetom vydedil svojho

U. F. U. rodeného Q. E. R. Y. U. U., ako jeho zákonnú zástupkyňu. Ako dôvody vydedenia uviedol, že
jeho syn Ľ. spolu s jeho manželkou U. U. mu neposkytli pomoc v starobe a v chorobe, napriek tomu,
že mu to prisľúbili, keď im daroval záhradu. Správali sa k nemu nemravne a okrádali ho. Syn Ľ. bol
navyše podmienečne odsúdený pre úmyselnú násilnú trestnú činnosť na trest prevyšujúci jeden rok.
Jeho manželka U. U. s vnukom Branislavom ho nenavštívili viac ako tri roky, čím dlhodobo neprejavovali

o neho záujem. U. U. ako matka vnuka navyše sa definitívne rozhodla dištancovať od rodiny tým, že
dňa 26.07.2006 požiadala Obvodný úrad v Lučenci o povolenie zmeny priezviska Q. W. T. U. T. U. F.,
čo on považoval za definitívne odlúčenie od neho. V testamente je uvedené, že bol vyhotovený v troch
vyhotoveniach a uložený na troch miestach pre prípad zneužitia.

9. Žalovaný v konaní doložil, že jeho matka U. M..Č.. U. žiadosťou zo dňa 27.02.2004 požiadala
Matričný úrad v Žiari nad Hronom o zmenu priezviska A. Q. W. U., po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva s otcom žalovaného č.k. 13C/48/03-44 zo dňa 26.02.2004 Okresného súdu
Zvolen.RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIč.k.26P/121/2004-71zodňa25.10.2005,ktorýnadobudol
právoplatnosťdňa29.11.2005súdudelilmatkežalovanéhosúhlaskpodaniužiadostiozmenupriezviska

žalovaného, v tom čase ako maloletého dieťaťa F. Q., W.. XX.XX.XXXX W. T. „.“. Obvodný úrad Lučenec
rozhodnutím č.k.A-2006/00578-14 zo dňa 03.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2006
povolil na základe žiadosti matky žalovaného, zmenu priezviska pre F. Q., W.. XX.XX.XXXX W. T. U..10. Z výsluchu žalobkyne I/ súd zistil, že otec s matkou žili W. N. Č. H. XX, kde je ich rodičovský dom.
Ona žila v domácnosti s otcom do veku svojich 26 rokov, kedy sa presťahovala do F.. I po tomto však
otca pravidelne navštevovala. Neskôr otcovi vybavila Domov dôchodcov U. L., I. T.Á.. Otec tam bol

umiestnený niekedy v mesiaci február 2008. Tu ho navštevovala. Následne otec bez jej vedomia bol
presťahovaný do Domova dôchodcov v Hriňovej, kde žil do svojej smrti. O tejto skutočnosti sa ona
dozvedelaniekedyzačiatkomroku2010,bolotonajar,atoodjehosestry.Aniotecsajejotomnezmienil.
Nepovedal jej, že je presťahovaný v Domove dôchodcov v Hriňovej. Po tom čo sa túto skutočnosť
dozvedela, navštevovala otca i v Domove dôchodcov v Hriňovej. Navštevovala ho aj s matkou, ktorá

v tom čase tiež, už bývala v Hriňovej, mala tu byt, kde žila. Otec pred ňou nikdy nespomenul závet z
roku 2009, nespomenul, že testoval majetok pre žalovaného. Závet z roku 2006 otec spísal za účasti
viacerých svedkov, pričom podpisy aj otca aj svedkov sú na tomto závete overené na obecnom úrade.
Vtedy s otcom na obecnom úrade bola aj matka, ktorá v rovnaký deň zriadila takýto podobný závet.
Závet z roku 2006 otec po podpise uschoval u matky. Ona do smrti nevedela o žiadnych iných závetoch,
len o závete z roku 2006. Tento závet notárke Hornačekovej, ktorá vybavuje dedičské konanie po otcovi

s bratom predložili. Matka po otcovej smrti im tento závet z roku 2006 dala. Otec bol alkoholik, bol liečený
v Kremnici od novembra 1998 do apríla 1999. Iba v tomto jednom psychiatrickom zariadení sa otec
liečil, a bolo to len v tomto období, ktoré uviedla. Ambulantne sa neliečil. Závet z roku 2009, ktorým
testoval žalovanému pokladá za neplatný z dôvodu, že otca poznala 35 rokov, pričom bol tento extrémny
egoista. Nikomu nič za svojho života nedal, nikdy im nekúpil darček, a ak niečo mali, všetko im kúpila

matka. Hoci mal dôchodok, matke nedával ani na domácnosť. Nikdy nič nedal ani otcovi žalovaného.
Preto takýto závet pre žalovaného nemohol zanechať, lebo tento bol pre neho cudzí. Žalovaný a ani
matka žalovaného ho nenavštevovali. Táto sa nezaujímala ani o svojho manžela, teda otca žalovaného,
s ktorým sa rozviedli v roku 2002. Po rozvode táto odišla so žalovaným niekde do Košíc, neskôr sa
presťahovala do Lučenca. Odvtedy na Látky nechodila a nezaujímala sa o svojho svokra. Žalovaný ani

jeho matka sa o S.V. Q. nestarali, nezabezpečili mu pohreb a nie je pravdou, že by ho navštevovali.
Mali vedieť kedy zomrel, keď s ním boli tak za dobre. Ona s bratom žalovanému neoznámili, že mu
zomrel starý otec. Nebola to ich povinnosť. Navyše naňho nemali kontakt. Závet z roku 2009 otec
urobil v duševnej poruche z dôvodu alkoholu a notorickej závislosti na alkohol, takže nevedel, čo činí
pri spisovaní závetu. Čo sa týka bianco listín, otec ich upozornil s bratom, že keď bude pod vplyvom

alkoholu, alebo keď bude na neho vyvíjaný nátlak, tak sa nikdy nebude podpisovať celým menom, teda
menom a priezviskom, ale v takomto prípade sa podpíše len priezviskom, a to bez uvedenia mena.
Závet z roku 2009 pokladala za neplatný aj z toho dôvodu, že pri jeho spisovaní otec nemohol byť
osobne prítomný, pretože je na ňom podpísaný len priezviskom. Navyše notárka, ktorá závet spisovala
uviedla v závete, že otec je pre ňu menom a priezviskom neznámym, avšak pred spísaním tohto závetu

s ním spísala niekoľko ďalších listín, a teda s ním mala kontakt pred spísaním závetu s roku 2009, a
tak nemohol byť pre ňu tento menom a priezviskom neznámym. V závete je tiež uvedená nezrovnalosť
ohľadne trvalého pobytu u otca, otec v čase spísania závetu z roku 2009 nemal trvalý pobyt na N. Č..
XX. Predložila potvrdenie o pobyte S. Q. vystaveného obcou N. dňa 23.04.2010, z ktorého vyplýva, že
tento bol prihlásený na trvalý pobyt na adrese N. Č..XX I. 23.04.2010.

11. Z výsluchu žalobcu II/ súd zistil, že tiež závet z roku 2009 považuje za neplatný, a to z rovnakých
dôvodov ako jeho sestra, teda žalobkyňa I/. Ako ďalší dôvod neplatnosti závetu z roku 2009 uviedol, že
tento bol vystavený na človeka, ktorý neexistuje, lebo F. Q. mal zmenené priezvisko U. v roku 2006, a
teda žalovaný už od roku 2006 nebol Q. E. U., o čom sa otec dozvedel, a preto ho z tohto dôvodu aj

vydedil.Aniprednímsaotecnezmienil,žesapresťahovalzDomovadôchodcovvSušanochdoDomova
dôchodcov v Hriňovej. Otec sa vyhýbal kontaktu i s matkou, teda so svojou manželkou, ktorá bývala
v Hriňovej. Preto matka tiež nevedela, že sa otec presťahoval zo Sušian do Hriňovej. Zo sestrou sa
dozvedeli o tomto presťahovaní tak, že im to povedala sestra otca. Vtedy to povedali i matke. Vie, že otec
zanechal pred závetom z roku 2009 aj ďalšie závety, ale notárka v dedičskom konaní ich neoboznámila.

Závetzroku2009imsosestrouprišielznotárstvapoštou.Sestrasaodsťahovalaodotcaspolusmatkou,
a to preto, lebo otec bol agresívny. Pil vkuse, bol notorický alkoholik. O žiadnych závetoch absolútne
nehovoril. Nespomínal nič ohľadne kontaktov so svojím vnukom, teda so žalovaným. V ostatnom sa
pridržiaval toho čo uviedla žalobkyňa I/.

12. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že starého otca navštevoval so svojou matkou v Domove
dôchodcov v Hriňovej. Dozvedeli sa o tom, že starý otec je v domove v Hriňovej z fary, keď jeho druhý
starý otec na fare v Hriňovej bol kostolníkom, tento o tom vedel, a túto informáciu získali od neho.
V Sušanoch starého otca nenavštevovali, nemali naňho kontakt, nevedeli, že tam je. Jeho rodičia sarozviedli v roku 2002. V Domove dôchodcov v Hriňovej, starého otca s matkou navštívili asi desaťkrát.
Pred nimi nikdy nespomínal žiaden závet. Pri týchto návštevách z neho nebolo cítiť žiaden alkohol. O
pohrebe starého otca ich nikto neinformoval. Keď starého otca navštevovali, vždy sa tešil pri týchto

návštevách. Tiež hovoril, že žalobcovia ho navštevujú len sporadicky. Hovoril, že prídu len vtedy, keď
chcú peniaze. Prvýkrát sa dozvedel o testamente z roku 2009 vtedy, keď mu bol doručený z notárstva v
rámci dedičského konania po starom otcovi. On starého otca nikdy nenahováral na spísanie testamentu.
Ani pri nijakom spísaní testamentu, starým otcom, nebol.

13. Žalobcovia na dôkaz predložili do konania bianco listiny obsahujúce podľa ich tvrdení podpis svojho
otca, keď na týchto je uvedené „Q. S.“ (č.l. 92-93 spisu).

14. Súd k skutkovým okolnostiam spísania závetu nebohého S. Q. zo dňa 07.10.2009 vypočul notárku,
ktorá závet formou notárskej zápisnice spísala JUDr. Máriu Vavráčovú, keď z jej svedeckej výpovede súd
zistil, že na nebohého S. Q. si pamätá, keď tento bol u nich na úrade viackrát. Chcel robiť nejaké prevody,

chcel prevádzať nehnuteľnosti, pamätala si, že aj dom. Poučila ho, že nakoľko dom je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, tak že bez súhlasu manželky dom nie je možné previesť. Tento bol časovo
a miestne orientovaný. Nikdy sa jej nejavil, že by požil alkohol. Ak by sa tak stalo, určite by s ním
nespisovala žiadnu listinu. Čo sa týka závetu zo dňa 07.10.2009 pamätala si, že vtedy prišiel sám. Už
pred týmto mala s ním kontakt. Tiež si pamätala, že raz v minulosti prišiel aj so synom. V prípade závetu

zo dňa 07.10.2009 však prišiel sám. Požiadal ju o spísanie závetu, že chce odkázať nehnuteľný majetok,
aj hnuteľný majetok F. Q., tak ako je uvedené v závete. Ešte od neho požadovala, aby jej dal ohľadne
neho údaje, ktoré chcela uviesť do závetu. Nemal ich však k dispozícii. Tiež sa ho pýtala, či má deti.
Povedal jej, že má dve deti. Preto ho poučila, že závet zrejme bude sčasti neplatný. Napriek tomu,
tento trval na tom, že chce majetok odkázať F.. Nejavil sa jej vtedy, že by bol pod vplyvom alkoholu. Za

takéhoto prípadu by závet vôbec nespísala. Osobnú totožnosť S. Q. zistila z občianskeho preukazu, tak
ako je uvedené v závete. Závet bol spísaný o 9.57 hod., tak ako to vyplýva z potvrdenia o registrácii v
Notárskom centrálnom registri závetov. Po spísaní každého závetu, tomu s kým spisuje závet vydáva
potvrdenie o registrácii závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, čo bolo i v prípade S. Q.. Takéto
potvrdenie po spísaní závetu zo dňa 07.10.2009 mu vydala. Svedkyňa ho i predložila (č.l. 128 spisu).

Svedkyňa ďalej pred súdom potvrdila, že S. Q. závet pred ňou aj vlastnoručne podpísal. Vždy hovorí
ľuďom, aby listinu podpísali tak, ako sa podpisujú. Nikdy netrvá na uvedení celého mena a priezviska.
V tomto prípade S. Q. sa jej javil ako veselý človek, čulý a nadpriemerne inteligentný, a to i vzhľadom
na vek, v ktorom bol spísaný jeho závet. Spisovala s ním v minulosti aj iné listiny, aké, to si už presne
nepamätala. Pri spísaní závetu postupuje tak, že si žiadateľa vypočuje, predtým skontroluje totožnosť

a po vypočutí spíše to, o čo žiada. Pokiaľ v závete je uvedená formulácia „mne menom a priezviskom
neznámy“, táto formula sa uvádza v listinách, ktoré spisuje preto, lebo ak by to bol človek, ktorý je jej
príbuzný, v takomto prípade takúto listinu ako notárka s ním spísať nemôže. V čase spísania závetu
nepreverovala či má S. Q. vykonané nejaké zmeny ohľadne svojho pobytu. Vychádzala z toho, čo je
uvedené v občianskom preukaze. Pri spisovaní testamentu neoverovala totožnosť F. Q., teda závetného

dediča. Po nahliadnutí do testamentu zo dňa 04.09.2006 uviedla, že si na túto listinu nepamätá. Či bola
doručená jej úradu, to si tiež nepamätá. Jej notársky úrad vyžaduje, ak sa má zaevidovať závet, aby ho
priniesol osobne ten, kto ho spísal, alebo niekoho na to môže splnomocniť. Takýto závet sa zaeviduje
do Notárskeho centrálneho registra závetov. Nezaeviduje sa, ak by bol poslaný poštou.
15. Z výpovede svedkyne U. U., F. C. K. XXX/XX, N., matky žalovaného, súd zistil, že od obdobia, ako sa

dozvedeli so synom, že S. Q. je umiestnený v Domove dôchodcov v Hriňovej, tak ho začali navštevovať.
Za celé obdobie tohto pobytu ho navštívili asi desaťkrát. Pri týchto návštevách sa im nejavilo, že by bol
tento pod vplyvom alkoholu. Správal sa normálne. Pri týchto stretnutiach niečo aj spomínal o majetkovo-
právnom vysporiadaní, spomínal niečo také, že by svoje dve deti najradšej vydedil, lebo že sa o neho
nestarajú a prídu len vtedy, keď mu majú prísť peniaze. O inom sa nerozprávali. Vôbec nespomínal, že

by zriadil nejaké závety. Že zomrel, to sa dozvedeli so synom asi dva týždne po pohrebe. Dozvedela sa
to od svojho otca. Či ho manželka navštevovala v Domove dôchodcov v Hriňovej, k tomu sa nevedela
vyjadriť. Svokra v podstate poznala len odvtedy, ako sa vrátil z protialkoholického liečenia. Keď od neho
odišla manželka, čo bolo asi v roku 2000, tento bol i na protialkoholickom liečení v Kremnici. Boli ho
tam navštíviť. Starali sa o neho i s manželom, teda bývalým manželom, až do rozvodu manželstva.

S. Q. požíval alkohol, ale potom keď sa vrátil z protialkoholického liečenia, bol v poriadku. S bývalým
manželom do rozvodu sa o neho starali, varila mu, prala a podobne. Predtým, ako manželka od neho
odišla, chodievala síce na Látky, ale so svokrom sa osobne nekontaktovala, vždy bol niekde, napríklad
v dielni a podobne. Potom ako sa vrátil z liečenia, keď ona ho prakticky poznala až od tohto času, boltento milý, nebol k nim agresívny. Pri návštevách v domove dôchodcov nikdy sa nejavil, že by tento
nebol orientovaný. Pri návštevách im peniaze nedával.

16. Žalobcovia na preukázanie tvrdenia, že pokiaľ ich otec mal na niečom záujem tak sa podpisoval
menom a priezviskom, predložili žiadosť nebohého S. Q. o prijatie do domova dôchodcov, ako aj
splnomocnenie, ktoré udelil S. Q. svojmu synovi Y. Q., na svoje zastupovanie v dedičskom konaní po
svojej zomrelej L. C. Q. (č.l. 129-130). Na týchto listinách sa nachádza podpis nebohého S.V. Q. s
uvedením krstného mena i priezviska.

17. Na návrh žalobcov, súd v konaní vypočul svedkov Y. Š. E. Y.. Y. Š.. Z výpovede svedka Y. Š., F. N.
XX, súd zistil, že tento pozná žalobcov, poznal i otca žalovaného. K stranám sporu však nemá žiaden
vzťah, pozná ich len z titulu toho, že vykonával v istom období funkciu starostu v N.. Funkciu starostu
vykonávalštyriročnéobdobia,tedašestnásťrokov.Tentovýkonfunkciestarostumuskončilpredšiestimi
rokmi. V N. však býva od svojho narodenia. Preto osobne poznal i nebohého S. Q.. Bližšie sa však

nekontaktovali, stretávali sa len náhodne v obci. K požívaniu alkoholu zo strany S. Q. sa vyjadril tak,
že tento začal miernejšie požívať alkohol vtedy, keď ho všetci opustili, najmä manželka. Vtedy začal
trošku popíjať, postupne sa to však zhoršovalo, preto mu vybavil aj protialkoholické liečenie v Kremnici.
Bolo to asi pred 15 rokmi. Aj ho tam zaviezol, ale on sa hneď z tadiaľ aj vrátil. Protialkoholické liečenie,
ktoré mu vybavoval on, tak neabsolvoval. Potom sa o neho starala jeho rodina, sestra Š. aj s manželom.

Raz kontaktoval i otca žalovaného, aby sa o neho, teda S. Q. troška postarali, aby mu vybavili nejaký
domov dôchodcov. Potom čo ho on odviezol do Kremnice na protialkoholické liečenie sa S. Q. naňho
nahneval, takže následne už spolu veľmi nekomunikovali. O majetkových záležitostiach sa pred ním
nevyjadroval. L. Š. chodievala pozerať S. Q., či je v poriadku, inak on bol schopný sa postarať o seba
sám. Občas chodil za ním i otec žalovaného, lebo tento býval v Hriňovej. Preto ho chodieval pozerať

častejšie než žalobcovia. K zdravotnému stavu S. Q. sa nevedel vyjadriť vôbec. K jeho povahovým
vlastnostiam uviedol, že bol samotár, neprejavoval sa v dedine agresívne, do krčmy ani nechodil, popíjal
doma sám. Žiaden incident medzi ním a okolím v obci neriešili. Potvrdil však, že obchodníčky v obchode
sa sťažovali, že keď príde do obchodu S. Q. v podnapitom stave, je hygienicky zanedbaný a žiadali od
neho aby to vyriešil. Preto mu tam bol zakázaný v takomto stave vstup. Tiež odporučil obchodníkom, aby

mu alkohol včítane piva nepredávali. Kto platil dane za majetok S. Q., k tomu sa nevedel vyjadriť, on ako
starosta nerobil výber daní. Mali zoznam neplatičov a S. Q. v ňom nefiguroval. Pripustil, že dane za tento
majetok mohol platiť syn Y.. Že S. Q. bol právoplatne odsúdený za ublíženie na zdraví svojej manželky,
k tomu nevedel nič uviesť. L. Y.. Y. Š., F. N. XXX, L. W. S. Q. vypovedala, že žije na N. od narodenia.
Kým brat žil, tak sa stretávali občas. On býval za dedinou, ona v bytovke. Brat k nej nechodieval. Ona

chodievala za ním domov. Spočiatku žil s manželkou, potom manželka aj s deťmi odišla do F., kde kúpila
dom. Brat zostal žiť sám na N.. Prečo manželka s deťmi od neho odišla, to nevedela uviesť, ona sa
do ich domácnosti nestarala. Brat bol utiahnutý, skromný človek, bol domáci typ. Predtým, než išiel na
dôchodok pracoval v Podpolianskych strojárňach v Hriňovej. Alkohol požíval, ale požíval ho tak, ako
druhí. K jeho zdravotnému stavu sa nevedela vyjadriť, k lekárovi tento chodil, čo ona vie málo. Ona ho

navštevovala doma len občas, pri týchto stretnutiach sa jej nejavilo, že by bol pod vplyvom alkoholu. Jej
brat vedel, že má vnuka po Ľ.. Otec žalovaného často za ním chodil, lebo býval v Hriňovej. Tento mu
navaril aj poriadil. Synovec Y. chodieval na N. raz do mesiaca na poštu. Ako žalobcovia navštevovali
svojho otca, k tomu sa vyjadriť nevedela. O majetkových záležitostiach sa s bratom nerozprávali. Potom
ako ho všetci nechali a odišli, ostal sám, cítil sa ukrivdený. Bol dosť ľútostivý, preto pred ním nechcela

rozoberať tieto veci. Ju samotnú mrzí, že brat zostal sám, a že ho tam samého nechali. Je pravdou,
že peniaze za urbár posielala do F. deťom, ale bolo to na žiadosť jej brata. Keď zomrel syn Ľ., možno
upozornila brata, aby nebol opitý v čase pohrebu. Ale, že by za týmto účelom navštívila starostu, alebo,
že by chodila po obchodoch, aby bratovi nepredali alkohol, uvedené nepotvrdila. K vzťahu s bratom
doplnila, že keď ostal sám, tak bol nahnevaný sám na seba, a preto sa do neho nestarala. Bol nervózny,

možno že na jej adresu aj niečo povedal, ale sa mu nečudovala. V dedičskom konaní po ich spoločnej
sestre, C. Q., brata zastupoval syn Y.. Pamätala si, že tento nesúhlasil s rozdelením peňazí v tomto
dedičskom konaní. Podľa nej, jej brat bol svojprávny. V Domove dôchodcov v Hriňovej ho navštevovala
málo, brat raz spomínal „vykašlem sa na celý svet a dám to tomu chlapcovi“.

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.3P/12/93 súd zistil, že rozsudkom tohto súdu
sp.zn. 3T/12/93 zo dňa 24.02.1993 bol S. Q. uznaný za vinného, že dňa 17.11.1992 vo svojej domácnosti
U. N. Č.. XX vyhrážal sa svojej manželke E. Q. E. H. K. Q., udieral ich poriskom od sekery po hlavách
a rukách, pričom E. Q. spôsobil zranenia vyžadujúce si dobu práceneschopnosti od 18.11.1992 do23.11.1992 a K. Q., ktorá matku bránila, zranenia si vyžadujúce si práceneschopnosti od 18.11.1992 do
22.11.1992,čímvzbudildôvodnúobavu,žesvojevyhrážkyuskutoční,tedainémusavyhrážalusmrtením
takýmspôsobom,žetovzbudilodôvodnúobavu,čímspáchaltrestnýčinnásilia,protiskupineobyvateľov

a proti jednotlivcovi, podľa § 197 a Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 3.000,-
Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.1993.

19. Žalobcovia v konaní tvrdili, ktorá skutočnosť sa potvrdila, že ošetrujúcim všeobecným lekárom S. Q.
bol Y.. Y. S., V. A. U., Y.. Y. S., ako svedka súd zistil, že len podľa podoby žalobcu II/ si spomenul na

nebohéhoS.Q..Predtým,podľapopisužalobcomII/sinanehonespomenul.Kjehoosobepodľatoho,čo
si ju vybavil uviedol, že to bol kľudný človek, ktorý hovoril menej. Nepamätal si ako jeho ošetrujúci lekár,
žebytentobolzávislýnaalkohole,ažebypotrebovalsaliečiťprotialkoholickouliečbou.Nepamätalsiani
to, že by tento potreboval nejakú psychiatrickú liečbu, alebo že by bol tento psychiatrickým pacientom.
Podľa toho, čo si ho vybavil on, išlo o človeka skromného, usmievavého, bezproblémového. Ak by boli u
neho nejaké zdravotné problémy psychického rázu, alebo čo sa týka závislosti na alkohole, určite by si to

pamätal. Nebol tento odkázaný na nejakú pravidelnú liečbu a ani na pravidelné návštevy lekára. Často
k nemu nechodil, jeho zdravotný stav si nevyžadoval pravidelnú liečbu. Žeby ho navštívila žalobkyňa
I/ v roku 1998 za účelom vybavenia jeho hospitalizácie pre účely protialkoholického liečenia, na to
si nepamätal. Nepamätal si ani na to, že by ho táto navštívila, ani potom, čo mal tento absolvovať
protialkoholické liečenie. S istotou svedok však nepotvrdil, že v konaní so žalobcami hovorí o tej istej

osobe, teda o osobe S. Q.. Tento svedok ešte doplnil, že keby mu k opoznaniu bola predložená fotografia
nebohého S. Q., vedel by sa k jeho osobe s istotou vyjadriť. Žalobcovia túto fotografiu na opoznanie
nepredložili z dôvodu, že žiadnou takouto fotografiou nebohého S. Q. nedisponujú.

20. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení, že notárke JUDr. Márii Vavráčovej bol odoslaný závet

nebohého S. Q. zo dňa 04.09.2006, predložili podací lístok pošty N., podacie číslo 64639 911, ktorým
preukazovali, že ich otec S. Q. poštou zaslal notárke svoj závet zo dňa 04.09.2006 (č.l. 205 spisu). O
tom, že tento závet podpísal ich otec žalobcovia predložili kópiu potvrdenky Obecného úradu Látky, zo
dňa 04.09.2006 (č.l. 206 spisu), z ktorej vyplýva, že S. Q. za overenie podpisu na tomto závete uhradil
čiastku 540,- Sk, keď ide o potvrdenku č. 046166.

21. Na návrh žalobcov súd v konaní vypočul ďalších svedkov, a to Y.. E. S. E. V. L.. Z výpovede svedkyne
Y.. E. S. súd zistil, že je zamestnankyňou Domova dôchodcov Sušany, a to od roku 1999, keď tu pracuje
ako sociálna pracovníčka. Nebohého S.Š. Q. poznala. V domove má na starosti celú agendu klientov,
prijíma klientov do domova, vypracováva správy, keď odchádzajú z domova. Robila tiež za nich úhrady.

V tomto ohľade mala na starosti aj nebohého S. Q.. Nespravovala mu však peniaze, on v tomto čase bol
svojprávny, sám si spravoval hospodárenie so svojimi peniazmi. Spomenula si, že mal aj vkladnú knižku,
keď sa rozhodol vložiť si na ňu peniaze, tak mu ich vkladala. Keď odchádzal z domova, a sťahoval sa do
domova v Hriňovej, tak si ju zobral. Počas jeho pobytu prichádzala s ním k osobnému styku každý deň. V
čase a priestore bol tento zorientovaný. Medzi obyvateľmi v domove, však nebol až taký obľúbený, lebo

bol konfliktný. Rád si vypil, neboli to však nejaké veľké množstvá. Či práve táto povahová črta vyplývala,
žebolkonfliktnýpráveztohto,tonevedelauviesť.Tentosikupovalpivo,nienejakýtvrdýalkohol.Domový
poriadok dodržiaval, bola to len tá jeho neznášanlivá povaha. Z rodiny S. Q. navštevovala jeho dcéra. Či
bol problém s alkoholom u S. Q., k tomu uviedla, že riaditeľ domova držal ochrannú ruku nad takýmito
klientami, ktorí si vypili. On sám to s nimi riešil. K povahovým črtám S. Q., však patrilo i to, že bol

lakomý. Peniaze si strážil sám, čo hovoril malo hlavu a pätu, s peniazmi nakladal sám. Pokiaľ ide o
trvalý pobyt, keď k nim prišiel klient na pobyt, automaticky ho nahlasovali k trvalému pobytu na adrese
H. L. XX. Takto to bolo i u S. Q.. Takto nahlasovali klientov k trvalému pobytu na adrese domova do roku
2008 alebo 2009. Keď klient odchádzal z domova, v písomnej žiadosti musel uviesť, k akému dátumu
presne odchádza, a na akú adresu, teda v žiadosti tento bol povinný uviesť adresu trvalého pobytu,

kam odchádza. V prípade klienta, a to bolo i v prípade S. Q., keď tento prechádzal do Hriňovej, bolo
na ňom, či sa nahlásil tam k trvalému pobytu alebo nie. Z ich strany k tomuto úkony robené neboli. S.
Q. odchádzal z domova k 15.08.2009. Nikdy pred ňou nespomínal dôvod. Kolegovia z domova mali k
nemu profesionálne vzťahy. Nikomu sa však nepáčilo, že tento mal problémy so spolubývajúcim, keď
ho vymkýnal. Tiež mal problémy s hygienickými návykmi, k jeho povahovým črtám svedkyňa doplnila,

že bol samotár. U nej konkrétne, z obyvateľov domova, sa nikto nebol sťažovať na prípadné jeho pitie.
Že popíjal, vedeli len preto, lebo mal pod posteľou pivové fľaše. Vzťah riaditeľa domova s ním bol
priateľský, ale takýto priateľský vzťah mal riaditeľ s mnohými klientmi domova, nielen s nebohým S.
Q.. Akú osobu tento uviedol v žiadosti o prijatie do domova dôchodcov, že ju treba kontaktovať prizhoršení jeho zdravotného stavu, prípadne v prípade úmrtia, to nevedela uviesť, ale je to zaznamenané
v tejto žiadosti. Ju konkrétne ústne požiadal, že keď bude nejaký problém, tak aby volala jeho dcéru
Ingrid. Keby mal v súvislosti s pitím tento nejaké zdravotné problémy, nekontaktoval by ju, pretože v

domove na to majú určeného zdravotného pracovníka. Nepamätala si, že by ju žiadal o výber z vkladnej
knižky, o vklad na vkladnú knižku ju požiadal. On z vkladnej knižky veľmi peniaze nevyberal. Pred ňou
sa nikdy nesťažoval na príbuzných ani od kolegov nepočula, že by sa na príbuzenstvo sťažoval. Čo si
pamätala, navštevovala ho iba dcéra, z ktorou sa pri návštevách i rozprávala. Nikoho iného si svedkyňa
nepamätala.

22. Svedkyňa V. L. vypovedala, že pracovala ako zdravotná sestra u MUDr. Milana Farkaša. Pracovala
u neho šesť rokov. K obdobiu sa vyjadriť nevedela. Nebohého S. Q. poznala. Jeho ošetrujúcim lekárom
bol MUDr. Milan Farkaš. Zdravotnú dokumentáciu nebohého S.V. Q. napriek povinnosti uloženej súdom
predložiť ju do súdneho konania, nepredložila, pretože ambulancia MUDr. Milana Farkaša je zapečatená
políciou, keďže tento sa nachádza vo väzbe. Do jeho ambulancie nemá žiaden prístup. Kľúče od

ambulancie, ako táto bola zapečatená, odovzdala MUDr. Milanovi Farkašovi, keď dala i výpoveď z
pracovného pomeru. Zdravotná dokumentácia nebohého S. Q. je však uskladnená v archíve tejto
ambulancie. Čo si spomenula na S. Q., bol to nekonfliktný človek, z jej pohľadu bol skromný, nesťažoval
sa na nič. O tom, že by tento požíval alkohol, vedomosť nemala vôbec. Ktorými konkrétnymi ochoreniami
trpel, k tomu sa tiež nevedela vyjadriť.

23. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej polície, oddelenie dokladov Detva zo dňa
15.03.2016 súd zistil, že S. Q. bol držiteľom občianskeho preukazu T. XXXXXX, ktorý bol vydaný dňa
20.10.1986 Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci. Po jeho úmrtí občiansky preukaz bol zaslaný na
skartáciu v zmysle interných predpisov. Preto ho nebolo možné predložiť.

24. Z lekárskej prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Kremnica zo dňa 08.04.1999 súd zistil,
že S. Q. bol v tejto nemocnici hospitalizovaný od 18.11.1998 do 08.04.1999, keď z tejto lekárskej
správy ďalej vyplýva, že tento bol v nemocnici objektívne psychiatricky vyšetrený. Pri vyšetrení bol
zhovorčivý, uvoľnený, celkovo zachovalý, bez známok zošlosti. Vedomie mal jasné, orientovaný bol

auto, i alopsychicky správne. Myslenie mal koherentné, logické, vnímanie intaktné. Afektivita a emotivita
boli uňho stabilizované. Mnestické funkcie mal narušené v oblasti hlavne novopamäti. Intelekt mal
zachovalý, osobnosť bola vcelku vyvážene štruktúrovaná, bez psychotickej sympt.. V anamnéze mal
dlhodobý nepravidelný abuzus etchylus s prechodom do intervalového pitia (ťahy 3-4 dňové, intervaly
abstinencie 2-3 týždne). Mal pocity nutkania k pitiu, tolerancia znížená, k abuzu bol kritický. Po

vyšetrení bola uzavretá u neho diagnóza Sy závislosti od alkoholu F10.2.. Pri vyšetrení uvádzal zvýšený
vnútroočný tlak, avšak pri kontrolách v tom čase na uvedené nebral žiadne lieky. V diagnóze záverečnej
lekárskej prepúšťacej správe sa uvádza diagnóza i GLAUCOMA CHRON. INCOMPL.. Pri pobyte
absolvoval kompletnú protialkoholickú liečbu s dôrazom na psychoterapiu. Získal primeraný náhľad na
problematiku, verbalizoval potrebu abstinencie. Počas celej hospitalizácie nejavil sklony k požívaniu

alkoholu. V takomto stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.

25. Na preukázanie tvrdenia žalobcov, že notárke JUDr. Márii Vavráčovej, ich nebohý otec zaslal svoj
testament zo dňa 04.09.2006, žalobcovia navrhli predložiť výpis z poštovej knihy notárky za rok 2006.
Notárka tento listinný dôkaz predložila (č.l. 284 spisu), keď z tohto dôkazu, poštovej knihy notárky za rok

2006 v septembri 2006 vyplývajú dva zápisy, a to pod poradovým č. 35 dňa 21.09.2006 a pod poradovým
č. 36 dňa 28.09.2006, keď ani z jedného tohto zápisu nevyplýva, že by notárke bol doručený testament
nebohého S. Q., zo dňa 04.09.2006.

26. Súd v konaní vypočul na návrh žalobcov i svedkyňu F.. A. Q., ktorá je dcérou Ľ. Q., F. W. S.

Q.. Otec jej však už nežije. Zomrel v roku 1988. Pokiaľ však žil, boli s bratom S. Q. veľmi blízky,
kontaktovali sa. Všetky strany sporu teda pozná. S nebohým S. Q. ona sa stretávala ako dieťa. Žil na
N., kde bol starorodičovský dom a ona tam chodievala. Stretávali sa dosť často. Neskôr, keď už bol v
pokročilom veku, tak sa stretávali len náhodne, keď prichádzala občas na N., alebo keď ho vyhľadala
za účelom riešenia rodinných záležitostí. Naposledy sa stretli asi rok a pol pred jeho smrťou. Povahu

mal dominantnejšiu, mal rád svoje veci pod dohľadom, kontrolou. Pokiaľ ide o jeho vzťah k deťom, k
manželke, ako dieťa vnímala v ich rodine všetko v poriadku. Nikdy sa jej v tomto ohľade nesťažoval.
Zostala preto prekvapená, keď zostal v dome na N. žiť sám. Kým mu žil syn Ľ., tak sa o neho staral,
chodil mu navariť, upratať. Manželka S. Q. kúpila niekde v F. rodinný dom a odsťahovala sa i s deťmitam. Čo bolo dôvodom jej odchodu, k tomu sa vyjadriť nevedela. Majetkové záležitosti nebohý S. Q. si
vedel riadiť sám, vedel čo chce a tak sa aj zariadil. Mal aj neduhy, je pravdou, že si rád vypil. Keď sa ona
s ním stretávala, nebol pod vplyvom alkoholu, najmä keď už bol umiestnený v domove, tak ho viackrát

navštívila, pričom nebol pod vplyvom alkoholu, pri týchto návštevách. Navyše musel dodržiavať nejaký
domový poriadok. Mal však voľnosť pohybu, a teda keby chcel, tak by si mohol, niečo v tomto smere
na pitie kúpiť. Po zdravotnej stránke mal problém s nohami, ťažko sa mu chodilo. Predtým, než bol
umiestnený v domove v Hriňovej, bol umiestnený v domove v Sušanoch. Tam ho navštívila len raz. Vtedy
sa jej sťažoval, že sa mu tam nepáči, že tam nechce byť. V Hriňovej bol spokojnejší, ale najradšej by bol,

keby mohol byť v dome na N.. Pri návštevách sa ho pýtala, či ho navštevujú deti, vnuk. Povedal jej, že
dcéra ho bola navštíviť. Je pravdou, že navštívila S.Š. Q. v úradných záležitostiach, pokiaľ bol v Hriňovej.
Zomrela spoločná sestra jej otca a S. Q., C., ktorá bola bezdetná, a súrodenci boli po nej dedičmi.
Navštívila preto S. Q., aby sa ho opýtala, či jej dá splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní.
Tento jej ho udelil, ale napokon zastupovať S. Q., na dedičské konanie prišiel jeho syn, teda žalobca
II. Samozrejme nechala to tak, aby ho on zastupoval. Keď jej S. udeľoval túto plnú moc, javil sa, že

rozumie, o čo ide. Bol orientovaný. Mala ho rada, bol podobný jej otcovi a veľmi dobre spolu vychádzali.
K existencii závetov vypovedala, že vedela o nejakých jeho závetoch. Po smrti syna Ľ. napísal tento
závet, kde vydedil svojho vnuka. Nevedela uviesť prečo. Tieto informácie mala od neho. Neskôr spísal
ďalší závet, keď bol v Hriňovej. Povedal jej to. Ešte sa ho opýtala, či bol u notárky, právničky, a teda
či je to právne v poriadku. Povedal jej, že „samozrejme, pravdaže“. Druhý závet bol v prospech vnuka,

ktorého prvým závetom vydedil. Aj túto informáciu mala od neho. Povedal jej, že ho to trápilo čo urobil,
teda že ho vydedil, a povedal jej, „bola by to hanba, keby som to urobil“. Vzťahy medzi ňou a žalobcami,
ani vzťahy medzi ňou a žalovaným nepovažovala za narušené. S.C. Q. navštívila v Hriňovej štyrikrát,
možnože päťkrát. Navštívila ho v súvislosti s rodinnými záležitosťami. Raz ho navštívila v Sušanoch.
Strýc, teda S. Q. nebol zbavený svojprávnosti. Keď ho navštívila v súvislosti s rodinnými záležitosťami, a

potrebovala s ním ísť na matriku, išiel s ňou, nebol s tým žiaden problém, rozumel tomu, čo robí. Po tete
C. ostali peniaze, mala stavebné sporenie, peniaze bolo treba vybrať, najmä bol problém so stavebným
sporením, aby toto všetko mohla urobiť, chodila za ním. V dedičskom konaní po Rozálii, ho napokon
zastupoval jeho syn Miroslav. Tento sa zúčastnil dedičského konania, uzavrela sa dohoda, ako sa to
dohodlo tam, tak sa to aj spravilo. Dôvod prečo sa chcel presťahovať do domova v Hriňovej bol taký,

že chcel byť bližšie pri N., kde predtým žil, poznal kraj. Keď ho navštívila v Sušanoch, a navštevovala
v Hriňovej, vždy chodila sama. V Sušanoch mohol byť umiestnený na konci roku 2007 a začiatkom
roku 2008, nevedela presne uviesť, kedy bol premiestnený do Hriňovej, tiež presne nevedela uviesť,
uviedla roky 2009, 2010. Pri návštevách v domove sa s personálom domova nerozprávala. O tom, že
F. bolo zmenené priezvisko, to vie. Nevedela však uviesť, či bolo zmenené bezprostredne po rozvode

jeho rodičov, alebo či si ho neskôr zmenil on sám. Strýc zmenu tohto priezviska nijako neriešil, vždy to
bol pre neho „.. Či ho v Hriňovej navštevovala aj manželka, k tomuto sa nevedela vyjadriť. Táto žila v
Hriňovej, spomínal len dcéru, že ho bola pozrieť. Y. S. Q. nenavštevovala. Pri návštevách spomínal, že
K., teda dcéra, že ho bola pozrieť, zdalo sa jej, že mali dobrý vzťah a že ju mal rád. Z jeho prejavu však
pochopila, že nejako často tam nechodí. Spomínal, že ho navštívila i sestra Y.. K návštevám zo strany

vnuka sa nevyjadroval a ona sa ho na to, ani nepýtala. V súvislosti s dedičským konaním po nebohej
C. Q. ho navštívila sama.

27. Zo zápisnice z dedičského pojednávania zo dňa 20.06.2008 v dedičskej veci po nebohej C. Q., A.
H. XX.XX.XXXX sp.zn 24D/450/2007 súd zistil, že S. Q. v tejto dedičskej veci, ako účastníka konania a

dediča, zastupoval jeho syn Y.. Y. Q., na základe plnej moci.

28. V konaní bola tiež zadovážená zdravotná dokumentácia nebohého S. Q., ktorá bola vedená jeho
všeobecným lekárom MUDr. Milanom Farkašom (č.l. 329 spisu). Jej súčasťou je lekárska prepúšťacia
správa Psychiatrickej nemocnice Kremnica zo dňa 08.04.1999. Tiež sa tu nachádza prepúšťacia

lekárska správa z hospitalizácie S. Q. v nemocnici Zvolen zo dňa 06.09.1999, z ktorej vyplýva, že
bol hospitalizovaný na geriatrickom oddelení nemocnice vo Zvolene od 12.08.1999 do 06.09.1999 na
odporúčanie MUDr. Hrabčákovej. Hospitalizovaný bol pre kardiálnu ľavokomorovú dekompenzáciu, a
bolesti na hrudi. V závere prepúšťacej správy, okrem iných diagnóz, z hľadiska psychiatrického je
uvedený Sy závislosti na alkohole v liečbe psychiatra. Ďalej sa tu nachádzajú tri lekárske správy MUDr.

Anny Štrbianovej, psychiatričky, psychiatrická ambulancia Zvolen zo dňa 25.05.1999, zo dňa 29.06.1999
a zo dňa 11.08.1999. V správe zo dňa 25.05.1999 je uvedené, že S. Q. po prepustení z Kremnice od
apríla alkohol nepožil. Objektívne bol zhodnotený jeho stav ako dobrý, chápanie neporušené. Záujmy
boli zistené prítomne. Z lekárskej správy zo dňa 29.06.1999 vyplýva, že tento občas si vypije pivo, ale ajto málo. Inak alkohol nepožíva. Objektívne bola konštatovaná impulzivita a poruchy pamäti. V lekárskej
správe zo dňa 11.08.1999 je uvedené porušovanie abstinencie u S.V. Q., abuzus alkoholu, recidíva. Boli
mu doporučené k užívaniu lieky. Z predchádzajúcich lekárskych správ nevyplýva žiadna liečba. Od tohto

obdobia žiadne iné lekárske správy ohľadne vedenia nebohého S. Q. v psychiatrickej ambulancii sa
nenachádzajú. Nevyskytuje sa v zdravotných záznamoch ani uvádzanie diagnózy syndrómu závislosti
od alkoholu.

29. V závere dokazovania súd na návrh žalobcov vypočul v konaní ako svedkyňu K. V., ktorá pracuje v

obchode W. N.. K rodine Q. táto nemá žiaden vzťah, pozná ju, nakoľko žili na jednej dedine. Pokiaľ žil
nebohý S. Q., stretávala sa s ním, keď občas prišiel do obchodu. Sem tam sa stretli i na ulici. U S. Q.
sa stávalo, že sa vedel opiť. Nekupoval si však v obchode alkohol vo veľkom množstve. Stretla ho i na
ulici, a bolo zjavné, že mal vypité. Požívanie alkoholu u neho však nebolo pravidelné, keď mal potrebu
ísť medzi ľudí, tak išiel si sadnúť a dal si 4 dcl vína. Bol to starší človek, ktorý by jej mohol byť otcom. V
poslednom období, keď ešte žil na N., často do dediny nechodil. Čo vie, navštevoval ho brat žalobcov Ľ.

s manželkou. Predtým, kým neodišiel do domova sociálnych služieb chodievala za ním i sestra Y., ktorá
mu nosila jesť. Nebohý S. Q. bol podľa nej orientovaný, vedel kde je, čo je, bol zorientovaný v peniazoch.
Bolo mu veľmi ľúto, ako to v rodine dopadlo, teda s manželkou, i keď neskôr sa s tým vysporiadal.
Rešpektoval rozhodnutie rodiny, že si kúpila niekde dom. On z N. W.echcel odísť. Keď odišla od neho
rodina, zanedbával hygienické návyky. Či sa liečil na nejakú chorobu, to ona nevie. Vie len toľko, že

mal problémy s únikom moču, čo bolo evidentné. S okuliarmi ho nikdy nevidela. Nezmieňoval sa, že
odchádza do domova dôchodcov. Jeho umiestnenie vyplynulo do domova dôchodcov už potom z toho,
že sa nevedel sám o seba postarať. Iniciovala to jeho sestra a potom sa k tomu pripojila i zvyšná rodina.
Z domova mal povolené vychádzky, preto sa ukázal i na N.. Všeobecne pri týchto jeho návštevách
skonštatovali, že mu pobyt v domove prospel. Či spomínal, že má vnuka, k tomu sa nevedela vyjadriť,

ale všetci vedeli, že má vnuka. Nebolo potrebné, aby to spomínal. Nakoľko žije v N., vedela o jeho
majetkových pomeroch toľko, že mu patrí dom a záhrada a zrejme v okolí aj pozemky. Žalobcovia ako
deti ho navštevovali, zrejme však nie tak často, ako by si predstavoval. Pociťoval ľútosť, že sa títo
odsťahovali.Takíľudiaakoonstálerozprávajúomajetku,jetoprenichdôležité.Akbysivtomčasechcel
vybaviť nejaké úradné záležitosti, najbližšieho notára mal v Detve. Má informáciu, že tento zanechal

závet, ktorým vnukovi odkázal pozemok pod domom a priľahlú záhradu, dom však nie, ide však len
o sprostredkovanú informáciu. Vnuka S. Q., teda žalovaného videla, len keď bol malý chlapec. Mohol
mať vtedy štyri alebo päť rokov. Otec žalovaného, S. Q. chodieval navštevovať. Aj matka žalovaného
navštevovala S. Q.. L. Ľ. aj prespával u otca, napríklad keď boli práce v záhrade.

30. Zo žiadosti o poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb zo dňa 18.12.2007 súd zistil,
že S. Q. v tejto žiadosti uviedol, že v prípade jeho vážneho ochorenia alebo úmrtia, ak bude do domova
prijatý, má byť kontaktovaná jeho dcéra K. Q..

31. Psychiatrická nemocnica Kremnica v správe zo dňa 19.07.2016 pre súd uviedla, že S. Q.

bol v nemocnici hospitalizovaný len od 18.11.1998 do 08.04.1999. Na hospitalizáciu sa dostavil v
doprovode dcéry, za účelom absolvovania dobrovoľnej protialkoholickej liečby, ktorú mal doporučenú od
ambulantnej psychiatričky MUDr. Štrbianovej. Lekárska prepúšťacia správa z tejto hospitalizácie bola
súdu predložená. Podrobnejšia zdravotná dokumentácia vrátane očného vyšetrenia nebola k dispozícii.

32. Zo správy mesta Lučenec, mestský úrad, Oddelenie vnútornej správy Lučenec zo dňa 23.06.2016,
ktorú predložili žalobcovia, súd zistil, že tento úrad občana F. Q., W.. XX.XX.XXXX neeviduje. Z
rozhodnutia Okresného úradu Lučenec číslo OU-LC-2016/006716 zo dňa 22.06.2016 vyplýva, že Ľ. Q.
ako účastník konania ohľadne zmeny priezviska svojho syna rozhodnutie o zmene priezviska prevzal do
vlastných rúk dňa 21.08.2006, kedy mu začala plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania.

Žiaden z účastníkov tohto konania sa voči vydanému rozhodnutiu neodvolal, a tak po mánnom uplynutí
lehoty na odvolanie, rozhodnutie o zmene priezviska nadobudlo právoplatnosť a zmena priezviska bola
vyznačená v príslušnom matričnom úrade.

33. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým

bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných
ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajúzachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

34. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

35. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

38. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.

41. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

42. Podľa § 473 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho

dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

43. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme, za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

44. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

45. Podľa § 476 b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí
vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina

obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

46. Podľa § 476 d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

47. Podľa § 476 e Občianskeho zákonníka, svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne
úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom
sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

48. Podľa § 476 f Občianskeho zákonníka, závetom povolaný ani zákonný dedič a osoby im blízke

nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, pomocníci alebo
predčitatelia.

49. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich

dedičského podielu so zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.50. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ
popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre
závet.

51. Podľa § 469 a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v
iných závažných prípadoch,
b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin, na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d/ trvalo vedie neusporiadaný život.

52. Podľa § 469 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

53. Podľa § 175 k ods. 1 OSP, v znení ku dňu úmrtia nebohého Františka Hazuchu, ak niekto pred
potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý
dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa
domnieva, že je dedičom.

54. Podľa § 175 k ods. 2 OSP, v znení platnom a účinnom ku dňu úmrtia nebohého S. Q., ak však
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote,
pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

55. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konania o dedičstve začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

56. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná v

celom rozsahu. Žalobcovia v súdenej veci podali žalobu voči žalovanému o určenie, že závet nebohého,
ich otca S. Q. zo dňa 07.10.2009 je neplatný a súčasne žalobu o určenie, že závet ich nebohého otca S.
Q. zo dňa 04.09.2006 je platný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec žalobcov, S. Q.
A. H. XX.XX.XXXX, a že žalobcovia prichádzajú do úvahy ako dedičia po ňom v I. zákonnej dedičskej
skupine podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sú deťmi nebohého S. Q.. Žalovaný tiež prichádza

do úvahy ako zákonný dedič po nebohom S. Q., a to ako vnuk, teda syn predumrelého L. S. Q., Ľ. Q.,
ktorýzomreldňa25.08.2006,keďzákonnýdôvoddedeniažalovanéhoje daný§473ods.2Občianskeho
zákonníka. Manželka nebohého S.V. Q., E. Q., C.. Z., W.. XX.XX.XXXX sa dožila smrti svojho manžela,
preto tiež po ňom prichádzala do úvahy ako jedna zo zákonných dedičov s odkazom na ustanovenie
§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda popri žalobcoch a žalovanom ako dedička I. zákonnej

dedičskej skupine. Z dedičského konania po manželke nebohého S. Q., E. Q. vyplynulo, že táto zomrela
so zanechaním alografného závetu zo dňa 04.09.2006, keď na základe neho za závetných dedičov
ustanovila žalobcov, teda svoje deti. Ako zákonní dedičia po nej boli zistení žalobcovia a žalovaný, teda
deti a vnuk, keď ich dedenie zo zákona prichádzalo do úvahy s odkazom na § 473 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka. Otázka platnosti závetu nebohej E. Q., C.. Z., ktorý spísala alografnou formou

zo dňa 04.09.2006 v dedičskom konaní po nej nebola riešená, keďže táto zomrela len so zanechaním
majetku nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný vystrojiteľovi pohrebu, ktorým bol jej L. Y. Q., teda žalobca
II/ a dedičské konanie po nej bolo zastavené, podľa § 175 h ods. 2 OSP. Takto bolo v dedičskom konaní
po nej rozhodnuté uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9D/333/2014 (Dnot206/2014) zo dňa
14.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2014. Z dedičského konania po nebohej E. Q.

pre súd v tomto konaní vyplynulo, že okruh strán sporu v danej veci je správny, keď sú to všetci tí, ktorí
v dedičskom konaní po nebohom S. Q. prichádzajú do úvahy ako dedičia.

57. Z dedičského konania po nebohom S. Q., ktoré je vedené pred tunajším súdom pod sp.zn.
23D/83/2012 vyplýva, že v tomto dedičskom konaní bola riešená otázka platnosti závetu nebohého

S. Q., W.. XX.XX.XXXX, ktorý spísal dňa 07.10.2009 vo forme notárskej zápisnice č. N283/2009,
Nz34163/2009 na notárskom úrade JUDr. Márie Vavráčovej, notárky so sídlom v Detve, Tajovského
1444/11. Týmto závetom nebohý S. Q. všetok svoj majetok odkázal „. Q., XX-C., F. N., C.“ vcelosti,
ktorého určil za univerzálneho závetného dediča. Ostatní zákonní dedičia, žalobcovia, popri nich imanželka nebohého S. Q., ktorá v dedičskom konaní bola zastúpená svojim synom Y. Q., namietali
závet. Namietali absolútnu neplatnosť tohto závetu, keď spochybnili najmä spôsobilosť nebohého S.
Q., zriadiť tento závet vzhľadom na nadmerné požívanie alkoholických nápojov, spochybnili i pravosť

podpisu nebohého na tomto závete a postup notárky pri spisovaní závetu. Vyhlásili, že existuje ďalší
závet nebohého S. Q., alografný závet datovaný septembrom 2006, ktorý sa zaviazali v dedičskom
konanípredložiť.ZdedičskéhospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.23D/83/2012vyplýva,žetentozávet
v dedičskom konaní nebol predložený. Nakoľko v dedičskom konaní po nebohom S. Q. vznikol spor o
dedičské právo, uznesením č.k. 23D/83/2012-72 zo dňa 23.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

14.08.2013 boli do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia, deti nebohého a manželka nebohého, odkázaní
aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na Okresnom súde Zvolen žalobu o určenie,
že F. U., W.. XX.XX.XXXX, teda žalovaný nie je závetným dedičom poručiteľa S. Q.. Súčasne dedičské
konanie bolo prerušené.

58. Žalobcovia tak dňa 26.08.2013 podali na tunajšom súde predmetnú žalobu, ich matka E. Q. sa k tejto

žalobe nepripojila, avšak počas súdneho konania zomrela dňa 06.07.2014 s okruhom dedičov tak, ako
súd uviedol v dôvodoch tohto rozsudku. Žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa
07.10.2009, teda nie v zmysle uznesenia dedičského súdu, podali ju však v zákonnej lehote vyplývajúcej
z § 175 k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu smrti nebohého
S. Q.. I keď ju nepodali v časti o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.10.2009 v zmysle odkazujúceho

uznesenia dedičského súdu, ide o žalobu v tejto časti vyplývajúcej zo spornosti dedičského práva,
vyplývajúcej z dedičského konania po nebohom S. Q., preto súd túto žalobu v tejto časti pripustil bez
toho, že by žalobcovia boli povinní v konaní v tejto časti preukazovať naliehavosť právneho záujmu na
takomto určení, ešte podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ však podali žalobu v
časti aj o určenie, že závet nebohého S. Q. zo dňa 04.09.2006 je platný, nakoľko otázka platnosti či

neplatnosti tohto závetu nebola predmetom spornosti v dedičskom konaní po nebohom S. Q., pretože
tento závet v tomto dedičskom konaní nebol ani predložený, žalobcovia v súdnom konaní boli povinní
preukazovať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ešte podľa § 80 písm. c/ OSP,
keďže súdne konanie v predmetnej veci sa začalo pred nadobudnutím účinnosti CSP, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2016. Súd žalobu v tejto časti pripustil ako procesne prípustnú, keď vyhodnotil, že

žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení platnosti závetu zo dňa 04.09.2006,
lebo v prípade, že by súd určil, že závet zo dňa 07.10.2009 je neplatný, potom by prichádzalo pred
zákonným dedením po nebohom S. Q. dedenie zo závetu zo dňa 04.09.2006, ktorý je súčasne i listinou
o vydedení, ktorým nebohý S. Q. testoval majetok žalobcom, svojim deťom, a v prípade nedožitia jeho
smrti rímsko-katolíckej cirkvi. Súčasne ním vydedil žalovaného, keď závet zo dňa 04.09.2006 popri

závete zo dňa 07.10.2009 súčasne nemôže obstáť. Z ustanovenia § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka
totiž vyplýva, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo
odvolaním závetu. Skúmanie procesnej prípustnosti žaloby v časti o určenie platnosti závetu zo dňa
04.09.2006 vyplýva aj z ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tú právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

59. Na základe vyššie uvedeného potom súd ako základnú otázku v súdnom konaní riešil otázku či je
závet nebohého S. Q., zo dňa 07.10.2009 absolútne neplatným právnym úkonom, tak ako sa domáhali
žalobcovia touto časťou žaloby.

60. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali
žiaden z tvrdených dôvodov absolútnej neplatnosti tohto jednostranného právneho úkonu nebohého S.
Q. spočívajúceho v prejavení jeho vôle testovať všetok svoj majetok univerzálnemu závetnému dedičovi,
svojmu vnukovi, teda žalovanému. Žalobcami napadnutý závet poručiteľa, nebohého ich otca S. Q.

zo dňa 07.10.2009 bol z hľadiska formy spísaný vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou
Vavráčovou, na notárskom úrade so sídlom v Detve č. N283/2009, Nz34163/2009, keď tento závet
bol zaevidovaný dňa 07.10.2009 o 09.57 hod. v Notárskom centrálnom registri závetov, o čom bol v
konaní predložený dôkaz svedkyňou JUDr. Máriou Vavráčovou, ktorú súd v konaní na okolnosti spísania
tohto závetu do notárskej zápisnice vypočul. Z hľadiska formy tento závet spĺňa zákonom predpísané

náležitosti, keď bol spísaný vo forme notárskej zápisnice a je nepochybne závetcom, teda nebohým
S. Q. podpísaný. Obsahuje deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Spĺňa tak formálne náležitosti
uvedené v § 476 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 476 d ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Osobitnýzákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. O takýto prípad v súdenej veci nešlo,
pretože závetca závet vlastnoručne podpísal. Žalobcovia síce spochybňovali, že ich nebohý otec S.
Q. bol účastný tohto svojho právneho úkonu, poslednej vôle, avšak v tomto smere neuniesli dôkazné

bremeno preukázania svojho tvrdenia. Na okolnosti spísania tohto závetu súd vypočul svedkyňu JUDr.
Máriu Vavráčovú, notárku, ktorá závet spisovala. Že došlo k spísaniu tohto závetu v reálnom čase,
ktorý je uvedený v tomto závete, teda dňa 07.10.2009 vyplýva z potvrdenia z Notárskeho centrálneho
registra závetov zo dňa 07.10.2009, ktorý predložila táto svedkyňa, keď z tohto dôkazu vyplýva, že
závet bol zaevidovaný v tomto registri dňa 07.10.2009 o 09.57 hod. Z výpovede tejto svedkyne naopak

oproti tvrdeniu žalobcov vyplynulo a mal súd preukázané, že na okolnosti spísania tohto závetu si
pamätá. Svedkyňa potvrdila, že si pamätá i nebohého S. Q., keďže nešlo o prvý úkon, ktorý mu
spisovala. Síce predchádzajúce nekonkretizovala, ale ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto
svedkyňa ako notárka spisovala do notárskych zápisníc aj iné, predchádzajúce jednostranné právne
úkony nebohého S. Q., konkrétne závet zo dňa 18.12.2001, závet zo dňa 19.02.2003, odvolanie závetu
zo dňa 02.02.2005, ktoré právne úkony boli spísané tiež vo forme notárskych zápisníc a predložené

v dedičskom konaní po nebohom S. Q. za účelom zistenia a vyhodnotenia obsahu týchto listín, keď
súd v predmetnom súdnom konaní sa s nimi oboznámil. Z výpovede tejto svedkyne pre súd ďalej
vyplynulo a mal súd preukázané, že nebohý S. Q. sa ustanovil na spísanie závetu zo dňa 07.10.2009
sám, bolo to v doobedňajších hodinách, pričom tento nejavil známky požitia alkoholu. Jeho osobnú
totožnosť zistila z predloženého občianskeho preukazu, tak ako je uvedené v závete, pričom svedkyňa

potvrdila, že S. Q. tento závet pred ňou vlastnoručne podpísal. Prejavil svoju vôľu odkázať svoj majetok
„F. Q.“. Preto to uviedla do závetu. Požadovala od neho aj údaje ohľadne závetného dediča, nevedel
ich však, preto ho označila v závete len tak, ako to uviedol závetca. Z výpovede tejto svedkyne mal
tak súd jednoznačne preukázané, že pri zriadení tohto závetu S. Q. mal jednoznačne vôľu a prejavil
túto vôľu testovať celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok pre prípad svojej smrti svojmu vnukovi,

teda žalovanému. Z výpovede svedkyne tiež vyplynulo, že tento bol časovo a miestne orientovaný.
Svedkyňa uviedla, že si ho pamätá aj z iných kontaktov, keď v minulosti chcel prevádzať nehnuteľnosti,
rodinný dom, kde ho upozornila, že keďže je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vyžaduje sa
tu i súhlas manželky. Svedkyňa dokonca si spomínala na také okolnosti, že nebohý S. Q. bol veselý
človek, čulý a nadpriemerne inteligentný, a to i vzhľadom na vek, v ktorom bol pri spísaní závetu. Pokiaľ

žalobcovia tvrdili, že na závete nemôže ísť o podpis ich otca, pretože tento ich v minulosti upozornil, že
keď bude pod vplyvom alkoholu alebo keď bude na neho vyvíjaný nátlak, tak že sa nikdy nebude nikdy
podpisovať celým menom, teda menom a priezviskom, toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom v konaní
nepreukázali. Na preukázanie ich tvrdení nepostačujú tzv. bianco listiny, ktoré podľa ich tvrdení podpísal
ich nebohý otec, a to plným menom a priezviskom, ktoré boli nájdené po jeho smrti v domove dôchodcov.

Práve tieto listiny, podľa názoru súdu vyvracajú toto tvrdenie žalobcov. Ak by závažné a ním myslené
právne úkony mal tento podpisovať plným menom a priezviskom, potom by bolo nepochopiteľné, aby
tzv. bianco listiny tento podpísal plným menom a priezviskom, bez toho že by tieto listiny mali nejaký
obsah, čo odporuje dôkazom vykonaným v dokazovaní, keďže z dokazovania vyplynulo, že nebohý
S. Q. si strážil svoje majetkové záležitosti sám. Napokon v konaní boli zistené aj iné právne úkony

nebohého S. Q., rovnako obsiahnuté v notárskych zápisniciach, ktoré podpísal len priezviskom, keď je
to napríklad závet zo dňa 18.12.2001 a napokon i závet zo dňa 19.02.2003, ktorými závetmi testoval celý
svoj majetok svojmu synovi Ľ. Q.. Že nebohý S. Q. sa ustanovil pred notárku dňa 07.10.2009 osobne
vyplýva z obsahu celej notárskej zápisnice, keď v tejto je uvedené, že notárka pred spísaním závetu
overila totožnosť S. Q. z občianskeho preukazu I.: XXXXXXPL. Tento občiansky preukaz mal S. Q.

vydaný dňa 20.10.1986, a disponoval s ním ako s preukazom svojej totožnosti až do svojej smrti tak, ako
vyplynulo zo správy Okresného riaditeľstva PZ Detva zo dňa 15.03.2016. Práve tento občiansky preukaz
S. Q. predložil notárke na preukázanie svojej totožnosti pri spísaní závetu zo dňa 07.10.2009. Pokiaľ
v závete je uvedené, že má tento bydlisko N. XX, a žalobcovia spochybňovali závet i preto, že v čase
spísaniatohtozávetu,tentonemalužtrvalébydliskoU.N.XX,očompredložilipotvrdenieobceN.zodňa

23.04.2010, z ktorého vyplýva, že S. Q. bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese N. XX od 23.04.2010,
táto okolnosť nespôsobuje neplatnosť tohto závetu. Žalobcovia v súdnom konaní nepreukázali, že v
občianskom preukaze mal ich otec zaznamenanú zmenu trvalého pobytu, občiansky preukaz nebohého
bolpojehosmrtiskartovaný,takakotovyplývaužzospomínanejsprávypríslušnéhopolicajnéhoorgánu.
Aj keby notárka v rozpore s údajom v občianskom preukaze ohľadne trvalého pobytu nebohého uviedla

tento jeho údaj do závetu, nespôsobovalo by to absolútnu neplatnosť tohto závetu, a nevyvracalo by
to dôkaz výpoveďou tejto svedkyne, že nebohý S. Q. sa k nej v tento deň, za účelom spísania tohto
právneho úkonu do notárskej zápisnice ustanovil. Absolútnu neplatnosť tohto závetu nespôsobuje ani
formulácia notárky v tomto závete, že sa „predo mňa dostavil mne menom a priezviskom neznámy“, keďžalobcovia tvrdili, že tento údaj je v notárskej zápisnici zavádzajúci, pretože v tomto prípade nešlo o prvý
osobný kontakt ich otca s notárkou. Svedkyňa JUDr. Mária Vavráčová sa vyjadrila i k tejto formulácii
v závete, keď z jej svedeckej výpovede vyplynulo, že ide o bežnú formuláciu, ktorá sa uvádza pri

spisovaní takýchto listín vo forme notárskej zápisnice, aby bolo zrejmé, že osoba s ktorou spisuje takýto
právny úkon, nie je s ňou v príbuzenskom pomere, čo by vylučovalo spísanie takéhoto úkonu. Uvedené
vysvetlenie je opodstatňujúce, napokon uvedené vyplýva aj z predchádzajúcich notárskych zápisníc o
úkonoch nebohého S.V. Q., konkrétne i z notárskej zápisnice ohľadne závetu zo dňa 18.12.2001, zo
dňa 19.02.2003, zo dňa 02.02.2005, kde bola notárkou použitá totožná formulácia pri spísaní právneho

úkonu nebohého S. Q., teda „dostavil sa mne menom a priezviskom neznámy“. Na základe uvedeného,
tak súd mal zato, že z uvedeného tvrdeného dôvodu žalobcami, tento právny úkon nie je neplatný.
Svedecká výpoveď JUDr. Márie Vavráčovej a ostatné listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti potvrdili
vysvetlenie notárky ohľadne používania tejto klauzuly pri spisovaní notárskych zápisníc.

61. Na základe vyššie uvedeného potom žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že ich otec sa v deň

07.10.2009 neustanovil k notárke za účelom spísania tohto právneho úkonu.

62. Ďalší dôvod, ktorý uvádzali žalobcovia ako dôvod neplatnosti závetu zo dňa 07.10.2009 bol ten, že
ich otec týmto závetom celý majetok testoval neexistujúcej osobe, keďže za testamentárneho dediča
označil „F. Q., XX-C., F. N., C.. Žalovaný v tomto čase mal už priezvisko U., ktoré prijal ako rodné

priezvisko po svojej matke po tom, čo sa táto rozviedla s jeho otcom Ľ. Q., L. W. S. Q., čo bol aj
okrem iného dôvod vydedenia žalovaného v listine o vydedení zo dňa 04.09.2006, ktorá súčasne
bola i závetom. Ani tento dôvod absolútnej neplatnosti závetu, žalobcovia v konaní nepreukázali. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase spísania tohto závetu žalovaný bol nositeľom priezviska
U., čo napokon vyplýva z listinných dôkazov, ktoré v súdnom konaní predložil samotný žalovaný.

Žalovaný mal zmenené priezvisko A. Q. W. U. na základe rozhodnutia svojej matky, ktorej bol udelený
súhlas k podaniu žiadosti o zmenu tohto priezviska pre žalovaného ešte v čase keď žalovaný bol
maloletý a nemal spôsobilosť na právne úkony. Tento súhlas matke žalovaného bol udelený rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp.zn.26P/121/2004 zo dňa 25.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.11.2005. Matka žalovaného požiadala o zmenu tohto priezviska po rozvode s otcom žalovaného, keď

po rozvode prijala svoje rodné priezvisko. Žalovaný po rozvode bol v jej osobnej starostlivosti, a teda
mala záujem aby tento bol nositeľom priezviska po nej, nakoľko následne uzavrela nové manželstvo a
jej druhý manžel prijal priezvisko po jej rodnom priezvisku. Obvodný úrad Lučenec svojim rozhodnutím
zo dňa 03.08.2006 A-2006/00578-14 túto zmenu povolil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.09.2006. Závet a listinu o vydedení, ktorá predchádzala závetu zo dňa 07.10.2009 nebohý S. Q.

zriadil dňa 04.09.2006, keď v tejto súvislosti neušlo pozornosti súdu, že rozhodnutie o zmene priezviska
žalovaného nadobudlo právoplatnosť až dňa 05.09.2006. Posudzovanie tejto otázky, či bola dôvodom
na vydedenie žalovaného, ako aj ostatných dôvodov na vydedenie žalovaného závetom a listinou o
vydedení zo dňa 04.09.2006, však v súdnom konaní súd neskúmal, pretože ako prvoradou otázkou
sa zaoberal otázkou platnosti závetu zo dňa 07.10.2009. Skúmanie týchto otázok by bolo podstatné

za stavu, že by súd dospel k záveru, že tento neskorší závet nebohého S. Q., je neplatný. Z obsahu
závetu zo dňa 07.10.2009 podľa názoru súdu však jednoznačne vyplýva, ktorej osobe nebohý S. Q.
testoval svoj majetok. Nepochybne ho testoval žalovanému. Vyplýva to z obsahu tohto právneho úkonu,
i keď pri tomto právnom úkone, nebohý S. Q. označil vnuka pôvodným priezviskom Q.. Identifikoval ho
však krstným menom, vekom a bydliskom. Že takto prejavil svoju vôľu pri spísaní tohto závetu vyplynulo

i z výpovede svedkyne notárky JUDr. Márie Vavráčovej, ktorá pri svedeckej výpovedi vypovedala, že
S.Š. Q. testoval majetok svojmu vnukovi. Požadovala o neho pri spísaní tejto listiny aj konkrétnejšie
údaje o testamentárnom dedičovi, tento ich však nevedel uviesť, preto označila testamentárneho dediča
v závete tak, ako ho označil závetca. Že S. Q. týmto závetom mienil testovať majetok žalovanému,
napokon vyplýva i zo svedeckej výpovede svedkyne F.. A. Q., ktorú navrhli v konaní vypočuť žalobcovia.

Z jej svedeckej výpovede mal súd preukázané, keďže nebohého S. Q. ako príbuzná táto navštevovala v
rodinných záležitostiach v domove dôchodcov, najmä v Domove dôchodcov v Hriňovej, že nebohý S.X.
Q. pred ňou potvrdil, že druhý závet zriadil v prospech vnuka, ktorého prvým závetom vydedil. Svedkyňa
jednoznačne uviedla, že ho to trápilo, čo urobil, teda že ho vydedil a povedal jej, „bola by to hanba,
keby som to urobil“. I z tohto dôkazu mal súd jednoznačne preukázané, že závetom zo dňa 07.10.2009

S. Q. prejavil vôľu testovať celý svoj majetok vnukovi, jedinému vnukovi, konkrétne žalovanému. Zo
svedeckej výpovede tejto svedkyne podporne vyplynulo i preukázanie tej skutočnosti, že nebohý S. Q.
bol dominantnejšej povahy, a že mal rád svoje veci pod dohľadom a kontrolou, keď uvedené sa týkalo aj
majetkových záležitostí. Táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckej výpovede Y.. E. S., ktorá prichádzalaako sociálna pracovníčka do kontaktu s S. Q. počas jeho umiestnenia v DD v Sušanoch. Z výpovede tejto
svedkyne vyplynulo, že v čase keď bol umiestnený v tomto domove, tento si spravoval hospodárenie so
svojimi peniazmi sám, bol svojprávny, prichádzala s ním do kontaktu každý deň. Čo hovoril malo hlavu

a pätu, pričom s peniazmi si nakladal sám. Žalobcovia uvádzali, že ich otec bol umiestnený v Domove
dôchodcov v Sušanoch, niekedy v mesiaci február 2008 a bol tam umiestnený asi do augusta 2009,
keď následne bol presťahovaný bez ich vedomia do Domova dôchodcov v Hriňovej. O tejto skutočnosti
oni ani nevedeli od otca, dozvedeli sa to náhodne od jeho sestry. Súd dáva do pozornosti, že S. Q.
napadnutý závet zriadil dňa 07.10.2009, teda krátko po tom, čo sa presťahoval z Domova dôchodcov v

Sušanoch do Domova dôchodcov v Hriňovej. Pokiaľ teda svedkyňa Y.. E. S. L. U. V. L. S. Q. hospodáriť
s peniazmi, bolo to k obdobiu krátko predchádzajúcemu obdobiu, kedy tento zriadil napadnutý závet.
Na základe týchto dôkazov potom súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že S. Q. týmto závetom prejavil
vôľu testovať celý svoj majetok žalovanému. Žalovaný starého otca v Domove dôchodcov v Hriňovej
navštevoval, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Žalobcovia v Domove dôchodcov v Hriňovej
otca navštevovali sporadicky, napokon o tom, že tento bol premiestnený so Sušian do Hriňovej sa

dozvedeli len z okolia, neoznámil im to ani Domov dôchodcov v Sušanoch, ani Domov dôchodcov v
Hriňovej a napokon ani sám ich otec. Po odchode manželky a H. A. N., S. Q. to pociťoval ako ujmu,
bolo mu to ľúto. Z výpovede svedkyne K. V., ktorú navrhli tiež v konaní vypočuť žalobcovia vyplynulo,
že žalobcovia ho navštevovali zrejme nie tak často, ako boli jeho predstavy, preto tento pociťoval ľútosť.
Po odchode manželky o S. Q. L. L. R. L. Ľ. Q., a do rozvodu mu vypomáhala i jeho manželka, matka

žalovaného.ZatakéhotostavupotombolovysvetliteľnéapochopiteľnéV.S.Q.,ktorýmcelýsvojmajetok
testoval svojmu vnukovi, synovi Ľ. Q., keď tento ho predumrel. Žalobcovia tak v konaní nepredložili
súdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval vôľu ich otca testovať majetok týmto závetom žalovanému.
Nič na tejto skutočnosti nemení to, že závetca označil závetného dediča priezviskom, ktoré už v čase
zriadenia závetu nenosil. Z obsahu závetu jednoznačne vyplýva o akú osobu sa jedná, teda že ide o

žalovaného. Napokon závetca závetného dediča identifikoval nielen menom a priezviskom, ktoré nosil
pred prijatím nového priezviska, ale aj približným vekom, ako aj bydliskom. Ani tento dôvod neplatnosti
závetužalobcovianepreukázali.ŽenebohýS.Q.neinformovalospísanízávetuzodňa07.10.2009svoje
deti a manželku, nie je nič neobvyklé, vzhľadom k tomu, aké boli vzťahy v rodine, že manželka s deťmi
sa od neho odsťahovali potom, čo tento sa dopustil násilného správania sa voči manželke a dcére ako

vyplynuloztrestnéhokonaniavedenéhopredOkresnýmsúdomLučenecsp.zn.3T/12/93.Otecžalobcov
až do svojej smrti bol nepochybne človekom, ktorý chce pre prípad smrti urobiť „poriadok“ vo svojich
majetkových záležitostiach. Že takto tento uvažoval vyplynulo i z predchádzajúcich jeho závetov, keď
nepochybne jeho vôľa testovať majetok bola ovplyvnená momentálnou rodinnou situáciou, v ktorej sa
nachádzal, čo odzrkadľovalo sa i v tom, že počas života v rôznom životnom období a situáciách testoval

svoj majetok síce blízkym príbuzným, ale odlišným blízkym príbuzným.

63. Žalobcovia napokon tvrdili, že tento závet nemôže byť platný, i z toho dôvodu, že ich otec trpel
duševnou poruchou spočívajúcou v notorickej závislosti ich otca na alkohole, ktorá ho robila na tento
právny úkon neschopným. Je pravdou, že z ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka ods. 2 vyplýva,

že takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou. Táto duševná porucha môže spočívať i v tom, že konajúca osoba právny úkon urobila
v takom stave opitosti, ktorý spochybňuje prejav vôle takejto osoby v tomto právnom úkone. Žalobcovia
v konaní nepreukázali ani tento dôvod absolútnej neplatnosti závetu zo dňa 07.10.2009. Nepreukázali
žiadnym dôkazom, že by ich otec v čase vykonania tohto právneho úkonu konal v takom stave opitosti,

ktorý by ho robil na tento právny úkon neschopným. Naopak z vykonaného dokazovania výpoveďou
svedkyne JUDr. Márie Vavráčovej vyplynulo, že v čase tohto úkonu S. Q., nejavil žiadne známky požitia
alkoholických nápojov. Keby tomu tak bolo, tento úkon by s ním do notárskej zápisnice nespísala.
Nebohého S. Q. poznala i z predchádzajúcich úradných stretnutí. Tento právny úkon bol vykonaný v
doobedňajších hodinách, S. Q. na tento úkon prišiel sám, i keď v minulosti sa stalo, že na iný právny

úkon, ktorý nevedela označiť, sa ustanovil v sprievode svojho už zomrelého syna Ľ. Q.. Ak by tento
javil známky požitia alkoholických nápojov, závet by s ním nespísala. Tento v čase spísania závetu
bol miestne i časovo orientovaný, vedel komu chce testovať svoj majetok. Zo žiadneho dôkazu, ktorý
označili žalobcovia pre súd nevyplynulo, že by v čase spísania závetu bol ich otec osobou neschopnou
na tento právny úkon z dôvodu požitia alkoholických nápojov. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo,

že u ich otca bola v minulosti zistená diagnóza syndrómu závislosti od alkoholu, ale uvedené vyplýva
jedine z lekárskej prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Kremnica zo dňa 08.04.1999, kde bol
otec žalobcov hospitalizovaný od 18.11.1998 do 08.04.1999 z vlastnej vôle na doporučenie MUDr.
Štrbianovej, psychiatričky, keď sa rozhodol sám k ústavnému protialkoholickému liečeniu, na ktoré sadostavil v doprovode dcéry, teda žalobkyne I/, tak ako vyplýva z tejto lekárskej prepúšťacej správy.
Nepochybne ďalej z tejto vyplýva, že absolvoval kompletnú protialkoholickú liečbu a získal primeraný
náhľad na problematiku, počas celej doby hospitalizácie neprejavil sklony k požívaniu alkoholu.

Žalobcovia v konaní tvrdili pri výsluchu, že ich otec sa podrobil jedine tomuto protialkoholickému liečeniu,
žiadneďalšieprotialkoholickéliečenie,čiužústavné,aleboambulantnouformouneabsolvoval.Uvedené
potvrdzuje i zdravotná dokumentácia ich otca, ktorá bola zadovážená v súdnom konaní, keď po ústavnej
protialkoholickej liečbe v tomto období následne otec žalobcov sa zúčastnil už len troch návštev u
MUDr. Štrbianovej, tak ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, naposledy v auguste 1999, kedy táto

konštatovala recidívu požívania alkoholu u otca žalobcov. Od tohto času v zdravotnej dokumentácii
nebohého S. Q. sa nenachádzajú žiadne lekárske správy o prípadnej závislosti na alkohole. Lekárske
správy sa týkajú obdobia roku 1998 až 1999, napadnutý závet tento zriadil v roku 2009, teda 10 rokov po
tom, čo sa podrobil protialkoholickému liečeniu. Ani z výpovede svedka MUDr. Farkaša, ošetrujúceho
lekára nebohého S. Q., ktorý tohto opoznal, podľa podoby žalobcu II/ nevyplynulo, že by tento sa
liečil trvalo zo syndrómu závislosti na alkohole, prípadne z iného vážneho psychiatrického ochorenia.

Vybavoval si ho ako človeka skromného, usmievavého, bezproblémového, ak by boli u neho nejaké
zdravotné problémy psychického rázu, alebo čo sa týka závislosti na alkohole, určite by si to pamätal.
V tomto ohľade jeho zdravotný stav si nevyžadoval pravidelnú liečbu, a i keď s istotou tento svedok
nepotvrdil, že vypovedá o osobe otca žalobcov, podporne k tomuto dôkazu ani svedkyňa V. L., zdravotná
sestra u MUDr. Farkaša si nepamätala na otca žalobcov v tom zmysle, žeby sa tento liečil zo závislosti

na alkohole. Pamätala si ho ako nekonfliktného človeka, z jej pohľadu bol skromný, nespomínala si u
neho na žiadne závažné ochorenia. Že otec žalobcov požíval pripustiac aj nad mieru pomerom alkohol
v období rokov 1998 a 1999 nie je dôkazom o tom, že ich otec závet dňa 07.10.2009 zriadil v stave
notorickej závislosti na alkohole a pod vplyvom alkoholických nápojov, tak, že by bol na tento úkon
neschopným. Síce príležitostne popíjal aj po období ústavnej protialkoholickej liečby, tak ako vyplynulo z

výpovedejehosestryY.Š.,ktorávšakvypovedala,žetentopožívalalkoholtak,akokaždýdruhý.L.V.tiež
vypovedala, že tento nepožíval alkohol pravidelne, nepožíval alkohol každodenne. Kontakt s ním stratila,
keď bol umiestnený do domova dôchodcov, najskôr v Sušanoch, neskôr v Hriňovej. Predtým pokiaľ žil
na N., nekupoval si v obchode alkohol vo veľkom množstve, do dediny chodieval, keď pociťoval potrebu
kontaktu s ľuďmi po odchode rodiny, neskôr keď bol v pokročilejšom veku prestal chodievať aj do dediny.

Tento však bol orientovaný, vedel kde je, čo je, bol orientovaný i v oblasti peňazí. Aj svedkyňa Mgr. E.
S. uviedla len toľko, že pokiaľ bol umiestnený v domove v Sušanoch, kupoval si pivo, nie nejaký tvrdý
alkohol. Nevypovedala, že by tento porušil domový poriadok tým, že by v domove požíval alkoholické
nápoje. Čo hovoril malo hlavu a pätu, s peniazmi si nakladal sám. Ani z jedného tohto dôkazu pre súd
nevyplynulo, že v čase vykonania závetu zo dňa 07.10.2009 tento konal v takom stave opitosti, že by

nevedel rozpoznať právne dôsledky svojho právneho úkonu. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno
preukázať ani tento dôvod absolútnej neplatnosti tohto závetu. V žalobe síce navrhli nariadiť na túto
otázku znalecké dokazovanie, avšak v priebehu súdneho konania a pred uzavretím dokazovania zo
strany súdu netrvali na vykonaní tohto dôkazu. Preto súd tento dôkaz nevykonal, keď z § 185 ods. 2
CSP, ktorý platí i pre súdený prípad vyplýva, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva

z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia
strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje
inak. Pokiaľ žalobcovia k spôsobilosti svojho otca na právny úkon závetu navrhli vypočuť ako svedka
R.. T. R., notára so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý viedol dedičské konanie po zomrelej sestre ich I.,
C. Q., súd tento dôkaz nevykonal, pretože žalobcovia potvrdili, že ich otec osobne nebol prítomný pri

prejednaní tohto dedičstva, čo napokon vyplynulo i z vykonaného dokazovania, keď sa v konaní o tomto
dedičstve dal v konečnom dôsledku zastúpiť svojim synom Y. Q.. Predtým síce udelil plnomocenstvo
na zastupovanie v tomto konaní pre A. Q., svoju neter, avšak keď prejavil tento vôľu aby bol zastúpený
svojim synom, táto svojho strýka na tomto dedičskom konaní nezastupovala. Ani fakt, že nebohý S. Q.
udelil dve rôzne plnomocenstvá na svoje zastúpenie v tomto dedičskom konaní neznamená, že tento

v čase úkonu závetu zo dňa 07.10.2009 bol nespôsobilým na tento právny úkon z dôvodu duševnej
poruchy spočívajúcej v notorickej závislosti na alkohole pri tomto úkone.

64. Na základe týchto zistených skutočností a ich právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcov o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.10.2009 nie je dôvodná. Závet je absolútne platným

právnym úkonom. Nakoľko tento je absolútne platným právnym úkonom, nebolo dôvodné vyhovieť
žalobe žalobcov o určenie, že závet zo dňa 04.09.2006, ktorý zriadil nebohý S. Q. pred týmto závetom,
je platným závetom, pretože jeho neskorší závet zo dňa 07.10.2009 ruší závet zo dňa 04.09.2006,pretože tieto závety popri sebe nemôžu obstáť. Potom otázku platnosti závetu zo dňa 04.09.2006 nebolo
dôvodné v tomto konaní riešiť.

65. Na záver súd ešte dodáva, že pokiaľ žalobcovia v závere súdneho konania spochybnili závet aj s
poukazom na § 479 Občianskeho zákonníka, k tomuto súd dodáva, že v ustanovení § 479 Občianskeho
zákonníka je upravená relatívna neplatnosť závetu s odkazom na § 40 a Občianskeho zákonníka. Z
ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ ide o plnoletého potomka poručiteľa,
a tento sa dovolá relatívnej neplatnosti závetu, ktorým bol opomenutý, musí pri dedení tento dostať

polovicu dedičského podielu zo zákona, pretože pokiaľ tomuto závet odporuje je v tejto časti neplatný,
ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Relatívna neplatnosť závetu je odlišná od absolútnej
neplatnosti závetu, relatívnej neplatnosti závetu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka sa opomenutý
dedič dovoláva priamo v dedičskom konaní, otázku relatívnej neplatnosti závetu nerieši súd v civilnom
sporovom konaní, ale dedičský súd v dedičskom konaní, pretože pre naplnenie relatívnej neplatnosti
závetu postačuje v dedičskom konaní, ak sa jej neopomenuteľný dedič dovolá. Uvedené platí i v prípade

žalobcov.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, žalobcovia plne neúspešní. Žalovaný má tak podľa výsledku
konania nárok voči žalobcom na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže mal plný úspech vo
veci. Tento nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % má žalovaný voči žalobcom I/ a II/ spoločne
a nerozdielne.

70. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kde bude ustálená výška trov konania.

71. V konaní vznikli, a to ešte do nadobudnutia účinnosti CSP trovy konania na svedočnom v sume

40,46 Eur, ktoré bolo hradené z prostriedkov štátu z titulu svedočného svedkyni V.W. L.. Žalobcovia
v konaní boli neúspešní, preto im vznikla povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu tieto
trovy dôkazu s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP. Náhrada svedočného žalobcami je výsledkom
rozumného usporiadania procesných vzťahov zohľadňujúcim stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax súdov ohľadne obdobných nárokov v doterajšej súdnej praxi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).