Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Jakubovič

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Pc/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213559
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317213559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci

navrhovateľa ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: M. T., F.. XX.XX.XXXX, T. J., B. XXX/X,
Q..Č.. Ú. U. F. H., H.-XX/XA, proti odporkyni ako osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: P. T., F..
XX.X.XXXX, T. R. Ú., Š. XXX/XX, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Galanta č.k. Nc/407/00-14 zo dňa 28.3.2000 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu
Galanta č.k. 12P/266/2011-70 zo dňa 3.7.2012.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2017 domáhal, aby súd zrušil
jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- Eur mesačne, ktorú má voči teraz už plnoletej dcére -
odporkyni. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola naposledy upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 12P/266/2011-70 zo dňa 3.7.2012, ktorý menil rozsudok tunajšieho súdu č.k. Nc/407/00-14 zo dňa
28.3.2000, ktorým bola vyživovacia povinnosť uložená pôvodne vo výške 13,28 Eur. V podanom návrhu
navrhovateľ uviedol, že jeho dcéra, ktorá býva spolu s matkou, úspešne ukončila školu, v akom odbore
však uviesť nevie, nakoľko s ním neudržuje žiadny kontakt. Rovnako nevie, či je už zamestnaná, avšak

podľa navrhovateľa je fyzicky aj psychicky zdravá a schopná vo vyštudovanom odbore sa zamestnať.
Má za to, že v mieste jej bydliska je dostatok pracovných príležitostí, ktoré zodpovedajú jej fyzickým a
psychickým schopnostiam, ako aj potrebám spoločnosti. Odporkyňa dňa 22.5.2017 dovŕšila 18.rok, je
schopná sa sama živiť, preto podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti sú splnené.

2. Plnoletá dcéra navrhovateľa sa k podanému návrhu vyjadrila na pojednávaní konanom v danej veci
dňa 10.7.2018. Pred súdom uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa súhlasím,

nakoľko tento aj tak na jej výživu nikdy a žiadnym spôsobom neprispieval. Súčasne súdu predložila
Oznámenie ÚPSVaR Galanta zo dňa 26.6.2018 o tom, že odo dňa 22.6.2018 je zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie.

3. Navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie, konané v danej veci dňa 10.7.2018 riadne
vykázané, na pojednávaní však osobne prítomný nebol, nakoľko toho času sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody.

4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn.
24P/247/2014, Oznámenie zo dňa 31.3.2017 o ukončení štúdia, Oznámenie zo dňa 26.6.2018, ako aj s
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:5. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére bola naposledy upravovaná rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 12P/266/2011-70 zo dňa 3.7.2012, ktorý menil rozsudok tunajšieho súdu č.k.

Nc/407/00-14 zo dňa 28.3.2000, ktorým bola vyživovacia povinnosť uložená pôvodne vo výške 13,28
Eur. Plnoletá dcéra je od 22.6.2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom žiačkou
SOŠOaS v Galante prestala byť dňom 1.4.2017. Navrhovateľ a odporkyňa sa vzájomne nekontaktujú,
pričom navrhovateľ je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaods.3cit.ustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 prvá veta cit. zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods.1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda

dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím
určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967).

8. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa

okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena
pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva,
že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebozvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku
dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna
úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a

to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené
pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní
súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase
pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať

správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich
pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

9. Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že plnoletá dcéra navrhovateľa býva v spoločnej

domácnosti spolu s matkou a dňa 1.4.2017 prestala byť žiačkou strednej odbornej školy obchodu
a služieb v Galante. Štúdium teda ukončila, pričom od 22.6.2018 je evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie. Z uvedeného teda vyplýva, že je schopná sama sa živiť.
U oprávnenej nastala teda taká zmena skutočností, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči nej.

10.Súdvykonaldôkazytak,abyzostalazároveňzachovanázásadarovnostiúčastníkovkonania,pričom
na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére boli v danom prípade splnené. Oprávnená
zároveň výslovne uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa súhlasí.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej
zrušil.

12. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 C.m.p. v zmysle ktorého nárok na náhradu trov
konania nevznikol žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko tento zákon inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.