Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/36/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010607

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému G. X., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. X. F. G. U. S. Z. P. T. narodený XX.XX.XXXX T. T., N. A.Á.O., trvale bytom R., Q. XXXX/XX, R.G.Q.,
prechodne bytom U. S. X, štátny príslušník Ruskej federácie, podnikateľ,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 11.08.2017 o 01.25 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol v Bratislave po

Landererovej ulici pri budove Panorama City osobné motorové vozidlo značky Lamborghini Aventador
bez evidenčného čísla a pri kontrole policajnou hliadkou v dôsledku spáchania dopravného priestupku
bolo orientačnou dychovou skúškou, vykonanou u neho prístrojom AlcoQuant 6020 plus, evidenčného
čísla A 410169, po zastavení a následne s odstupom 15 minút, číslo merania 2307 a 2308, v jeho dychu
zistené 0,94, resp. 0,92 mg/l alkoholu,

t e d a

- v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, písmeno
l/ Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 55.000,-
(päťdesiatpäťtisíc) Eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému G. X.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný

urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania
skutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIzodňa18.08.2017,č.k.1Pv
568/17/1101-5. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7

Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa
§ 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného G. X., čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výsledkov
dychovej skúšky, Certifikátu o overení, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, Správy o výsledku
objasňovania priestupku, Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu, Odpoveď na lustráciu v ZVJS,
Odpovede na lustráciu v STA, Odpovede na lustrácie v GP, Prepúšťacej lekárskej správy, Odpovede

na lustráciu v registri priestupkov, Odpisu registra trestov obžalovaného, Konečného rozhodcovského
nálezu vo vzťahu k spoločnosti Universal Media Corporation Slovakia s.r.o. ako odporcovi, Údaju zo
Sociálnej poisťovne o počte zamestnancov, Potvrdení spoločnosti Universal Media Corporation Slovakia
s.r.o., odpovede Sociálnej poisťovne, Výpis z OR SR - SKYTEC UMC Management s.r.o., Výpisu
z OR SR - Universal Media Corporation /Slovakia/ s.r.o., Výpisu z OR SR - PRIME PROPERTY

MANAGEMENT s.r.o., Výpisu z OR SR - Sky Group Slovakia, s.r.o., Výpisu z OR SR - Barkad, s.r.o.,
Výpisu z OR SR - Jersey, s.r.o., Výpisu z OR SR - Sky Prime Slovak Properties, s.r.o. a Listín - článkov /5/
ohľadne ceny osobného motorového vozidla Lamborgini Aventador.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom

uvedenýmv§2odsek12Trestnéhoporiadkudospelsúdkzáveru,ževýsledkydokazovaniavykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňovali uložiť obžalovanému
primárnetrestodňatiaslobody,aleúčeltrestubolomožnézabezpečiťalternatívnymtrestomnespojeným
s trestom odňatia slobody, konkrétne peňažným trestom (sekundárne spojený s náhradným trestom
odňatia slobody) a súčasne aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Napriek

obhajobnej argumentácii obžalovaného a jeho obhajcu, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie miernejšieho trestu oproti trestu uloženého trestným
rozkazom vydaným v tejto trestnej veci. Naopak, na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k
majetkovým pomerom obžalovaného, by najmä pokiaľ ide o výšku peňažného trestu, bolo možné
uvažovať o treste ešte prísnejšom. Skutočnosti, ktoré vyšli na hlavnom pojednávaní najavo však súd

posudzoval v kontexte priznania a oľutovania trestného činu obžalovaným, ku ktorému v podstate došlo
až na hlavnom pojednávaní a preto súd obžalovanému uložil rovnaký trest ako bol uložený trestným
rozkazom.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal jednak z definície pojmu trest upravenú v § 31 odsek 2 Trestného

zákona, podľa ktorého trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného,
ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin a súčasne z účelu
trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a
prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2 až 4 Trestného zákona,
z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby, či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu, argumentoval
tým, že údaj o mesačnom príjme vo výške 47.000,-Eur uvedený v zápisnici o jeho výsluchu z
prípravného konania je nesprávny, čo vyplýva asi z nepochopenia otázky povereného príslušníka PZ.
On takýto príjem nemal, mal len viaceré odmeny. Ďalej poukázal na rozhodnutie arbitrážneho súdu, ktoré

spoločnosť, v ktorej obžalovaný pôsobil, v podstate zlikvidovalo. Taktiež uviedol, že pravdepodobne v
CPZ bol nakazený hepatitídou typu A, v dôsledku čoho nie je ešte v pôvodnom zdravotnom stave, pričom
nemôže piť alkohol, keďže bola postihnutá pečeň, čo má význam so zreteľom na povahu spáchaného
skutku. Obžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že jeho súčasný
príjem je do 10.000,-Eur, ktorý bude dostávať do mája. Za predchádzajúce obdobie 7-8 rokov mal

ročný čistý príjem okolo 120.000,-Eur. Jeho úspory v súčasnosti predstavujú okolo 100.000,-Eur. V
súčasnosti síce je konateľom asi v 4-5 spoločnostiach, ale nič za to nedostáva, nakoľko funkciu konateľa
vykonáva zadarmo. Asi jeden rok je spoločníkom v spoločnosti Barkad, v ktorej má vklad 50.000,-
Eur. Spolu s manželkou je vlastníkom dvoch bytov v hodnote asi 400.000,-Eur. Taktiež je vlastníkom
motorového vozidla Lamborghini Aventador, rok výroby asi 2015 alebo 2016, ktoré kúpil za 250.000,-

Eur Predchádzajúce vozidla BMW a Mercedes predal dokopy za sumu 150.000,-Eur. Napokon obhajoba
obžalovaného spočívala tiež v konštatovaní, že trest by mal byť adekvátny trestnej činnosti a nemal by
vychádzať iba z majetkových pomerov obžalovanej osoby. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť
v iných obdobných prípadoch, kde v prípade politika pri jeho opakovanej trestnej činnosti bol uložený
peňažný trest v sume 6.000,-Eur. Aj vzhľadom na prístup obžalovaného od začiatku trestného stíhania

by teda peňažný trest mal byť uložený v sume, ktorá je bežná a obvyklá. Podľa obhajoby by vo
vzťahu k trestu zákazu činnosti postačovalo uloženie tohto druhu trestu na dobu 18 mesiacov, ktorý by
zohľadňoval účel trestu.

Posudzujúc všetky vyššie uvedené skutočností v kontexte ostatných vo veci vykonaných dôkazov a ich

vyhodnotenia postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že obhajobnú
argumentáciu obžalovaného nie je možné akceptovať.

Pokiaľ ide o výrok o treste, je potrebné konštatovať predovšetkým to, že pre ustálenie konkrétneho
druhu trestu a jeho výmery, bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 3, odsek 4

Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného Aslana Khablieva súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 písmeno j/ a písmeno l/ Trestného zákona spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním
trestného činu a v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu (túto poľahčujúcu okolnosť bolo možné
obžalovanému priznať až na základe jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, nakoľko v prípravnom

konaní absentovalo predovšetkým prejavenie úprimnej ľútosti), pričom nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť upravenú v § 37 Trestného zákona.

Vychádzajúc z prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností a ostatných kritérií upravených v § 34
odsek 4 Trestného zákona, má súd za to, že k naplneniu účelu trestu povedie aj trest, ktorý nie je

primárnespojenýsodňatímslobody,t.j.peňažnýtrest(sosekundárneustanovenýmnáhradnýmtrestom
odňatia slobody) a súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. V osobe
obžalovaného totiž nejde o „kriminálne závadovú“ osobu, ktorá by si za spáchaný trestný čin vyžadovala
ukladanie trestu odňatia slobody, a to ani s prípadným podmienečným odkladom jeho výkonu. Právev tomto smere súd zohľadnil tie aspekty, na ktoré sa snažila poukázať obhajoba, a to predovšetkým z
hľadiska výchovnej funkcie trestu.

Pokiaľ však už ide o konkrétnu výmeru trestu, t. j. určenie výšky peňažného trestu a dobu, na ktorú
bol uložený trest zákazu činnosti, je potrebné zdôrazniť, že trest neplní iba výchovnú funkciu, ale aj
funkciu ochrannú, preventívnu a aj represívnu. Pri ukladaní alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody
sa výrazne prejavuje predovšetkým výchovná funkcia, to však v nijakom smere neznamená, že by
ostatné funkcie trestu nemali byť vôbec naplnené. To jednoznačne vyplýva zo samotného účelu trestu

a nepochybne aj z definície pojmu trest vymedzenej v Trestnom zákone.

V tomto smere súd poukazuje práve na to, že v zmysle § 31 odsek 2 Trestného zákona môže byť
trest ujmou nielen na osobnej slobode, ale aj na majetkových alebo iných právach odsúdeného. Aj v
prípade uloženia napríklad peňažného trestu je pojem ujma potrebné vykladať nie iba čisto formálne
ako vyjadrenie ujmy z objektívneho hľadiska, ale v spojení s účelom trestu má byť zo strany odsúdenej

osoby takýto trest aj subjektívne pociťovaný ako ujma. Iba tak možno predpokladať dosiahnutie účelu
trestu vrátane individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

V kontexte vyššie uvedeného súd, rešpektujúc vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu,
poznamenáva, že pri ukladaní peňažného trestu je súd povinný prihliadať aj na osobné a majetkové

pomery páchateľa tak, ako to upravuje § 57 odsek 1 Trestného zákona. Posudzovanie osobných, ale
najmä majetkových pomerov páchateľa je logický spojené so sadzbou, v ktorej sa súd môže pohybovať
pri určovaní sumy peňažného trestu a ktorá je v § 56 odsek 1 Trestného zákona upravená v rozpätí
160,-Eur až do výšky 331.930,-Eur.

V konkrétnej trestnej veci súd zistil, že majetkové, ale aj osobné pomery obžalovaného G. X. umožňujú
uloženie peňažného trestu vo výške 55.000,-Eur, teda vo výške, ktorá (predovšetkým vzhľadom na
majetkové pomery menovaného obžalovaného) povedie k dosiahnutiu účelu trestu a súčasne nebude
mať žiaden významnejší dopad na spôsob jeho života, ako ani na spôsob života jemu blízkych osôb.
Totiž aj v prípade, že mesačný príjem obžalovaného nie je 47.000,-Eur (z ktorého súd vychádzal

pri ukladaní peňažného trestu a určení jeho výšky v trestnom rozkaze, nakoľko v tom čase neboli
v spise - predloženom súdu spolu s obžalobou - zaznamenané iné údaje vzťahujúce sa k jeho
majetkovým pomerom), ale iba približne 10.000,-Eur, možno konštatovať, že čistý ročný zárobok
obžalovaného po dobu 7-8 rokov v sume cca 120.000,-Eur (t. j. celkom za uvedené obdobie 840.000
- 960.000,-Eur), úspory vo výške asi 100.000,-Eur, príjem z predaja dvoch motorových vozidiel v

sume 150.000,-Eur (ktorý obžalovaný vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní musel
nadobudnúť v období medzi spáchaním trestného činu a vyhlásením rozsudku), spoluvlastníctvo dvoch
nehnuteľností v hodnote 400.000,-Eur a vlastníctvo motorového vozidla Lamborghini Aventador v
hodnote, ktorá sa môže stále pohybovať okolo 200.000 - 250.000,-Eur (vzhľadom na obsah listinných
dôkazov vzťahujúcich sa k cene uvedeného motorového vozidla), majetková účasť obžalovaného v inej

obchodnej spoločnosti vo výške 50.000,-Eur, uloženie peňažného trestu v uvedenej sume rozhodne
odôvodňujú.

Čo sa týka skutočnosti uvádzanej obžalovaným, že tento ochorel na hepatitídu typu A pravdepodobne
počas umiestnenia v CPZ, pričom toto ochorenie malo vplyv na výkon pracovnej činnosti a na jeho

príjem, súd uvádza, že tento argument je bez podstatného právneho významu. Súd nemieni znižovať
vážnosť takéhoto ochorenia, avšak z dlhodobejšieho hľadiska nejde o také ochorenie, ktoré by výrazne
mohlo ovplyvniť pracovnú činnosť a príjem obžalovaného, resp. takýto dlhodobejší vplyv nebol zo strany
obžalovaného v nijakom smere preukázaný. Taktiež nebola preukázaná ani spojitosť tohto ochorenia s
umiestnením obžalovaného v CPZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj v prepúšťacej lekárskej

správe sa uvádza, že obžalovaný počas roka často cestuje, pričom mesiac pred hospitalizáciou bol v
Ázii (Čine). Okrem toho, vzhľadom na zistené skutočnosti toto ochorenie nebolo spôsobilé ovplyvniť
celkové majetkové pomery obžalovaného.

Naposledy uvedené konštatovanie (vplyv na majetkové pomery obžalovaného) podľa názoru súdu platí

aj pokiaľ ide o ukončenie funkcie obchodného riaditeľa v spoločnosti Universal Media Corporation /
Slovakia/ s.r.o. s ohľadom na predložené rozhodcovské rozhodnutie. Na tomto mieste súd poukazuje
na to, že obžalovaný je konateľom v niekoľkých ďalších obchodných spoločnostiach (napr. Jersey s.r.o.,
Sky Group Slovakia, s.r.o., Sky Prime Slovak Properties, s.r.o., PRIME PROPERTY MANAGEMENTs.r.o., SKYTEC UMC Management s.r.o. a Barkad, s.r.o., v ktorej má aj majetkovú účasť v sume 50.000,-
Eur,), pričom do momentu vyhlásenia rozsudku bol aj naďalej konateľom v spoločnosti Universal Media
Corporation /Slovakia/ s.r.o. Všetky tieto spoločnosti vytvárajú obžalovanému priestor na dostatočný

príjem vyplývajúci z výkonu funkcie konateľa bez ohľadu na to, že podľa vyjadrenia obžalovaného
momentálne vykonáva funkciu konateľa zadarmo. V tomto smere súd poukazuje na príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých sú konatelia povinní zvolať valné zhromaždenie
spoločníkov najmenej raz za rok, ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú kratšiu
lehotu (§ 128 odsek 1 Obchodného zákonníka), pričom požiadať o zvolanie valného zhromaždenia

môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania (§ 129 odsek 2 veta prvá
Obchodného zákonníka). Uvedené ustanovenia majú význam v tom smere, že je to práve valné
zhromaždenie, do ktorého pôsobnosti patrí aj rozhodovanie o odmeňovaní konateľov (§ 125 odsek 1
písmeno f/ Obchodného zákonníka). V spoločnosti Barkad s.r.o. je pritom jediným konateľom a jediným
spoločníkom práve obžalovaný s už uvedenou majetkovou účasťou v sume 50.000,-Eur. Z uvedeného je
zrejmé, že výkon funkcie konateľa vo viacerých obchodných spoločnostiach bez nároku na odmenu bolo

slobodným rozhodnutím obžalovaného, ktoré nemožno považovať za nemenné, na základe čoho možno
opätovne konštatovať, že obžalovaný má možnosti na zabezpečenie si zdroja dostatočných príjmov. Ak
by však obžalovanému aj dočasne neplynuli nejaké príjmy, či už z výkonu funkcie konateľa alebo na
základe inej činnosti, už zmienené majetkové pomery mu umožňujú pohodlný a dokonca luxusný spôsob
života aj v tomto dočasnom období, a to aj po zaplatení peňažného trestu v sume 55.000,-Eur.

Vo vzťahu k obhajobnej argumentácii obžalovaného a jeho obhajcu, že peňažný trest je potrebné
ukladať v sume, ktorá je v rozhodovacej činnosti súdov bežná a obvyklá, je potrebné uviesť, že táto
argumentácia nezohľadňuje otázku konkrétneho posudzovania majetkových pomerov v spojitosti s
požiadavkou vzťahujúcou sa na dosiahnutie účelu trestu a na rešpektovanie aj ostatných zásad pre

ukladanie trestu. Nie je zrejmé, čo presne považuje obhajoba za bežné a obvyklé okrem poukazu na
prípad politika, ktorý pri opakovanej trestnej činnosti dostal peňažný trest v sume 6.000,-Eur. V tejto
súvislosti súd uvádza, že nepozná obsah spisu a výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania v trestnej
veci, na ktorú sa obhajoba odvoláva (vrátane dokazovania vzťahujúceho sa k majetkovým pomerom
páchateľa) a tieto pravdepodobne nepozná ani obžalovaný s obhajcom (pokiaľ obhajca nevykonával

práva a povinnosti obhajoby aj v danej trestnej veci). Z tohto hľadiska považuje súd argumentáciu týmto
prípadom za právne irelevantnú.

Súd však pozná vlastnú rozhodovaciu činnosť a rozhodovaciu činnosť okresných súdov v obvode sídla
Krajského súdu v Bratislave (nakoľko väčšina pripojených spisov v súvislosti s riešením rôznych otázok

pochádza zo súdov nachádzajúcich sa v tomto obvode) a z tejto vychádzal aj pri ukladaní peňažného
trestu a jeho výšky v tejto konkrétnej trestnej veci. V tomto smere súd uvádza, že aj na základe pomeru
výšky ukladaných peňažných trestov k majetkovým pomerom obvinených/obžalovaných osôb bolo plne
opodstatnené ukladať obžalovanému G. X. peňažný trest v sume 55.000,-Eur. Ak sa totiž obvineným/
obžalovaným osobám, ktorých príjem sa pohybuje napríklad od 500,-Eur do 1.000,-Eur, spravidla ukladá

peňažný trest v sume od 300,-Eur do 800,-Eur, pričom ich celkové majetkové pomery sa s majetkovými
pomermi obžalovaného G. X. nedajú absolútne porovnávať, možno dokonca konštatovať, že uloženie
peňažného trestu menovanému obžalovanému bolo z hľadiska takéhoto pomeru ešte pre obžalovaného
priaznivejšie. Na tomto mieste súd iba pripomína, že v zmysle § 57 odsek 1 Trestného zákona sa
peňažný trest neodvíja iba od príjmu obvinenej/obžalovanej osoby, ale od jeho celkových majetkových

a osobných pomerov. Peňažné tresty, ktoré sú obvineným/obžalovaným osobám (ktoré v mnohých
prípadoch okrem príjmu nemajú žiadne väčšie alebo majú len menšie úspory, žiadne hodnotnejšie
hnuteľné veci s výnimkou osobného motorového vozidla a v mnohých prípadoch nie sú ani vlastníkmi
nehnuteľností) bežne a obvykle ukladané, majú na takéto osoby oveľa výraznejší dopad, ako tomu môže
byť u obžalovaného G. X.. Pritom sú ukladané práve so zreteľom na alternatívnu povahu takéhoto druhu

trestu k trestu odňatia slobody a v snahe dosiahnuť účel trestu a naplniť všetky jeho funkcie.

Možno súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že majetkové pomery nie sú jediným kritériom pre ukladanie
peňažného trestu, nakoľko je potrebné mať na zreteli všetky zásady pre ukladanie trestu a požiadavku
na dosiahnutie účelu trestu. Pri ukladaní peňažného trestu aj podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona (pri

neuložení trestu odňatia slobody) sú však majetkové pomery kritériom významným, nakoľko výchovná
funkcia trestu sa okrem iného prejavuje už v tomto alternatívnom druhu trestu, avšak peňažný trest a
jeho výška musí zohľadňovať aj ostatné funkcie trestu a jeho účel.Vychádzajúc zo zistených celkových majetkových pomerov obžalovaného G. X. možno odôvodnene
pochybovať o tom, že ak by súd uložil peňažný trest v nižšej sume, mal by takýto trest aj preventívny
účinok, či už z hľadiska prevencie individuálnej alebo generálnej (vo vzťahu k potenciálnym páchateľom

s obdobnými majetkovými pomermi, ako je tomu u tohto obžalovaného). Peňažný trest v nižšej sume
by pritom obžalovaný G. X. ani nemusel pociťovať ako trest, t. j. ako ujmu na majetkových právach tak,
ako to Trestný zákon vyjadruje v 31 odsek 2 Trestného zákona.. V tomto smere je potrebné opätovne
zdôrazniť, že účel trestu vychádza z jednoty prevencie a represie.

V súvislosti s naposledy uvedeným súd poukazuje aj na výpis z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR, kde má obžalovaný zaznamenané aj priestupky na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, pričom pokuta vo výške 300,-Eur za prekročenie rýchlosti (priestupok
spáchaný dňa 27.03.2017) nemala na obžalovaného žiaden účinok, keďže sa dňa 13.07.2017 opätovne
dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a následne aj stíhaného
trestného činu.

Súd vzal taktiež do úvahy aj zistené množstvo alkoholu v dychu obžalovaného, ktoré takmer
dvojnásobne prevyšuje hranicu, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť za spáchanie prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že iba peňažný trest v uloženej
sume bude mať na obžalovaného taký vplyv, aký vyžaduje výchovné, preventívne, ochranné ale aj
represívne pôsobenie trestu. Aj v prípade výkonu tohto peňažného trestu bude môcť obžalovaný žiť
nadštandardným spôsob života (v podmienkach života na území Slovenskej republiky) bez toho, aby
to malo neprimerane negatívny dopad na jeho osobu a osoby jemu blízke, pričom iba takáto suma

peňažného trestu môže pôsobiť preventívne aj vo vzťahu k iným osobám (potenciálnym páchateľom) s
výrazne nadpriemernými majetkovými pomermi.

Vzhľadom na obligatórne ukladanie náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (§ 57 odsek 3 Trestného zákona), súd obžalovanému

uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorú súd so zreteľom na výšku uloženého
peňažného trestu považuje za dostatočnú pre taký prípad a v tomto smere aj pre splnenie účelu trestu
vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu súd uvádza, že podmienky pre

uloženietohtodruhutrestuvzmysle§61odsek2Trestnéhozákonabolisplnené,nakoľkosaobžalovaný
dopustiltrestnéhočinuvsúvislostistoutočinnosťou,pričompriurčenídoby,naktorúboltentodruhtrestu
uložený, súd prihliadol na samotnú povahu skutku, predchádzajúce priestupky na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, a v neposlednom rade aj na už uvedené zistené množstvo alkoholu v
dychu obžalovaného.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať uloženie uvedených druhov trestov
za dostatočné, reflektujúcich požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúcich tak
výchovnú, ako aj ostatné funkcie trestu vrátane funkcie represívnej.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Odvolanie nemôže
podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.