Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216202431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu F.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX, zastúpeného JUDr. Bc. Radovanom Konečným,
nar. 21.10.1979, bytom Rúbanisko II/66, Lučenec proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného AK Antol, s.r.o., so sídlom
Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/101/2016-59 zo dňa
05.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka,
obsiahnutá v článku 3.9 Zmluvy o úvere č. 3590062186, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
18.09.2013, je neplatná (prvý výrok); žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške
(druhý výrok).
1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená

v bode 3.9 zmluvy o úvere č. 3590062186, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2013,
je neplatná. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené veriteľom, je
aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená v bode 3.9 predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaný napriek
spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom napriek skutočnosti,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky
zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať
zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny

priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Zároveň žiadal súd, aby súd vydal
predbežné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a jeho zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.
1.2. Okresnýsúdvychádzalzustanovení§137c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej v texte aj „C.s.p.“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a žalobe vyhovel po zistení skutkového stavu, že strany

sporu dňa 18.09.2013 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančné
prostriedky vo výške 15.000,- Eur s dobou splácania 10 rokov, s výškou mesačnej splátky 223,- Eur,
výškou úrokovej sadzby 12,9% p.a., RPMN 14,27%, priemerná RPMN na trhu v percentách 13,44%,
celková výška nákladov 12 030,72 Eur s tým, že 120 splátok je splatných vždy ku 15.dňu v mesiaci.Z článku 3, bodu 3.9 vyplýva, že dlžník podpisom tejto zmluvy uzatvára Dohodu o zrážkach zo mzdy
podľa §551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky, vzniknutej zo zmluvy o úvere. Poštovka
ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy o

úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy, alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však
vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov a to až do úplného zaplatenia pohľadávky
Poštovky. Žalobca okresnému súdu predložil podanie žalovaného zo dňa 07.03.2016, adresované
jeho zamestnávateľovi, Puncovému úradu SR, Bratislava 1, z ktorého vyplýva, že žalovaný oznámil
zamestnávateľovi žalobcu, aby poukazoval zrážky zo mzdy žalobcu na ním označený účet na základe

Dohody o zrážkach zo mzdy.
1.3. Z dôvodu, že predmetom sporu je určovacia žaloba v zmysle §137 písm. c) C.s.p., súd prvej
inštancie pred rozhodnutím o merite sporu skúmal a konštatoval, že žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 224/2008), pretože ako spotrebiteľ má špecifické

postavenie slabšej strany v spore, čo nesporne osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom
práve, početná judikatúra súdov európskeho spoločenstva, ako aj právna úprava Slovenskej republiky.
PredmetomkonaniajeurčenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyakoprostriedkunazabezpečenie
peňažnejpohľadávky,uzavretejmedziveriteľomadlžníkom,ktorýmápostaveniespotrebiteľa.Žalobcovi
bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur na základe spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaný bol v

postavení veriteľa a žalobca v postavení dlžníka, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Išlo o zmluvu na
vopred pripravenom tlačive s tým, že žalobca jedným a tým istým podpisom podpísal aj tú časť, kde malo
dôjsť aj k Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že jednotlivé ustanovenia
predmetnej zmluvy mu poverenou pracovníčkou žalovaného neboli vysvetlené a ani s ním neboli

individuálne dojednané. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne
oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch.
Žalobca je osobou, ktorá nemá právnické vzdelanie a nebol schopný posúdiť obsah Dohody o zrážkach
zo mzdy, prípadne následky uzavretia takejto dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou
podmienkou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávania zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o takzvané
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže
priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencií súdneho rozhodnutia, ktoré by
judikovalo sporný právny vzťah. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ustanovením § 53
OZ, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy.
Preto súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom spore mal žalobca

plný úspech, preto mu priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p.. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so skutkovým
zistením stavu veci, na základe ktorého vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, spôsobujúca hrubú nerovnováhu práv a povinností v
neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach je platná, žalovaný ju uzatvoril so žalobcom v súlade
s § 551 OZ a spĺňa všetky náležitosti, stanovené Občianskym zákonníkom. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nezakladá svojvoľné uplatňovanie si práva voči spotrebiteľovi, ale uplatňuje sa iba za splnenia
podmienky, ak si dlžník neplní svoje peňažné záväzky. K uspokojovaniu nedochádza na základe

jednostranného prejavu vôle žalovaného, ale na základe právnych skutočností, ktoré ak nastanú,
umožňujú žalovanému vymáhať jeho existujúcu splatnú pohľadávku prostredníctvom zrážok zo mzdy
tak, ako mu to vyplýva priamo z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť,
že aj príslušné ustanovenia Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho

poriadku, výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis Európskej únie
nezakazuje zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a možnosť
zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy potvrdzuje aj najnovšia judikatúra Európskeho
súdneho dvora. Dohodu o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere považuje žalovaný za platne dojednanýlegitímny prostriedok zabezpečenia záväzku. Úprava Dohody o zrážkach zo mzdy nedáva žalovanému
možnosť svojvoľne určovať výšku pohľadávky a príslušenstva. Na uvedenom zabezpečovacom inštitúte
sa zmluvné strany v Zmluve o úvere riadne dohodli a žalovaný postupoval v súlade s právnou úpravou,

účinnou v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, keď žalobcu riadne poučil o zabezpečovacom inštitúte
„Dohode o zrážkach zo mzdy“. Žalobca nevyjadril žiadnou formou nesúhlas s obsahom tejto dohody,
ani k iným ustanoveniam Zmluvy o úvere, na znak čoho Zmluvu o úvere ako celok podpísal.
2.1. Žalovaný tvrdil, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom určenia neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy nie je v súlade s ustanovením § 137 písm. c) C.s.p., výrok rozsudku je nesprávny

a nezrozumiteľný; okresný súd bol povinný rozhodnúť v súlade s § 137 písm. c) C.s.p., teda
či žalovaný má alebo nemá právo realizovať voči žalobcovi Dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol podľa §137 písm. d) C.s.p., keď vydal vyššie napádaný výrok. Osobitný
predpis nerieši určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ
vady žaloby nie sú odstránené, súd je povinný žalobu podľa § 129 C.s.p. odmietnuť. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 30.06.2016, kedy platil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom, účinným
od 01.07.2016; okresný súd rozhodol za účinnosti C.s.p., ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon
platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je

dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi; odvolací
súd na skutkové zistenia a právne normy, použité súdom prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy, uvedená v bode 3.9 zmluvy o úvere č. 3590062186, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 18.09.2013, je neplatná. Zároveň žiadal, aby okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a jeho zamestnávateľovi

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Uznesením č.k. 2C/101/2016-8 zo dňa 07.05.2016
okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanému (odporcovi) uložil povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu (navrhovateľa) uložil
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 12Co/300/2016-30 zo dňa 21.08.2016 uznesenie okresného súdu o nariadení

predbežného opatrenia vo výroku, ktorým dočasne uložil žalovanému držať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy potvrdil a odvolanie žalovaného voči výroku uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým dočasne uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy a iných príjmov žalobcu odmietol.

9. Predmetom zrážok zo mzdy žalobcu bola pohľadávka zo záväzkovo-právneho vzťahu a to z úverovej
zmluvy č. 3590062186 zo dňa 18.09.2013, na základe ktorej žalovaný poskytol úver žalobcovi. Súd
prvej inštancie po kladnom vyriešení danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určenía po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
uzatvorená medzi stranami sporu, je neplatná.

10. V súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá svojvoľné
uplatňovanie si práva voči spotrebiteľovi, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ,
v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad
vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) tak, aby sa zabezpečil reálny účinok

smernice bez ohľadu na to, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice,
založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých
horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany, zavedený
smernicou, z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti; táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom, nezávislým od
samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je

nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých
okolností ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej
dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej úžitku. Žalovaný v tomto smere neuviedol

žiadne relevantné protiargumenty, keďže v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu
sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobcu.

11. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu

platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§34 a nasledujúce OZ).

12. Ako vyplýva z obsahu spisu, predovšetkým z výpovede žalobcu v rámci výsluchu pred súdom prvej
inštancie, pri uzatváraní zmluvy o úvere si žalobca nebol vedomý toho, že podpisuje dohodu o zrážkach
zo mzdy (č.l. 52 spisu). Žalovaný pritom v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcovi poskytol

jasné a zrozumiteľné informácie o tom, aké dôsledky má uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými

podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť.

14. Ak odvolanie žalovaného vychádza z názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, nemožno
ho považovať za dôvodné. Je nesporné, že zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi peňažný úver, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako
neoddeliteľnú súčasť, preto ako taká podlieha kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal dohodu o

zrážkach zo mzdy, ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom.15. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným v úverovej zmluve, je zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy

strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa, vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka.
Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii
súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom
žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva

na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva
poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane
plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenia v rozpore s kolíznymi ustanoveniami
zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je preto zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobca bol už v čase
vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

16. Námietku žalovaného o tom, že výrok napadnutého rozsudku je nesprávny a nezrozumiteľný,
považuje odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 137 písm. c)
C.s.p., keď určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Nerozhodoval podľa § 137 písm. d) C.s.p.,
ako to v odvolaní tvrdil žalobca.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu vznikol proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalobcovi v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolaniev prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).