Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200172
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200172.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FactoFin Plus, spol. s r.o., Šamorínska 10, 821
06 Bratislava, IČO: 46 335 021, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1492196/2017 zo dňa 07.12.2017, a o
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1492196/2017 zo dňa 07.12.2017 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.02.2018 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1492196/2017 zo dňa 07.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 2017/26151/02/3 zo dňa 21.08.2017 o vyrubení dane z

nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2017 vo výške 1.443,82 eura.

2. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré dôvodil tým, že výkonom
rozhodnutia by bola jeho existencia vážne ohrozená akoukoľvek daňovou exekúciou, ktorá mu hrozí
z napádaného už právoplatného - pritom nezákonného a absolútne dôvodného rozhodnutia platiť
daň, ktorú nie je povinný uhrádzať. Uviedol, že existuje obávaná hrozba, že v daňovom exekučnom

konaní by exekútor mohol konať tak, že by postihoval práve zabezpečovaný majetok, ktorý nepatrí
do jeho absolútneho vlastníctva, ale len do dočasného vlastníctva (zabezpečovací prevod práva),
čím by došlo k značnej hospodárskej škode a tým aj závažnej ujme, ktorá by nastala do budúcnosti
pri vrátení zabezpečovaných nehnuteľností (majetku) dlžníkovi. Mal za to, že pokiaľ by nebola
odložená vykonateľnosť napádaných správnych rozhodnutí - pokiaľ by správny súd nepriznal správnej
žalobe odkladný účinok, prípadným okamžitým výkonom týchto rozhodnutí by došlo k zásahu do jeho

ústavných práv. Pokiaľ nedôjde k priznaniu odkladného účinku, tak je ohrozená jeho existencia ako
podnikateľského subjektu, bude de facto odňaté jeho právo vlastniť majetok, právo na podnikanie ako
aj ďalšie ústavou zaručené hospodárske práva. Práve preto žiadal, aby súd zabezpečil jeho ochranu,
a to odkladom vykonateľnosti napádaných rozhodnutí. V opačnom prípade ide o porušenie základných
práv a slobôd v spätosti s ľudskými právami, s nevyhnutnosťou obrátiť sa na Ústavný súd pre vlastnú
ochranuvyplývajúcznezákonnýchrozhodnutíMestaSenec,MestskéhoúraduaFinančnéhoriaditeľstva

SR a nezabezpečenej ochrany príslušným súdom pri rozhodovaní o rozhodnutiach ním napadnutých.
Žalobca ďalej uviedol, že mu hrozí závažná ujma v jeho podnikateľskej činnosti, a to daňová exekúcia,
nedisponuje s voľnými finančnými prostriedkami, pričom týmto návrhom sa chce vyhnúť tomu, aby
vedenie tohto sporu negatívne ovplyvnilo jeho majetok, ktorý je len prijatý ako zabezpečenie na
poskytnutú pôžičku a tým aj vzniku ďalších škôd, ktoré by hrozili pre obchodných partnerov v obchodnom
styku.3. Žalobca ďalej zdôraznil hrozbu závažnej ujmy, pretože výkonom rozhodnutia je jeho existencia vážne
ohrozená, nakoľko môže v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácia
vzniknúť mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo predstavuje hrozbu poškodenia

majetkových práv konateľky. Uvedené konanie štátnych orgánov je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR - právo vlastniť majetok a čl. 35 Ústavy SR - právo na podnikanie a inú zárobkovú činnosť a marí
podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bol názoru, že nevyhovenie jeho návrhu,
by predstavovalo procesné rozhodnutie, ktoré v podmienkach nezákonných, nesprávnych a absolútne
nedôvodných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré znemožňujú akékoľvek podnikanie, by znamenalo

bezprostredný a citeľný zásah do vyššie uvedených jeho ústavných práv. Vzhľadom na hrozbu závažnej
ujmy, ktorá mu hrozí prípadným výkonom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žiadal, aby
súd povolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia, aby správny súd priznal tejto správnej žalobe odkladný
účinok, účelom ktorého je predchádzať porušeniu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb v dôsledku núteného výkonu rozhodnutia, u ktorého je pravdepodobné, že je vydané nezákonne,
nesprávne a absolútne nedôvodne.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným
súdu dňa 01.06.2018, v ktorom sa vyjadril k dôvodom žaloby, a považoval napádané rozhodnutie
spolu s prvostupňovým rozhodnutím plne v súlade s platnými právnymi predpismi a žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 SSP je fakultatívnym inštitútom a je
plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho
odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba

značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho
nenapraviteľného následku). Správny súd uvádza, že návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí
konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej
škody, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko

od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia. V tomto prípade však žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by podľa
neho viedli v prípade vymáhania uloženej daňovej povinnosti vo výške 1.443,83 eura k hrozbe značnej
hospodárskej škody, žalobca len uviedol, že bude ohrozená jeho existencia ako podnikateľského
subjektu a odňaté jeho právo vlastniť majetok, právo na podnikanie ako aj ďalšie ústavou zaručené

hospodárske práva. Správny súd k tomuto tvrdeniu žalobcu ako aj k jeho tvrdeniu, že výkonom
napádanéhorozhodnutiajejehoexistenciavážneohrozená,nakoľkomumôževzniknúťpovinnosťpodať
návrh na vyhlásenie konkurzu uvádza, že žalobca nijako konkrétne nepreukázal závažnú ujmu, resp.
značnú hospodársku či finančnú škodu, ktorá by mu vymožením sumy 1.443,83 eura mohla vzniknúť.

9. Správny súd dospel tak k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tak, podľa § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.