Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221193
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117221193.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o

mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc.
vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka P. F., A.. X.XX.XXXX, bytom W. XX, O., zast. JUDr. Peter
Bellás, advokát so sídlom Štefánikova 40, Košice a otec Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, O., zast.
JUDr. Karin Juhásová, advokátka so sídlom Húskova 19, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv
a povinností takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:

P.. D. D., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté dieťa z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. D., A.. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne od
24.8.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 24.8.2017 do 31.7.2018 n e u r č u j e.

Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 24.8.2017 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej
starostlivosti. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 400 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2017. S návrhom
na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Navrhol, aby obaja rodičia boli
oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok. S výškou výživného otec nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa
16.11.2017 navrhol zveriť mal. D. do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a

odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. Styk
navrhol neupraviť.4. Rodičia dňa 15.8.2018 navrhli, aby súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej mal. D. D.,
nar. XX.XX.XXXX bude zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa

sumou 120 Eur mesačne od 24.8.2017 do budúcna. Na strane otca dlžné výživné nevzniklo, nakoľko
vyživovaciu povinnosť v uvedenom rozsahu plnil. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhli neupraviť.

5. Kolízny opatrovník s rodičovskou dohodou súhlasil, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

6. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa sa spoznali dňa 22.5.2011. Mali spoločné záľuby a
plány do budúcna. Otec po rozvode so svojou prvou manželkou sa presťahoval k rodičom matky, pretože
nemal kde bývať, avšak nikdy neprispieval na nájomné ani na chod domácnosti. Po jeho rozvode sa
nevedeldohodnúťnavyporiadaníbezdpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,čoprenášaldospolužitia
s matkou dieťaťa, začal mávať depresie, prestal pracovať, nemal zamestnanie. Po čase sa dohodli na
kúpe 3-izbového bytu, pričom hypotéka bola z banky poskytnutá matke. Matka platila všetky poplatky

a náklady súvisiace s predmetným bytom. Potom ako otehotnela sa situácia radikálne zmenila, otec
prestal prejavovať akúkoľvek náklonnosť lásku. Počas tehotenstva bola matka nútená platiť všetky
náklady súvisiace s tehotenstvom, rovnako platila sama hypotéku a nájomné. Uvedené vyústilo do zlého
psychického stavu matky, čo sa prejavilo pobytom v nemocnici na rizikovom oddelení. Dva týždne po
pôrode sa otec začal vyhrážať, že ju opustí, následne začal tráviť čas so synom z prvého manželstva,

rekonštruovať prenajatý dom a o dcéru sa vôbec nestaral a finančne prispieval veľmi zriedka. Keď mal
otec peniaze, zaplatil časť nájomného, plienky a pod.. Po týchto skutočnostiach už rodičia netvorili pár,
otec občas zaplatil nájom, plienky, mlieko pre dcéru. Otec si kúpil auto, pozemok v Tatrách by si chcel
postaviť dom a voči matke a jej rodičom sa začal správať veľmi urážlivo, dôsledkom čoho bolo, že rodičia
otca vyhodili z bytu. Finančne prispel naposledy v júli 2017 a to sumu 100 Eur na plienky a mlieko pre

dcéru. S matkou sa nestretával.

7. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok s prídavkom na dieťa v
sume 236 Eur mesačne. Výdavky uviedla nasledovné: hypotekárny úver 306 Eur mesačne, nájom 150
Eur mesačne, životné poistenie k úveru 34 Eur mesačne, telefón 32 Eur mesačne, vedenie účtu 5 Eur

mesačne, sporenie 10 Eur mesačne, televízia, internet 19 Eur mesačne.

8. Mal. D. má dva aj pol roka. Výdavky uviedla matka nasledovné: nutrilon 100 Eur mesačne, plienky
15 Eur mesačne, lieky, sirupy na trávenie 25 Eur mesačne, ošatenie 30 - 40 Eur mesačne, strava 70
Eur mesačne, hudobný krúžok 15 Eur mesačne.

9. Otec na výživu maloletej prispieval sumou 100 Eur mesačne, naposledy bol s maloletou v mesiaci
február 2018 počas jarných prázdnin.

10. Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný v obchodnej spoločnosti verde valle ako obchodný

zástupca s príjmom v sume 365 Eur mesačne. Výdavky má nasledovné: výživné na mal. Y. 120 Eur, na
mal. D. platil 100 Eur, úver Wüstenrot 225 Eur, životné poistenie 21 Eur, mobilný telefón aj na služobné
účely 110 Eur, zdravotné odvody 62 Eur, príspevok rodičom na bývanie a domácnosť 100 Eur, hypotéka
VUB341Eur,pôžičkaVUB206Euravýdavkynastravu,domácnosť.NavýživusynaX.,nar.XX.X.XXXX
a ktorý je čiastočným invalidným dôchodcom prispieva sumou 30 - 40 Eur mesačne. Otec uviedol,

že následne došlo k ukončeniu výpoveďou z pracovného pomeru v spoločnosti verde valle s tým, že
má živnosť, ktorú zatiaľ udržiava, brigádnicky si privyrába 50 -60 Eur. Výdavky platí z úspor ako aj zo
spotrebného úveru, ktorý mu bol poskytnutý.

11. V ďalšom uviedol, že od januára 2018 príjmy z brigádnickej činnosti asi 450 Eur a Zepter finance

od januára asi 150 Eur.

12. Rodičia maloletého dieťaťa predložili súdu dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu podpísanú dňa 14.8.2018. Z rodičovskej dohody vyplýva, že mal. D. sa zveruje do
osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje

prispievať na výživu mal. D. sumou 120 Eur mesačne od 24.8.2017 do budúcna. Styk otca s maloletým
dieťaťom súd neupravuje. Súčasne rodičia uviedli, že otec za obdobie od 24.8.2017 do uzatvorenie
dohody vyplatil dlžné výživné.13. Matka, otec predložili listinné dôkazy preukazujúce ich výdavky ako aj výdavky na maloleté dieťa.

14. Z pripojeného oznámenia doručeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice bolo zistené, že

matka poberá prídavok na dieťa od 17.11.2015 do doby trvania podmienok v sume 23,68 Eur mesačne
a rodičovský príspevok od 1.6.2016, naposledy v sume 214,70 Eur mesačne.

15. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby Y. D. za rok 2017 vyplýva, že príjmy
zo živnosti predstavovali 4.697,63 Eur a základ dane činil 118,78 Eur.

16. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

17. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

24. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,

u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky. Obaja

rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov

nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

26. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov

na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

27. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

28. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 120,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného

vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca (otec
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti), a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané
a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd schválil dohodu rodičov, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

29. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení
rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého
dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného

ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v
súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby

spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je
uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.
deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby

dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže

byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa
dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou

formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120
Eur mesačne je primerané.

31. Dlžné výživné otcovi nevzniklo, nakoľko vyživovaciu povinnosť od 24.8.2017 plnil.

32. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

33. Rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.