Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209703
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716209703.10

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade S.. I. T., V..
XX.XX.XXXX, P. V. T. XX a v 2/ rade S.. J. T., V.. X.XX.XXXX, P. V. T. XX, obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, proti žalovanej Y. P., V..
XX.X.XXXX, P. Y., I.O. X, zastúpená Mgr. Petrom Lindemanom, so sídlom AK Poprad, Murgašova 86/1,
v konaní o zaplatenie 1.642,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 31.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konania o zaplatenie sumy 345,57 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 51,28%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná
povinnosťou uhradiť žalobcom sumu 1.642,80 eur s príslušenstvom.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že strany sporu, z ktorých žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX v T. T. XX, a žalovaná ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme zo dňa
31.12.2011, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX. Nakoľko žalovaná neuhradila nedoplatky v zmysle
vyúčtovania za roky 2012, 2013 a 2014, domáhajú sa žalobcovia úhrady podanou žalobou. V zmluve sa
mala žalovaná zaviazať povinnosťou hradiť mesačné nájomné v sume 200,- eur a tiež zálohy na služby
v sume 50,- eur mesačne.

Podľa žalobcov žalovaná neuhradila nájomné za mesiac november 2014 v sume 200,- eur, za mesiac
december 2014 v sume 200,- eur a za mesiac január 2015 v sume 200,- eur. Ďalej žalovaná podľa
žalobcov neuhradila nedoplatky za dodávku plynu, elektrickej energie a náklady spojené s užívaním
bytu za rok 2012 v sume 350,04 eur, za rok 2013 v sume 485,83 eur a za rok 2014 v sume 706,93 eur.
Podaním doručeným dňa 29.1.2018 žalobcovia upravili podanú žalobu s tým, že sa domáhali úhrady
sumy 1.297,23 eur a čo do sumy 345,57 eur zobrali podanú žalobu späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby

sa domáhali úhrady sumy 253,52 eur za odber plynu za obdobie od 1.1.2012 do 18.9.2012, sumy 559,16
eur za odber plynu od 19.9.2012 do 18.9.2013, sumy 431,50 eur za odber plynu za obdobie od 19.9.2013
do18.9.2014asumy97,34eurzaodberplynuzaobdobieod19.9.2014do31.12.2014.Ďalejsdomáhajú
úhrady sumy 49,31 eur za dodávku elektrickej energie za obdobie od 1.1.2012 do 5.4.2012, sumy 318,99
eur za obdobie od 6.4.2012 do 8.4.2013, sumy 260,37 eur za obdobie od 9.4.2013 do 2.4.2014 a sumy
132,10 eur za obdobie od 3.4.2014 do 10.11.2014. Z titulu neuhradených služieb spojených s užívaním

bytu sa žalobcovia domáhajú úhrady sumy 141,73 eur za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, sumy
144,17eurzaobdobieod1.1.2013do31.12.2013,sumy9,04eurzaobdobieod1.1.2014do31.12.2014.Z titulu neuhradeného nájomného za obdobie od novembra 214 do januára 215 si žalobcovia uplatňujú
nárok v sume 600,- eur. Z celkovej sumy 2.997,23 eur žalobcovia odrátali sumu uhradených záloh na
médiá a dodávané služby v sume 1.700,- eur a zvyšok žiadajú uhradiť.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, nárok žalobcov neuznala v celom rozsahu. Poprela záväzok
na hradenie záloh v sume 50,- eur mesačne s tým, že sama pred podpisom zmluvy žalobcov informovala
o svojich finančných možnostiach , t.j. hradiť mesačne maximálne sumu 250,- eur s čím žalobcovia
súhlasili. Č sa týka nároku na nájomné za obdobie od novembra 2014 do januára 2015, v tomto smere

poukázala na tvrdenie žalobcov, že v novembri 2014 z podnetu žalobcov došlo k odpojeniu od dodávok
elektrickej energie, v dôsledku čoho sa stal byt neužívateľným, resp. nespôsobilým na dohodnuté
užívanie.Vpredmetnýchmesiacochtakžalovanábytužívaťnemohlaanemoholjejanivzniknúťzáväzok
hradiť nájomné. Namietla absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená žalobcami z
dôvodu absencie údajov o výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. V prípade neplatnosti
nájomnej zmluvy poukázala na nastupujúci režim bezdôvodného obohatenia, a súčasne vzniesla

námietku premlčania tohto nároku. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka B. H. a listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobcu v 1/ rade súd zistil, že zmluvu spracovali žalobcovia. Malo byť dohodnuté, že
nájomné vo výške 200,- eur je splatné vždy mesiac vopred k 25-temu dňu. Súčasne malo byť dohodnuté,
že za energie bude platená záloha 50,- eur mesačne a po vyúčtovaní zo strany dodávateľov energií
žalovaná doplatí rozdiel. Na otázku či pri uzatváraní nájomného vzťahu predložil žalovanej doklady o
tom, aká je výška záloh v súvislosti s prenajímaním bytu odpovedal žalobca negatívne.

5. Žalovaná v rámci účastníckeho výsluchu uviedla, že dohoda o úhrade nedoplatkov bola ústne
uzavretá, avšak podmienkou bolo, že žalobcovia žalovanej predložia vyúčtovanie, k čomu nedošlo.
Navyše v dôsledku odpojenia elektrickej energie sa predmet nájmu stal nespôsobilým na užívanie a
nájomnývzťahbolukončený.Poprela,žebyžalobcoviariadnevyúčtovanieslužiebspojenýchsužívaním

bytu predložili. Uznala nárok žalobcu na nájomné za mesiac november a december roku 2014.

6. Z výsluchu svedka B. H. súd zistil, že je bývalým nájomcom bytu žalobcov a tiež bývalým druhom
žalovanej, s ktorou byt č. XX užíval až do decembra 2014. Počas trvania nájomného vzťahu svedka a
žalobcov mali zmluvné strany obdobný problém s doručovaním vyúčtovania za služby spojené s nájmom

bytu, nakoľko prenajímatelia vyúčtovanie nepredložili, resp. preplatky nájomcovi nevyplatili. Dohodnutý
nájom medzi stranami sporu bol 250,- eur, suma bola za nájom a náklady spojené s užívaním bytu. V
priebehu nájomného vzťahu dochádzalo medzi stranami sporu a tiež svedkom a žalobcom v 1/ rade ku
konfliktom, v dôsledku nepredkladania vyúčtovaní a tiež konzumácie alkoholických nápojov žalobcom
v 1/ rade. Opakovane sa mal pokúšať vstúpiť do predmetu nájmu pod vplyvom alkoholu a domáhať

sa financií. K formálnemu ukončeniu nájomného vzťahu nedošlo, avšak fakticky bol nájomný vzťah
ukončený po odpojení od elektrickej energie a vyprataní bytu žalovanou.

7. Zo zmluvy o nájme zo dňa 31.12.2011 (č.l. 33) súd zistil, že predmetom nájmu je byt č. XX v V. T. XX,
ktorý pozostáva z 2 obytných miestností a príslušenstva. Včl. III zmluvy je dohodnuté nájomné vo výške

200,- eur za každý, i len začatý predmet nájmu, splatné vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Súčasne
bol dohodnutý depozit vo výške 200,- eur na prípadné škody či úhradu dlžného nájomného.

8. Z faktúr predložených žalobcom spolu so žalobou (č.l. 9-32) súd zistil, že nie všetky sa týkajú bytu v
V. T. XX, ale jedná sa aj o doklady súvisiace s vyúčtovaním služieb a dodávkou médií za byt užívaný

žalobcami v V. T. XX.

9. Z faktúr predložených žalobcom spolu s čiastočným späťvzatím žaloby (č.l. 89-96) súd zistil, že
preddavky za odber plynu a elektrickej energie boli predpísané celkovo na sumu 2.260,50 eur, z ktorých
1.700,- eur bolo uhradených žalovanou, čo žalobcovia priznali. Rozdiel činí 560,50 eur. Táto suma by

mala predstavovať nedoplatky na dodávke plynu a elektrickej energie. Z faktúr za služby spojené s
užívaním bytu (č.l. 97-99) zase vyplýva, že napriek tomu, že žalobcovia za byt nahradili preddavky v
plnej výške, vznikali za roky 2012 až 2014 preplatky v celkovej výške 661,27 eur.10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 685 Ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 31.12.2011 (ďalej len ObčZ) nájom bytu

vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa § 686 ods. 1 ObčZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

13. Podľa § 687 ods. 1 ObčZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na

riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

14. Podľa § 696 ods. 1 ObčZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,

ustanovuje osobitný právny predpis.

15. Podľa § 696 ods. 2 ObčZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne
sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 697 ObčZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

17. Podľa § 698 ods. 1 ObčZ nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas

zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali
plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu
zhoršilo.

18. Podľa § 698 ods. 3 ObčZ nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované

s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.

19. Podľa § 699 ObčZ právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich
mesiacov od odstránenia závad.

20. Podľa § 40 ObčZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

21. Podľa § 40a ObčZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40
). Ak je právny úkon v rozpore

so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.22. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

23. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu nemal súd za preukázanú existenciu
nároku žalobcov. Je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomné zmluva, ktorá však
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, t.j. neobsahuje údaj o výške úhrady za plnenia spojené s
užívanímbytualebospôsobjejvýpočtu.Zmluvupredložiližalovanejžalobcovia,t.j.možnopredpokladať,
že žalovaná nebola angažovaná pri jej koncipovaní, a teda u nej neplatí obmedzenie možnosti namietať
neplatnosť zmluvy. V tomto smere má súd za to, že nájomná zmluva nie je neplatnou, avšak nárok

žalobcom z tejto zmluvy priznať nemožno.
Nájomná zmluva podľa obsahu v čl. III obsahuje údaj o nájomnom a úhradách za plnenia poskytované
s užívaním bytu (uvádza v to v názve predmetného článku) avšak bez uvedenia údajov o tom, koľko
vlastne úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu činia. Možno teda predpokladať, že údaj o
nájomnom v sume 200,- eur obsahuje konečnú mesačnú platbu za nájom bytu. Žalobcovia netvrdili a

nepreukázali existenciu inej dohody.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so

zásadou rovnosti účastníkov konania.

26. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý
zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom
súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním
spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce

z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení

v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

27. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,

prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že námietka neplatnosti zmluvy o nájme nie je v danom súdnom konaní relevantná, avšak
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť uplatneného
nároku.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k

objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimitvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
28. S prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania súd konštatuje pochybnosti o správnosti tvrdení

žalobcov. Napriek značnému časovému odstupu žalobcovia nepreukázali existenciu inej dohody o
úhrade platieb spojených s užívaním bytu.

29. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so
zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p.

o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
Je zrejmé, že žalobcovia mali iný úmysel pri uzatvorení zmluvy o nájme, avšak tento nebol žiadnym

spôsobom v zmluve realizovaný a žalobcovia nepreukázali existenciu dohody o platbách v zmluve
neuvedených, resp. ich rozsahu, ani ústnou formou. Súčasne tak nepreukázali ani doručenie riadneho
vyúčtovania požadovaných platieb. Pokiaľ im tak vznikol nejaký nárok, tento nepreukázali, s výnimkou
nároku na zaplatenie nájomného, ktorý žalovaná za mesiac november a december 2014 uznala.
Rozhodnutie v prospech žalobcov nad rámec preukázaného a uznaného nároku by nepochybne bolo

v rozpore so zásadou spravodlivosti.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a výrokom I. zaviazal žalovanú na úhradu nájomného za mesiac november a december
2014 spolu so zákonným úrokom z omeškania. Nakoľko žalobcovia zobrali podanú žalobu čiastočne

späť, súd II. výrokom konania v tejto časti zastavil a vo zvyšku výrokom III. žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov v rozsahu 51,28%. Žalobcovia boli úspešní v konaní v rozsahu 24,36%, žalovaná
bola úspešná v konaní v rozsahu 75,64%, rozdiel 51,28% v prospech žalovanej. O trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.