Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223523
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116223523.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanej: G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. - L. Š., G. XXXX/XX, o zaplatenie 95,81 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 69 EUR a úrokov 0,19 EUR z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlo tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie 95,81 EUR s úrokom vo výške 167,17 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 167,17 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca žalovanej vydal
ČSOB kreditnú kartu. Žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 497,91
EUR, ktoré žalovaná bola oprávnená čerpať od 07.09.2007. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu
platobnej disciplíny a k 30.09.2016 žalobca voči žalovanej eviduje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o

prečerpaní vo výške 262,98 EUR predstavujúcu úrok 167,17 EUR k 30.09.2016 a úrok z omeškania vo
výške 95,81 EUR. Žalobca si tiež uplatnil trovy konania.

2. Žalovaná uviedla, že 29.05.2015 uhradila dlh na kreditnej karte vo výške 481,81 EUR, keďže chcela
ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Nie je si vedomá žiadneho dlhu voči žalobcovi, napriek tomu na
dlžnú sumu uhradila 95,81 EUR, o čom predložila potvrdenie vydané bankou.

3. Na uvedené reagoval žalobca späťvzatím v časti, keď žalobu zobral späť čiastočne o zaplatenie sumy
vo výške 69 EUR istiny a 0,19 Eur úrokov (podanie zo 16.5.2018) a zotrval na žalobe o zaplatenie sumy
vo výške 166,98 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 167,17 EUR od 01.10.2016
do 20.06.2017 a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 166,98 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil listinné dôkazy oznámenie o
poskytnutí úveru ČSOB kreditnej karte, žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 07.09.2007, obchodné

podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky z 21.12.2013 vrátane
doručenky, oznámenie o zosplatnení úveru z 21.02.2014 vrátane doručenky, výpis z úverového účtu,
písomné stanoviska žalobcu, ako aj ďalší spisový materiál a zistil :5. Žalobca poskytol žalovanej na základe žiadosti o ČSOB kreditnú kartu zo dňa 07.09.2007 úver k
ČSOB kreditnej karte do výšky úverového limitu 15.000,- Sk s možnosťou čerpania od 07.09.2007 k
20-tému dňu v mesiaci, úroková sadzba 18,50 %, debetná úroková sadzba 30 %, sadzba úrokov z

omeškania 15 %.

6. Výzvou zo dňa 21.12.2013 vyzýval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vo výške 287,68 EUR ku dňu
20.12.2013, na úhradu ktorého ju vyzval bez meškania. Výzva bola žalovanej doručená 30.12.2013.

7. Listom zo dňa 21.02.2014 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie úveru dňom 20.02.2014 a
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky 673,88 EUR k 03.03.2014. Výzva bola žalovanej doručená
26.02.2014.

8. Podľa predloženej úverovej histórie žalovaná uhradila v 5/2015 sumu 485,81 EUR.

9. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 27.04.2017 uviedol, že nespochybňuje platbu
vo výške 485,81 EUR, ktorou žalovaná uhradila dovtedy neuhradenú istinu úveru. Žalovanej dlh ďalej
predstavoval úrok vo výške 167,17 EUR vyčíslený k 30.09.2016, pričom jedná sa o výšku úrokovej
sadzby dohodnutého zmluvného úroku určeného v súlade so zmluvou o úvere a ktorá predstavovala
18,50 % ročne od 07.09.2007 do 30.01.2010, 18,90 % ročne v období od 01.02.2010 do 28.02.2014,

19,50%ročnevobdobíod01.03.2014do30.09.2016.Ďalejdlžnásumapredstavovalaúrokzomeškania
vo výške 95,81 EUR ku dňu 30.09.2016 účtovaný v súlade s platnými právnymi predpismi.

10. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že peniaze bola vyplatiť v banke a vtedy jej bolo povedané, že všetko
je v poriadku, preto žalovaná nevie, za čo ma vlastne platiť. Nepoprela čerpanie finančných prostriedkov

aj to, že na úhradu dlžnej sumy ju žalobca vyzýval, riešila však vážnejšie životné situácie, ako zdravotné
problémy svojej postihnutej dcéry.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

(2)
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.14. Podľa § 54 k dátumu 7.9.2007
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa zákona číslo 258/2001 ku 7.9.2007 § 2 písmeno:
a)
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b)
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa zákona číslo 258/2001 k dátumu 7.9.2007 § 4
Zmluva o spotrebiteľskom úvere

(1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a)
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)

opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)
cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)
identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)
meno a adresu spotrebiteľa,

g)
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i)
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou
a žalovanou ako klientkou došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, podľa ktorej žalobca, ako banka
poskytol žalovanej úver do výšky úverového limitu 15.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 18,50 % ročne. Je

nepochybné, že zmluvné strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je potrebné
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dátumu uzatvorenia zmluvy zákon č.
258/2001 Z.z., ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej mal súd za nesporné
preukázané, že žalovaná bankový produkt prostredníctvom kreditnej karty využívala, pričom ku dňupodania žaloby si žalobca uplatnil len dlh na zmluvných úrokoch kapitalizovaný na sumu 167,17 EUR
k 30.09.2016 a kapitalizovaný úrok z omeškania 95,81 EUR ku dňu 30.09.2016. Po podaní žaloby
žalovaná uhradila sumu 96 EUR dňa 20.06.2017. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a

sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, z ktorých
bude uplatnený nárok nesporný. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a jej nesplnením je daná procesná
zodpovednosť za nepreukázanie tvrdených skutočností. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno,
určujú normy hmotného práva. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca
opodstatnenosť návrhu nepreukázal. Súd predovšetkým poukazuje na to, že zmluva uzavretá medzi

sporovými stranami neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti tak, ako ich vymedzuje ustanovenie §
4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve absentuje údaj týkajúci sa sumy, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. a)), ročná percentuálna miera nákladov, ak nie
je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (písm. g)), výpočet nákladov
uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN (písm. i)). Z dôvodu neuvedenia
RPMN je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je potrebné uviesť,

že žalovaná uhradila dlžnú istinu ešte pred podaním žaloby a keďže zmluva neobsahuje zákonom
vyžadované obligatórne náležitosti a úver je bezúročný a bez poplatkov, zo strany žalovanej nedošlo k
povinnostiuhradiťtakzmluvnéúroky,akoajúrokyzomeškania.Ďalejjetiežpotrebnéuviesť,žezostrany
žalobcu došlo pre porušenie platobnej disciplíny žalovanej k zosplatneniu úveru ešte dňa 20.02.2014,
čo znamená, že následne môže veriteľ od dlžníka požadovať len sankcie spojené s omeškaním dlžníka,

t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania odchýľujúce sa od takejto úpravy v neprospech spotrebiteľa
predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutia
súdov, napr. Krajského súdu Prešov v právnej veci 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého
„Úrok predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk

pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento
stavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úver). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“.... „Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na

tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z..“ Na základe uvedeného žaloba nebola v časti o zaplatenie sumy vo výške 167,17
EUR dôvodná, vo vzťahu k úhrade kapitalizovaného úroku z omeškania došlo k úhrade dlžnej sumy
žalovanou v priebehu konania a uplatnenie si úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 167,17EUR predstavujúcu kapitalizované zmluvné úroky, je v praxi neprípustný anatocizmus, čo znamená,
že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dojednaných
úrokovneumožňujeaniObčianskyaniObchodnýzákonník.Inakpovedané,aniObchodnýaniObčiansky

zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky
(napr. NS ČR 35Odo/101/2002). Súd konanie v časti späťvzatia žaloby o zaplatenie istiny 69 EUR a
úrokov 0,19 EUR v súlade s ustanovením § 144, 145 ods. 2 CSP zastavil a vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní bol prevažne
neúspešný žalobca, žalovanej trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol spôsobom, že náhradu trov
konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.