Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203850
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617203850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: K. G., proti žalovanej: Y. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., O. XX, o zaplatenie 1.632,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.decembra 2017, č.k. 6Csp/239/2017-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade
trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.109,48 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo
zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) s tým, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 35,9%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej
zaplatenia sumy 1.632,76 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 1.632,76 eur od 27.07.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že dňa 21.11.2012 uzavreli so žalovanou Zmluvu

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej viedol účet č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zmluva sa
spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a všeobecných obchodných
podmienok, pričom žalovaná sa s nimi oboznámila. Banka je oprávnená účtovať za poskytovanie
produktov a služieb na ťarchu účtu poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Klient je povinný mať na účte
dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti tým, že sa žalovaná
dostala do nepovoleného prečerpania a nevyrovnanie tohto dlhu, žalobca účet dňa 26.07.2017
účtovne uzavrel. Na základe všeobecných obchodných podmienok je majiteľ účtu povinný po dobu

nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1.632,76 eur úročená úrokom vo výške 28% p.a. až do
vyplatenia celej pohľadávky. Súd žalobu doručil dňa 21.10.2017 žalovanej s tým, že jej umožnil vyjadriť
sa k nej, označiť dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a zároveň ju poučil o jej procesných
právach a povinnostiach. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní k nej uviedla, že s
mužom nestačia splácať svoje záväzky, preto požiadala o bankrot. Návrh na vyhlásenie konkurzu ešte

podaný nebol, požiadala o pomoc U. Povedali jej, že jej budú volať, aby prišla podpísať splnomocnenie
na zastupovanie.3. Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 29.12.2017. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, pričom
naň bol riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pričom nežiadal z dôležitých
dôvodov o odročenie pojednávania. V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako banka a žalovaná nekonajúca v
rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzavreli dňa 21.11.2012 Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej je okrem iného záväzok žalobcu viesť
pre žalovanú bežný účet. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú. Právny vzťah sa podľa zmluvy riadi

aj obchodnými podmienkami žalobcu pre príslušný produkt a Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Tiež zistil, že dňa 03.05.2013 uzavreli žalobca ako banka a žalovaná nekonajúca v rámci predmetu
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, v zmysle ktorej sa
dohodli, že žalovanej sa na účte zriadi služba Povolené prečerpanie do výšky limitu 350,- eur. Úroková
sadzba bola dohodnutá na 19,9% p.a. Z VOP žalobcu vyplynulo, že po splnení podmienok je banka
oprávnená zriadiť klientovi Povolené prečerpanie, a to na základe uzatvorenia zmluvy s klientom (čl.

III.T). Banka sa zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky od výšky limitu zníženej o minimálny
zostatok na účte a klient sa zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov priebežne, ako aj
kedykoľvek v plnej výške na požiadanie banky. Klient bol povinný neprekročiť výšku limitu povoleného
prečerpania a mať na účte dostatok peňažných prostriedkov. Zmluvný vzťah môže skončiť odstúpením
bankou, ak klient porušuje podmienky zo zmluvy, alebo ak sa banka rozhodne zrušiť limit povoleného

prečerpania. Zánikom zmluvného vzťahu dochádza k vzniku splatnosti záväzkov klienta (čl. III.T.13).
Rovnaké ustanovenia obsahujú Všeobecné obchodné podmienky aj v znení účinnom od
15.09.2012, aj v znení účinnom od 01.04.2013. V zmysle čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok
účinných od 01.08.2017 je majiteľ účtu povinný mať na ňom dostatok finančných prostriedkov. Banka
môže vykonať transakcie z účtu, aj ak by mali za následok pokles zostatku na účte pod dohodnutú výšku

povoleného prečerpania. V súlade s čl. 3.12 po dobu nepovoleného prečerpania účtu je jeho
majiteľ povinný platiť úrok na základe úrokovej sadzby označenej ako „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Nepovolené prečerpanie je porušenie zmluvných povinností klienta. Zo Sadzobníka poplatkov
vyplývajú poplatky žalobcu za poskytované bankové služby. Okrem iného aj poplatky pri povolenom
prečerpaní na účte, a to „zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu“ 15,- eur, „zmluvná

pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení“ 15,- eur a „výzva na splatenie nepovoleného
prečerpania účtu“ 30,- eur. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná povolené prečerpanie na
účte priebežne využívala. Limit povoleného prečerpania jej bol zvýšený až na 1.400,- eur (č.l. 49). Ku
dňu 31.12.2015 bol zostatok na účte - 1.418,66 eur. Za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016
došlo k vkladom na účet žalovanej s tým, že vložila naň sumu 250,- eur dňa 18.01.2016 a

sumu 162,14 eur dňa 05.05.2016. Žalobca účet zaťažil dňa 05.01.2016 sumou 15,- eur (upomienka -
prečerpanie účtu), dňa 04.02.2016 sumou 15,- eur (upomienka - prečerpanie účtu) a sumou 30,- eur
(výzva - prečerpanie účtu). Po 30.06.2016 až do 26.07.2017 neprebiehali na účte žiadne obraty, okrem
jeho zaťažovania úrokmi a poplatkami za vedenie účtu, a to v súhrnnej výške 463,28 eur. V
súlade s čl. III. A. 23 Všeobecných obchodných podmienok v prípade nepovoleného prečerpania banka

zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Jeho nevyrovnanie
sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte a pohľadávka banky z nepovoleného prečerpania sa
stáva okamžite splatnou. Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní na účte je uvedená v informáciách
o výške úrokových sadzieb zverejnených v obchodných priestoroch a na internetovej stránke banky.
Ku dňu 30.06.2016 bol zostatok na účte žalovanej vo výške mínus 1.169,48 eur a limit povoleného

prečerpania bol nulový. Z vývesky úrokových sadzieb produktov PV.. vyplýva, že táto obsahuje úrokové
sadzby žalobcu, okrem iného aj úrok pri povolenom prečerpaní na účte, ktorý je 19,90% p.a.. Úrok z
omeškania je podľa vývesky 5% p.a. V predloženom listinnom dôkaze sa nenachádza úroková sadzba
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711
ods. 1, § 715 ods. 2, § 497 Obch. zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka,
§ 7 ods. 1, 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že
na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len
sčasti. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o bežnom účte, na podklade ktorej bola

žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov a prípadné nepovolené prečerpanie
peňažných prostriedkov vyrovnať. Zároveň ide vzhľadom k tomu, že žalobca zmluvu uzatváral v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti (banka) a žalovaná nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) o zmluvu spotrebiteľskú. K tomu uzavreli ďalšiu zmluvu,ktorou sa dohodli, že žalobca jej poskytne k účtu povolené prečerpanie. Z predložených výpisov vyplýva,
že žalovaná mala povolené prečerpanie do výšky mínus 1400,- eur. Z výpisu z účtu za obdobie do
30.06.2016 vyplýva, že žalovaná mala zostatok na účte mínus 1.169,48 eur, pričom žalobca jej zrušil

povolené prečerpanie na nulu. Za ďalšie mesiace nemala žalovaná na účte žiadny vklad a jeho zostatok
sa znižoval, až po sumu mínus 1.632,76 eur ku dňu 26.07.2017, pričom bol zaťažovaný úrokmi a
poplatkami. Ku dňu 26.07.2017 žalobca úverový účet uzavrel. Z predložených výpisov je zrejmé, že
žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania už ku dňu 31.12.2015, kedy bol zostatok na účte
mínus 1.418,66 eur. Žalobca ju vyzval na úhradu nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z účtovaných

upomienok dňa 05.01.2016, dňa 04.02.2016 a dňa 15.03.2016. Napriek tomu, že žalovaná po výzvach
celý záporný zostatok na účte neuhradila (ku dňu 01.01.2016 bola výška povoleného prečerpania 0,-
eur, teda celé prečerpanie bolo nepovolené), žalobca účet s negatívnym zostatkom viedol naďalej
až do 26.07.2017, kedy ho uzavrel. Po celé toto obdobie ho zaťažoval úrokmi a poplatkami. Súd posúdil
praktiku žalobcu, pri ktorej napriek tomu, že trikrát vyzve klienta na uhradenie nepovoleného prečerpania
a klient ho neuhradí, naďalej vedie úverový účet klienta, ktorý zaťažuje úrokmi a poplatkami, hoci ho

môže zrušiť, za nekalú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
z ktorej nie je možné priznať plnenie. Žalobca rok viedol účet, na ktorom neprebiehali žiadne pozitívne
obraty a za celé obdobie ho zaťažoval len poplatkami a úrokmi. Takým spôsobom fakticky umelo navýšil
dlh žalovanej na sumu 1.632,76 eur (zostatok ku dňu 26.07.2017). Žalobca pritom mohol od zmluvy
odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvných podmienok žalovanou (čl. 3.11.5 VOP) alebo mohol zmluvu

vypovedať. Ak napriek tomu po takéto dlhé obdobie účet naďalej viedol, súd to považuje za konanie
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Preto súd
dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na plnenie zo zmluvy, ktoré vzniklo za obdobie, kedy bol limit
povoleného prečerpania 0,- eur a kedy žalovaná z účtu už žiadne prostriedky nečerpala a nevykonávala
naň ani žiadne platby. Možnosť žalobcu zaťažovať účet úrokmi a poplatkami bez toho, aby na ňom

prebiehali reálne obraty v podstate po akúkoľvek dobu, kým sa rozhodne účet zrušiť, súd považuje
za neprijateľné. Žalobca ako dodávateľ je týmto spôsobom neodôvodnene a neprimerane zvýhodnený
oproti spotrebiteľovi. Súd teda považoval za dôvodný len nárok na zaplatenie zostatku do 30.06.2016
(povolenéprečerpaniebolokudňu01.01.2016užzrušenéapouplynutípolrokaodzrušeniapovoleného
prečerpania žalobca už mohol a mal účet zrušiť), avšak zníženého o uplatnené poplatky za upomienky a

výzvu,ktorépovažujezaneprijateľné(neodôvodnenevysokésankciespojenésomeškanímspotrebiteľa
vzmysle§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka)spoluvovýške60,-.Súdvychádzalztoho,žetieto
poplatky nie sú dojednané individuálne, sú dojednané výlučne na prospech dodávateľa a v podstate ide
o sankcie spojené s neplnením povinností spotrebiteľa. Zmluva umožňuje zasielať upomienky žalobcovi
aj elektronicky, a to aj prostredníctvom vlastného informačného systému (internetbankingu). V tejto

súvislosti mu nemôžu vzniknúť žiadne podstatné náklady. Žalobca pritom netvrdil, ani nepreukázal, že
by žalovanú upomínal písomne, respektíve že by mu v tejto súvislosti vznikli náklady napr. na
poštovné. Preto súd paušalizované poplatky za upomienky nezodpovedajúce nákladom na vyhotovenie
a odoslanie upomienok považuje za neprijateľné. Dôvodným bol teda podľa posúdenia súdom nárok
len do výšky 1.109,48 eur, t.j. do výšky negatívneho zostatku na účte žalovanej ku dňu 30.06.2016 vo

výške 1.169,48 eur, poníženého o uplatnené nepriznané poplatky za upomienky v súhrnnej výške 60 eur.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V časti uplatnených poplatkov a úrokov za obdobie od 01.07.2016 do
26.07.2017 z dôvodov uvedených v odseku 23 odôvodnenia tohto rozsudku a v časti uplatneného úroku
vo výške 28 % p.a. zo sumy 1 632,76 eur od 27.07.2017 do zaplatenia (podľa úrokovej sadzby platnej
od 01.07.2012) z dôvodu, že z predložených úrokových sadzieb vyplýva úroková sadzba za povolené

prečerpanie 19,90%. Úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie v predloženom prehľade uvedená
nie je. V zmysle čl. 3.12. Všeobecných obchodných podmienok na č.l. 22 je nepovolené prečerpanie
úročené po dobu jeho trvania úrokovou sadzbou „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V
predloženom prehľade úrokov sa však taká úroková sadzba nenachádza. Žalobca nepreukázal výšku
úroku pre nepovolené prečerpanie žiadnym z predložených dôkazov. Súd preto považuje tvrdenie

žalobcu o dohode o úroku vo výške 28%. p.a. za nepreukázané. Keďže uplatnený úrok 28% p.a. nie
je preukázaný nijakým listinným dôkazom, nie je možné ho žalobcovi priznať. Týmto rozhodnutím sa
konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Súd posúdil procesný úspech
žalobcu a žalovanej a dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
35,9%. Posúdil pritom predmet sporu a časť, v ktorej bol úspešný a neúspešný. Predmetom sporu bolo

zaplatenie sumy 1.632,76 eur s príslušenstvom, žalobcovi bolo priznaných 1.109,48 eur, teda 67,95%
predmetu sporu. Žalovaná bola úspešná čo do zaplatenia 523,28 eur s príslušenstvom, teda 32,05%
predmetu sporu. Čistý procesný úspech žalobcu po odpočítaní jeho procesného neúspechu je vo výške
35,9% (67,95% - 32,05%). Preto súd žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 35,9% (§ 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov
konania (výrok III.) v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu
súdu v tejto časti jeho zmenu tak, že jeho žalobe bude v rozsahu aj zamietajúcej časti vyhovené
a žalovaná bude zaviazaná nahradiť mu v plnom rozsahu náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietal,

že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú tiež obchodné podmienky o poskytovaní platobných
služieb. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. Rovnako zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý výklad potvrdil aj rozsudok
Súdneho dvora C-42/15. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť

môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy.Zuvedenéhovyplýva,žetakVOPakoajsadzobníksúsúčasťouzmluvyasúpreklientazáväzné.
K poplatkom za upomienky a výzvu uviedol, že predstavujú skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré
vznikli banke v súvislosti s omeškaním dlžníka, najmä náklady za vyhotovenie a zaslanie upomienky
a výzvy spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového registra, sledovanie ďalšieho

správania dlžníka a pod.. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je len taká podmienka, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané. Upomienka, výzva a cena
za ňu sú v zmluve vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne. Preto nie je daný dôvod na nepriznanie

poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovanej. Poznamenal, že žalobca má právo, nie
povinnosť, ukončiť zmluvný vzťah. Je to jeho voľba. To, že túto možnosť nevyužil, nie je možné pripísať
žalobcovi v neprospech, pretože takúto možnosť mal aj žalovaný, ktorý ju rovnako nevyužil. Zmluva
bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom
účte. V zmysle § 711 ods. 1 Obch. zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Úrok z
prekročenej čiastky po dobu povoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie
prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta tak Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch
v ust. § 18 ods. 1. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom

sídle žalobcu a v pobočkách je splnená jeho povinnosť daná zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok
nedôvodný. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal výšku úroku pre nepovolené prečerpanie žiadnym
z predložených dôkazov, pretože v predloženom prehľade úrokov sa táto úroková sadzba nenachádza,
namietal, že predložil súdu vývesku úrokových sadzieb produktov, čo vyplýva aj z bodu 12 rozsudku,

pričom v predmetnej výveske je uvedená výška úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28%. Keďže
zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného
debetu a sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie, vyplývajúca z vývesky
úrokových sadzieb, aj v tomto smere je jeho nárok dôvodný.

7. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a
v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jehozostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania
dotknutá nebola.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP a ich existenciu tiež odvolateľ netvrdil.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a h) CSP).

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne

hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby nad rámec časti, v ktorej žalobcovi vyhovel,
založiac ho na zistení nekalej praktiky (§ 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 z.z. o ochrane
spotrebiteľa), neprijateľnosti nároku na zaplatenie poplatkov z hľadiska ust. § 53 ods. 4 písm. k/

OZ a v konečnom dôsledku na závere o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k nároku na
zaplatenie úroku z nepovoleného prečerpania. Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov
konania, keď žalobcovi, ako pomerne úspešnému priznal nárok na ich náhradu vo výške jeho
čistého úspechu v spore (§ 255 ods.1,2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov s výnimkou
uvádzaného zistenia, že výveska predložená žalobcom, neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe pre prípad
nepovoleného prečerpania (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k

odvolacím námietkam žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

16. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o
spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ založeného medzi stranami sporu zmluvou o bežnom účte

a v nadväznosti na ňu tiež zmluvou o povolenom prečerpaní, súčasťou ktorej zmluvy vychádzajúc
z jej obsahu, sú aj Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na tento
spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu
voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochranyspotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského
práva, uplatnené nároky správne podrobil ex offo súdnej kontrole z hľadiska toho, či nemajú pôvod
v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či v nekalej praktike, keďže nemožno pochybovať o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva spadá nesporne
pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17.Vnadväznostinavyššieuvedené,súdprvejinštanciesprávnevzhľadomnaokolnostiveciposúdil,že
žalobcovi opodstatnene možno priznať len nárok na zaplatenie mínusového zostatku na účte žalovanej
do 30.06.2016 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Možno síce prisvedčiť žalobcovi, že je jeho právom
plynúcim z dojednaných ustanovení zmluvy a nie povinnosťou, zmluvný vzťah pre podstatné porušenie
zmluvy ukončiť. Na strane druhej, je však jeho nespornou povinnosťou, ako silnejšej zmluvnej strany

- dodávateľa, postupovať v priebehu zmluvného vzťahu náležite so všetkou odbornou starostlivosťou,
ktorú je možné od neho ako poskytovateľa takéhoto produktu spravodlivo očakávať, pretože v opačnom
prípade, ak je jeho konanie v rozpore s touto požiadavkou, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky v
zmysle § 7 ods. 2 zákona č.250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zákonom zakázaná. Odvolací
súd sa plne identifikuje s tým, že postup žalobcu, ktorý viedol rok účet žalobkyne bez toho, aby na

ňom boli akékoľvek obraty, tento zaťažoval len poplatkami a úrokmi ako sankciami za porušenie zmluvy,
pričom nepovolený mínusový zostatok má v podstatnej miere pôvod v zrušení povoleného prečerpania
žalobcom, čím sa tento mínusový zostatok pretavil do nepovoleného prečerpania, nemožno hodnotiť
ako postup spĺňajúci požiadavku konania v súlade s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako dodávateľ
tohto produktu je bankovým subjektom, teda o to viac by mal dbať pri zvolených postupoch na to, aby

tieto neindikovali záver o tom, že jeho primárnym cieľom je profitovať na prípadnom neekonomickom
správaní spotrebiteľa, majúcom pôvod či už v dostatočnej neinformovanosti, či v nejednom prípade tiež
v ťaživých životných okolnostiach, ale naopak, že jeho primárnym cieľom pri poskytovaní produktov
je správať sa a konať v najlepšom záujme svojich klientov, keďže ním poskytované služby nie sú
bezodplatnými. V tomto smere produkované odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil preto odvolací súd

ako nedôvodné a v podrobnostiach ďalej poukazuje na odsek 23 odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa
v plnom rozsahu stotožňuje.

18. Ako nedôvodné, nespôsobilé v prospech žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací
súd posúdil tiež jeho námietky smerujúce voči rozhodnutiu v časti, ktorou mu bol zamietnutý uplatnený

nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 60,- eur.

19. Predovšetkým žalobca nedôvodne poukazuje na to (tiež vo vzťahu k ďalším dielčim nárokom), že
náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho
dvora C-42/15, čo znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák.

o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť môže byť
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, z
čohovyplýva,žetakVOPakoajSadzobníksúsúčasťouzmluvy,pretožesúdprvejinštancienaodlišných
záveroch svoje rozhodnutie nezaložil.

20. Vychádzajúc z ods. 24 odôvodnenia, nárok na zaplatenie poplatkov žalobcovi súd prvej inštancie
nepriznal jednak z dôvodu, že tieto posúdil ako neprijateľné (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), keďže jednak
neboli individuálne vyjednané, tiež preto, že tak ako sú konštruované sú výlučne na prospech žalobcu,
pričom v podstate ide o sankcie spojené s neplnením povinnosti (omeškaním) spotrebiteľa, naviac sú
dojednané paušálne a žalobca nepreukázal reálne vynaloženie nákladov na činnosti, s ktorými sa tieto

spájajú.

21. Ochrana spotrebiteľa vyplývajúca z ust. § 53 OZ dopadá na také podmienky, ktoré zákon označuje
za neprijateľné, teda také, ktoré indikujú svojim obsahom a dopadom na spotrebiteľa k záveru, že sú
nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, z ktorého dôvodu sú sankcionované absolútnou

neplatnosťou. Ich zmyslom je, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.22. Súd prvej inštancie správne posúdil, že poplatky v súhrnnej výške 60,- eur, majúce pôvod v
sadzobníku (upomienky v spojitosti s prečerpaním účtu v sadzobníku špecifikované
o.i. aj ako poplatky pri povolenom prečerpaní na účte, a to „zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní

účtu“ 15,- eur, „zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení“ 15,- eur a „výzva na
splatenie nepovoleného prečerpania účtu“ 30,- eur) ktorými žalobca účet žalovanej zaťažil, sú spojené
výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme, pričom však tieto nie sú obrazom reálnych
nákladov, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností
vyrovnať včas mínusový zostatok na účte, na čo slúžia iné právne inštitúty a ich platenie v účtovanej

výške z týchto dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za tieto poplatky sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna
protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením vo vzťahu k
dohodnutýmslužbámasúurčenévýlučnevprospechdodávateľaslužby(bankovéhoproduktu).Zároveň
zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne aj ním spoplatnené úkony boli realizované, žalovanej
zaslané a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli. Tiež nebolo

zistené, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy
je ustanovenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky a sadzobník, sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ, nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

23. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku pod č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014 uvádza: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná

(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje

odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za
výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky
- navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi

(v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia
sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Od vyššie citovaného názoru nemá
dôvod sa odchýliť odvolací súd ani v posudzovanej veci a s týmto sa v plnej miere identifikuje.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa teda odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že dojednané poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/
Občianskeho zákonníka , z ktorého dôvodu
žalobcovi neprislúcha nárok na plnenie z takejto podmienky, pre jej neplatnosť.

25. V konečnom dôsledku bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež odvolanie
žalobcu v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na 28 % úrok z nepovoleného prečerpania. Pravdou síce
je, že súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobcom
predložená „výveska“ obsahujúca úrokové sadzby stanovené žalobcom, neobsahuje sadzbu úroku

(28%), ktorou je úročené nepovolené prečerpanie. Avšak ani táto nesprávnosť nie je spôsobilou mať
dopad na vecnú správnosť záveru, na ktorom súd prvej inštancie v tejto časti založil svoje rozhodnutie,
spočívajúceho v tom, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o takomto úroku. V spise založená
výveska úrokových sadzieb, napriek tomu, že je v nej uvedená žalobcom tvrdená úroková sadzba,
sa totiž nevzťahuje k rozhodnému obdobiu, v dôsledku čoho prijatý záver o neunesení dôkazného

bremena v tomto smere je správny. Nad rámec vyššie uvedeného však odvolací súd uvádza, že odlišný
osud by táto časť nároku nemohla zaznamenať ani v prípade, ak bol žalobca predložil „správnu
vývesku“, t.j. vzťahujúcu sa k rozhodnému obdobiu a preukazujúcu výšku ním tvrdeného dojednaného
úroku. Vychádzajúc totiž z VOP (čl. III.T.13) zánikom zmluvného vzťahu dochádza k vzniku splatnostizáväzkov klienta. V posudzovanej veci z dokazovania vyplynulo, že žalobca uzavrel úverový účet ku
dňu 26.07.2017. Úrok z nepovoleného prečerpania však požaduje až od 27.07.2017 (teda po splatnosti
debetného zostatku na účte žalovanej, ktorý by mu však oprávnene neprináležal, pretože od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, na čom by nič nemenila ani dohoda účastníkov,
nakoľko táto by pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ bola absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o platení úrokov za úver aj po
splatnostitotižspôsobuje,žetakétoúrokyfakticky navyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovza
obdobie do dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus

úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.
2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Odvolacie námietky žalobcu tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých častiach je v celom rozsahu vecne správne (za súčasného záveru o správnosti
rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi napriek jej plnému
úspechu v odvolacom konaní, keďže tejto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).