Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117010024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci

obžalovaných H. L. a S. E., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2017
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
H. L. S. C. É. A. Y. O. narodený XX.XX.XXXX R. T., trvale bytom C.D.J. X, Q., Z. J.,

S. E. O. F. O. B. U. narodený XX.XX.XXXX R. T., trvale bytom ulica O.. P. XX, H. O. H.

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

spoločným konaním dňa 15.03.2016 v čase okolo 19.00 hodiny na ulici Mlynské Nivy 6 v nebytových
priestoroch fyzicky napadli poškodeného S. E.Í., a to tak, že pod zámienkou vyplatenia mu odmeny za
ním vykonané stavebné práce ho nalákali do objektu, následne po tom, čo sa poškodený dožadoval
svojej odmeny, ktorú mu obžalovaní odmietli vyplatiť, došlo k slovnej roztržke, kde sa obžalovaný
L. slovne vyhrážal poškodenému, že pošle na neho Albáncov, následne siahol do puzdra na ľavej
strane opaska po predmete , ktorý aj vyťahoval, a ktorý silne pripomínal krátku guľovú zbraň, na čo
sa poškodený S. E. vyľakal a chcel z obavy o svoj život z miesta rýchlo ujsť a objekt opustiť, pričom
po tom, čo zistil, že prvé vchodové dvere sú uzamknuté, chcel poškodený ujsť druhým východom, kde

bol obžalovanými medzi dverami zastavený, a po tomto obžalovaný S. E. zozadu odsotil poškodeného
do rohu, kde pri tomto náraze si poškodený odrel prst ľavej ruky a následne ho obžalovaný S. E.
bez slova opakovane udrel päsťou štyri krát do oblasti ľavého oka, počas čoho obžalovaný H. L.
bránil poškodenému v ústupe, čím poškodenému S.A.M. E., F.. XX.XX.XXXX bola slovne aj hrozbou
krátkou guľovou zbraňou spôsobená vážna obava o život a zdravie a následným konaním obžalovaných
taktiež zranenia, a to tržnozmliaždená rana ľavého nadobočia, ktoré si vyžiadali zašitie dvoma stehmi,
povrchové pomliaždenie a odrenina 4. prsta ľavej ruky, početné odreniny všetkých prstov ľavej ruky a

zlomenina nosovej kosti vľavo bez dislokácie, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a následné liečenie
po dobu 14 dní, počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného,

t e d a

- spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona

v jednočinnom súbehu s

- prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú :

Obžalovaný H. L.

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/
Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Obžalovaný S. E.

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno h/ Trestného
zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného S. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. S. XXX, Z.
T., s nárokom na náhradu škodu odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 12.01.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava I zo dňa 11.01.2017, č. k. 1 Pv 133/16/1101-26 na obvinených H. L. a S. E., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný H. L. a obžalovaný S. E. urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku (že sú nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie výsluchom

obochobžalovaných,výsluchomsvedka-poškodenéhoS.E.,výsluchomprof.MUDr.PeterLabaš,CSc.,
znalcazodboru:Zdravotníctvoafarmácia,odvetvie:Chirurgia,Traumatológia,zasúčasnéhočítanianím
podaného znaleckého posudku č. 48/2016 zo dňa 19.05.2016 (65-80) a jeho dodatku zo dňa 07.06.2016
(č. l. 81), a to za podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku, ako aj čítaním listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Trestného oznámenie v inej trestnej veci (č. l. 23),

Zákazkového listu a výdavkového pokladničného dokladu (č. l. 24), Záručného listu s blokom (č. l. 25)
spolu s fotodokumentáciou (č. l. 26 - 28), Faktúry (č. l. 29), Objednávky (č. l. 30), Zápisnice o rekognícii
osoby spolu s fotodokumentáciou (č. l. 36 - 42), Ambulantnej správy - nálezu (č. l. 57), Lekárskej správy
(č. l. 58 - 59), Zákazkového listu (č. l. 60), Zápisnice o ohliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou
(č. l. 61- 64), Lustrácie (č. l. 82), Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky(č.l.86-87),VýpisuzústrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky

(č. l. 88 - 89), Výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky (č. l. 92 - 93), Osobných údajov
fyzickej osoby (č. l. 95), Prehľadu zamestnancov (č. l. 96 - 98), Odpisu registra trestov obžalovaného
H. L., Odpisu registra trestov obžalovaného S. E., Lustrácií v ZVJS, STA, GP SR a Záznamu o podaní
oznámenia (č. l. 55-56) v časti, ktorá sa týka dátumu a času začatia a ukončenia oznámenia a osoby
ktorá ho podávala.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovaným kladený za vinu, sa stal,

napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu a že tento skutok spáchali práve obžalovaní H. L. I. S. E..

K výroku o vine

Obžalovaný H. L. a obžalovaný S. E. vinu za spáchaný skutok od začiatku svojho trestného stíhania
popierali.

Prvý z menovaných obžalovaných sa bránil tým, že poškodený, ktorý sa dňa 10.03.2016 na základe
inzerátu dostavil pred budovu staveniska na Mlynských Nivách č. 6 v Bratislave a ktorého na základe
ústnej dohody zabezpečil na vykonávanie murárskych prác v daných priestoroch, si prvý deň práce
vyžiadal zálohu 200,-Eur, ktorú mu obžalovaný však odmietol dať. Práce ukončil dňa 14.03.2016 a dňa
15.03.2016 sa okolo obeda dostavil aj so zákazkovým listom za účelom vyplatenia peňazí. Následne

obaja podpísali tento zákazkový list a obžalovaný pred vchodom do objektu mu v hotovosti do vlastných
rúk vyplatil 270,-Eur a pri tomto bol prítomný aj spoluobžalovaný S. E.. Následne asi okolo 18-tej hodine
si spolu s S. E. išli kúpiť niečo jesť, pričom keď sa asi po pol hodine vrátili, zistili, že sú odomknuté
dvere. Keď vošli do suterénu, zbadali poškodeného S. E.Í.P., ktorý držal v ruke murárske kladivo a javil
známky, že má vypité, nakoľko bol celý červený, kričal a tackal sa. Požadoval od neho 500,-Eur za

murárske práce. Ďalej obžalovaný v rámci svojej argumentácie uviedol, že poškodenému oznámil, že
mu už nemá čo vyplatiť a niekoľkokrát ho vyzval, aby opustil dané priestory. Poškodený na to reagoval
tým, že má švagra v Senci, pošle na neho mafiu a že ten ho zabije. Taktiež sa poškodený vyhrážal v tom
smere, že ak mu nezaplatí, všetko tam rozbije kladivom. Keď obžalovaný chcel volať políciu, poškodený
vybehol hore schodmi, pričom počul buchot, ako spadol. Započul buchnutie a videl, ako poškodený

spadol. S. E. išiel potom k nemu a dvíhal ho zo zeme, pričom ako sa poškodený postavil na nohy, tak sa
znovu vybral hore po schodoch. Následne počul náraz do železa, ako do zárubne a potom už videl iba
pootvorené dvere, cez ktoré poškodený zjavne vyšiel von. Obžalovaný tiež uviedol, že v čase, keď sa
mu poškodený vyhrážal, položil ruku na puzdro, avšak nakoľko menovaný odchádzal, nebolo potrebné,
aby vybral zbraň z puzdra. Poškodený zbraň videl z dôvodu, že mal ruku na puzdre a je teda vidno, aká

je to zbraň. Pokiaľ je zbraň v puzdre, je vidieť rukoväť zbrane a zospodu možno ústie hlavne. Na druhý
deň zistil, že omietka, ktorú robil poškodený, je poškodená a sú tam diery od kladiva. Taktiež chýbali
4 elektrické náradia - vŕtačky. Na obžalovaného podal dňa 24.03.2016 trestné oznámenie s tým, že im
poškodil steny, a zmizli im nejaké veci.Obžalovaný S. E. v rámci svojej obhajoby uviedol, že dňa 15.03.2016 vykonával na stavenisku na
Mlynských Nivách č. 6 v Bratislave stavebné práce, pričom jednu časť omietok mal spraviť on a druhú

časť poškodený. V čase skutku tam boli iba on, spoluobžalovaný H. L. a poškodený S. E.. V uvedený
deň obžalovaný H. L. vyplatil poškodenému za vykonanú prácu finančnú odmenu vo výške cca 270,-
Eur. Poškodený si peniaze prevzal, podpísal daňový doklad predložený obžalovaným Erdélyim a odišiel
preč. Oni si po nejakej dobe išli kúpiť niečo na jedenie, pričom ako odchádzali, on uzamkol vchodové
dvere na kľúč. Po 15 minútach sa vrátili, zišli po schodoch a zbadali poškodeného s murárskym kladivom

v ruke. Tento pôsobil tak, že je pod vplyvom alkoholu, podľa obžalovaného bol podnapitý, nakoľko
nevedel balansovať. Bolo zjavne vidno, že je pod vplyvom alkoholu, pričom aj cítil z neho alkohol. Od
obžalovaného L. chcel 500,-Eur za vykonanú prácu a ak mu ich nezaplatí, tak zavolá na neho mafiu zo
Senca. Oni ho niekoľkokrát vyzvali, aby opustil priestory staveniska, v opačnom prípade zavolajú políciu.
Po tomto sa poškodený vybral smerom ku schodom, pričom iba spozoroval, že poškodený spadol.
Obžalovaný zdôraznil, že schodisko nie je osvetlené a na schodoch sa nachádzala suť a materiál. On

mu pomohol vstať zo zeme, poškodený následne vyšiel po schodoch a nabúral do zárubne plastových
dverí a následne vyšiel von z budovy. Po odchode poškodeného našli kladivom znehodnotenú omietku a
chýbali im dve vŕtačky. Obžalovaný S. E. výslovne poprel, že by došlo k vzájomnému fyzickému kontaktu
alebo násiliu. Obžalovaný H. L. určite nemieril na poškodeného zbraňou, túto držal pri nohe, avšak nevie,
či ju vytiahol z puzdra. Obžalovaný aj názorne ukázal, že obžalovaný L. držal zbraň v ruke vystretej

pozdĺž tela s hlavňou smerom nadol. Obžalovaný potom na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že v
uvedených priestoroch síce bolo šero, ale na danom mieste bola prenosná lampa, ktorá svietila a ktorú
pravdepodobne musel zapnúť poškodený, nakoľko by tam nevidel a nevedel by sa tam pohybovať.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaných sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky

vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaných za
spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili
rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú

zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaných za spáchaný skutok.

Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania je evidentné, že obžalovaní sa na svojej
verzii priebehu skutkových okolností vopred dohodli, a to pravdepodobne vychádzajúc z predpokladu,

že dôkazná situácia, v rámci ktorej bude voči ich tvrdeniam stáť „iba“ tvrdenie poškodeného, nebude
spôsobilá založiť výrok o ich vine za skutok, ktorý im je kladený za vinu.

V danej trestnej veci však boli produkované aj ďalšie usvedčujúce dôkazy, ktoré potvrdzujú verziu
podanú poškodeným a vo vzájomnom súhrne umožňujú jediný logický a bez akýchkoľvek rozumných

pochybností odôvodnený záver o vine obžalovaných. Okrem toho možno konštatovať, že vzájomná
dohoda obžalovaných na nimi predkladanej verzii nebola dôsledná, keďže v ich výpovedi je zásadný
rozpor ohľadne toho, ako obžalovaný L. manipuloval so zbraňou. Podľa obžalovaného L. tento iba
položil ruku na puzdro so zbraňou, pričom obžalovaný E. uviedol, že obžalovaný L. mal zbraň držať vo
vystretej ruke pozdĺž tela, čo názorne demonštroval pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Tu súd

považuje za potrebné zdôrazniť, že povaha takéhoto rozporu v kontexte ostatných častí ich výpovedí
neznamená, že z ich strany nedošlo k vzájomnému zosúlaďovaniu výpovedí, ale iba už spomenutú
nedôslednosť pri takomto postupe, nakoľko ostatné ich takmer identické vyjadrenia ohľadne spôsobu
konania poškodeného a spôsobu, akým dospel k zraneniam, bola jednoznačne vyvrátená vykonanými
dôkazmi.

Pokiaľ ide o dokázané skutočnosti, súd poukazuje na výpoveď poškodeného S. E., ktorá bola v
podstatných skutočnostiach konzistentná, pričom súd nezistil žiaden rozumný a relevantný dôvod, pre
ktorý by bolo možné o ním uvádzaných skutočnostiach pochybovať. Pokiaľ si svedok - poškodený
na hlavnom pojednávaní na niektoré okolnosti, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní, nepamätal

so zreteľom na odstup času, tieto pri procesnom postupe podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
jednoznačne potvrdil s výnimkou okolnosti ohľadne spôsobu, akým obžalovaný L. manipuloval so
zbraňou. V tejto skutkovej otázke poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný siahol
po zbrani a podľa neho ju vyťahoval, avšak už sa nevedel s istotou vyjadriť, či ju aj skutočne vytiahol,a to ani v rámci odstraňovania rozporov postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku. V tejto
časti teda súd upravil skutkovú vetu, čo však nemalo žiaden vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, keďže
aj siahnutie po zbrani a jej vyťahovanie z puzdra pri súčasnom verbálnom vyhrážaní sa poškodenému

napĺňa znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona. Siahnutie po zbrani a jej vyťahovanie z
puzdra obžalovaným L. malo nepochybne posilniť účinok jeho verbálnej vyhrážky.

Poškodený inak presvedčivo popísal všetky ďalšie rozhodné skutočnosti významné čo do otázky viny.

Z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že dňa 14.03.2016 mu obžalovaný H. L. vyplatil časť odmeny v
sume 70,-Eur a zvyšných 218,-Eur mu mal vyplatiť dňa 15.03-.2016. V uvedený deň sa mal dostaviť
na inkriminované miesto okolo 20.00 hodine, avšak prišiel tam už okolo 18.00 hodine a čakal na
obžalovaného, ktorý prišiel (spolu s obžalovaným S.Ó. E.) okolo 19.00 hodine. Následne mu obžalovaný
L. uviedol, že tam nemá čo hľadať, že aké peniaze chce a že zavolá na neho Albáncov, pričom naznačil,
že ho chce udrieť. Následne mal odstúpiť a siahnuť po zbrani, ktorú vyťahoval, pričom popísal, o akú

zbraň išlo. Na to chcel opustiť dané priestory, avšak obžalovaný E. za ním bežal a hodil ho do výklenku,
kde si oškrel prst na ľavej ruke. Potom ho tento obžalovaný začal udierať päsťou asi 4 - 5 krát do oblasti
tváre, pričom obžalovaný L. ho blokoval, aby nevedel vybehnúť von, kým ho obžalovaný E. udieral. Tento
prestal až vtedy, keď na ňom videl krv. Uvedeným konaním utrpel okrem iných zranení aj zlomeninu
nosa. Potom odišiel, pričom hneď volal políciu, ktorá ho zobrala na ošetrenie. K dokladu o prevzatí

sumy 288,-Eur poškodený uviedol, že tento sfalšoval obžalovaný L., resp. jeho podpis alebo tam dopísal
uvedenú sumu, prípadne ide o fotomontáž, nakoľko on podpisoval iba doklad na sumu 70,-Eur. V tejto
súvislosti logicky poukázal na to, že po sčítaní týchto súm by išlo o sumu cez 300,-Eur, pričom táto
mala byť iba 288,-Eur. Poškodený tiež poukázala na článok SME zo dňa 25.01.2015, ktorý preukazuje
obdobné správanie obžalovaného L.A. aj v iných prípadoch. Poškodený taktiež vylúčil, že by v ten deň

požíval alkoholické nápoje. Čo sa týka ešte jeho poranení, tieto pretrvávali 2 až 3 týždne, pričom stehy
z obočia mu vyťahovali po 10-tich dňoch.

Vyššie uvedené tvrdenia poškodeného majú oporu aj v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch. V
tomto smere súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 48/2016 prof. MUDr. Petra Labaša, CSc.,

znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, Traumatológia, ako aj jeho Dodatku zo
dňa 07.06.2016. V ich rámci menovaný znalec výslovne uviedol, že zranenia poškodeného (1. Hlboká
tržná rana nad ľavým obočím so zmliaždenými okrajmi 1,5 cm, 2. Opuch a krvná podliatina tváre, 3.
Stratové poranenie 4. prsta ľavej ruky, 4. zlomenina nosových kostí, 5. Poranenie 0,5 x 0,5 cm, 6.
Pohmoždenie a odreniny na celej ľavej ruke), boli spôsobené tak, ako to uvádza poškodený, pričom išlo

o úder tupým predmetom, resp. rukou zovretou v päsť, pričom po dobu 2 - 3 týždňov poškodený nemohol
vykonávať bežné činnosti. Následne v Dodatku zo dňa 07.06.2016 znalec jednoznačne vylúčil, že by
poškodený uvedené zranenia utrpel pádom zo schodov tak, ako to uvádzajú obžalovaní, čo vyplýva z
charakteru zranení. Rovnako na hlavnom pojednávaní znalec pri svojom výsluchu vylúčil spôsobenie
zranení poškodeného nárazom do zárubne.

Za významné považuje súd tiež vyjadrenie znalca ohľadne možnosti, že by poškodený bol pod vplyvom
alkoholu, ako sa to snažili prezentovať obžalovaní. V tejto súvislosti znalec jednoznačne uviedol, že
takáto skutočnosť by bola zaznamenaná v lekárskej správe, nakoľko sa zisťovanie alkoholu v krvi v
takýchto prípadoch robí rutinne aj kvôli ochrane pacienta. V prípade, ak by poškodený odmietol odber

krvi, bola by takáto skutočnosť tiež v lekárskej správe zaznamenaná. V tomto smere bolo znalcovi
umožnené oboznámiť sa s lekárskou správou vzťahujúcou sa k osobe poškodeného, k čomu znalec
uviedol, že v lekárskej správe nie je zaznamenaný žiaden údaj o požití alkoholu a podozrenie na požitie
alkoholu nevyplýva ani z neurologického vyšetrenia poškodeného. Na tomto mieste súd poznamenáva,
že k lekárskemu vyšetreniu poškodeného došlo v podstate hneď po skutku, čo vylučuje možnosť, že by

požitie alkoholu nebolo u neho zistené s ohľadom na odstup času.

Na základe týchto preukázaných skutočností má súd jednoznačne za to, že obaja obžalovaní si stav
poškodeného pod vplyvom alkoholu vymysleli za účelom podpory ďalších nimi uvádzaných tvrdení. Už
sama táto skutočnosť umožňuje súdu utvoriť si obraz o obhajobných tvrdeniach obžalovaných. Fakt, že

ide o účelové a nepravdivé obhajobné tvrdenia obžalovaných dokumentuje aj čas uvedený na lekárskej
správe zo dňa 15.03.2016 (20.22 hod.), ktorý zapadá do časovej nadväznosti k spáchanému skutku,
ako aj jej obsah, ktorý opätovne potvrdzuje vyjadrenie poškodeného, nakoľko už tu poškodený uviedol
napadnutie zo strany obžalovaných. Z lekárskej správy taktiež vyplýva, že poškodený bol na lekárskeošetrenie privezený RZP v sprievode polície. V tejto súvislosti súd uvádza, že si nie je možné logicky
a rozumne predstaviť predpoklad, že by poškodený volal políciu v prípade, ak by konal spôsobom
uvádzaným obžalovanými, obzvlášť v prípade, ak podľa obžalovaných mal poškodený opustiť dané

priestory na základe upozornenia obžalovaného L., že zavolá políciu. Takémuto obhajobnému tvrdeniu
obžalovanýchchýbaakýkoľvekracionálnyzákladazhľadiskazásadlogickéhomysleniajetakátoobrana
obžalovaných neudržateľná.

Skutočnosť, že obhajoba obžalovaných je čisto účelová a vymyslená vychádza aj zo „zaujímavého“

rozporného vyjadrenia obžalovaného E.. Na jednej strane tento obžalovaný uvádzal, že uvedené miesto
nebolo osvetlené (čím sa snažil odôvodniť pád poškodeného a aj jeho narazenie do zárubne), na strane
druhej obžalovaný E. na hlavnom pojednávaní v kontexte jeho vyjadrenia, prečo sa vrátili na uvedené
miesto (skontrolovať vykonané práce), výslovne uviedol, že na danom mieste bola prenosná lampa,
ktorá svietila a ktorú pravdepodobne musel zapnúť poškodený, nakoľko by tam nevidel a nevedel by sa
tam pohybovať. Uvedený rozpor opäť len dokumentuje nepravdivosť verzie predkladanej obžalovanými.

Napokon považuje súd za potrebné poukázať aj na obsah zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenú
fotodokumentáciu, v ktorých sú zaznamenané stopy krvi zistené na danom mieste takmer bezprostredne
po spáchaní skutku. Z toho hľadiska súd nepovažoval za potrebné vykonať obžalovanými navrhovaný
dôkaz výsluchom svedkyne - upratovačky, ktorá podľa obžalovaných mala prísť na dané miesto vzápätí

po skutku (na čo si obžalovaní spomenuli až na hlavnom pojednávaní) a ktorá sa mala vyjadriť, či videla
poškodeného, resp. to, či poškodený krvácal. Odhliadnuc od toho, že ani prípadné negatívne vyjadrenie
takejto svedkyne k predmetnej otázke nespochybňuje tvrdenia poškodeného (jednoducho preto, že si to
aj s prihliadnutím na danú hodinu nemusela všimnúť), je vykonanie tohto dôkazu pre účely meritórneho
rozhodnutianepodstatné,nakoľkovšetkypotrebnéarelevantnéskutočnostibolizistenézinýchdôkazov.

Z uvedených dôvodov súd návrh obhajoby na vykonanie dôkazu odmietol v súlade s § 272 odsek 3
Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o ďalšie obhajobné tvrdenia obžalovaných súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé vinu
obžalovaných vylúčiť alebo zoslabiť. Argumentácia, v zmysle ktorej ku skutku nemohlo dôjsť z dôvodu

malého priestoru a úzkeho schodiska, je podľa názoru súdu absolútne neopodstatnená, nakoľko
z pripojenej fotodokumentácie takáto skutočnosť v nijakom smere nevyplýva. Naopak, fotografické
znázornenie schodiska, ako aj miesta, kde bola nájdená krv, umožňujú taký záver, že priestor na
poškodeným popísané konanie obžalovaných (udieranie jedným a blokovanie druhým) bol dostatočný.

Čo sa týka trestného oznámenia podaného obžalovaným L. na poškodeného S. E. pre zničenie omietky
a krádež vecí, je potrebné poukázať na to, že k podaniu uvedeného trestného oznámenia menovaný
obžalovaný pristúpil až dňa 24.03.2016, teda so značným časovým odstupom a po tom, čo mu bolo
vznesené obvinenie v tejto trestnej veci, hoci o skutočnostiach, pre ktoré podával trestné oznámenie, sa
dozvedel už dňa 16.03.2016. Pokiaľ by skutočne došlo k poškodeniu omietky a krádeži veci poškodeným

S.K.C. E., bolo by nepochybne možné očakávať, že by k trestnému oznámeniu zo strany obžalovaného
L. došlo ihneď, a to minimálne z dôvodu oveľa vyššej miery pravdepodobnosti navrátenia odcudzených
vecí. Okrem toho, nie je zrejmé, kedy by ich poškodený mohol odcudziť a aký by mal na to dôvod, keďže
k ich odcudzeniu mohlo v zmysle vyjadrenia obžalovaného dôjsť iba pred skutkom (po skutku neboli u
poškodeného zistené žiadne odcudzené veci, pričom v igelitke, o ktorej sa obžalovaní vyjadrovali, by ich

asi len ťažko mohol odniesť). Aj z toho hľadiska si je možné utvoriť obraz o podanom trestnom oznámení
v tom smere, že obžalovaný sa po spáchaní skutku iba snažil minimalizovať možnosť vyvodzovania
trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel v tejto trestnej veci po vykonanom
dokazovaní, vrátane vyššie uvedených časových súvislostí, by orgány činné v trestnom konaní mali
prešetriť a posúdiť, či uvedeným konaním obžalovaného L., neboli naplnené zákonné znaky trestného

činu - prečinu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona.

Vo vzťahu k výdavkovému pokladničnému dokladu znejúcemu na sumu 270,-Eur, o ktorý obžalovaní
opierali svoju obhajobu, súd konštatuje, že ani v tomto prípade nemal dôvod neveriť poškodenému,
že podpísal iba doklad na sumu 70,-Eur a zvyšok mu mal obžalovaný vyplatiť dňa 15.03.2016. V

tomto smere je zjavne nápadná suma 270,-Eur, na ktorú obžalovaný L. znížil odmenu poškodenému
zo sumy 288,-Eur. Stačilo teda iba dopísať číslo 2 pred sumu 70,-Eur, o ktorej vypovedal poškodený
a výsledkom je suma 270,-Eur. Argument, že je uvedená suma vyjadrená aj slovom v kontexte
všetkýchvykonanýchdôkazovneobstojí,nakoľkototoslovnévyjadreniebolodopísanédodatočne.Tomunasvedčuje skutočnosť, že slovné vyjadrenie sumy nebolo zo strany obžalovaného L. obvyklé, keďže
ani na pokladničnom doklade vystavenom S. E. na sumu 350,-Eur sa slovné vyjadrenie tejto sumy
nenachádza.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania možno konštatovať, že vina obžalovaných za spáchaný
skutok bola nepochybne preukázaná.

Uvedeným konaním obžalovaní H. L. a S. E. naplnili všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona, pričom oba trestné činy boli spáchané formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona. Spolupáchateľstvo obžalovaných je dané spôsobom ich konania, pričom vo
vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu súd v zhode s vyjadrením prokurátora uvádza, že prítomnosť
obžalovaného E. na mieste, kam obžalovaný L. vylákal poškodeného, nebola náhodná, nakoľko obaja

vedeli, že sa tam má poškodený dostaviť a panovala u nich zhoda o zastrašení poškodeného v snahe
ho odradiť od uplatňovania si vyplatenia mzdy. Uvedenému nasvedčuje aj následné násilné konanie
obžalovaného E. takmer okamžite po uskutočnení vyhrážok zo strany spoluobžalovaného L., ktorý zase
v rámci spolupáchateľstva pri ublížení na zdraví bránil poškodenému v ústupe.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku stíhaných prečinov posudzovanú cez kritéria upravené v § 10 odsek 2
Trestného zákona, súd konštatuje, že pri oboch obžalovaných a pri oboch trestných činoch bol naplnený
Trestným zákonom požadovaný stupeň závažnosti (vyšší než nepatrný). Spôsob vykonania činu a
jeho následok popísané na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, kedy obžalovaní vylákali poškodeného na miesto činu s vopred daným úmyslom zastrašiť

poškodeného a následne aj mu spôsobiť ublíženie na zdraví, miera zavinenia (miera priameho úmyslu)
a zištná pohnútka nepochybne odôvodňujú potrebu vyvodzovania trestnej zodpovednosti aj z hľadiska
materiálnej stránky.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§

34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného

zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u obžalovaného H. L.É.A. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného
činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní
viac trestných činov a u obžalovaného S. E. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom rovnako ako

u spoluobžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Na tomto
základe u obžalovaného L. nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom § 38 odsek 3 alebo 4 Trestného
zákona na rozdiel u obžalovaného E.. Kde vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd
upravil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona tak, že sa dolná hranica trestnej
sadzby zvýšila o jednu tretinu.

Vzhľadomnato,žeobajaobžalovaníspáchalidvatrestnéhočiny(vjednočinnomsúbehu),súdimukladal
úhrnný trest podľa zásad upravených v § 41 odsek 1 Trestného zákon, teda podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Vzhľadom na trestnú sadzbuupravenú pri trestnom čine - prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona
(6mesiacovaž3roky)atrestnomčine-prečineublíženianazdravípodľa156odsek1Trestnéhozákona
(6 mesiacov až 2 roky), súd ukladal trest podľa prvého z uvedených ustanovení, pričom u obžalovaného

E. sa trestná sadzba po úprave jej dolnej hranice podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa výpočtu
upravenom v § 38 odsek 8 Trestného zákona pohybovala v rozpätí 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

Pri ukladaní druhu trestu a najmä jeho výmery súd prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z
nich prispelo k spáchaniu trestného činu (§ 38 odsek 5 Trestného zákona).

Pokiaľ ide o obžalovaného H. L. súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním možno uzavrieť, že
primárny impulz k spáchaniu uvedených trestných činov vyšiel z jeho iniciatívy, nakoľko to bol primárne
on, kto poškodeného vylákal na dané miesto a on mal poškodenému doplatiť odmenu za vykonanú
prácu.

Napriek všetkým preukázaným skutočnostiam ohľadne spôsobu spáchania činu a jeho následku,
okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré vyplývajú z odôvodnenia
tohto rozsudku v časti týkajúcej sa viny a ktoré poukazujú na vyššiu mieru závažnosti spáchaných
trestných činov, súd považoval uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za adekvátne a dostačujúce, nakoľko predchádzajúca

beztrestná minulosť tohto obžalovaného umožňuje súdu dospieť k takému záveru, že uvedený trest
bude dostatočným mementom pre obžalovaného v tom smere, že sa v budúcnosti vyvaruje akéhokoľvek
obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ho viesť k tomu, aby viedol riadny život. To
bude môcť preukázať predovšetkým počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V tomto
smere súd len dopĺňa, že vzhľadom na závažnosť činu nepovažoval za dôvodné ukladať akýkoľvek

z alternatívnych trestov vôbec nespojených s trestom odňatia slobody, nakoľko povaha činu vyžaduje
sledovanie správania sa obžalovaného počas uvedenej skúšobnej doby.

Vo vzťahu k obžalovanému S. E. súd uvádza, že tento má v odpise registra trestov 5 záznamov, pričom
pri každom z odsúdení platí fikcia neodsúdenia, t. j. hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Uvedené

sa prejavilo v tom, že súd nemohol na tieto odsúdenia prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, avšak na
tieto zahladené odsúdenia mohol prihliadať z toho hľadiska, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu
okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), ako aj z hľadiska
posudzovania osoby obžalovaného. Fikcia neodsúdenia totiž neznamená fikciu nespáchania trestného
činu, nakoľko ide o dve rôzne právne skutočnosti s rôznymi právnymi dôsledkami.

Na základe uvedeného je zrejmé, že osoba obžalovaného S. E. si vyžaduje prísnejší postih, než tomu
bolo u spoluobžalovaného L., čo je dané už samotným zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu. K tomu pristupuje tiež ten fakt, že to bol práve obžalovaný E., kto poškodenému priamo spôsobil
ublíženie na zdraví s následkom vyplývajúcim z rozsahu poranení uvedených v skutkovej vete tohto

rozsudku. V ostatnom, pokiaľ ide o ďalšie kritéria upravené v § 34 odsek 4 Trestného zákona súd
poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku.

Na základe uvedeného súd uložil obžalovanému E. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov
s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu (3 roky), nakoľko v prípade tohto obžalovaného

je potrebné sledovať jeho správanie v dlhšom časovom horizonte, čo vyplýva z jeho predchádzajúcej
minulosti. Nepodmienečný trest odňatia slobody nepovažoval súd za potrebné ukladať z dôvodu, že od
poslednéhoodsúdeniadospáchaniastíhanýchtrestnýchčinovuplynulotakmer6rokov,vdôsledkučoho
možno uzavrieť, že účel trestu z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a sčasti aj represívnej funkcie
možno dosiahnuť aj podmienečným odkladom tohto druhu trestu na už uvedenú skúšobnú dobu, počas

ktorej bude možné menovaný obžalovaný skutočne preukázať, že priamy výkon trestu odňatia slobody
nie je potrebný a že sa napravil.

Alternatívny druh trestu v nijakom smere nespojený s trestom odňatia slobody neprichádzal u tohto
obžalovaného do úvahy predovšetkým so zreteľom na jeho osobu, ako aj na závažnosť spáchaných

trestných činov.

Pokiaľ ide o výrok o náhradu škody, súd poškodeného (rovnako ako v trestnom rozkaze) odkázal so
svojímnárokomnanáhraduškodynacivilnýprocespodľa§288odsek1Trestnéhoporiadku,nakoľkonauloženie povinnosti obžalovaným nahradiť poškodenému spôsobenú škody neboli splnené podmienky
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený

môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.