Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616214417.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: D. P., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom T., T.

192/81, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitného subjektu na strane žalovaného,
o zaplatenie 884,37 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
9Csp/143/2016-113 zo dňa 20. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 884,37
Eur s prísl. zamietol a vo výrokoch II. a III., ktorými okresný súd rozhodol o trovách konania,z r u š

u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému čiastočne zastavil v časti vyčíslených úrokov, ako
aj úrokov z omeškania po výšku 785,26 Eur a v časti úrokov vo výške 25,5% ročne zo sumy 884,37 Eur,
počnúc od 09.11.2016 do zaplatenia. Uložil Slovenskej pošte, a.s., prevádzkovateľovi systému, IČO: 36

631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica vrátiť na účet žalobcu súdny poplatok
za podanie žaloby vo výške 41,30 Eur. Vo veci samej prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu proti
žalovanému o zaplatenie 884,37 Eur s príslušenstvom zamietol, druhou výrokovou vetou žalovanému
náhradu trov sporu nepriznal. Osobitnému subjektu na strane žalovaného trovy sporu nepriznal (tretia
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento zistil, že právny predchodca žalobcu
- Poštová banka, a.s. uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 10.09.2012. Na základe uvedenej
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 1.000,- Eur, ktorú sa zaviazal splácať
v splátkach po 43,62 Eur, počnúc od 10.10.2012. Žalovaný mal splátky zasielať na účet žalobcu
vždy k 10. dňu v mesiaci. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 43,62 Eur, RPMN 33,62%,
celková výška nákladov za poskytnutý úver je v zmluve uvedená na sumu 480,11 Eur, počet splátok

36, dátum konečnej splatnosti úveru 10.09.2015. Súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky
Poštovej banky, a.s.. Okresný súd tiež zistil, že žalovaný splátky nesplácal v dohodnutých lehotách, ktorú
skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní a zdôraznil, že jeho finančná situácia bola veľmi ťaživá. Dôchodok,
ktorý poberá, je veľmi nízky. Súd prvej inštancie tiež zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval dňa
20.12.2013 žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy istiny vo výške 884,37 Eur, úroku vo výške 88,46
Eur, poplatkov za upomienky vo výške 14,38 Eur a celkom dlžnú sumu vyčíslil na 987,21 Eur. Veriteľ

poukázal na to, že žalovaný porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a pohľadávka sa stala
k 20.12.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaný písomnosť - výzvu na zaplatenie istiny,ktorá upozorňuje na predčasnú splatnosť, prevzal dňa 30.12.2013. Z listinného dôkazu „aktuálny stav
úveru“ bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát
dňa 10.02.2013 nezaplatením mesačnej splátky riadne a včas. Túto splátku zaplatil až 05.04.2013.

1.2 Právny vzťah strán sporu vyplývajúci zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.09.2013 posúdil súd prvej
inštancie ako obchodno-právny vzhľadom na skutočnosť, že ide o absolútny obchod. Zdôraznil však, že
takýto vzťah je potrebné posudzovať aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu. Právny predchodca
žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, úver nebol použitý na výkon zamestnania,
povolania, ani podnikania. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/20/2009
okresnýsúdkonštatoval,ževprípadedualistickejprávnejúpravysúkromnéhoprávasanaspotrebiteľský
právny vzťah použije Občiansky zákonník, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky
postavenie spotrebiteľa zhoršilo oproti právnej úprave občianskoprávnej. Okresný súd ďalej poukázal

na skutočnosť, že od 01.01.2008 sa podľa § 52 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne predpisy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Týmto ustanovením sa v zmysle prechodného ustanovenia § 879j spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 01.01.2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj ich nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa

posudzujú podľa doterajších predpisov.

1.3 Okresný súd zdôraznil, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
ex offo aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), a teda prihliadať aj bez
návrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienárokuvočispotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval trojročnú premlčaciu

dobu a s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že táto začína plynúť od zročnosti
splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Splatnosť
nenastala uplynutím troch mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením
splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Nakoľko prvou nezaplatenou splátkou, od ktorej sa odvíjalo
aj zosplatnenie celého úveru, bola najneskôr splátka, ktorá mala byť zaplatená 10.02.2013, premlčacia

doba začala plynúť 11.02.2013 a uplynula 11.02.2016. Nakoľko žaloba bola podaná na Okresný súd
Lučenec dňa 14.11.2016, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave,
vyslovený v rozsudku zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 25Co/618/2015, týkajúci sa počiatku behu premlčacej
doby a jej plynutia.

1.4 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a konštatoval, že žalovaný mal v spore plný
úspech. Nakoľko mu trovy konania nevznikli, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
postupoval aj vo vzťahu k občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, tento sa vo

veci samej nevyjadril, žiadne trovy mu tak nevznikli a okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuvčasodvolanie,
v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom

rozsahu a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

2.1 Žalobca zdôraznil, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že
je povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie, súd a akýkoľvek štátny orgán má postupovať na základe
a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru bez podpory právnym predpisom zjavne

naplnené nebolo. Poukázal na inštitút zosplatnenia úveru, ktorý znamená zmenu termínu splatnosti
všetkých nesplatených splátok, na ktorý má veriteľ nárok, nejde o odstúpenie od zmluvy. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však
zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Z dôvody straty výhody splátok bol žalovaný povinný uhradiťdlžnú sumu naraz. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, zmluva je naďalej platná a
účinná, žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca
uplatňuje svoje práva na súde. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah

naraz, v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

2.2 Pokiaľ ide o začatie premlčacej doby, táto nezačala plynúť 11.02.2013, ale až dňa 10.01.2014.
Predčasnásplatnosťúverunastala20.12.2013,žalovanýsipredmetnúvýzvuprevzalaždňa30.12.2013.
Vo výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná patričná lehota na plnenie,

a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného
uplynula dňa 09.01.2014, žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 10.01.2014. Nárok
žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 11.01.2017, po troch
rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

2.3 Žalobca v podanom odvolaní tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení

nepreskúmateľné, základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú také tvrdenia, ktorými súd podopiera
svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, ide o
také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Odôvodnenie musí
obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí

spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tomto smere žalobca poukázal na nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 1551/07, názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp.zn.
4Cdo/25/2007 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 114/08 (a niektoré ďalšie rozhodnutia ústavného
súdu).

2.4 Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zdôraznil, že je síce dôležitým faktorom spoločnosti, nemožno mu
poskytovaťtakúochranu,ktorábyviedlakjehojednostrannémuvyužívaniu,spotrebiteľbybol vtakýchto
prípadochzbavenýakejkoľvekzodpovednostipreduzatvorenímzmluvnejpovinnostidôkladnenavzájom
zvážiťvýhodyanevýhodyapodľatohorozumnekonať.Neexistujevecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiť
spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto

povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti
uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ich nie je možné
chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca (odvolateľ mal zrejme na mysli
žalovaný) uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaný, ani osobitný subjekt na jeho strane sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil,
že žalobca podal žalobu dňa 14.11.2016. Okresný súd správne vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k
žalobe (§ 167 ods. 2 C.s.p. - č.l.51 spisu). Žalovaný sa vo veci samej písomne nevyjadril, vyjadril súhlas,
aby do konania vstúpil osobitný subjekt - občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.

Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 14.06.2018 (ktoré bolo odročené na neurčito z
dôvodu potreby doručenia písomného vyjadrenie žalobcu osobitnému subjektu na strane žalovaného
ako aj z dôvodu potreby, aby sa žalovaný oboznámil s písomným vyjadrením, nakoľko na pojednávaní
sa k písomnému vyjadreniu žalobcu nevedel vyjadriť), ako aj na pojednávaní dňa 20.10.2017. Vo vzťahuk plynutiu času a jeho záväzku žalovaný výslovne na pojednávaní uviedol, že „bol som v domnení, že
úver som zobral veľmi dávno, takže už nebudem musieť úver splácať vôbec“. Na pojednávaní súd prvej
inštancie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol, že povinnosťou súdu bolo podľa § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. či nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah.

7.1 Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania stranou sporu (žalovaným), vznesená nebola.
Okresný súd postupoval podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu termínu
pojednávania, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

7.2 Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018 vyslovil, že

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v
súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

7.3 Odvolací súd tak zistil, že ustanovenie zákona (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), ktoré aplikoval súd
prvej inštancie a ktoré by musel aplikovať v rámci svojho rozhodovania aj odvolací súd, nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, čo vyslovila najvyššia súdna autorita ústavou povolaná na rozhodovanie
o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom (Čl. 125 ods.1 písm.a/ Ústavy Slovenskej republiky).

8. S prihliadnutím na odvolaciu námietku žalovaného, ktorý výslovne namietal, že nie je zrejmé, na
základe akých skutočností (okresný) súd uvádza, že je povinný v zmysle ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. ex offo prihliadnuť na premlčanie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

rozhodoval na základe platného a účinného ustanovenia zákona v čase vyhlásenia rozhodnutia
(20.10.2017). Nakoľko však nesúlad citovaného ustanovenia zákona bol následne (07.02.2018)
vyslovený ústavným súdom, nemohla táto skutočnosť ostať bez povšimnutia v rámci odvolacieho
konania. Uvedená skutočnosť bola dôvodom pre postup podľa § 389 C.s.p.. Postup okresného súdu,
ktorý aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa vo svetle vyššie citovaného nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky javí nesprávny. Nakoľko súd prvej inštancie sa po zistení
premlčania uplatneného nároku sa jeho dôvodnosťou nezaoberal z hmotnoprávneho hľadiska, nebolo
možné vytýkaný nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd nemal inú možnosť,
ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), a vrátiť mu vec na ďalšie konanie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.), a to v napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol ako aj v súvisiacom výroku

o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého
rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu vec vecne prejedná.

8.1 Odvolaním nenapadnuté výroky, ktorým súd prvej inštancie konanie o žalobe čiastočne zastavil v
časti vyčíslených úrokov ako aj úrokov z omeškania po výšku 785,26 Eur a v časti úrokov vo výške

25,5% ročne zo sumy 884,37 Eur počnúc od 09.11.2016 do zaplatenia a ktorým upravil Slovenskú poštu
a.s. na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi ostávajú týmto uznesením nedotknuté.

9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne
rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov senátu 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).