Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114217037
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114217037.14

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcov X/ W.. I. X.É., G.., L.. X.X.XXXX, P. J. J. X, T., X/ D. X., L..
X.X.XXXX, P. J. J. X, T., X/ G. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. K. X, G. S. X/ C. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. B. X, T.,
proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Sociálnou poisťovňou, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy nepriznáva.

III. Žalobcom nárok na náhradu trov konania o náhradu škody nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.PrávnypredchodcažalobcovW..G.X.(otecžalobcov)podaldňa30.6.2014žalobu,ktorousadomáhal

náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a to náhrady škody vo výške 14.008,- eur s 9,5%
úrokom z omeškania od 25.7.2012 do zaplatenia a titulom nemajetkovej ujmy sumy vo výške 100.000,-
eur a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37C/194/2014-333 zo dňa 7.4.2016
rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny 8.230,56 € titulom náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania mal
rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Pôvodný žalobca p. W.. G. X., L. XX.X.XXXX, X. K. XX.X.XXXX.

4. Vzhľadom na to, že pôvodný žalobca zomrel skôr, ako sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo,

súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní (o náhradu majetkovej ujmy) pokračovať a preto
uznesením zo dňa 24.10.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po poručiteľovi - žalobcovi
Ing. G. X., L.. XX.X.XXXX, X.. XX.X.XXXX, naposledy trvalým pobytom J. X, T., S. P. D. W.. I. X., G..,
L.. X.X.XXXX, P. J. J. X, T. (synom poručiteľa), D. D. X., L.. X.X.XXXX, P. J. J. X, T. (dcérou poručiteľa),
D. G. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. K. X, G. (synom poručiteľa) S. D. C. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. B. X, T.
(synom poručiteľa).

5. Písomným podaním zo dňa 15.7.2018 doručeným súdu dňa 16.7.2018 žalobcovia súdu oznámili, že
berú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že predmetom konania ostala nemajetková ujma, ktorú už
žalobcovia nemôžu žiadať, keďže bola viazaná na osobu pôvodného žalobcu a suma 1.466,- eur, ktorá
je predmetom exekúcie. Žiadajú, aby súd konanie zastavil a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

6. Žalovaná písomným podaním zo dňa 1.8.2018 došlým súdu dňa 3.8.2018 vyjadrila súhlas s
predmetným späťvzatím žaloby, pričom požaduje zaplatenie náhrady trov konania.7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

9. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu

späť.

10. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

11. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

12. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Pokiaľ ide o nárok pôvodného žalobcu p. W.. G. X., narodeného 21.6.1949 na náhradu nemajetkovej
ujmy v celkovej výške 100.000,- eur, súd konštatuje, že pri určovaní rozsahu nároku na úhradu
nemajetkovejujmyžalobcuvzniknutejvdôsledkunezákonnéhorozhodnutiasúdpostupujepodľazákona

č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania nezákonného rozhodnutia, ktorý nadväzuje na
všeobecnú občianskoprávnu úpravu zakotvenú v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskoršíchprávnychpredpisov,vzmyslektorejvprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniapráva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa
aj nemajetková ujma v peniazoch. Pokiaľ však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným

spôsobom ako už spomínanou peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme
náhrady. Zmysel právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu má spočívať v tom, aby každá škoda
spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu, bola primerane odčinená. Ust. § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy a to bez ohľadu na
to, či zároveň vznikla škoda (skutočná škoda či ušlý zisk). Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej,

než majetkovej sféry poškodeného (nie je spojená so znížením majetkového stavu, či jeho nezvýšením,
hoci bolo predpokladané) a vedľa nepriaznivých dôsledkov vyvolaných neprimeranou dĺžkou súdneho
konania, môže zahŕňať aj iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu, či nezákonného
rozhodnutia,najmädoosobnostnejintegritypoškodeného.Peňažnákompenzáciajevzákoneoznačená
za spôsob subsidiárneho odškodnenia, ktoré nastupuje vtedy, ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú

ujmu nahradiť inak, t.j. kedy dostačujúcim prostriedkom nápravy by nebolo len obyčajné konštatovanie
porušenia práva.

14. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobcu počas súdneho konania o náhradu škody sa
má konanie zastaviť, prerušiť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou

žalobcu dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo
na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza
na dedičov. Preto súdna prax dospela k záveru, že ak žalobca počas konania zomrie, súd konanie
zastaví (§ 63 ods. 1 CSP). Tým vo všeobecnosti nie je dotknuté originárne právo osôb uvedených v §15
Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ktoré vzniká smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo

zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného
odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a
vážnostivspoločnosti.Aknejakúujmuvdôsledkuzásahuvočiprávnemupredchodcovipociťujúsubjekty
uvedené v §15 Občianskeho zákonníka, majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný
nárok osobitne, za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby,

a nie „prebrať“ nárok zomrelého právneho predchodcu.

15. Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej
výške 100.000,- eur zastaviť.16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa
neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom

voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257
nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá
mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické
pravidlo,ktorébysauplatňovalovovzťahukurčitémutypukonania(ktomunapr.nálezyÚstavnéhosúdu

ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len
ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§
255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba

vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup
podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.
Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich
časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana
ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné

právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila
(k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné
aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela
až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“
umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k

tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu
ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas
k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by
mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá

v CSP oporu.

19. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 CSP) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej

veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k
ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere,
že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn.
III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz).20. O trovách konania v časti náhrady nemajetkovej ujmy súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1
CSP , podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania je nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako aj právo na ochranu osobnosti
je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Žalobcovia
ako dedičia nezavinili zastavenie konania v tejto časti. Podľa výsledku konania nevzniklo žiadnej zo strán

právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci
resp. v povahe konania, keď v danom prípade došlo počas konania, t.j. v období do doručenia žaloby
do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, k strate procesnej subjektivity žalobcu, a tým
zanikla i jeho účasť v konaní. V nadväznosti na to nastala tak výnimočná situácia, na základe ktorej
nemohol súd priznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu (majetkovej) škody, súd konštatuje, že podľa ust. § 256 ods.
1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane, a poznamenáva, že konanie v časti náhrady škody vo výške 8.230,56 eura bolo
zastavené síce na návrh právneho predchodcu žalobcov, avšak z dôvodu, že táto suma bola žalovanou
právnemu predchodcovi žalobcov vrátená po začatí konania. Žalovaná teda v tejto časti zavinila (z

procesného hľadiska) zastavenie konania (ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

23. Písomným podaním zo dňa 15.7.2018 doručeným súdu dňa 16.7.2018 žalobcovia súdu oznámili, že
berú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že predmetom konania ostala nemajetková ujma, ktorú už
žalobcovia nemôžu žiadať, keďže bola viazaná na osobu pôvodného žalobcu a suma 1.466,- eur, ktorá

je predmetom exekúcie. Žiadajú, aby súd konanie zastavil a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila a zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

24. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť po začatí pojednávania s tým, že žalovaná
so späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie v časti nároku žalobcov na náhradu (majetkovej) škody v

súladesichdispozičnýmúkonomavzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenívcelomrozsahuzastavil.

25. V danom prípade žalobcovia vzali späť žalobu, pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu (majetkovej)
škody vo výške 1.466,- eur, de facto bez uvedenia dôvodu, teda z procesného hľadiska platí, že
žalobcovia týmto svojím úkonom zavinili zastavenie konania v tejto časti a preto sú povinní v zmysle

ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku nahradiť žalovanej trovy konania. Predmetom konania
však bol nárok pôvodného žalobcu na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 14.008,- eur. Tak ako
súd uviedol vyššie v bode 22 tohto odôvodnenia, konanie v časti náhrady (majetkovej) škody vo výške
8.230,56 eura bolo zastavené z dôvodu, že táto suma bola žalovanou právnemu predchodcovi žalobcov
vrátená po začatí konania. Žalovaná teda v tejto časti zavinila (z procesného hľadiska) zastavenie

konania (ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

26. V nadväznosti na to súd o trovách konania o náhradu (majetkovej) škody rozhodol v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 17,50%, nakoľko žalobcovia mali vo veci úspech v pomere 58,75%

(v sume 8.230,56 eura zo sumy 14.008,- eur) k 41,25% úspechu žalovanej, pričom však žalobcovia
náhradu trov konania nepožadovali, teda im súd nárok na náhradu trov konania o náhradu (majetkovej)
škody nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363
Civilného sporového poriadku).Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.