Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211945
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211945.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobkyne Dagmar

R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXXX/XX, O., proti žalovanej J. L., nar. XX. 2. XXXX, bytom
P. - E., korešpodenčná adresa T. 7, XXX XX P. o vyplatenie dlžného nájomného za užívanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobkyni sumu 1 049,60 Eur s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň od 4. 6. 2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10. 10. 2017 domáhala vyplatenie dlžného nájomného za

užívanie bytu. Túto svoju žalobu upravila podaním zo dňa 27. 10. 2017. Na pojednávaní dňa 15. 5.
2018 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby a domáhala sa zaplatenia sumy 1 049,60 Eur s poplatkom z
omeškania s poukazom na doklad zo dňa 3. 6. 2017, v ktorom žalovaná takúto výšku dlžnej sumy uznala
s tým, že ju zaplatí spolu s poplatkom z omeškania vo výške, stanovenej platným predpisom. Žalobkyňa
poukázala na tú skutočnosť, že so žalovanou uzatvorila zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej mala
platiť nájomné. Toto nájomné si neplatila riadne, takisto nezaplatila nedoplatok pri vyúčtovaní predaja
bytu vo výške 142,60 Eur a ďalší nedoplatok vyúčtovaný Bytovým družstvom Y. vo výške 97,12 Eur.

2. Žalovaná uviedla, že nevie prečo sa žalobkyňa domáha zaplatenia nájomného vo výške 414,- Eur,
keď dohodnuté nájomné bolo vo výške 375,- Eur za mesiac a pokiaľ teda za marec zaplatila sumu 375,
Eur a nie 414,- Eur tak, ako požaduje žalobkyňa aj tak by bol nedoplatok 39,- Eur. Takisto uviedla, že
nevie čo je to vyúčtovanie nákladov pri predaji bytu. Takisto sankcie nie sú presne určené.

3. Súd z ukončenia prenájmu bytu, uzavretého dňa 15. 8. 2014, dňa 3. 6. 2017 zistil, že žalobkyňa ako

prenajímateľ so žalovanou ako s nájomcom dňa 27. 5. 2017 po ústnej dohode bol ukončený nájom z
dôvodu porušenia nájomnej zmluvy. Jedná sa o nezaplatenie nájomného za mesiac máj 2017 v sume
414,- Eur a vyúčtovanie nákladov, za plnenia, spojené s užívaním bytu za obdobie 1. 1. 2016 - 31. 12.
2016 nedoplatok vo výške 142,60 Eur. Spolu je to suma 1 049,60 Eur. Zároveň nájomca je povinný
zaplatiť prenajímateľovi aj poplatok z omeškania vo výške stanovenej platným predpisom. Na znak
súhlasu tento doklad podpísala žalobkyňa aj žalovaná.

4. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje obsah príslušenstva a opis stavu bytu.5. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania.

6. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5
promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eur za každý začatý mesiac omeškania.

8. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne to, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili nájomnú
zmluvu, na základe ktorej prenajala žalobkyňa žalovanej byt. Ďalej bolo preukázané, že dňa 3. 6. 2017
žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca podpísali ukončenie nájmu bytu, uzatvoreného
dňa 15. 8. 2014, kde sa mimo iné uviedlo, že sa jedná o nezaplatenie nájomného a vyúčtovanie

nákladov, spojených s užívaním bytu spolu v sume 1 049,60 Eur. Okrem toho sa žalovaná zaviazala
zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom. Na znak súhlasu tento doklad
podpísala tak žalobkyňa ako aj žalovaná. Takéto písomné vyjadrenie žalovanej súd považoval za
uznanie dlhu. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni celú žalovanú istinu 1 049,60
Eur. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy, súd ju zaviazal zaplatiť aj

zákonnú výšku poplatku z omeškania 0,5 promile denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to
odo dňa nasledujúceho po uznanie záväzku zo dňa 3. 6. 2017. Od tejto doby totiž to žalobkyňa žiadala
úroky z omeškania.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Nakoľkovkonanímalaplnýúspechžalobkyňa,súdpriznalžalobkynináhradutrovkonaniavočižalovanej
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).