Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010350
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716010350.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaných K. V. C. J. V., trestne

stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s
poukazom na § 123 ods. 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom
súde Poprad dňa 7. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. V., nar. X. X. XXXX v J., trvale bytom R. Š., N.. J. Č.. XXX/XX, okres Poprad, slobodný, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25. 4. 2015 v čase okolo 19:30 hod. v obci R. Š., okr. Poprad, na Ulici J. pri záhradke rodinného
domu č. XXX fyzicky napadol a ublížil na zdraví H. J. zo R.Š. Š. tak, že ho strčil takým spôsobom,
že tento následne spadol na zem, kde ho opakovane udieral rukami do oblasti tváre a po chvíli sa k
nemu pristúpil J. V., bez toho, aby tento poškodeného H. J. fyzicky napádal, pričom K. V. následne
ďalej udieral poškodeného H. J. rukami do oblasti tváre a kopal nohami do celého tela, čím mu spôsobil

zranenia, a to zlomeninu nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým
okom,pomliaždenietvárevpravoapomliaždenieskrvnoupodliatinoupravejušnice,podvrtnutiepravého
ramenného kĺbu, pomliaždenie a kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a
pravého boku, s dobou liečenia 3 až 4 týždne a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom
v tom, že poškodený bol v dôsledku farebných zmien v zmysle krvnej podliatiny pod ľavým okom a
krvnej podliatiny v oblasti pravej ušnice čiastočne obmedzený v spoločenskom styku po dobu 7 - 10
dní, v zhoršení dýchania nosom a pociťovaní bolesti pri zlomenine nosových kostí vľavo bez posunu
úlomkov po dobu 7 dní, v citlivosti vonkajšieho nosa na tlak po dobu 5 - 6 dní a potrebe chrániť si nos

pred nárazom po dobu 14 dní, v bolestiach v oblasti pravého ramenného kĺbu, jeho fixácii po dobu 14
dní a užívaní liekov s protibolestivým a protizápalovým účinkom,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému K. V. povinnosť nahradiť poškodeným
škodu, a to:

- H. J., nar. X. XX. XXXX, bytom R. Š., R. XXX/X, okres Poprad vo výške 943,80 eur,
- Union - zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 vo

výške 300,24 eur.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného J. V., nar. XX. X. XXXX Y. J. - R. R., trvale bytom J. - R. R., N.. H. Č.. XXXX/XX, toho času
bytom R. Š., N.. J.Č. Č.. XXX/XX, okres Poprad, ženatého, živnostníka,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 515/15/7706 -32 zo dňa 15. 4. 2016, podanej na
Okresnom súde Poprad dňa 18. 4. 2016 pre skutok, ktorý sa mal stať, že:

dňa 25. 4. 2015 v čase okolo 19:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode (s obv. K. V.) v obci
R. Š., okr. Poprad, na ulici J. pri záhradke rodinného domu č. XXX fyzicky napadli a ublížili na zdraví

H. J. zo R. Š. tak, že ho obvinený K. V. strčil takým spôsobom, že tento následne spadol na zem, kde
ho opakovane udieral rukami do oblasti tváre, po chvíli sa k nemu pridal obvinený J. V., ktorý ho najprv
taktiežudieralrukamidooblastitváreanáslednehoobajakopalinohamidoceléhotela,čímmuspôsobili
zranenia, a to zlomeninu nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým
okom,pomliaždenietvárevpravoapomliaždenieskrvnoupodliatinoupravejušnice,podvrtnutiepravého

ramenného kĺbu, pomliaždenie a kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a
pravého boku, s dobou liečenia 3 až 4 týždne a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom
v tom, že poškodený bol v dôsledku farebných zmien v zmysle krvnej podliatiny pod ľavým okom a
krvnej podliatiny v oblasti pravej ušnice čiastočne obmedzený v spoločenskom styku po dobu 7 - 10
dní, v zhoršení dýchania nosom a pociťovaní bolesti pri zlomenine nosových kostí vľavo bez posunu

úlomkov po dobu 7 dní, v citlivosti vonkajšieho nosa na tlak po dobu 5 - 6 dní a potrebe chrániť si nos
pred nárazom po dobu 14 dní, v bolestiach v oblasti pravého ramenného kĺbu, jeho fixácii po dobu 14
dní a užívaní liekov s protibolestivým a protizápalovým účinkom,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m m a l s p á c h a ť

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 30. 5. 2013 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 515/15
zo dňa 15. 4. 2016 na obvinených K. V. a J. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) preto, že dňa 25. 4. 2015 v čase okolo
19,30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v obci R. Š., okres Poprad, na ulici J. pri záhradke
rodinného domu č. XXX fyzicky napadli a ublížili na zdraví H. J. zo R. Š. tak, že obvinený K. V. ho strčil
takým spôsobom, že tento následne spadol na zem, kde ho opakovane udieral rukami do oblasti tváre
a následne ho obaja kopali nohami do celého tela, čím mu spôsobili zranenia, a to zlomeninu nosových
kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým okom, pomliaždenie tváre vpravo a

pomliaždenie s krvnou podliatinou pravej ušnice, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie a
kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a pravého boku, s dobou liečenia 3 až
4 týždne a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v tom, že poškodený bol v dôsledku
farebných zmien v zmysle krvnej podliatiny pod ľavým okom a krvnej podliatiny v oblasti pravej ušnice
čiastočneobmedzenývspoločenskomstykupodobu7-10dní,vzhoršenídýchanianosomapociťovaní

bolesti pri zlomenine nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov po dobu 7 dní, v citlivosti vonkajšieho
nosa pod dobu 5 - 6 dní a potrebe chrániť si nos pred nárazom po dobu 14 dní, v bolestiach v oblasti
pravého ramenného kĺbu, jeho fixácii po dobu 14 dní a užívaní liekov s protizápalovým a protibolestivým
účinkov.

Obžalovaný K. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Ďalej uviedol, že kritického
dňa vo večerných hodinách okolo 19,30 hod. sa nachádzal na pozemku rodinného domu, kde býva a
začul rachot. Po vyjdení z domu zbadal poškodené zadné sklo na svojom vozidle. Neskôr uvidel osobu
H. J., ktorého najprv nespoznal, že uteká smerom na Hranovnicu. Utekal za ním, dobehol ho na rohu
ulíc J. C. F., kde ho spoznal a H. J. k nemu pristúpil a udrel ho do tváre. Pritlačil ho k plotu, kde ho

naďalej bil a vyhrážal sa mu. Potom prišiel jeho otec, ktorý ho vytiahol spod H. J. a spolu utekali preč.
Vo vzťahu k H. J. nemal ani výškovú, ani váhovú prevahu. Po príchode domov volal policajnú hliadku
a následne išiel na ošetrenie do NsP Poprad, kde sa stretol s H. J., ktorý sa mu znova vyhrážal. Po
útoku mu bola spôsobená podliatina, mal podozrenie na otras mozgu, opuchnutú tvár, prasknutý zub a
problém s rukou, v dôsledku čoho nemohol písať a bol PN cca 2 týždne. O týchto skutočnostiach svedčí

aj kamerový záznam na CD nosiči, ktorý vie poskytnúť súdu. Malo sa jednať o policajný záznam OO PZ
Hranovnica. V súvislosti s týmto incidentom je vedené aj priestupkové konanie. H. J. bol pod vplyvom
alkoholu a potácal sa, avšak on sa nechcel brániť, lebo nie je konfliktný typ. Ku zraneniam H. J. uviedol,
že ten mal pred policajtmi a lekárom tvrdiť, že ho napadla skupina Rómov a tí mu spôsobili zranenia.

Obžalovaný J. V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že kritického dňa okolo 19,30
hod. vyšiel zo sprchy a chcel ísť pozerať správy, keď začul hluk a videl ako H. J. kameňom poškodzuje
ich auto, v dôsledku čoho vybehol von. Jeho syn K. sa v tom čase nachádzal na záhrade vo dvore a ten
tiež reagoval na buchot, ktorý začul. Keď išiel pred dom, videl, ako jeho syn šiel po ľavej časti vozovky,
H. J. po chodníku po pravej strane. On šiel za nimi. Keď sa oni dvaja nachádzali na úrovni domu č. XXX,

H. J. prešiel z chodníka na ľavú stranu vozovky, prišiel k jeho synovi a udrel ho. Syn hneď spadol na
cestu a potom na zemi ho udieral ďalej do hlavy. J. potom jeho syna presunul smerom ku plotu záhradky
k domu č. 418, kde v bitke pokračoval takým spôsobom, že ho udieral do hlavy, aj do tela. On len kričal
„však ho zabiješ!“ Potom sa jeho synovi podarilo vyslobodiť, on fyzicky do ich konfliktu nijako nezasiahol
vzhľadom na jeho zdravotný stav, ťahal svojho syna preč, keďže J. šiel ešte za nimi, snažil sa pokračovať

a oni potom utekali preč. Ako náhle prišli domov, okamžite volali políciu za účelom zdokumentovania
a pravdivého opisu celej situácie. Následne prišli policajti a vec zdokumentovali, synovi doporučili, aby
išiel na ošetrenie a on ostal doma. Čo sa týka poranení, ktoré mal, to nevedel posúdiť. On nebol schopný
niekoho kopnúť alebo udierať, lebo má problémy s chrbticou, s kĺbmi, aj problémy s kosťami. Na fotografii
na čl. 160 - 161 spoznal osobu H. J.. V čase incidentu bol H. J. pre neho neznáma osoba, až v čase

vyšetrovania zistil, že je to on. Na mieste incidentu okrem nich nebol nikto iný.

Svedok poškodený H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Obžalovaných pozná z videnia, videl
ich možno raz pred ich domom, nemá žiadne vzťahy. Pamätá si, si, že dňa 25. 4. 2015 bola sobota, bol
na pivo v urbárskom dome vo večerných hodinách okolo 19,00 - 19,30 hod. šiel domov. Keď prechádzal

po dedine, počul, ako zrýchleným krokom niekto za ním ide, obzrel sa a zistil, že ide o obžalovaných.Začal bežať, oni začali bežať za ním. Ako prvý ho dobehol mladší V., on iba zacítil útok na hlavu, ocitol
sa na zemi a nevedel, čo sa ďalej dialo. Ostal dezorientovaný, všetko ho bolelo. Začali ho biť, nevedel
prečo, ale začal ho biť mladší V.. Udrel ho do tváre, po tom, čo som sa k nemu otočil. Ten úder dostal

päsťou do nosa. Po údere sa mu pustila krv z nosa. Potom spadol dozadu. Zvalil sa na plôtik, držal
sa ho a oni obaja pokračovali v úderoch. Mladší ho bil rukami, kopal nohami a starší stal nad ním a
povzbudzoval ho v tom slovne, presné slová si už nepamätám. Nepamätá si na to, aby starší V. ho udrel
resp. napadol fyzicky, ale napadol ho slovne. Ako dlho tie útoky trvali, na to si nespomína. Skončilo to
celé po tom, čo pani, ktorá býva v dome, kde sa bitka odohrala, začala kričať, na čo obžalovaní odišli.

On sa snažil dostať domov. Pamätá si, že okolo, keď tá bitka prebiehala, šli dvaja malí Rómovia, ale on
ich nepoznal. Nikoho iného tam nevidel.

Svedok O. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený H. J. je jeho syn. Obžalovaných pozná,
nemám k nim žiaden vzťah. Ďalej uviedol, že telefonát súvisiaci s jeho synom dostal okolo 19,30 hod.,
asi hneď 5 minút na to bol pri ňom, keďže šiel autom. Syna našiel skrvaveného, dezorientovaného a

po otázke, čo sa mu stalo, uviedol, že ho zbili V.. Zobral ho k sebe domov umyť sa, keďže nechcel ísť
k sebe domov v takom stave. Zdržal sa asi 20 minút a potom ho zaviezol pred jeho dom. Následne
odišiel. Pýtal sa ho na dôvod napadnutia a syn mu povedal, že si nepamätá. Nemal vedomosť o tom,
že by mal jeho syn s obžalovanými nejaký konflikt v minulosti, rovnako s nimi nemal konflikt ani on
sám. Nepamätal si, čo mal jeho syn oblečené, on mu dal modrú mikinu a nohavice. Nemal informácie,

aby útok mal pochádzať od iných osôb ako od obžalovaných. Prihlásila sa mu svedkyňa D., ktorá mu
popísala, čo sa stalo.

Svedkyňa Y. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že kritického dňa pracovala na záhradke, keď
videla, ako po ulici kráča neistým krokom poškodený H. J. a za ním bežal obžalovaný K. V., ktorý keď

ho dobehol, začal ho udierať. Dobehol za ním aj V. starší, ktorý počas toho, ako mladší V. bil J. tomuto
kričal „zabi ho!“, povedal to dvakrát. Či V. st. fyzicky útočil, udieral J., to nevedela potvrdiť, zdalo sa jej,
že áno, ale s určitosťou to nemôže jednoznačne uviesť. Bola z toho v šoku a začala na nich kričať, resp.
opýtala sa ich, že čo robia, na čo prestali a odišli dole smerom k svojmu domu. Z celej záležitosti bola v
šoku a nevnímala, či poškodený J. mal nejaké poranenia, alebo či krvácal. Navyše ho videla od chrbta.

O tom, čo som videla, povedala manželovi hneď, ako som vošla do domu. Nevidela na poškodenom
poranenia. Nikto ďalší ho už nenapádal, akurát okolo išli nejakí rómski chlapci, avšak nevie, koľko ich
bolo. Viditeľnosť bola v tom čase dobrá, ešte nebola tma a udalosť sa odohrala približne 10 metrov od
nej. Poškodený mal oblečené niečo tmavé, bundu a nohavice, mladší V. krátke nohavice, starší niečo
pestré. Vypovedať prišla z vlastnej vôle, nebola oslovená poškodeným.

Svedok U. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná, nemá k nim žiadny vzťah, s
poškodeným je kamarát. Svedkom incidentu nebol, našiel skrvaveného poškodeného, ktorý mu povedal,
žehozbili,nepovedalvšak,kto.Dozvedelsatoažodinejosobynadruhýdeňvkrčme.Včase,keďnašiel
poškodeného, na ulici už nikto nebol. Nevedel posúdiť, koľko vypil poškodený v krčme pred incidentom,

ani mieru jeho opitosti. Tiež si nepamätal, čo mal poškodený oblečené.

Svedok H. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovaných aj poškodeného, obžalovaní
sú jeho susedia a pracuje u otca poškodeného, ale nemá k nim žiadny bližší vzťah. Cez okno v kritický
deň videl J. V., ako utekal hore ulicou a inú osobu, ktorá ležala obďaleč na zemi, avšak nevedel, o koho

ide. K. V. nevidel. Zvuky z ulice nepočul. Následne poopravil, že videl oboch obžalovaných vracať sa od
školy po ulici smerom dole. Nikto ho neovplyvňoval ani nevyvíjal na neho nátlak.

SvedokE.J.nahlavnompojednávanívypovedal,žekobžalovanýmapoškodenémunemážiadnyvzťah,
ale ich pozná. Poškodeného videl, ako kráča po chodníku, keď ho nejakí dvaja muži napadli a bili ho.

Nevedel s určitosťou povedať, či ho bili obaja. Poškodený bol opitý, tí dvaja za ním vybehli z domu.
Nebili ho však Rómovia. Išiel aj s kamarátom H. P., keď incident videli, zľakli sa a ušli. Incident pozoroval
zo vzdialenosti 15-20 metrov. K udalosti došlo mimo chodníka, na druhej strane cesty. Nevedel uviesť,
ktorý deň v týždni to bol, ani či mal poškodený nejaké zranenia. S kamarátom bol na nákupe, nákup mali
so sebou a vracali sa domov. Nevedel uviesť, či sa to stalo doobeda alebo poobede. Nákup kupoval v

Coop Jednota, avšak nevedel uviesť, či obchod bol otvorený vo večerných hodinách.

Svedok H. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k poškodenému a obžalovaným nemá osobitný vzťah,
poznáichzvidenia.Nepamätásipresnýdátumudalosti,vracalsavtedyzobchoduspoluskamarátomE.J..Keďsavracali,videl,akoobžalovaníobajaskočilinapoškodenéhoabiliho.Napadolhonajprvmladší,
kopali ho a udierali. Poškodený sa vracal domov, oni ho dobehli a napadli. Poškodený obžalovaných
nenapádal. On stál vo vzdialenosti asi 10 metrov. Bitka skončila v momente, keď jeden z obžalovaných

povedal, že už stačí. Nepamätá si, aký deň to bol, iba že to bolo poobede. Nevedel, či k bitke došlo
poobede alebo až večer. Poškodený mal na sebe koženú bundu, starší obžalovaný červené tepláky,
mladší nevedel. Pre skutok bol viackrát vypočúvaný a bol aj priestupkovo stíhaný za krivú výpoveď.
Určite ho bili obaja, najprv mladší a potom starší, avšak nepamätá si, akým spôsobom. Prvýkrát ho o
výpoveď požiadali policajti z P.. Nikto ho nebol ovplyvňovať kvôli výpovedi.

Svedok E. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných aj poškodeného pozná, nie sú v
žiadnom bližšom vzťahu. Na centrálnom príjme v NsP Poprad bol s manželkou v čase, keď tam
prišiel obžalovaný K. V., ktorý mal problémy s rukou. Následne tam dorazil aj poškodený, ktorý sa
obžalovanému začal vyhrážať, bol pod vplyvom alkoholu a mal opuchnutú tvár. K iným okolnostiam sa
vyjadriť nevedel. Obžalovaný mu len povedal, že bol napadnutý a že sa pobil.

Svedkyňa H.. L. R., splnomocnenec poškodenej Union zdravotnej poisťovne, a. s., si uplatnila nárok na
náhradu škody v súvislosti s vynaloženými liečebnými nákladmi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
ich poistencovi - poškodenému H. J..

Ohľadom poranení poškodených bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie traumatológie, MUDr. Zdenek Holešovský, ktorý znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzal zo zdravotníckej dokumentácie poškodených, z obsahu
spisového materiálu, ako aj vlastného vyšetrenia.

Poškodený H. J. utrpel zlomeninu nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod
ľavým okom, pomliaždenie tváre vpravo s pomliaždením a krvnou podliatinou pravej ušnice, podvrtnutie
pravého ramenného kĺbu, pomliaždenia a kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany
hrudníka a pravého boku. Poranenia som hodnotil ako z medicínskeho hľadiska ľahké. Čo sa týka
mechanizmu, tak som uviedol, že čisto z medicínskeho hľadiska nie je možné presne zrekonštruovať

priebeh vzniku poranení, lebo poranenia neboli tak rozsiahleho charakteru, a ich popis v zdravotnej
dokumentácii nebol na to taktiež dostačujúci. Z popisu poranení je zrejmé, že poranenia v oblasti hlavy
a tváre vznikli pôsobením opakovaného tupého násilia, mohlo k tomu dôjsť pri fyzickom incidente,
pričom zlomenina nosovej kosti vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým okom mohla
vzniknúť po údere päsťou na oblasť koreňa nosa vľavo a časť ľavého líca silou strednej intenzity. Taktiež

pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti pravej ušnice vzniklo po údere tupým predmetom. Mohlo sa
takstaťpoúderepäsťouinouosobou.Taktiežpomliaždenietvárevpravomohlovzniknúťpoúderetupým
predmetom taktiež silou strednej intenzity. Pomliaždenia a kožné odreniny v oblasti pravého ramena,
pravej strany hrudníka a pravého boku mohli vzniknúť pri páde poškodeného na zem, o čom svedčia
popisy kožných odrenín na pravom boku, nad pravou lopatkou, aj nad pravým ramenom. Podvrtnutie

pravého ramenného kĺbu mohlo vzniknúť pri následnej rotácii ramena, pri zápase v kombinácii s pádom
poškodeného.

Čo sa týka obmedzenia, poškodený bol v dôsledku farebných zmien krvnej podliatiny pod ľavým okom
a v oblasti pravej ušnice čiastočne obmedzený v spoločenskom styku po dobu cca 7 - 10 dní. Zhoršené

dýchanie nosom pre zlomeninu nosových kostí mohol pociťovať po dobu 7 dní. Vonkajší nos bol citlivejší
na tlak po dobu 5 - 6 dní s tým, že ho mal doporučené chrániť pred nárazom po dobu 14 dní. Najdlhšie
bol obmedzený pre bolesti v oblasti pravého ramenného kĺbu, ktoré sa začali v podstate liečiť až pri
pretrvávaní bolestivosti dňa 11. 5. 2015, kým nemal rameno zafixované ortézou.

Čo sa týka trvalých následkov, tie som v tej dobe nepredpokladal s tým, že presné vyhodnotenie sa robí
po roku od úrazu. Čo sa týka odškodnenia za bolesť, to predstavovalo 55 bodov. Dobu liečenia a PN
som stanovil na 3 - 4 týždne vzhľadom na poranenie ramena. V posudzovanom prípade mal poškodený
vypísanú PN od 27. 4. 2015 s tým, že práce schopný deň bol stanovený 2. 6. 2015. Liečenie trvalo od
26. 4. 2015 do 24. 6. 2015, kedy sa uskutočnilo posledné kontrolné vyšetrenie. Táto doba liečenia PN

bola predĺžená voči priemeru, čo bolo dané tým, že podvrtnutie pravého ramena sa začalo intenzívnejšie
liečiť až pri ďalšom kontrolnom vyšetrení v traumatologickej ambulancii. Na rehabilitačné vyšetrenia a
následne procedúry sa objednáva.Ďalej dodal, že je nepravdepodobné, aby uvedené poranenia v oblasti tváre a hlavy vznikli v dôsledku
pádu. Ostatné poranenia mohli z hľadiska mechanizmu vzniknúť pri páde, avšak by museli vzniknúť
odreniny v každom prípade. Vyšetrenie poškodeného sa konalo dňa 13.10.2015, teda po polroku,

poškodený bolesti neudával. Bolesti však boli popísané už pri prvom vyšetrení v chirurgickej ambulancii
OCP dňa 26.4.2015 a pre ich zhoršenie bol opätovne vyšetrený dňa 11.5.2015 v traumatologickej
ambulancii. Ťažkosti sa pokojne môžu prejaviť až do pár dní.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o trestnom

oznámení poškodeného, priestupkových spisov súvisiacich s prejednávanou vecou, lekárskych správ
o ošetreniach poškodeného H. J., ale aj obžalovaných, keď vo vzťahu k obžalovanému K. V. zistil,
že tento bol ošetrený na oddelení centrálneho príjmu Nemocnice Poprad dňa 26.4.2015 o 2:43 hod.,
pričom o neho bola zistená kontúzia hlavy a tváre obojstranná, kontúzia hrudníka a podvrtnutie členku,
sťažoval sa na bolesti hlavy a hrudníka, následne tento obžalovaný bol hospitalizovaný na oddelení
úrazovej chirurgie od 26. 4. 2015 do 28. 4. 2015, pričom z prepúšťacej správy okrem iného vyplynulo,

že bol hospitalizovaný na základe neodkladného prijatia tesne po úraze, mal bolesti hlavy a zvracal,
bol vyšetrený chirurgom a neurológom s odporúčaním na hospitalizáciu. Počas hospitalizácie mu bolo
urobené CT-vyšetrenie hlavy a RTG vyšetrenie lebky a tvárových kostí, ktoré nepotvrdilo patologické
zmeny na mozgu a skelete lebky a tvárových kostí, RTG-vyšetrenie pravého zápästia bolo bez zjavných
traumatologických zmien. Pacientovi pri prepustení boli vydané lieky proti bolesti na 3 dni. Dokazovanie

súd vykonal aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to hlavne vyčíslením nákladov poškodenej zdravotnej
poisťovne v súvislosti s preplatenou zdravotnou starostlivosťou, charakteristikami obžalovaných, ich
registrov trestov a správ o priestupkoch.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd

dostatočne preukázané, že jednotlivé skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, majú znaky trestných
činov a že tieto skutky spáchal obžalovaný K. V.. Obžalovaného K. V. zo spáchania trestnej činnosti
vo svojich výpovediach usvedčuje poškodený H. J., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, opísal okolnosti, za ktorých došlo k vzniku ich poranenia, ktoré poškodenému spôsobil
obžalovaný K. V.. Záverom o spáchaní skutku obžalovaným K. V. tak, ako je uvedené v obžalobe, v

celom rozsahu korešponduje aj výpoveď svedkyne D., ako aj podaný znalecký posudok o poranení
poškodeného a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý sa k týmto poraneniam vyjadroval a ktorý
súčasne aj potvrdil, že mechanizmus vzniku poranení zodpovedá výpovediam poškodeného a svedkov.
Obrana obžalovaných v danej trestnej veci bola založená na ich tvrdeniach, že incident bol vyvolaný
predošlým konaním poškodeného H. J. a že to bol práve poškodený, kto útočil a spôsobil obžalovanému

zranenia. Tieto tvrdenia obžalovaných jednoznačne vyvracia jednak svedectvo svedkyne D. a tiež
podaný znalecký posudok. V tomto smere je potrebné uviesť, že verziu obžalovaných nepotvrdzuje
žiadny iný dôkaz. K výpovedi svedka J. súd uvádza, že sa v nej nachádza množstvo rozporov, preto
ju súd považoval za nehodnovernú a skutočnosti uvádzané týmto svedkom nebral pri rozhodovaní do
úvahy, rovnako ako v prípade výpovede svedka P.Á.. K obrane obžalovaných je potrebné ešte doplniť, že

títovosvojichvýpovediachvýslovneuvádzali,žeoninijakýmspôsobomnapoškodenéhoneútočili,práve
naopak, obžalovaný K. V. mal byť napadnutý poškodeným a mal sa následne brániť, čo však vyvracajú
vyššie označené dôkazy a z tohto dôvodu nebolo ani na mieste zaoberať sa úvahami o prípadnej nutnej
obrane zo strany obžalovaných. Rovnako boli tieto skutočnosti prejednávané aj v priestupkovom konaní,
ktoré bolo voči poškodenému H. J. zastavené z dôvodu, že spáchanie skutkov nebolo obvinenému

preukázané. Takisto je potrebné konštatovať, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že to bol aj
obžalovaný K. V., ktorý v priebehu incidentu s poškodeným utrpel poranenia, ktoré sú popísané v
lekárskych správach a ktoré sú aj zdokumentované na fotografiách, ktoré predložil súdu, keď rozsah
a charakter týchto poranení zďaleka nedosahuje závažnosť poranení, ktoré utrpel poškodený a ktoré
potvrdzujú tak lekárske správy, ako aj podaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a

farmácie.Vovzťahuktýmtoporaneniam,ktoréutrpelobžalovanýK.V.,súduvádza,žeplnezodpovedajú
popisu incidentu a tieto poranenia si obžalovaný K. V. privodil útočením na osobu poškodeného,
konkrétne udieraním päsťami do poškodeného a teda vznikli silovým pôsobením na poškodeného
zo strany obžalovaného. Na posúdenie skutku tak, ako je uvedené vyššie, nemá vplyv ani udalosť,
ktorá predchádzala samotnému incidentu a to poškodenie motorového vozidla obžalovaných zo strany

poškodeného, rovnako ani skutočnosť, že poškodený skutok neohlásil bezprostredne po čine, ale až s
určitým časovým odstupom, pravdepodobne z dôvodu, že sa necítil dobre a na naliehanie rodiny. Údajné
poškodenie majetku, osobného auta zo strany poškodeného, je riešené v osobitnom priestupkovom
konaní.Za takýchto okolností mal súd trestnú činnosť obžalovaného K. V. za dostatočne preukázanú a
jeho obranu považoval za účelovú a bezdôvodnú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje

konanie. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že konaním obžalovaného K. V. bola
spôsobená poškodenému H. J. ujma na zdraví. Z hľadiska právneho posúdenia skutkov, pre ktoré
sú obžalovaní stíhaní, vychádzajúc z vykonaných dôkazov, a to najmä lekárskych v správ v podaní
znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie a výpovede znalca ohľadom jednotlivých
poranení, ako aj výpovede samotných poškodených, súd konanie obžalovaného K. V. právne posúdil

rovnako,akojeuvedenévobžalobepodanejokresnýmprokurátorom.Samotnýcharakterujmynazdraví
tohto poškodeného nie je ťažká ujma na zdraví a to s poukazom na ust. § 123 ods. 3 písm. i) Trestného
zákona. Jedná sa o ublíženie na zdraví v súlade s § 123 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého
ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného.

Obžalovaný K. V. je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
trestného činu, ktorého sa dopustil obžalovaný, je v záujme spoločnosti na ochranu života a zdravia
každého jednotlivca. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného K. V. a spôsobeným následkom

existuje vzájomná kauzalita.

Vo vzťahu k obžalovanému J. V. súd dospel k záveru, že nespáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu v
zmysle obžaloby. Nebolo bez pochybností a jednoznačne preukázané, že skutok spáchal aj obžalovaný
J. V.. Ani jeden dôkaz vrátane väčšiny svedeckých výpovedí ho bez pochybností neusvedčuje priamo

zo spáchania uvedeného skutku. Poškodený vo svojej výpovedi nevedel uviesť, či na neho fyzicky
útočil aj tento obžalovaný. Súd nemá k dispozícii žiadny nepochybný a relevantný dôkaz, ktorý by ho
usvedčoval zo skutku v zmysle obžaloby voči jeho osobe v súlade so zásadou „in dubio pro reo“. Jediný
svedok, ktorý uviedol, že poškodeného bili obaja obžalovaní, bol H. P.. Nemožno však túto výpoveď
považovať za rozhodujúcu a hodnovernú, nakoľko svedok nevedel uviesť viaceré podstatné okolnosti

skutku, na viacero okolností si nepamätal, navyše v jeho výpovedi sú viaceré rozporné vyjadrenia, najmä
ohľadom času návratu z nákupu, keďže k udalosti došlo vo večerných hodinách, obchod s potravinami
má otvorené len do 12,00 hod., pričom svedok nevedel uviesť, kedy k udalosti došlo. Takáto rozporná
a nejednoznačná výpoveď nemôže byť braná ako usvedčujúci dôkaz. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na rozpor v predošlých výpovedí svedka s výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom

pojednávaní. Svedkyňa D., ktorej výpoveď súd považuje v danej veci za určujúcu a rozhodujúcu, tiež
nevedela potvrdiť, že obžalovaný Peter V. sa podieľal na fyzickom útočení na poškodeného, avšak ho k
útočeniu burcoval a povzbudzoval. Aj keď súd pripúšťa, že povzbudzovanie k páchaniu trestného činu
by mohlo byť kvalifikované ako forma účastníctva vo forme psychickej pomoci a navádzania k trestnej
činnosti, súd s poukazom na zachovanie totožnosti a jednoty skutku tak, ako je opísaný v obžalobe, túto

totožnosť a jednotu skutku nemôže narušiť resp. pozmeniť a v tomto smere je viazaný popisom skutku
v zmysle obžaloby, keďže obžaloba viní J. V. z fyzického útoku na poškodeného. Súd môže iba zmeniť
právnu kvalifikáciu skutku, avšak pri zachovaní jeho totožnosti, čo v tomto prípade nie je možné.

Z charakteristík obžalovaných z miesta bydliska vyplynulo, že títo sú hodnotení všeobecne, obžalovaný

K. V. ani obžalovaný J. V. doposiaľ súdne trestaný neboli, obaja obžalovaný majú evidované viaceré
priestupky, prevažne týkajúce sa porušenia dopravných predpisov a pravidiel cestnej premávky.
Obžalovaný K. V. má evidovaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pre napadnutie H. J.,
kde bolo konanie zastavené a je predmetom tohto súdneho konania. Obžalovaný J. V. má evidované 2
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z toho jedna vec bola odložená a druhá zastavená.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým
represívnufunkciu,alemáplniťúlohuajindividuálnejagenerálnejprevencie,azároveňmápredstavovať
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za uvedenú trestnú činnosť každému z obžalovaných

hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky, v prípade obžalovaného K. V. súd konštatoval
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestnej
činnosti viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť súd konštatoval v zmysle § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Z hľadiska naplnenia účelu trestu potom súd v prípadeobžalovaného K. V. za primeraný trest považoval trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým,
že mal za to, tento účel bude dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto
trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov. V

prípade obžalovaného J. V. súd vzhľadom na skutočnosť, že nemal preukázané, že skutok popísaný v
obžalobe spáchal aj tento obžalovaný, potom tohto v súlade s ust. § 285 písm. c) Trestného poriadku
spod obžaloby prokurátora oslobodil.

V súvislosti s nárokmi poškodených v nadväznosti na vykonané dôkazy potom súd obžalovaného K.

V. zaviazal nahradiť poškodenému H. J. škodu vo výške 943,80 eur, ktorá zodpovedá vyčíslenému
bolestnému znalcom. Rovnako súd zaviazal obžalovaného K. V. nahradiť škodu poškodenej Union
zdravotnej poisťovni, a. s. Bratislava a to vo výške 300,24 eur, pretože tento poškodený uplatnený nárok
na náhradu škody vyčíslil a riadne zdokladoval, akých jednotlivých zdravotných výkonov sa jeho nárok
týka (č.l. 73-78 vyšetrovacieho spisu). Súd mal teda nároky obidvoch poškodených riadne a nepochybne
preukázané,pretoonichrozhodolpriamovtomtorozsudkuanebolopotrebnéichodkázaťnaobčiansko-

právne konanie.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od

jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.