Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112220998
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112220998.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015,
zastúpenéhoHavel,Holásek&Partnerss.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomMlynskéNivy49,82109
Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanej D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. H., I. 5, do 30.06.2016
za účasti občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (ďalej v texte len „občianske
združenie"), zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo

Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 2.669,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/244/2015-143 zo dňa 04.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV., V., VI. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej a občianskemu združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvné dojednania,
obsiahnuté v čl. 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom v znení: „Zmluvné

strany sa dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti
dohodnutého v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou.“
a v čl. 6.9 v znení „Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokov, Úrokov z omeškania a
Úrokov z prečerpania a termíny ich splatnosti. Zmena výšky úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z
prečerpania a termínov ich splatnosti je účinná rozhodnutím Banky. Banka oznámi zmenu výšky úrokov,
Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením.“ sú
neprijateľné podmienky (prvý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 586,80 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32,60 Eur, počítanej od 21.09.2009 do zaplatenia, od
21.10.2009 do zaplatenia, od 21.11.2009 do zaplatenia, od 21.12.2009 do zaplatenia, od 21.01.2010 do
zaplatenia, od 21.02.2010 do zaplatenia, od 21.03.2010 do zaplatenia, od 21.04.2010 do zaplatenia, od
21.05.2010 do zaplatenia, od 21.06.2010 do zaplatenia, od 21.07.2010 do zaplatenia, od 21.08.2010 do
zaplatenia, od 21.09.2010 do zaplatenia, od 21.10.2010 do zaplatenia, od 21.11.2010 do zaplatenia, od
21.12.2010 do zaplatenia, od 21.01.2011 do zaplatenia, od 21.02.2011 do zaplatenia (druhý výrok), vo
zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok), povolil žalovanej priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania splácať v

50 Eur mesačných splátkach vždy do 20-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatný s tým, že v prípade neuhradenia čo len jednej zo splátok,
sa stane splatný celý dlh žalovanej (štvrtý výrok), žalovanej a občianskemu združeniu priznal nárok na
náhradu trov konania od žalobcu vo výške po 56,04% (piaty a šiesty výrok).Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00
151 653 (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „veriteľ“) dňa 20.02.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej
jej veriteľ poskytol sumu 1.228,17 Eur (37.000,- Sk), ktorú mala vrátiť s úrokom vo výške 17,30% ročne

v 60-tich mesačných splátkach po 32,60 Eur (982,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej
splátky 20.03.2006, poslednej 20.02.2011 a poplatkom za správu úveru 1,66 Eur (50,- Sk) mesačne.
Pôvodný veriteľ oznámil žalovanej listom zo dňa 12.11.2010 na jej adresu, že postúpil pohľadávku z
úveru spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, 821 09 Bratislava, IČO: 36
856 584; neskôr spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária oznámila žalovanej

postúpenie pohľadávky žalobcovi, ktoré žalovaná prevzala dňa 21.01.2011.
Súdposúdilúverovúzmluvuakospotrebiteľskúvzmysle§52anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 OZ (jeho predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaná v postavení
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej
činnosti). Žalobca odvodzuje žalovanú sumu od výpisu z bankovej knihy, ktorá pozostáva z istiny

2.436,43 Eur, úroku z omeškania z nezaplatených splátok do postúpenia pohľadávky (26.10.2010) v
sume 233,25 Eur a úroku vo výške 9% ročne od 21.02.2011 do zaplatenia. Výpočet istiny vo výške
2.436,43 Eur žalobca špecifikoval (vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2015 - č.l. 96 spisu) s tým, že
predstavuje skutočne čerpanú istinu (1.228,17 Eur), kapitalizované úroky (700,68 Eur) a kapitalizované
poplatky (92,61 Eur) do 31.12.2008, kapitalizované úroky (649,65 Eur) a kapitalizované poplatky

(44,78 Eur) od 01.01.2009, od ktorých odpočítal celkové úhrady žalovanej, započítané na istinu (279,47
Eur). Žalobca pripočítal k istine splatné úroky a poplatky na základe čl. 5.2. Obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 126 spisu) a považuje ich odo dňa splatnosti za súčasť istiny; napokon
tak požaduje titulom istiny zaplatenie vyššej sumy, ako bola žalovanej poskytnutá. Zmluvné dojednanie
čl. 5.2. Obchodných podmienok je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktorý určuje, čo je

príslušenstvom pohľadávky v § 121 ods. 3 OZ, čo je kogentné ustanovenie, a preto nemožno dohodou
strán „premeniť“ príslušenstvo pohľadávky na istinu. Úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných
prostriedkov dlžníkovi na určitú dobu a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len
odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj ďalšiu odplatu z odplaty. Pripočítavaním
poplatkov k istine a ich úročením dochádza k platbe ďalšej odplaty (úroku) z poplatkov, ktoré samé

predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa (napríklad za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané
peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata v podobe úroku mala platiť. Z pohľadu spotrebiteľského
právaideoneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvepreporušeniegenerálnejklauzuly,uvedenej
v § 53 ods. 1 OZ, lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu,
keďže má dodávateľovi platiť viac, ako mu patrí v zmysle zákona a smeruje k neúmernému zvyšovaniu

dlhu spotrebiteľa, ktorý pri opakovom úročení (úroku z úroku) rastie geometrickým radom. Ide o
zakázané odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ).
Toto zmluvné ustanovenie nebolo účastníkmi individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 OZ, lebo išlo o
dojednanie, s ktorým spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol
ovplyvniť jeho obsah, pretože sa nachádza v obchodných podmienkach, ktoré predstavujú vopred

predtlačených 13 strán textu, pripravených pôvodným veriteľom. Je vylúčené, aby spotrebiteľ ovplyvnil
obsah takto pripravených obchodných podmienok. Preto súd vyhlásil predmetné zmluvné ustanovenie
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte aj „C.s.p.“) a nepriznal z neho žalobcovi plnenie. Pôvodný veriteľ mal titulom istiny nárok
len na zaplatenie skutočne poskytnutej sumy 1.228,17 Eur.

Žalobca si uplatnil aj úrok, hoci ho označil ako istinu, v sume 700,68 Eur za obdobie do 31.12.2008
a v sume 649,65 Eur za obdobie od 01.01.2009. Vyčíslenie úroku vychádza z nesprávnej výšky istiny
(pretože k istine boli v rozpore so zákonom pripočítavané aj úroky a poplatky a tieto ďalej úročené) a
zároveň žiada úrok do 21.10.2010 (podľa vyjadrenia na č.l. 93 spisu). Podľa ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov patrí veriteľovi úrok zo zmluvy o úvere len do splatnosti úveru. K tomuto názoru,

vyjadrenému v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obo 143/1998, publikovanom pod číslom R 59/68 (správne R
59/98 - pozn.odvolacieho súdu), sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil Ústavný
súd SR v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v
tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim úrokov z omeškania podľa § 517
ods. 2 OZ. Ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník (spotrebiteľ) dvojnásobne zaťažený

(úrokmi z úveru i omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán. Žalobca tak
môže úrok požadovať len do dohodnutej konečnej splatnosti úveru - splatnosti poslednej splátky (teda
do 20.02.2011).Ohľadne špecifikovaných poplatkov (č.l. 93) súd uviedol, že pôvodný veriteľ mal nárok len na poplatok za
správu úveru 1,66 Eur mesačne, na ktorom sa so žalovanou v zmluve výslovne dohodol. Pôvodný veriteľ
si počas trvania zmluvného vzťahu jednak jednostranne upravil výšku poplatku za správu úveru na 1,99

Eur a následne na 2,99 Eur, a uplatnil si aj ďalšie poplatky za upomienky (špecifikované na č.l. 93-94
spisu). Na týchto poplatkoch sa však pôvodný veriteľ so žalovanou nedohodol, a preto mu nepatria.
Pôvodný veriteľ teda nemal nárok na zaplatenie istiny, úroku a poplatkov tak, ako ho uplatňuje žalobca
v špecifikácii zo dňa 31.07.2015 (č.l. 90 - 98). V zmluve sa pôvodný veriteľ dohodol so žalovanou na
splácaní poskytnutej sumy v 60 mesačných splátkach po 32,60 Eur vždy ku 20. dňu v mesiaci, spolu

vo výške 1.956,- Eur. Táto suma obsahuje okrem poskytnutej istiny i dohodnutý úrok 17,3% ročne
a mesačný poplatok za správu úveru 1,66 Eur. Záväzok žalovanej, akú sumu a v ktorých termínoch
má platiť, je v zmluve o úvere presne špecifikovaný. Z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov
nevyplýva, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru alebo inej forme ukončenia resp.
zmeny zmluvy o úvere v časti jeho splatnosti, a preto je úver ďalej splatný v jednotlivých splátkach vo
výške a v termínoch dohodnutých v zmluve a žalobca má právo na zaplatenie dlžnej istiny, úrokov a

poplatkov za správu úveru v rámci dohodnutých splátok. Z oznámení o postúpení pohľadávok mal súd
preukázané, že súčasným veriteľom zo zmluvy o úvere je žalobca (obdobne rozsudok NS SR, sp.zn. 4
Obo 210/2001), a preto na neho prešiel nárok na zaplatenie dlžnej sumy v uvedených splátkach.
Súd sa zaoberal i námietkou premlčania, vznesenou žalovanou. V zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení
účinnom od 01.04.2015, sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia OZ, i keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri absencii prechodných
ustanovení aplikovať aj na vzťahy, vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia NS SR sp.zn.
3MCdo/12/2014, sp.zn. 3MCdo/14/2014). Preto súd v tejto veci aplikoval na posúdenie premlčania
ustanoveniaObčianskehozákonníka(§100anasl.)anieObchodnéhozákonníka(§387anasl.),napriek
tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa §

261 ods. 6, písm. d) Obchodného zákonníka. Na túto vec nemožno aplikovať právne závery o plynutí
premlčacej doby až od konečnej splatnosti úveru, vyslovené v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obo/54/2007,
na ktoré poukázal žalobca, lebo toto rozhodnutie je založené na interpretácii plynutia premlčacej doby
podľa§392ods.2Obchodnéhozákonníka.PremlčaniejevObchodnomzákonníkukomplexneupravené
v tretej časti, diel XI. V tejto veci však súd na posúdenie premlčania aplikuje OZ, ktorý má odlišnú úpravu.

Podľa § 101 OZ sa právo premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade plnenia dlhu v splátkach začína plynúť premlčacia
doba osobitne pri každej jednej splátke odo dňa ich splatnosti (§ 103 OZ). Pretože žalobca podal žalobu
na súde dňa 03.09.2012, sú nepremlčané len splátky úveru, splatné najneskôr 3 roky pred podaním
návrhu, t.j. 18 posledných splátok po 32,60 Eur, splatných odo dňa 20.09.2009 do splatnosti poslednej

splátkydňa20.02.2011,spoluvsume586,80Eur.Podľapredloženéhovýpisuzúverovéhoúčtuvykonala
žalovaná poslednú úhradu úveru dňa 20.07.2008 v sume 49,79 Eur (1.500 Sk), z čoho je zrejmé, že
posledných 18 splátok úveru neuhradila. Sama žalovaná v konaní úhradu týchto splátok ani netvrdila.
Preto jej súd vzhľadom k vyššie uvedenému uložil zaplatiť sumu 586,80 Eur žalobcovi ako posledných
18 neuhradených splátok úveru a vo zvyšku žalobu zamietol.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 233,25 Eur, vypočítaný k 26.10.2010, a
zo sumy 2.436,43 Eur od 21.02.2011 do zaplatenia podľa špecifikácie (č.l. 94 - 95) v zmysle čl. 6.6. a
6.9. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne (výšku úroku z omeškania určuje pôvodný veriteľ
zverejnením, ktorú určil odo dňa 14.01.2009 na výšku 26,40 % ročne a od 15.01.2009 na výšku 8%
ročne); okresný súd vyhodnotil toto ustanovenie obchodných podmienok ako neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve. Výšku úrokov z omeškania určuje OZ v §517 ods. 2 v spojení s §3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemožno meniť dohodou strán. Ak je
v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania, ide o zakázané odchýlenie
zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Zároveň toto ustanovenie
porušuje generálnu klauzulu, uvedenú v § 53 ods. 1 OZ, lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v

zmluvnom vzťahu, keďže výšku úroku z omeškania určuje výlučne dodávateľ svojím rozhodnutím a
spotrebiteľ nemá možnosť ju ovplyvniť. Toto zmluvné ustanovenie účastníci individuálne nedojednali
v zmysle § 53 ods. 3 OZ, lebo je súčasťou obchodných podmienok. Preto súd vyhlásil toto zmluvné
ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 C.s.p.. Žalobcovi tak nepatrí úrok z
omeškania podľa vyčíslenia v žalobe, ale má nárok na zaplatenie len zákonného úroku z omeškania

podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
V reakcii na žiadosť žalovanej o splátky súd zistil lustráciou v katastri nehnuteľností, že nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť a v Sociálnej poisťovni, že jej jediný príjem je dôchodok 454,20 Eur, čo zodpovedá jejtvrdeniu, z ktorého sú vykonávané zrážky 85,37 Eur. Z lustrácie v súdnych registroch vyplýva, že voči
žalovanej je v súčasnosti vedených 8 exekúcií. Súd považoval preto za primerané, aby žalovaná splatila
dlh v splátkach po 50 Eur mesačne v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p.. Splátkami v tejto výške uhradí

žalovaná celý dlh za 12 mesiacov, čo je primeraná doba i pre žalobcu.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v časti
21,98% (586,80 Eur zo žalovaných 2.669,68 Eur) a žalovaná vo zvyšku, v ktorom súd žalobu zamietol,
teda 78,02%. Úspešnejšia v konaní tak bola žalovaná, ktorej čistý procesný úspech ako rozdiel jej
úspechu a úspechu žalobcu predstavuje 56,04% a v tejto časti má nárok na náhradu trov konania od

žalobcu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§
262 ods. 2 C.s.p.).
Súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania občianskeho združenia, ktoré bolo do 01.07.2016
vedľajším účastníkom na strane žalovanej a po zmene zákona v konaní nevystupuje (C.s.p. nepozná
vedľajšieho účastníka, vystupujúceho za účelom ochrany práv strany). Nerozhodnutie o jeho trovách
konania by odporovalo princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu retroaktivity. Občianske

združenie vstúpilo do konania pred 01.07.2016 a dovtedy mohlo vynaložiť trovy a podľa v tom čase
platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje,
mu bude priznaná ich náhrada. Zmena zákona, ktorou zanikla jeho účasť v konaní, nemôže naň pôsobiť
spätne tak, že nebude rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov, vynaložených do zániku jeho účasti
v konaní. Pretože občianske združenie vystupovalo na strane žalovanej, má nárok na náhradu trov

konania v rovnakom rozsahu ako žalovaná; súd mu priznal nárok na náhradu 56,04% trov konania od
žalobcu.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu okrem výroku II. podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu včas odvolanie z dôvodu § 365 ods. 1, písm. b) C.s.p., podľa ktorého súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; z dôvodu § 365 ods. 1, písm. d) C.s.p., keďže
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne posúdenie veci; z dôvodu §365 ods.
1 písm. f) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; z dôvodu § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok žalobca považuje za vecne nesprávny a
arbitrárny a v konečnom dôsledku nezákonný. Okresný súd porušil zásadu kontradiktórnosti konania, čo
je v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania podľa civilného sporového poriadku,
čím okresný súd znemožnil žalobcovi uplatniť svoje procesné práva a to vyjadriť sa ku prípadnej
neprijateľnosti sporných zmluvných podmienok. Okresný súd si nesplnil povinnosť v zmysle §118 ods.

1 O.s.p. (teraz § 171 ods.1 C.s.p., resp. § 181 ods. 2 C.s.p.) a jeho rozhodnutie je prekvapivé, pretože
súd neoboznámil účastníkov s tým, na aké sporné skutočnosti by sa vo svojich prednesoch a dôkazných
návrhoch mali zamerať. Okresný súd sa na pojednávaní, nariadenom na deň 04.10.2016, k veci samej
nijako nevyjadril. Neinformoval sporové strany, že sa mu nejaká zmluvná podmienka predbežne javí
ako neprijateľná. Žalovaný nijakým spôsobom neprijateľnosť konkrétnych podmienok zmluvy počas

celéhokonanianenamietal(jehoprocesnáobranaspočívalanainýchtvrdeniach).Poukázalnaeurópsku
judikatúru, týkajúcu sa danej problematiky. Okresný súd sa tak dopustil zásadnej chyby v procesnom
postupe, keď nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zamýšľanému vyhláseniu o zmluvných podmienok za
neprijateľné. Takýto nezákonný postup, ktorý by bol v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý súdny
proces, viedol následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom.

Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval nemožnosť úročenia úroku. Prirastanie
príslušenstva do istiny (tzv. kapitalizácia príslušenstva istiny) a ako taká je medzinárodne
akceptovanou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách, dokonca predpismi na úseku
ochrany spotrebiteľa predpokladaná. Zmluvná podmienka, ktorú vyhlásil okresný súd za neprijateľnú
podmienku,nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech

spotrebiteľa. Poukázal na ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku, pokiaľ táto je súčasťou ceny, ktorá je vyjadrená určito jasne a zrozumiteľne.
Táto podmienka sa viac prejaví v prípade, ak nie je dlh riadne splácaný (teda z dôvodov na strane
dlžníka, ktorý porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas).
Úver bol žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa

a. s., ktorá podniká v prísne regulovanom odvetví (bankovníctvo) podľa zákona č. 483/2011 Z.z. zákona
o bankách, na základe ktorého vykonáva svoju činnosť pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
Žalobca má za to, že kapitalizácia nie je platným právom Slovenskej republiky ani právom Európskej
únie zakázaná, dokumenty prijaté Európskou úniou kapitalizáciu dokonca predpokladajú. Vnútroštátneustanovenia treba vykladať prostredníctvom eurokonformného výkladu, t.j., aby nedochádzalo k rozporu
s právnymi aktmi Európskej únie. V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere sa zmluva považovala
za tzv. absolútny obchod, na ktorú sa vzťahovali § 497 a § 499 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný

zákonník (ďalej v texte aj „ObZ“). Na zmluvu o splátkovom úvere sa preto vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka, a preto v danom prípade nebola výška úrokov z omeškania zákonom
obmedzená. Výšku úroku z omeškania 26,40% ročne nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. K zákonnému obmedzeniu výšky úroku z omeškania došlo až odo dňa 15.01.2009, kedy aj
právny predchodca žalobcu upravil výšku úroku z omeškania na 8% ročne. Možnosť určiť časť obsahu

zmluvy prostredníctvom odkazu na obchodné podmienky predpokladá jednak zákon o bankách v § 75
ods. 3 a súčasne i § 273 ods. 1 ObZ, ako aj ustanovenie § 53 ods. 13 OZ, čo potvrdzuje aj konštantná
judikatúra slovenských a českých súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
6Obo 112/2007).
Okresný sú určil, že je neprijateľná aj zmluvná podmienka, ktorá umožňuje dodávateľovi jednostranne
meniť zmluvné podmienky bez dôvodu, dohodnutého v zmluve. Takýto záver je v rozpore s judikatúrou

európskych súdov, ako aj európskeho súdneho dvora. Zmluvné dojednanie, umožňujúce veriteľovi
jednostranne meniť úrokovú sadzbu, nie je neplatné.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť v prípade nesúhlasu so zmenou úrokovej
sadzby od zmluvy v zmysle čl. 21 úverových podmienok odstúpiť a zabrániť tak bez akejkoľvek sankcie
neprimeranej zmene pri splácaní úveru. V prejednávanom spore sa zmena úrokovej sadzby počas

trvania úverového vzťahu zmenila celkom len raz a to, keď sa zmenila výška úrokovej sadzby z 26,4%
ročne na 8% ročne. Žalovaný bol navyše uzrozumený s možnosťou zmeny výšky úrokovej sadzby
prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok, účinných ku dňu podpisu zmluvy o splátkovom
úvere, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou, pričom žalovaný svojím podpisom na zmluve osvedčil,
že sa s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich

dodržiavať. Jednostranná zmena výšky úrokov a poplatkov za správu úveru nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
Okresný súd priznal žalobcovi len časť uplatneného nároku vzhľadom na premlčanie. Konečná splatnosť
úveru ako celku je určená v zmluve o splátkovom úvere presným dátumom, a to dňom 20.03.2011;
premlčaciu dobu je možné počítať až od tohto dátumu. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa

03.09.2012 a pred uplynutím premlčacej doby. Premlčaciu dobu bola navyše potrebné počítať podľa
§391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Premlčacia doba mala začať plynúť po splatnosti celého úveru
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2008 sp.zn. 4 Obo 54/2007).
Okresný súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených zmluvných úrokov. Jeho rozhodnutie vychádza
aj v tejto časti z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z § 497 Obchodného zákonníka vyplýva,

že žalovaný je povinný zaplatiť úroky až do vrátenia požičaných finančných prostriedkov, pričom táto
povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona, ako aj z podstaty úveru, ako odplatného požičania peňazí. Aj
v zmysle § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka v prípade predčasného splatenia úveru nárok na úroky je
viazaný na vrátenie finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ dlžník požičané finančné
prostriedky veriteľovi nevrátil, je povinný platiť za ne odplatu vo forme dohodnutých zmluvných úrokov,

a to od poskytnutia do ich reálneho vrátenia, pretože požičané prostriedky má stále k dispozícii a má z
nich majetkový prospech. Výklad a argumentácia prvostupňového súdu je nesprávny a nespravodlivý
preto, že žalobca by sa dostal do zjavne nevýhodnej pozície oproti žalovanému.
Poukázal legislatívny vývoj v tejto otázke, keď porovnaním schváleného a navrhovaného znenia
zákona č. 106/2014 Z.z. zo dňa 01.04.2014 je zrejmé, že Národnou radou schválené znenie novely

Občianskeho zákonníka neobsahuje obmedzenie povinnosti platiť úroky z poskytnutých prostriedkov
na čas do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov (konečná splatnosť úveru bez ohľadu na vrátenie
prostriedkov z čerpaného úveru); táto časť novely bola na podnet Ústavnoprávneho výboru zo znenia
zákona vypustená. Aj na základe tohto legislatívneho procesu je zrejmé, že do predloženia novely
ObčianskehozákonníkaNárodnejradeSlovenskejrepubliky10.01.2014,resp.schvaľovaniatejtonovely

do 01.04.2014 neexistovalo a naďalej neexistuje v právnom poriadku Slovenskej republiky ustanovenie,
obmedzujúce možnosť požadovať od dlžníkov zmluvné úroky iba do konečnej splatnosti úveru.
Sám zákonodarca takúto iniciatívu v schválenom znení novely Občianskeho zákonníka nepodporil.
Argumentom a contrário preto možno dôjsť k záveru, že zákonodarca súhlasí s možnosťou požadovať
od dlžníkov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho

zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má nárok na riadny úrok vo výške 233,25 Eur. Aj pokiaľ by
sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu v otázke riadnych úrokov po splatnosti
pohľadávky, žalobca si svojou žalobou uplatnil len úroky vyčíslené právnym predchodcom žalobcu ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky (ku 26.10.2010), nie po dátume splatnosti úveru (20.02.2011).Žalobca nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania a navrhuje, aby mu
súd priznal náhradu trov prvostupňového, ale aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Priznané trovy
občianskemu združeniu neboli účelne vynaložené, pretože tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia

za jednoduché typizované písomné podania, v ktorom navyše združenie namietalo skutočnosti, ktorými
sa ex offo mal zaoberať súd; úkony združenia neboli potrebné na účelné bránenie práva žalovaného
v predmetnom spore, preto združeniu neprislúcha ani náhrada trov; rozsudok je v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, ako aj so všeobecnou zásadou dobrých mravov, keďže neúmerne zaťažuje
protistranu žalobcu v spore.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobcovi priznal 2.082,88 Eur, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.849,63 Eur od 21.02.2011 do zaplatenia, náhradu súdneho
poplatku v prvostupňovom konaní vo výške 160,- Eur, náhradu súdneho poplatku v druhoinštančnom
konaní vo výške 124,50 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v prvoinštančnom aj druhoinštančnom
konaní vo výške (285,22 + 119,84) 405,06 Eur, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť.
4. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.,

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a pretože je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a ex offo z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, aj procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v súlade s vyjadrením strán dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec
správne právne posúdil.

8. Zobsahupredloženéhospisujezrejmé,žežalobcasažalobou,doručenousúduprvejinštanciedňa
03.09.2012, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.669,68 Eur spolu s príslušenstvom. Predmetom

konania je nárok žalobcu, ako postupníka, z pôvodného zmluvného vzťahu medzi veriteľom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanou, ako
dlžníkom, ktorý bol postupcom - pôvodným veriteľom, postúpený na spoločnosť Havel, Holásek &
Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49,821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 a následne na žalobcu, a
ktorý vyplynul zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0303779445 zo dňa 20.02.2006. Na základe predmetnej

zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 37.000,- Sk (1.228,17 Eur) s dátumom konečnej
splatnosti úveru dňa 20.02.2011. Uplatnený nárok pozostával podľa žalobcu z neuhradenej istiny úveru
vo výške 2.436,43 Eur, ktorú žalobca špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2015 s tým, že
predstavuje skutočne čerpanú istinu 1.228,17 Eur, kapitalizované úroky 700,68 Eur a kapitalizované
poplatky 92,61 Eur do 31.12.2008 a kapitalizované úroky 649,65 Eur a kapitalizované poplatky 44,78 Eur

od 01.01.2009, od ktorých odpočítal celkové úhrady žalovanej, započítané na istinu 279,47 Eur; k istine
pripočítal splatné úroky a poplatky na základe čl. 5.2. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s. (č.l. 126) a považuje ich odo dňa ich splatnosti za súčasť istiny.
Na návrh žalobcu súd vo veci pôvodne vydal platobný rozkaz, proti ktorému podalo občianske združenie
po svojom vstupe do konania odpor. Okresný súd na námietku žalobcu nepripustil jeho vstup do konania

a odpor odmietol; na odvolanie občianskeho združenia krajský súd zamietol námietku žalobcu proti
vstupu občianskeho združenia do konania, uznesenie o odmietnutí odporu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie okresnému súdu; na vytýčenom pojednávaní okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým
rozsudkom.9. Žalobca súdu prvého stupňa vyčíta predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva
v tom, že zmluvu o úvere, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, považoval za

spotrebiteľskú, že na otázku premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, že mu nepriznal
zmluvné úroky po zosplatnení, a to ani tie, ktoré vyúčtoval do zosplatnenia jeho právny predchodca;
poukázal na pripravovanú zákonnú úpravu, ktorá však v konečnom dôsledku nebola prijatá. Nesúhlasil
s procesným postupom súdu prvej inštancie, keď neumožnil stranám sporu vyjadriť sa k právnemu
posúdeniu veci - ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, čím porušil zásadu kontradiktórnosti

konania.

10. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa na danú vec aplikoval príslušný právny
predpis, ktorý správne vyložil, v dôsledku čoho nie je možné konštatovať, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V spore bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj
nárok,bolauzavretádňa20.02.2006.Podmienkyuzavretiazmluvyospotrebiteľskýchúverochupravoval
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte aj „z.č. 258/2001Z.z.“). Citovaný zákon v
znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru
tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania a podľa odseku 2 sa za spotrebiteľa považovala fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm.
b) citovaného zákona sa za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Za správny je predovšetkým potrebné považovať záver súdu prvého stupňa, týkajúci sa predmetnej
úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení z.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v

predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie úverov a spotrebiteľských úverov ako
vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady, spojené so spotrebiteľským
úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady, upravené v § 1 ods. 2 a 3 z.č.
258/2001 Z.z., teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva,
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou teda spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím; súčasťou zmluvy
sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré dlžník ovplyvniť nemôže, pretože sú pripravené vopred a
pre veľký počet spotrebiteľov.

13. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil ustanovenia o

spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako právne normy spotrebiteľského práva, a nie
Obchodného zákonníka, ako to nesprávne namieta odvolateľ; v tomto je súdna prax v spotrebiteľských
sporoch už dlhodobo ustálená.

14. Na posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu však bolo potrebné odpovedať na otázky, podľa
ustanovení ktorého právneho predpisu je potrebné posudzovať problematiku premlčania a kedy začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie zostatku úveru spolu s príslušenstvom.

15. Hoci ustanovenie §261 ods. 6 Obchodného zákonníka (pred novelou z.č. 9/2013 Z.z ustanovenie § 261 ods. 3) výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmlúv, v praxi má práve povaha
účastníkov na podstatnú časť obsahu uvedených vzťahov značný vplyv. Pri obchodnoprávnychzáväzkových vzťahoch medzi podnikateľom (resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľom)
a spotrebiteľom je potrebné vždy pamätať na znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktorý zakotvuje, že ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ide o
zakotvenie právnej úpravy, korigujúcej tvrdosti obchodnoprávnych noriem v prospech spotrebiteľov.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na zákon č. 102/2014 Z.z., schválený

dňa 25.03.2014, ktorým došlo k novelizácii ustanovenia § 52 ods. 2 OZ tak, že bolo doplnené vetou,
podľa ktorej: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Účelom
tohto zákona bolo okrem iného zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa, ako aj odstrániť nedostatky zákonnej
úpravy, zistené aplikačnou praxou. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky; ide o prelom v
pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej

od 13.06.2014, je potrebné pre zmluvy, uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy,
použiťustanoveniaObčianskehozákonníkaanieObchodnéhozákonníka.Znamenáto,žeaksizmluvné
strany písomne dohodli v zmysle § 262 ObZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre
spotrebiteľské zmluvy to neplatí; uvedené neplatí ani pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods.
6 ObZ. Ak bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom

zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jej podstatných náležitostí, sa na
všetky ostatné časti zmluvy vzťahuje Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 ObZ dohodlo uzavretie
spotrebiteľskej zmluvy typu, ktorý upravuje Občiansky zákonník, tiež sa spravuje (okrem pojmového
vymedzenia a podstatných náležitostí) Občianskym zákonníkom.
Zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je

všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397 ObZ).
Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku,
teda trojročnú premlčaciu dobu.
Vo vzťahu k námietke žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia §397 ObZ pri posudzovaní premlčania
je aj vzhľadom na vyššie uvedené nevyhnutné zdôrazniť, že toto ustanovenie, keďže ide o vzťah zo

spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné použiť. V zmysle §54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Ak by z pôsobnosti

ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by
to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku. Prednostné použitie
ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa,
upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom

práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa
ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod, upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Preto sa pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu muselo vychádzať z ustanovenia §101 OZ.

16. Okresný súd napadnutým výrokom rozsudku zamietol žalobu v dôsledku dôvodne vznesenej
námietky premlčania občianskym združením, ako v tom čase vedľajším účastníkom na strane žalovanej;
na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca podal žalobu na súd dňa 03.09.2012 až po uplynutí
trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca v podanom odvolaní s názorom

okresného súdu nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru začala premlčacia doba plynúť deň nasledujúci
po dni splatnosti, stanovenom v úverovej zmluve, t.j. od 20.03.2011. Prvostupňový súd dospel v tomto
smere ku správnemu záveru, že pri určení začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že nedošlo ku mimoriadnej splatnosti úveru, a teda úver je naďalej splatný v splátkach,
pôvodne dohodnutých v úverovej zmluve. Podľa §103 OZ v prípade plnenia dlhu v splátkach začína

plynúť premlčacia doba osobitne pri každej jednej splátke odo dňa ich splatnosti. Žalobca podal žalobu
nasúdedňa03.09.2012;nepremlčanésúpretolensplátkyúveru,splatnénajneskôr3rokypredpodaním
žaloby - 18 posledných splátok po 32,60 Eur, splatných odo dňa 20.09.2009, do splatnosti poslednej
splátky dňa 20.02.2011, spolu vo výške 586,80 Eur. Žalovaná vykonala poslednú úhradu úveru dňa20.07.2008 v sume 49,79 Eur (1.500,- Sk), ako to vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu,
teda je zrejmé, že posledných 18 splátok úveru neuhradila; žalovaná v spore úhradu týchto splátok ani
netvrdila. Preto je výrok rozsudku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 586,80 Eur

ako posledných 18 neuhradených splátok a o zamietnutí zvyšku žaloby správny.

17. Nedôvodná je aj odvolacia námietka ohľadom procesného pochybenia súdu: okresný súd neporušil
zásadu kontradiktórnosti konania a neznemožnil žalobcovi uplatniť jeho procesné práva.

18. V prejednávanom spore z obsahu vyplýva, že žalobcovi bolo doručené vyjadrenie (odpor)
občianskeho združenia, v ktorom namietlo okrem premlčania aj neprijateľné zmluvné podmienky (č.l.
42 spisu); s vyjadrením súhlasila žalovaná (č.l. 83); žalobca namietol vstup občianskeho združenia;
uznesenie okresného súdu, ktorým jeho námietkam vyhovel, krajský súd na odvolanie občianskeho
združenia zrušil a vrátil na ďalšie konanie; následne žalobca súdu prvej inštancie zaslal svoje vyjadrenie
ku odporu; k námietkam o možnom posúdení neprijateľných zmluvných podmienok mal možnosť sa

vyjadriť, avšak neurobil tak. Na pojednávanie 04.10.2016, na ktorom okresný súd rozhodol, sa dostavil
právny zástupca žalobcu a žalovaná osobne (č.l.135). Žalobca zotrval na žalobe a na všetkých svojich
písomných vyjadreniach; žalovaná požiadala o možnosť dlh splácať, prípadne o zníženie úrokov.

19. Ak aj zákonný sudca pred rozhodnutím vo veci samej neuviedol, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia strán považuje za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ako to
namieta žalobca v odvolaní, uvedená skutočnosť sama o sebe nespôsobuje porušenie práva žalobcu,
spočívajúceho v tom, že bolo vydané nepredvídateľné rozhodnutie súdu. So spornými otázkami mal
možnosť sa žalobca (aj žalovaná) dôsledne vysporiadať, keďže im boli riadne doručené všetky písomné
podania, v ktorých boli opísané všetky významné skutkové ako i právne závery, z ktorých jednak

žalobca vychádzal pri podaní žaloby a svojich vyjadreniach, a žalovaná i občianske združenie pri
svojich vyjadreniach k žalobe, ako aj pri návrhoch na vykonanie dokazovania. Preto mali obidve
strany možnosť ku všetkým skutočnostiam sa riadne vyjadriť aj sa s nimi oboznámiť. Ako už bolo
odvolacím súdom uvedené, občianske združenie podalo po svojom vstupe proti platobnému rozkazu
odpor, v ktorom namietlo okrem premlčania aj neprijateľné zmluvné podmienky (č.l. 42 spisu); s jeho

vyjadrením (po doručení okresným súdom) súhlasila žalovaná (č.l. 83); žalobca po zistení, že do konania
vstúpilo občianske združenie, podal námietky, ktorým okresný súd vyhovel a krajský súd rozhodnutie
na odvolanie občianskeho združenia zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie; následne žalobca súdu prvej
inštancie zaslal rozsiahle vyjadrenie ku odporu (č.l.90 - 98), ktoré okresný súd obratom doručoval
občianskemu združeniu a žalovanej. Na pojednávanie 04.10.2016, na ktorom okresný súd rozhodol,

sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná osobne (č.l.135). Ani jedna z prítomných strán na
pojednávaní nenavrhla ďalšie dôkazy, ani nenamietla procesný postup súdu. Žalobca namietol procesný
postup súdu až v podanom odvolaní.

20. Z obsahu spisu preto vyplýva, že postupom okresného súdu, a to opomenutím postupu podľa § 181

ods.2 C.s.p., nedošlo v konečnom dôsledku k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia vo veci samej,
ako to namieta odvolateľ, ak okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z právnej argumentácie oboch strán
sporu, ktorá im bola počas celého konania známa, na ktorú opakovane reagoval a zasielal písomné
vyjadrenia, pričom následne pred súdom aj vypovedali. Opomenutie povinnosti v zmysle § 181 ods. 2
C.s.p. súdom prvej inštancie preto samo o sebe nie je možné považovať za vadu, ktorá by spôsobila

vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ako na to odvolateľ poukázal v odvolaní. Žalobca pred prvostupňovým
súdom, ako i v odvolaní reagoval na všetky zásadné otázky, majúce priamy vplyv na rozhodnutie vo
veci samej a okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na dôvodoch, ktoré by neboli žalobcovi počas
prvostupňového súdu známe, resp. s ktorými by sa nemohol oboznámiť, či na ne reagovať.

21. Námietka odvolateľa o úročení zmluvného úroku je tiež nedôvodná. Ustanovenie § 121
ods. 3 OZ ako kogentné zákonné ustanovenie určuje, čo je príslušenstvo pohľadávky. Odvolací súd
súhlasí s konštatovaním okresného súdu, že ani dohodou strán nemožno príslušenstvo pohľadávky
zmeniť na istinu; úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi na určitú dobu
a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len odplatu za dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov, ale aj ďalšiu odplatu z odplaty; pripočítavaním poplatkov k istine a ich úročením dochádza
k platbe ďalšej odplaty (úroku) z poplatkov, ktoré samé predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa
(napríklad za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata
v podobe úroku mala platiť.22. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že má nárok na riadny úrok vo výške 233,25 Eur, vyčíslený
do zosplatnenia pôvodným veriteľom, nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. K vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti v prejednávanom spore nedošlo ani pôvodným veriteľom ani žalobcom, a takúto
skutočnosť nekonštatoval ani okresný súd. Naopak, po zdôraznení, že predčasnú splatnosť úveru zo
spisu nezistil, počítal súd prvej inštancie premlčanie nároku od splatnosti splátok, splatných 3 roky pred
podaním žaloby, t.j. pred 03.09.2012 (do 03.09.2009).
V tomto kontexte nemá odvolacia námietka o nároku žalobcu na zmluvný úrok pred a po zosplatnením

úveru žiadny právny význam.
Navyše, zo žaloby (č.l.3) a z vyjadrenia žalobcu (č.l.97) vyplýva, že uvedená suma (233,25 Eur) podľa
jeho výpočtov predstavuje úrok z omeškania, a nie „riadny úrok“, ako to tvrdí už v odvolaní. Preto aj v
tejto časti považoval krajský súd odvolanie za nedôvodné.

23. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch

podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Občianske združenie ako vedľajší účastník
do 30.06.2016 bol stranou v spore a ako taký má nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej
veci v priebehu konania oznámilo vstup do konania občianske združenie, citované v záhlaví tohto
rozhodnutia, ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Na námietku

žalobcu rozhodovali okresný aj krajský súd o jeho účastníctve; od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť
nový procesný kódex, upravujúci procesný postup súdu, nepripúšťa vystupovať v konaní vedľajšiemu
účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho; nová právna úprava uvedený inštitút vedľajšieho
účastníka v rozsahu § 93 ods. 2 O.s.p. neupravuje; postavenie vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.
2 O.s.p. tak od 01.07.2016 zo zákona zaniká. V zmysle § 470 ods. 1, 2 C.s.p. právne účinky úkonov,

ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesno-právnej úpravy, zostali zachované v tom zmysle,
že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom konania stali
do 30.06.2016 a len z dôvodu zmeny právnej úpravy, spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok
už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z § 93 ods. 2 O.s.p. neupravuje,
nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva občianskeho združenia v konaní. Na úkony tohto

subjektu v súlade s § 470 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd prihliadol, doručoval mu na vedomie odvolanie
žalobcu, dotýkajúce sa ho v časti o trovách konania; vzhľadom na pasivitu žalovanej aj občianskeho
združenia v odvolacom konaní, im nepriznal aj náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 C.s.p.). Názor odvolacieho súdu je plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/181/2015, v ktorom Najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 1

O.s.p. bez toho, aby tento subjekt pribral do konania ako intervenienta podľa § 81 C.s.p..

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).