Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200771
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, Veľké
Ripňany, IČO: 36 772 283, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M.
R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 06. 2015 č.
819389/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u
žalobcu, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol január -
december 2012. Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 10. 10. 2013, kedy bola s konateľom žalobcu
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom uviedol, že prevažujúci predmet jeho podnikateľskej
činnosti v kontrolovanom období bola medzinárodná doprava, v kontrolovanom zdaňovacom období mal

asi 25 zamestnancov na pracovnú zmluvu a úhrady za nákup tovarov a služieb súvisiacich s predmetom
podnikania vykonával väčšinou bezhotovostne.
2. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa, okrem iného, i zdaňovacieho
obdobia január 2012, a to dožiadaním na Daňový úrad Trenčín za účelom preverenia faktúr za nákupy
tovaru (náhradné diely na autá, DESTA) od daňového subjektu NAROKO s.r.o., na základe ktorých
si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňový úrad Trenčín doručil správcovi dane odpoveď
na jeho dožiadanie dňa 21. 11. 2013, v ktorom mu oznámil, že miestnym zisťovaním na adrese sídla

spoločnosti NAROKO s.r.o. (M.R. Štefánika 373/11, Trenčín) daňový subjekt reálne nesídli. Na uvedenej
adrese mu bolo poskytované registračné sídlo a korešpondenčná adresa na základe podnájomnej
zmluvy zo dňa 17. 08. 2011 uzavretej s poskytovateľom ZALOŽENIE-PREDAJ-S.R.O., s.r.o. Písomnosti
správcu dane zasielané poštou daňovému subjektu NAROKO s.r.o. sa vracajú späť s poznámkou pošty
„adresát neznámy“.
Ďalej Daňový úrad Trenčín na dožiadanie správcu dane oznámil, že z iného konania zistil, že súčasná
konateľka tejto spoločnosti Ing. Jana Majerníková nie je konateľkou spoločnosti NAROKO s.r.o. a na

zmenu konateľa bol zneužitý jej občiansky preukaz, ktorý jej bol odcudzený v apríli 2012. Z uvedených
dôvodov Daňový úrad Trenčín nevedel zabezpečiť doklady spoločnosti NAROKO s.r.o. a preveriť
požadované skutočnosti na základe dožiadania správcu dane.3. K odpovedi na dožiadanie boli pripojené listinné doklady - potvrdenie OO PZ Sereď o oznámení
krádeže občianskeho preukazu Ing. Jany Majerníkovej zo dňa 13. 04. 2012; trestné oznámenie zo dňa
13. 08. 2012 podané Ing. Janou Majerníkovou, v ktorom uviedla, že po krádeži dokladov zistila, že je

vedená ako konateľka spoločnosti NAROKO s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra, pričom nikdy
nepodpisovala a nedala podnet na vytvorenie takejto spoločnosti. Doterajším majiteľom mal byť Tomáš
Kozinka, ktorého nikdy nevidela a žiadne doklady o prevode spoločnosti nepodpisovala. Ing. Jana
Majerníková bola vypočutá dňa 26. 11. 2012 Daňovým úradom Trenčín, uviedla, že nie je konateľkou
spoločnosti NAROKO s.r.o. ani jej spoločníčkou. Jej doklady boli zneužité na prepis spoločnosti.

4. Dňa 17. 08. 2011 bola uzavretá podnájomná zmluva medzi poskytovateľom: ZALOŽENIE-PREDAJ-
S.R.O., s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 373/11, Trenčín a objednávateľom - spoločnosťou NAROKO
s.r.o. s rovnakým sídlom. Predmetom zmluvy bolo oprávnenie objednávateľa využívať služby dodávané
poskytovateľom, ktoré zahrňujú poskytovanie registračného sídla a korešpondenčnej adresy na ul. M.R.
Štefánika 373/11, Trenčín. Za spoločnosť NAROKO s.r.o. bola zmluva podpísaná konateľom Tomášom
Kozinkom na dobu 12 mesiacov.

5. Správca dane vypočul dňa 25. 02. 2014 na ústnom pojednávaní svedka Tomáša Kozinku, bývalého
konateľa spoločnosti NAROKO s.r.o., a to k priebehu zdaniteľných obchodov spoločnosti NAROKO
s.r.o. so žalobcom. Svedkovi boli predložené k nahliadnutiu konkrétne faktúry (ich čísla sú jednotlivo
uvedené v zápisnici). Potvrdil, že faktúry vystavil, opečiatkoval a podpísal. Uviedol, že účtovníctvo
viedol on, spoločnosť bola platcom DPH, zamestnancov nemala. Obchody uskutočňoval on osobne.

Nevedel sa vyjadriť, aká bola prevažujúca podnikateľská činnosť spoločnosti, aké nákupy spoločnosť
realizovala. Potvrdil, že za daňový subjekt - žalobcu vystupoval osobne F. E.. Svedok sa nevedel
vyjadriťkpodrobnostiamobchodovsožalobcom,odkiaľtovarobjedávali,nevedeldoložiťžiadnedoklady.
Uviedol, že spoločnosť predal Ing. Jane Majerníkovej.
6. Konateľ žalobcu bol správcom dane vypočutý dňa 28. 05. 2014 a okrem iného aj k obchodom so

spoločnosťou NAROKO s. r.o. Uviedol, že si myslí, že v kontakte bol len s p. Kozinkom, ale nevedel to
isto, nevedel uviesť, ako sa tovar objednával, mohlo to byť telefonicky. Prepravu tovaru zabezpečoval
prevažne dodávateľ, pri stroji DESTA to nevedel uviesť. Tovar preberal on alebo skladník. Nevedel sa
vyjadriť k pôvodu tovaru kupovaného od spoločnosti NAROKO s.r.o. a rovnako, ani kto tovar odovzdával.
7. Rozhodnutím zo dňa 04. 06. 2014 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 06. 06. 2014) správca

dane uložil daňovému subjektu - žalobcovi predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2012 v rozsahu
nevyhnutne potrebnom, spočívajúcom v zákaze nakladať s hnuteľným majetkom - motorovými vozidlami
v rozhodnutí špecifikované druhom, značkou, evidenčným číslom a VIN, a to až do zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku podľa výsledkov daňovej kontroly na DPH za uvedené zdaňovacie obdobie.

8. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený dňa 16. 07. 2014, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. F. B., ktorá uviedla,
že sa k zisteným skutočnostiam budú vedieť vyjadriť bližšie po nahliadnutí do spisu a doložia doklady
k spoločnosti NAROKO s.r.o. (faktúru k nákupu stroja DESTA) a k prácam vykonaným na prenajatých
priestoroch. Listom zo dňa 05. 08. 2014 podal žalobca písomné vyjadrenie k zápisnici zo dňa 16. 07.

2014, v ktorom uviedol, že stroj DESTA bol ich spoločnosťou predaný spoločnosti Ľuboš Buch, s.r.o.
Lužianky, k čomu predložil aj listinné doklady. Ďalej upresnil, na akých miestach bol použitý stavebný
materiál a vykonané zemné práce. K nákupu pohonných hmôt uviedol, že prevádzkuje kamiónovú
dopravu a v roku 2012 disponoval vozovým parkom 23 vozidiel. Ako dôkaz spotreby pohonných hmôt
nakúpených od preverovaných spoločností uviedol, že ak by spoločnosť nemala k dispozícii pohonné

hmoty, nebola by schopná vyprodukovať objem výnosov na úrovni cca 2,27 mil. eur.
9. Dňa 12. 09. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané
vykonanédokazovaniesprávcudanevovzťahukspoločnostiNAROKOs.r.o.tak,akojeuvedenévyššie.
Správca dane skonštatoval, že na základe šetrení zistil, že v rámci preverovaného reťazca obchodov
„dodávatelia“ sa jedná o obchodníka bez dokladov. Správca dane nepochybuje o tom, že daňový subjekt

pre svoju podnikateľskú činnosť, ktorou je medzinárodná kamiónová preprava, používa pohonné hmoty
a náhradné diely do motorových vozidiel, avšak má pochybnosť o dodávateľovi, teda o tom, kto pohonné
hmoty a náhradné diely skutočne dodal, kto uskutočnil ich prepravu, kto prijal úhrady za tovar a komu
vznikladaňovýpovinnosť.Daňovýsubjektpočasvýkonudaňovejkontrolynepreukázal,čitovarskutočne
dodala spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ a teda, či tovar dodal platiteľ dane z

pridanejhodnoty,čiženebolasplnenápodmienkaprávanaodpočítaniedanepodľa§49ods.1nadväzne
na § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o DPH , kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.10. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 12. 09. 2014, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole
z daňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 26. 09. 2014), na čo reagoval podaním zo
dňa 16. 10. 2014. K dodávkam od spoločnosti NAROKO s.r.o. žalobca uviedol, že od tejto spoločnosti

nakúpili náhradné diely, DESTU, stavebný materiál, motorovú naftu a prijali služby zemné práce, ktoré
sú uvedené na faktúrach uvedených v protokole o daňovej kontrole. Ku každej dodávke vystavila
spoločnosť NAROKO s.r.o. dodacie listy a na základe ktorých aj vystavila faktúry a žalobca vystavené
faktúry uhradil v hotovosti alebo prevodom na bankový účet dodávateľa. Správca dane mal k dispozícii
všetku dokumentáciu k predmetným dodávkam tovarov.

11. Správca dane dňa 28. 11. 2014 vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania
pripomienok k protokolu č. 9414401/5/4209204/2014, tohto sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená
osoba Ing. F. B.. K obchodnom so spoločnosťou NAROKO s.r.o. zopakovala rovnaké tvrdenia, aké boli
uvedené v písomnom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.
12. Správca dane vydal dňa 02. 12. 2014 rozhodnutie č. 9414401/5/5270981/2014, ktorým podľa ust.
§ 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,vyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnotyvsume4.877,50
eur za zdaňovacie obdobie január 2012 ako rozdiel medzi daňou vyrubenou daňový priznaním vo výške
-18.146,57 eur a daňou zistenou správcom dane -13.269,07 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
13. Rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 č. 819389/2015 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa
02. 12. 2014 č. 9414401/5/5270981/2014, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 4.877,50 eur.
14. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že formálne doloženie faktúr a dokladov o úhrade bez preukázania
skutočného nadobudnutia tovaru nie je pre daňové účely dostačujúce. Za účelom preverenia dodania
tovaru uvedeného na faktúrach č. 2012/1/001, 2011/1/002, 2011/1/012, 2011/1/003 a 2011/1/004
správca dane vykonal šetrenie cestou miestne príslušného správcu dane spoločnosti NAROKO s.r.o.,

Daňového úradu Trenčín. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť NAROKO s.r.o. na
adrese zapísanej v obchodnom registri reálne nesídli. Na tejto adrese bolo spoločnosti poskytnuté
registračné číslo a korešpondenčná adresa na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 17. 08. 2011,
uzavretej medzi spoločnosťou NAROKO, s.r.o. a spoločnosťou ZALOŽENIE-PREDAJ-S.R.O, s.r.o. na
dobu jedného roka. Správca dane za účelom preverenia uskutočnených zdaniteľných obchodov vyzval

súčasnú konateľku spoločnosti NAROKO s.r.o. Ing. Janu Majerníkovú, aby sa vyjadrila k predmetným
plneniam. Z jej vyjadrenie vyplynulo, že konateľkou spoločnosti nie je a na zmenu konateľa bol zneužitý
jej občiansky preukaz, odcudzený v apríli 2012. Správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti
NAROKO s.r.o. Tomáša Kozinku, ktorý uviedol, že doklady s účtovníctvom spoločnosti odovzdal novej
konateľke spoločnosti Jane Majerníkovej. Potvrdil, že predložené faktúry vystavil sám, tieto sú riadne

zaúčtované, účtovníctvo viedol sám, nevedel uviesť, v akom programe. Všetky obchody spoločnosti
realizoval sám, aká bola prevažujúce činnosť spoločnosti si nepamätal. Spoločnosť nemala žiadnych
zamestnancov, prepravu tovaru uskutočňoval sám, alebo aj Miroslav Lanfer. Miesto nakládky a vykládky
si nepamätal. Tomáš Kozinka nedokázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom relevantne
potvrdiť.

15. Ďalej poukázal na to, že daňový subjekt predložil síce správcovi dane faktúru č 12001 o predaji stroja
DESTA OHVM 3522 spoločnosti Ľuboš Buch s.r.o. Lužianky ako aj dôkaz, že žalobca dodal spoločnosti
Ľuboš Buch s.r.o. stroj DESTA, ale spoch,ybňuje dodávateľa stroja, nakoľko daňový subjekt dostatočne
nepreukázal, že stroj skutočne dodala spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, a teda
či tovar dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty, čím nebola splnená podmienka práva na odpočítanie

dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 psím a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, kedy si platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platiteľ dane má v daňovom konaní
dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe

tieto povinnosti realizujú podaním vyplneného daňového priznania a predložením príjmových dokladov.
V prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dokazovaním vedeným v zmysle § 24
daňového poriadku, preverením predložených listinných dôkazov a dokladov preukázateľne spochybníich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť opäť prechádza na daňový subjekt, ktorý
predložením alebo navrhnutím dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. 06. 2015 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalobu zo dňa 14. 08. 2015 (doručená súdu dňa 17. 08. 2015), ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného číslo 819389/2015 zo dňa 10. 06. 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

18. V žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného
hodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predložil daňovému
úradu dôkazy prijatých zdaniteľných plnení. Ďalej uviedol, že dožiadaný Daňový úrad Trenčín uviedol,
že spoločnosť NAROKO s. r.o. riadne podávala daňové priznania k DPH a jej obrat bol vysoký. Rovnako
poukázal na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti NAROKO s.r.o. Tomáša Kozinku, ktorý potvrdil, že
vystavil faktúry, tieto podpísal, opečiatkoval a zaradil do účtovníctva spoločnosti NAROKO s.r.o. Tomáš

Kozinka potvrdil obchody so žalobcom a hoci sa na presné podrobnosti nepamätal, čo je bez účtovných
dokladov po dvoch rokoch pochopiteľné, keďže už nie je konateľom spoločnosti NAROKO s.r.o. a
doklady odovzdal novému konateľovi. Vzájomnú spoluprácu potvrdil aj konateľ žalobcu Miroslav Lanfer
vo svojej výpovedi.
19. Ďalej uviedol, že daňový úrad a následne aj žalovaný nespochybnili, že by mu tovar nebol dodaný,

alebo že by ho nepoužil na vykonané zdaniteľné plnenia, ale spochybnili osobu dodávateľa. Poukázal
na to, že má obmedzené možnosti na preverenie dodávateľov a týchto si môže preveriť len z verejne
dostupných zdrojov. Každý dodávateľ potvrdil, že tovar dodal a vystavil príslušnú faktúru. Skutočnosť,
že dodávateľ neskôr zmenil konateľa, resp. je nekontaktný a už nevykonáva činnosť, nemá možnosť a
schopnosť predvídať. Obchody boli realizované v čase, kedy nebol problém sa s dodávateľmi spojiť, títo

podávali daňové priznanie k DPH a reálne fungovali.
20. Pokiaľ ide o to, že spoločnosť NAROKO s.r.o. je nekontaktná na adrese svojho sídla, v čase
uskutočňovania obchodov (január 2012) spoločnosť na adrese Gen. M.R. Štefánika 373/11, Trenčín
sídlila, čo dokazuje aj podnájomná zmluva zo dňa 17. 11. 2011, ktorá bola uzavretá na dobu 1 rok.
K tvrdeniu, že súčasná konateľka Ing. Jana Majerníková v skutočnosti nie je konateľkou spoločnosti

NAROKO s.r.o. a na zmenu bol použitý jej odcudzený občiansky preukaz uviedol, že v čase, kedy sa
uskutočňovali obchody so spoločnosťou NAROKO s.r.o. bol jej konateľom Tomáš Kozinka. Dôvody a
okolnosti prevodu spoločnosti NAROKO s.r.o. na Ing. Janu Majerníkovú nie sú predmetom daňového
konania. Žalobca nemá ako ovplyvniť činnosť svojho dodávateľa a jeho kroky. V čase uskutočňovania
obchodovspoločnosťNAROKOs.r.o.reálnefungovalaabolaplatcomDPHapodávaladaňovépriznania

k DPH, v ktorých vykazovala vysoké obraty na vstupe a na výstupe s výsledným vzťahom voči štátneho
rozpočtu, s nízkou daňovou povinnosťou, ktorá bola uhrádzaná.
21. Svedok Tomáš Kozinka vo svojej výpovedi potvrdil obchody so žalobcom, potvrdil vystavenie faktúr,
ich opečiatkovanie a podpísanie a aj to, že tieto boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti
NAROKO s.r.o. Má teda za to, že záver Daňového úradu Nitra, že svedok dôveryhodne nepreukázal

uskutočnenie zdaniteľných plnení, neobstojí, najmä vzhľadom na časový odstup od dodávky tovaru a na
to, že svedok nemal možnosť pomôcť pamäti nazretím do účtovníctva firmy, ktoré už nemal k dispozícii.
22. Ďalej uviedol, že sa Daňový úrad Nitra nezaoberal otázkou platieb za dodané náhradné diely a tovar.
Všetky úhrady za tovar žalobca vykonával bezhotovostne na účet spoločnosti NAROKO s.r.o. vedený
v R. B. Q. s.r.o. Daňový úrad si mohol v konaní na preukázanie ich tvrdení vyžiadať z banky pohyb na

účte spoločnosti NAROKO s.r.o., čím by sa dalo objasniť fungovanie spoločnosti NAROKO s.r.o.
23. Žalobca poukázal na procesné pochybenie Daňového úradu Nitra, a to nedodržanie § 19 ods.
7 daňového poriadku nespísaním, resp. nezaložením do spisu úradných záznamov, ktoré mali byť
vyhotovené a založené v spise, nedodržanie § 46 ods. 5 daňového poriadku tým, že ak správca dane
zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, mal daňový subjekt vyzvať na

vyjadrenie, čo nebolo dodržané opakovane a porušenie § 44 v nadväznosti na § 45 ods. 1, písm. a/, ods.
2, písm. a/ daňového poriadku tým, že žiadosť o karty HIM, NHIM žiadala mailom osoba, ktorá nebola
poverená vykonaním daňovej kontroly.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

24. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2015 k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
a poukázal na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Vyjadril sa k
jednotlivým námietkam žalobcu.25. Úlohou správcu dane pri daňovej kontrole je preveriť deklarované skutočnosti na účtovných
dokladoch dodávateľa, v jeho účtovníctve a v evidenciách. To, že spoločnosť (NAROKO s.r.o.) podala
daňové priznanie, v ktorom vykázala vysoké obraty, nie je dôkazom o tom, že súčasťou podaného

daňovéhopriznaniabolitieždodávkytovarudeklarovanénažalobcompredloženýchdokladoch.Doklady
spoločnosti NAROKO s.r.o. nepredložila ani nová konateľka (ktorej bol zneužitý odcudzený občiansky
preukaz a táto konateľkou nie je), ani býval konateľ spoločnosti Tomáš Kozinka, lebo ich nemal k
dispozícii.
26.Skutočnosť,žebývalýkonateľspoločnostiNAROKOs.r.o.potvrdilvystaveniefaktúr,ichpodpísaniea

opečiatkovanie, nie je dôkazom preukazujúcim, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenie reálne aj došlo.
Deklarované uskutočnenie zdaniteľného plnenia musí byť ako žalobcom, tak aj dodávateľom (NAROKO
s.r.o.) preukázané aj predložením listinných dôkazov, čo v danom prípade nebolo zrealizované. Pretože
správca dane vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2012 v roku 2013,
námietka žalobcu týkajúca sa časového odstupu medzi realizáciou obchodov a daňovej kontroly, je
irelevantná.

27. Ani skutočnosť, že žalobca uhradil faktúry bezhotovostne na účet dodávateľa, nie je dôkazom o
reálne uskutočnenom dodaní tovaru.
28. Ďalej uviedol, že žalobca je povinný v prípade, že si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, predložiť
správcovi dane také doklady a dôkazy, ktorými jednoznačne preukáže, že mu bol tovar dodaný
spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Žalovaný nespochybňuje, že žalobca nadobudol

do svojho vlastníctva tovar, ktorý následne predal, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
tovar žalobcovi dodala spoločnosť NAROKO s.r.o. a že spoločnosti vznikla v zmysle zákona o dani z
pridanej hodnoty daňová povinnosť.
29. Predmetom daňovej kontroly je preverenie uskutočnených obchodných prípadov u obidvoch
obchodných partnerov, nakoľko ako odberateľ, tak aj dodávateľ by mali, pokiaľ boli obchodné prípady

zrealizované, disponovať rovnakými účtovnými dokladmi a obchodní partneri musia vedieť zmluvné
plnenie preukázať. Vyjadrenie konateľa spoločnosti nie je možné považovať za dôkaz o tom, že tovar
uvedený na faktúrach bol žalobcovi reálne dodaný a že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty.
30. Vyjadrenie konateľa žalobcu k spolupráci so spoločnosťou NAROKO s.r.o. nemožno považovať za

vyjadrenie, ktoré by spoluprácu s uvedenou spoločnosťou jednoznačne potvrdilo, nakoľko jeho výpoveď
bola neistá, mnohé skutočnosti si nepamätal.
31. K vytýkaným procesným vadám uviedol, k porušeniu ust. § 19 ods. 7 daňového poriadku, keď
nespísal úradný záznam, resp. ich nezaložil do spisu, uviedol, že daňová kontrola bola súbežne
vykonávaná u žalobcu i daňového subjektu Miroslav Lanfer a svedkovia sa vyjadrovali k obchodnej

činnosti týkajúcej sa oboch subjektov, správca dane vykonal svedecké výpovede svedkov M. C. a P.
Q. v rovnakom čase, pričom z výpovede svedkov nespisoval úradný záznam, ale zápisnicu o ústnom
pojednávaní;
- k § 46 ods. 5 daňového poriadku, správca dane mal daňový subjekt vyzvať na vyjadrenie, ak mal
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, uviedol, že správca dane uskutočnil so

splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 16. 07. 2014 ústne pojednávanie, pri ktorom ho oboznámil
s výsledkami preverovania dodania tovaru od spoločnosti NAROKO s.r.o., vyslovil pochybnosti o ním
predložených dokladoch a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril, resp. aby svoje tvrdenia preukázal. Námietku
žalobcu považuje za irelevantnú.
- k ust. § 44 v nadväznosti na § 45 ods. 1, písm. a/, ods. 2, písm. a/ daňového poriadku uviedol, že

súbežne bola vykonávaná daňová kontrola u žalobcu a daňového subjektu Miroslav Lanfer a karty PHM
a NHIM žiadala Ing. U., ktorá bola poverená vykonaním daňovej kontroly u daňového subjektu Miroslav
Lanfer, lebo išlo o daňovú kontrolu vykonávanú v rovnakom čase. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv
na výsledky zistení správcu dane v procese dňovej kontroly.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1
OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 06. 2015, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom
dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd

takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutiea postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.
34. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov účinnom do 30. 09. 2012, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom

období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku

daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s

oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

35. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
ourčenírozdieludanezpridanejhodnotyužalobcuzazdaňovacieobdobiejanuár2012vsume4.877,50
eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním t. j. - 18.146,57 eur a daňou zistenou

správcom dane -13.269,07 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2013 a 2014 pri dodržaní
jej časového rozsahu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienkypre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného
plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru a služieb, t. j. spoločnosti NAROKO s.r.o.

36. S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe, v ktorej žalobca okrem iného
namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia
dôkazov, ak správca dane prijatie zdaniteľných plnení od spoločnosti NAROKO s.r.o. neuznal. Žalobca
pritom poukazuje na to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy o prijatých zdaniteľných obchodoch

od spoločnosti NAROKO s.r.o., a to faktúry, dodacie listy a výpisy z účtu o zaplatení faktúr. Súd k
tomu uvádza, že správca dane vykonal dokazovanie a snažil sa preveriť dodanie tovaru u žalobcom
deklarovaného dodávateľa, a to jednak dožiadaním na Daňový úrad Trenčín, ktorým bolo zistené, že
spoločnosť NAROKO s.r.o. nie je v mieste sídla kontaktná. Súčasná konateľka Ing. Majerníková, ktorú
správca dane vypočul ako svedka, uviedla a aj listinnými dôkazmi preukázala, že jej bol odcudzený
občiansky preukaz, čo oznámila na polícii (dňa 13. 04. 2012) a následne zistila, že je zapísaná ako

konateľka spoločnosti NAROKO s.r.o., a to v dôsledku zneužitia jej občianskeho preukazu. Bývalý
konateľ Tomáš Kozinka síce potvrdil dodanie tovaru a služieb žalobcovi, vystavenie faktúr a ich
zaplatenie,alebližšiesakspoluprácivyjadriťnevedelanevedelpredložiťžiadnedôkazyoobchodochso
žalobcom z dôvodu, že ich mal odovzdať Ing. Majerníkovej. Žalobca bol o týchto zisteniach a výsledkoch
dokazovania oboznámený (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 07. 2014). Vo svojom vyjadrení

k protokolu zo dňa 16. 10. 2014 poukázal na to, že správca dane mal pri výkone daňovej kontroly k
dispozíciivšetkudokumentáciu.Nesúhlasilskonštatovanímsprávcudane,ženebolisplnenépodmienky
práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o dani z
pridanej hodnoty, nenavrhol však vykonať ďalšie dokazovanie.

37. S poukazom a na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že
žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty,
a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na
ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,

preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

38. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z
uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci
január 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná

obchodná transakcia sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na faktúrach č. 2012/1/001 zo dňa 04.
01. 2012, č. 2011/1/002 zo dňa 04. 01. 2012, č. 2011/1/012 zo dňa 09. 01. 2012, č. 2011/1/003 zo dňa
26. 01. 2012 a č. 2011/1/004 zo dňa 26. 01. 2012, dodacích listoch k faktúram, nakoľko v priebehu
daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov žiadnym
spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako

základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny
záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy,
ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný
od dodávateľa uvedeného na faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný prípad, ktorý
žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry, dodacie

listy,dokladyozaplatenívystavenýchfaktúr),nespĺňaatribútydaňovej transakciepodľazák.č.222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho
úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom, ani v súdnom konaní žalobca
nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebnéuviesť,žeakmáísťodaňovýdokladspôsobilýnaodpočítaniedanezpridanejhodnoty,musíhovyhotoviť
platiteľ tejto dane, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť
daň z pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je

potrebné zdôrazniť, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
neuvádzal bližšie okolnosti dodania tovaru, čo jednoznačne spochybnilo žalobcom deklarované dodanie
tovaru od spoločnosti NAROKO s.r.o. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare,
ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť NAROKO s. r. o., aby preukázal skutočnú
existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany,

aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom
toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby
(fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril
dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ
a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Nestačí, ak bývalý konateľ spoločnosti NAROKO s.r.o.

potvrdil vystavenie a podpis faktúr a potvrdil, že deklarovaný tovar bol žalobcovi dodaný. Na podrobnosti
nakládky a vykládky si nepamätal. Tu je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že bývalý konateľ
deklarovaného dodávateľa Tomáš Kozinka nevedel správcovi dane predložiť žiadny dôkaz z účtovníctva
spoločnosti NAROKO s.r.o., ktoré si mal podľa jeho tvrdenia viesť sám, (pričom nevedel uviesť, v akom
programe ho viedol), a to z dôvodu, že všetky doklady odovzdal konateľke Ing. Jane Majerníkovej.

V rámci dokazovania však toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou údajnej súčasnej konateľky
spoločnosti NAROKO s.r.o. (Ing. Majerníkovej), ktorá uviedla, že nie je konateľkou tejto spoločnosti,
pričom bol zneužitý jej odcudzený občiansky preukaz, čo doložila dôkazmi preukazujúcimi jej tvrdenie.
Za tejto situácie bolo jednoznačne spochybnené tvrdenie bývalého konateľa spoločnosti NAROKO s.r.o.
Tomáša Kozinku o tom, že odovzdal novej konateľke všetku dokumentáciu spoločnosti. Okrem toho

Tomáš Kozinka sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť, kedy a kde sa kontaktovali s Mirom Lanferom,
s ktorým mal jednať, nevedel uviesť miesto nakladania a vykladania tovaru, názov prepravcov, nevedel
uviesť presne miesto, kde bol tovar odovzdaný. Odvolával sa na to, že všetko je v papieroch, ktoré
tvrdil, že odovzdal Ing. Majerníkovej a na podrobnosti obchodov si nepamätal. S poukazom na uvedené,
je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k

zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v
daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

39. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná

len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúry a dodacie listy, ktoré predložil žalobca obsahovali popis
zdaniteľného plnenia (náhradné diely na auto a stroj DESTA), ktoré je však nepreskúmateľné bez
predloženia napríklad dokladov o ich preprave k žalobcovi, skladových listov, dokladov preukazujúcich,
do ktorých motorových vozidiel a kedy žalobca tieto náhradné diely namontoval, resp. ako s nimi
naložil a pod. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom

si neoveroval svojho dodávateľa. Treba konštatovať, že overovanie si obchodných partnerov nie je
povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť
schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne

naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.

40. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zodňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné,
aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy

veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza
dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil
podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1,

2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v
súlade s ustálenou judikatúrou.

41. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 02. 12. 2014 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 4.877,50 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie

správcu dane zo dňa 02. 10. 2014 potvrdil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a
žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a

je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov
súd žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

42. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel

prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).