Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200039
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116200039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu H. M., nar. XX.

XX. XXXX, bytom X. XX, W., proti žalovanej H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 5, U., t. č. T. XX, U., zast.
JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia nehnuteľností v podiele 1/2-ice k nehnuteľnostiam v k.
ú. W., okres W., obec W., zapísané na LV č. XXXX paarc. reg. „C“ - parc. č. XXXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 369 m2, 2408 záhrady o výmere 602 m2, dom č. s. XXXX na parc. č. XXXX.
Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti daroval žalovanej, túto vyzval na vrátenie dar, nakoľko sa viac
ako 5 rokov o ňu ani menžleku nestará, ani pri varení a opraní. Priateľ žalovanej D. X. jej to zakázal.
Nehnuteľnosti daroval svojím deťom, lebo mal za to, že na starobu sa o neho dcéra postará, čo ona
odmieta, lebo neakceptujú jej priateľa p. X., ktorý je zadlžený voči štátu aj iným osobám, žalovaná je pod
jeho vplyvom, p. X. narušil i vzťahy žalovanej s vlastnou dcérou. Manželka raz odpadla, mala vysoký
tlak a keď dcére zavolal, prišla, mala zostať na tri dni, odmietla však hovoriť o vrátení daru a priateľ

p. X. prišiel pre ňu a odišla. Žalovanú jej priateľ vodí po vyšetreniach, aby ju pozbavil spôsobilosti na
právne úkony a mohol nakladať s jej majetkom. Naviedol ju na úver 100.000 Sk, žalobcovi dlhuje 500
eur, vydieral dcéru žalovanej, že ak nedá súhlas k predaju bytu na W. č. X v U., podá v mene dcéry
trestné oznámenie, čo aj urobil, žalovaná požičala dcére 95.000 eur, ktoré malo byť ako bremeno v
prospech žalovanej, p. X. ju ale nútil k predaju.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný

skutkový stav:

3. Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd určil že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v k.ú. W., LV XXXX, parc.XXXX, XXXX, a dom č.s. XXXX v jednej polovici. Nehnuteľnosť zdedil po
mojich rodičoch, o týchto sa postaral, teda nehnuteľnosť dal deťom, v zmluve nie je vecné bremeno ani
osobný záväzok, že sa o neho postarajú, ale mal to tak, že sa o neho postarať majú, ako on o rodičov.
Syn zomrel. Pokiaľ žil, svoj podiel daroval S. Y., dcére žalovanej. Žalovanú vyzval na vrátenie daru,

pretože žije s človekom, ktorý je zadĺžený. S manželkou sú schopní sa o seba starať, manželka má
zdravotné problémy, chodí s barlami, majú problémy s varením, praním, vnučka S. býva v U.. Chodí
k nim každý týždeň, resp. dva. Žalovaná ich nenavštevuje po dobu 7 rokov, za tento čas bola u nich
raz alebo dvakrát, a to na pohrebe syna. Pokiaľ nemala žalovaná vzťah s pánom X., riadne sa o nichstarala a navštevovala ich. Keď začala mať vzťah s pánom X., vytkla jej to vnučka aj on, lebo zistili,
že je zadĺžený. Tento im obmedzil aj styk s dcérou. Nemohla im ani telefonovať. Vie o tom, že dcéra
má zdravotné problémy. Ale to je preto, že pán X. ju vozil k lekárom, aby jej dokázal, že nie je schopná

ničoho. Vie, že žalovaná s manželku telefonuje. Dôvodom, pre ktorý žiada vrátiť dar, je to, že sa dcéra
o nich nestará, to že má známosť s pánom X. a žalovaná vlastní tri nehnuteľnosti a hrozí, že o ne
príde. Žalovaná povedala, že pánovi X. dá všetko, lebo on sa stará. Ako dôkaz žiada pribrať do konania
súdneho znalca, za účelom vyšetrenia duševného stavu žalovanej. Žalovaná mu oznámila telefonicky,
že na pojednávanie príde, ale znovu ju pán X. zmanipuloval a neprišla. Pán X. rozbil rodinné vzťahy

medzi ním, vnučkou, dcérou žalovanej a žalovanou. Dovtedy vnučke zaplatila svadbu, oslavovala s
ňou narodeniny. Pán X. je manipulátor. A potom povedala žalovaná svojej dcére, že ju mohla hodiť do
kontajnera.

4.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že popiera pravdivosť
tvrdení žalobcu, sám žalobca uznal, že si telefonuje žalovaná s matkou. Skutočnosť, že netelefonuje

s otcom, je vydokladovaná lekárskymi potvrdeniami, s ktorých vyplýva, že každý rozhovor s otcom
končí depresívnym záchvatom žalovanej, teda nie je vhodná jej komunikácia s otcom, vzhľadom na
jej zdravotný stav. Samotná skutočnosť, že častejšie nenavštevuje žalobcu je daná tým, že žalobca jej
vyhovára styk s priateľom s pánom X. a tento vzťah motivuje žalobcu k tomu, že nalieha na vrátenie
daru. Je to správanie žalobcu, na ktoré žalovaná iba reaguje. A nechce si zhoršovať svoj zdravotný stav.

Výhrady, ktoré má žalobca voči pánovi X. sú neopodstatnené, z dôvodu, že žalovaná už v čase, keď mal
vytvárať dlhy a chcel ju pripraviť o majetok, poskytla peniaze nie jemu, ale svojej dcére, a to 95.000 eur.
Práve žalobca garantoval vrátenie peňazí, resp. že namiesto vrátenia peňazí prevedie na žalovanú byt
v U.. Nič z toho sa nestalo, a chceli jej dať iba vecné bremeno bývania v byte. Žalovaná má aj garsónku
v U., ktorú by mohla, ak by chcela, previesť na pána X.. A to neurobila. Dôvod udávaný žalobcom nie je

daný. Pokiaľ žalobca udáva, že vzťahy sú narušené 7 rokov a po tú dobu žiada vrátenie daru, jeho nárok
by bol premlčaný. Žalobu považuje za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil a neoznačil
žiadne dôkazy, nemá na čo reagovať.
V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že o rodičov sa starala, kým vládala, zdravotný stav jej to v
súčasnosti nedovoľuje. Niekoľkokrát týždenne volá s matkou a ak je doma žalobca, zoberie telefón,

kričí na ňu a musí vyhľadať psychiatra. Za p. X. nikdy nevyrovnávala dlhy. Nie je pravdou, že je pod
vplyvom p. X., psychický nátlak na ňu vyvíja žalobca aj dcéra, obviňujú a ohovárajú jej priateľa. V r.
2014 po telefonáte so žalobcom, kedy bol mimoriadne hrubý, psychicky skolabovala a musela navštíviť
pohotovosť. Priateľ na následky jeho konania otca telefonicky upozornil, psychiatrička jej odporučila
prerušiť telefonický kontakt so žalobcom, vo februári po telefonáte mala podozrenie na epilepsiu. Keď

matka odpadla, priateľ ju za ňou zaviezol, ale žalobca bol agresívny, zaútočil na ňu slovne, takmer sa
psychicky zrútila a musel prísť pre ňu priateľ. Žalobca je predpojatý k priateľovi, neinformovaný.

5. Žalovaná predložila súdu lekárske správy o úzkostno depresívnych stavoch / v dôsledku ochorenia
je na invalidnom dôchodku/, ochorení chrbtice, potvrdenie psychiatra MUDr. R., že z dôvodu stresových

situácií s otcom /žalobcom/ máva depresívne stavy, spí iba po liekoch, masívny problém pretrváva, už
pri zvonení telefónu má strach.

6. Darovacou zmluvou zo dňa 17. 1. 1980 daroval žalobca žalovanej a jej bratovi H. M. /ktorý
medzičasom zomrel, počas života svoj podiel daroval dcére žalovanej/ každému v 1/2-ici nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom konania, obdarovaní boli obaja maloletí a boli zastúpení matkou. V zmluve nie je
zriadené vecné bremeno ani obsiahnutý osobný záväzok obdarovaných. Títo dňa 7. 3. 1983 podpísali
čestné prehlásenie, ktorým súhlasia s užívacím právom do smrti v dome včetne záhrady v W., X. 1, LV
č. 3508 pre otca /žalobcu/ ako darcu a jeho manželky.

7. Žalobca listom zo dňa 1. 6. 2014 vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu, že sa nevráti k rodičom,
sožiadosťou,abysavrátilaanechsajejdruhvrátiksvojejrodine-akbysigarsonkuakobabkepovedala
darovala niekomu, aby si spomenula, že bratovi úradne potvrdila, že ak sa raz pominú sa o neho v tejto
garsonke postará, čo na tú dobu bolo kresťanské rozhodnutie.... Opakovane vyzýval žalovanú listami
zo dňa 4. 5. 2015, 2. 6. 2015. Žalobca sa vrátenia daru /nie určenia vlastníctva/ domáhal už podaním

doručeným tunajšiemu súdu 11. 8. 2015 v konaní 14C 368/2015, ktoré bolo Uznesením tunajšieho súdu
zo dňa 2. 12: 2015 č. k. 14C 368/2015-22, právoplatným dňom 5. 1. 2016, odmietnuté.8.Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Darcovi vzniká v zmysle citovaného ustanovenia zákona právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pojem
dobré mravy je obsiahnutý v ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Rozpor s dobrými mravmi nastáva vtedy, ak sa
účastník správa tak, že narúša základné spoločenské pravidlá a uznávané normy vo vzťahoch medzi

účastníkmi. Ak darca uplatní svoje právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav
jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť
vydaťpredmetdarudarcovi.Predpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcujeveľkýnevďakzostrany
obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého

porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie,
hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v
akomkoľvekčasovomodstupeoduzavretiadarovacejzmluvy.Právodarcunavráteniedarusapremlčuje
v trojročnej lehote a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo
dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 O. z.

Negatívnesprávanieobdarovanéhokdarcovi,alebojehorodine,ktorétrebaposudzovaťakosprávaniev
rozporesdobrýmimravmi,samusíprejavovaťobjektívne.Právnevzťahyzaloženéprevodomvlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že
záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Do akej miery darca svoje právo využíva, v akom rozsahu bude

využívať dohodnuté nároky vyplývajúce zo zmluvy i prípadné vecné bremeno záleží od neho. Jeho právo
však nie je už vlastnícke, preto pri užívaní predmetu daru nemôže svoje právo zneužívať nad rozsah
svojich oprávnení a nemôže sa správať ako vlastník. Je nad rámec oprávnenia darcu zasahovať do
vlastníctva obdarovaného bez jeho súhlasu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie
účastníkov.Ťažkopovažovaťsprávaniejednéhoúčastníkavočidruhémuzakonanievrozporesdobrými

mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne
možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. /R61/1997/
Dobré mravy /boni mores/ patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.

Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem
ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy podľa posúdenia
konkrétnych okolností súdu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov, a to buď značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. /R88/98/
Negatívne správanie obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit
a úsudok darcu.
Poskytnutie daru nemusí byť nezvratným stavom, zákon dáva možnosť navrátenia veci do pôvodného
stavu v prípade preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov značnej alebo sústavnej intenzity.

9.Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne
strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.

Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad CSP nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou
sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/,

zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie
cudzieho práva.
Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľačl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak
nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany /teda najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky/ nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy.
Ak strana nepredložila prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí
(fakultatívne) na ne prihliadnuť, najmú ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesnéhoúrokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktorámôžebyťeštesprísnenáuplatnenímsudcovskej
koncentrácie. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu

konania. Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v
Civilnom sporovom poriadku neprichádza do úvahy.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Rozhodným obdobím pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to
aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Všeobecný

začiatok premlčacej doby je odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 3 CSP Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov sa končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 156 CSP., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

11.V danom prípade dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalobcom i s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania.

12. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ani po poučení súdu neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu
predložil notársku zápisnicu /darovanie nehnuteľností/, čestné prehlásenie o záväzku poskytnúť mu

doživotné užívanie nehnuteľnosti /v ktorom mu ani nie je bránené a toto právo využíva/ a písomnú
korešpondenciu so žalovanou, vrátane výzvy na vrátenie daru /ktorá obsahovala nie celkom konkrétne
dôvody, z hľadiska konkretizácie dôvodov vrátenia daru nebola ani kvalifikovaná, bola zmätočná a
zameraná na osobu priateľa žalovanej, resp. kresťanskú povinnosť starostlivosti do budúcnosti/. Jediný
dôkaz, ktorý žalobca navrhol, bolo pribratie znalca za účelom posúdenia duševného stavu žalovanej.

Súd tento dôkaz zamietol ako nedôvodný, nehospodárny a neúčelný, nakoľko nie sú dané pochybnosti
o duševnom stave žalovanej - jej ochorenia a samotná psychiatrická liečba vzhľadom na stanovenú
diagnózu neodôvodňujú takýto postup a pre toto konanie by nemalo zásadný význam a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by akékoľvek pochybnosti v tomto smere vzbudzovali. Predmetom konania
nebola spornosť právneho úkonu či inej skutočnosti, pre ktorú by duševný stav žalovanej mohol prípadne

mať váznam. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, ktoré mali byť dôvodom daru, neprodukoval,
neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, keď podľa jeho vyjadrenia týmito dôvodmi mali byť vzťah
žalovanej s p. Krčulom, jeho zadlženosť a neposkytnutie pomoci /ktorej potrebu nepreukázal/, pričom
i za danej situácie je zrejmé vzájomné narušenie vzťahov a za takých okolností by bolo v prípadevykonávania dokazovania a pokračovania v konaní potrebné skúmať skutočné dôvody narušenia
vzťahov. D. bremeno však zásadne spočíva na žalobcovi /až následne v rámci procesnej obrany i na
žalovanom, aby jeho tvrdenia a dôkazy vyvrátil, k tomu však bez dôkazov žalobcu nemohlo dôjsť/, tento

však neoznačil a nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd v zmysle
zásad Civilného sporového poriadku z vlastnej iniciatívy takéto dôkazy nevykonáva bez návrhu. Súd
bez označených dôkazov nemohol určiť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Už táto skutočnosť má
za následok zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Je však potrebné poukázať
na skutočnosť, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by prípadné vykonávanie dôkazov bolo

neúčelné a nehospodárne.

13. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, v dôsledku ktorej súd potom neskúmal
dôvody vrátenia daru /v tomto smere žalobca ani neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, vykonávanie
dokazovania by vzhľadom na námietku premlčania nebolo v konečnom dôsledku ani hospodárne/. Sám
žalobca udáva v žalobe, že žalovaná im neposkytuje opateru viac ako 5 rokov /v priebehu konania

sa vyjadril, že tak nerobí 7 rokov/ Žaloba bola podaná 5. 1. 2016. Ak by aj súd zohľadnil prípadné
spočívanie lehoty pri podaní nekvalifikovanej žaloby o vrátenie daru v konaní 14C 368/2015 od podania
11. 8. 2015 do právoplatného odmietnutia podania 5. 1. 2016, jedná sa o obdobie necelých 5 mesiacov,
nárok je potrebné považovať za premlčaný, nakoľko nepochybne uplynula 3-ročná premlčacia lehota.
Ak by súd vychádzal zo žaloby, keď ako dôvod vrátenia daru /nespomenutý vo výzve na vrátenie

daru/ je skutočnosť, že žalovaná žalobcovi a manželke neposkytuje opateru viac ako 5 rokov /v konaní
uvedených 7 rokov/, premlčacia lehota začala plynúť najmenej 5 rokov pred podaním žaloby, t. j. v roku
2011 a uplynula najneskôr v r. 2014 /konkrétny dátum zrejme nie je možné určiť/. Ak by aj súd vzal do
úvahy prípadné spočívanie lehoty ako bolo uvedené, nepochybne došlo k premlčaniu nároku. Žalovaná
prostredníctvom svojho zástupcu vzniesla námietku premlčania a s touto bolo potrebné sa stotožniť,

nakoľko bezpochyby bola žaloba podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, keď jej počiatok začal
plynúť najmenej v r. 2011 a uplynula najneskôr 31. 12. 2014.

14. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

15.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola úspešná v celom
rozsahu, a teda súd jej priznal plnú náhradu trov konania, ich výška bude určená osobitným rozhodnutím
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).