Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218025
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115218025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: A. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom: P. č. XXX, okr. G. D. O., prechodne bytom: C. Q./X, 03X XX G. pod R., štátny občan
SR, zastúpeného ustanoveným procesným opatrovníkom: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X,
G. pod R., právne zastúpeného: JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom: Holubyho ul. č. 51,
036 01 Martin, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812
72 Bratislava, o zaplatenie 600,11 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 600,11 €, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % zo žalovanej sumy odo dňa 08.06.2015
až do zaplatenia, a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto zo dňa 04.07.2014,
ČVS: ORP-759/KM-CA-2014, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu žalobca
sťažnosť nepodal, nakoľko jeho zdravotný stav mu neumožňoval porozumieť uzneseniu o vznesení

obvinenia, pričom orgán, ktorý vydal predmetné nezákonné uznesenie, mal už z trestného oznámenia
vedomosť o tom, že je osobou s mentálnou retardáciou (teda od začiatku išlo o povinnú obhajobu), ktorú
následne v predmetnom trestnom konaní konštatovali aj znalci.
2. Napriek tejto vedomosti mu orgán prípravného konania vzniesol obvinenie, čo mal skúmať už
pred jeho vznesením z hore uvedených dôvodov. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ust. § 6 ods. 2
zák.č. 514/2003 Z.z. splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému
rozhodnutiu nevyžaduje, nakoľko sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

3. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina 4Pv 230/14/5511-9 z 09.12.2014 bola trestná vec postúpená
na priestupkové konanie Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Žilina, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2014.
4. Uznesenie o vznesení obvinenia považuje žalobca za nezákonné rozhodnutie, nakoľko toto
rozhodnutie bolo následne zrušené pre nezákonnosť predmetným uznesením Okresnej prokuratúry
Žilina.
5. Škoda spočíva v trovách obhajoby a dosiahla celkom sumu 600,11 € podľa priloženého vyúčtovania

trov obhajoby žalobcu svojmu zvolenému obhajcovi. Jedná sa o účelne vynaložené trovy obhajoby v
zmysle tarifnej odmeny advokáta podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.6. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 25/2011-33
z 24.03.2011, podľa ktorého pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nielen zastavením trestného stíhania, ak k nemu došlo

preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvinením, má rovnaké dôsledky, ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké
dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Poukázal i na uznesenie NS SR sp.
zn. 4M Cdo 15/2009 z 18.08.2010, podľa ktorého ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k

oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že občan čin nespáchal a že trestné konanie proti nemu nemalo byť začaté a nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím

7. Žalobca nárok na náhradu škody predbežne prerokoval s príslušným orgánom konajúcim v mene

štátu - Ministerstvom vnútra SR písomnosťou z 03.02.2015 v zmysle § 15 a nasl. cit. zákona, ktorý
orgán písomnosťou z 01.06.2015, KM-OPS I.-P-5/2015 oznámil žalobcovi, že považuje predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodné a nie je možné mu vyhovieť, keďže uznesenie o
vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, citujúc ustanovenia Trestného
poriadku, resp. trestno-procesnú teóriu o tom, čo vedie k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia a

akú má povahu.
8. Vzhľadom na tento názor ministerstva vnútra žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. III. Cdo 194/2010, v zmysle ktorého zák. č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
(teda bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, lebo rozhodujúcim

kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
9. Oznámenie žalovaného orgánu konajúceho v mene štátu bolo právnemu zástupcovi doručené dňa
08.06.2015, lehota pre priznanie úroku z omeškania tak začína plynúť najskôr dňom tohto oznámenia
s poukazom na ust. § 16 ods. 4 cit. zák.

10. Z vyúčtovania trov obhajoby zo dňa 22.10.2014 (č.l. 12 spisu), vypracovaného JUDr. Jaroslavom
Čiernym, advokátom, súd zistil, že na základe plnomocenstva z 01.08.2014, ktorým bol advokát
splnomocnený obhajobou A. N. v konaní Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto, ČVS:
ORP-759/KM-CA-2014, došlo dňa 01.08.2014 k úkonu obhajoby - prevzatie a príprava obhajoby,
preštudovanie spisu, prvej porade s klientom. Úkony obhajoby sú špecifikované a vyčíslené v bodoch 1

- 5 vyúčtovania v celkovej výške 600,11 € s tým, že zo strany A. N. bola uhradená dňa 19.09.2014 suma
189,90 €, dňa 06.10.2014 suma 136,19 € a ostáva tak uhradiť suma 274,02 €.
11. Súd mal preukázané úhrady súm 189,90 € a 136,19 € z príjmových pokladničných dokladov P 35 zo
dňa 13.09.2014 a P 39 zo dňa 06.10.2014, úhradu sumy 274,02 z príjmového pokladničného dokladu
P 41 zo dňa 24.10.2014 (č.l. 13 spisu).

12. Listom zo dňa 03.02.2015 vyzval právny zástupca žalobcu JUDr. Jaroslav Čierny Ministerstvo vnútra
SR v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, na zaplatenie sumy 600,11 € titulom
náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z..

13. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 01.06.2015 (č.l. 15 spisu) súd zistil, že Ministerstvo
vnútra považuje žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú a nie je
možné jej vyhovieť.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, v ktorom poukázal na účelovosť argumentácie

žalobcu, keď žalobca odôvodnil svoj postup, že nepodal ako obvinený sťažnosť proti uzneseniu o
vznesení obvinenia, tým, že je mentálne retardovanou osobou, pritom žalobca si zvolil v prípravnom
konaní advokáta, ktorý mohol sťažnosť proti uzneseniu podať. Bolo chybou žalobcu, že na svoju
obhajobu splnomocnil advokáta až po mesiaci od vydania uznesenia o vznesení obvinenia. Rovnako
podľa názoru žalovaného nevznikla ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou

škodou.15.Žalobcavreakciinavyjadreniežalovanéhov písomnompodaní(č.l.43spisu)uviedol,ženiežalobca
mal dbať na včasnosť zvolenia obhajcu, ale orgán prípravného konania mal požiadať súd o ustanovenie
obhajcu z dôvodu povinnej obhajoby.

16. Konajúci súd uznesením zo dňa 24.10.2016 ustanovil žalobcovi podľa § 68 a nasl. CSP procesného
opatrovníkaJaroslavaBlahanazákladevyjadreniaprávnehozástupcuJUDr.JaroslavaČiernehoaspisu
Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 4Pv 230/14/5511-9.

17. Súd vo veci vykonal dňa 15.02.2017 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými stranami, vyšetrovacím spisom č. ČVS: ORP-759/KM-CA-2014 a zistil nasledovný
skutkový stav:

18. Z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-759/KM-CA-2014 súd zistil:

19. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto ČVS: ORP-759/KM-CA-2014 zo
dňa 04.07.2014 (č.l. 10 vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie A. N., nar.

XX.XX.XXXX ako obvineného z prečinu nebezpečného vyhrážania tým, že od mesiaca jún 2013 od
presne nezisteného času z dverí svojej izby v rodinnom dome č. XXX v P. P., okr. G. D. O. sa pravidelne
vyhráža svojej sestre I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. č. XXX, keď prechádza po chodbe
rodinného domu slovami, že všetkých pozabíja, že už mali dávno skapať ako psi a pritom drží v ruke nôž,
ktorým robí pohyb smerom zhora nadol a opačne. Obvinenému bola určená lehota 5 dní na zvolenie si

obhajcu, nakoľko v prípade obvineného sa jedná o nutnú obhajobu podľa 37 ods. 2 Trestného poriadku.

20. OR PZ Čadca, OO PZ Kysucké Nové Mesto požiadal OS Žilina dňa 22.07.2014 (č.l. 12 spisu) o
ustanovenie obhajcu obvinenému A. N., ktorý si v lehote určenej povereným príslušníkom PZ obhajcu
nezvolil.

21. Zo strany OR PZ Čadca bol predložený vyšetrovací spis súdu dňa 22.7.2014, aby súd vydal príkaz
na vyšetrenie duševného stavu obvineného, nakoľko zo správy ÚPSVaR Žilina vyplýva, že sa považuje
za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60 %. Okrem iných ochorení
trpí mentálnou retardáciou ťažkého stupňa.

22. OS Žilina opatrením zo dňa 25.7.2014 ustanovil obvinenému A. N. obhajcu M.. L. C..

23. Sudkyňa pre prípravné konanie vydala dňa 25.07.2014 príkaz na vyšetrenie duševného stavu A. N.
dvomi znalcami z odboru psychiatrie.

24. Plnomocenstvom udeleným dňa 1.8.2014 (č.l. 20 vyšetrovacieho spisu) A. N. splnomocnil advokáta
JUDr. Jaroslava Čierneho na obhajobu, resp. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, najmä
ho splnomocnil na obhajobu ako obvineného v konaní Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto
ČVS: ORP-759/KM-CA -2014.

25. Listom zo dňa 1.8.2014 oznámil advokát JUDr. Jaroslav Čierny OR PZ Čadca, že bol splnomocnený
na obhajobu obvineného A.a, požiadal o vyrozumenie o vyšetrovacích úkonoch a podal návrh na
vykonanie dokazovania.

26. Dňa 30.8.2014 OR PZ Čadca, OO PZ Kysucké Nové Mesto požiadal OS Žilina o zrušenie
ustanoveného obhajcu obvinenému, keďže dňa 05.08.2014 bolo na OO PZ doručené plnomocenstvo
obvineného A. N. udelené advokátovi JUDr. Jaroslavovi Čiernemu.
27. Opatrením súdu zo dňa 8.9.2014 bolo zrušené ustanovenie obhajcu JUDr. L. C. obvinenému A. N..

28. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcami O.. A. G. a O.. W. S. dňa 04.10.2014 (č.l. 62
vyšetrovacieho spisu). Podľa záveru znaleckého posudku u obvineného sa jedná o pásmo mentálnej
retardácieľahkéhostupňa.Dostatočnenechápe,zčohojeobvinenýanechápedostatočneúčelazmysel
trestného konania. Netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle - choromyseľnosťou.29. Zo spisu Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, súd zistil z uznesenia
Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn.: 4Pv 230/14/5511-9, EEČ: 2-43-637-2014 zo dňa 09.12.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.2014, že trestná vec obvineného A. N. z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. a), písm. d) trestného zákona bola postúpená
Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline, pretože výsledky vyšetrovania

preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z odôvodnenia
uznesenia súd o.i. zistil, že v priebehu vyšetrovania boli do konania pribratí znalci za účelom vyšetrenia
duševného stavu obvineného A. N. a zo záverov znaleckého posudku o.i. vyplýva, že obvinený A. N. v
dobe spáchania skutku, ako aj v súčasnej dobe, trpí duševnou chorobou alebo poruchou a vzhľadom
na popísané prejavy duševnej poruchy v znaleckom posudku v dobe spáchania činu obvineným A. N.
mohol v podstatne zníženej miere rozpoznať jeho protiprávnosť a v podstatne zníženej miere mohol

ovládať svoje konania, resp. v dobe spáchania skutku boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
znížené. Obvinený dlhodobo požíva alkohol, je závislý na alkohole a touto závislosťou trpel aj v
dobe spáchania skutku. Neboli zistené známky závislosti od iných návykových látok. V rámci svojho
duševného stavu obvinený dostatočne nechápe, z čoho je obvinený a ani dostatočne nechápe účel a
zmysel trestného konania. Je zrejmé, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa hore uvedeného cit. zák. ust. Trestného zákona. Verbálne agresívne
správanie obvineného, ako aj vulgárne nadávky sestre poškodenej I. Z., však vybočujú z rámca pravidiel
občianskeho spolužitia a menovaný sa mohol takýmto svojím konaním dopustiť konania, ktoré by mohlo
byť priestupkom.

30. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. č.: OÚ-ZA-
OVVS2/A/2015/004942-7/54/2Dú zo dňa 25.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2015,
súd zistil, že A. N., nar. XX.XX.XXXX, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. SNR č. 379/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola
uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- €.

31. Na pojednávaní konanom dňa 15.02.2017 zotrval právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v
celom rozsahu.

32. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na doterajšej obrane s tým, že poukázala na
nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, a to vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov
proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím by žalobca dal jednoznačne najavo, že s obsahom uznesenia
o vznesení obvinenia voči svojej osobe nesúhlasí. Keďže obvinený v čase spáchania skutku a ani v

čase vydania znaleckého posudku nebol obmedzený a ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
má žalovaný za to, že neboli splnené podmienky prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2
druhej vety cit. zákona. S poukazom na rozsudok NS SR z 29.04.2010 sp. zn. 5 Cdo/171/2009 by malo
ísť o také prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo
právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie, napr. nevyhnutná hospitalizácia

v zdravotníckom zariadení, prípadne upadnutie do kómy alebo obmedzenie, či strata procesnej
spôsobilosti.

33. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní poukázal, že orgánu
prípravného konania bolo zrejmé už z trestného oznámenia, že ide o mentálne retardovanú osobu,

ktorý nerozumel tomuto rozhodnutiu a nepodal sťažnosť proti nemu. Ustanovenie obhajcu bolo zrušené,
pretože obhajobu prevzal právny zástupca žalobcu ako zvolený obhajca, bolo však povinnosťou orgánu
prípravného konania z dôvodu povinnej obhajoby zabezpečiť ustanovenie obhajcu od začiatku tak, aby
sa povinný mohol brániť.

34. Po vykonanom dokazovaní oboznámením úkonov obhajoby z vyšetrovacieho spisu žalovaný
uviedol, že nemá námietky voči účelnosti úkonov obhajoby, ani voči špecifikácii týchto úkonov a
vyúčtovanej výške trov obhajoby.35. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len cit. zák.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím

o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľaust.§5ods.1cit.zák.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 8 ods. 6 písm. a) cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,

ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania

žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený

požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

36. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

37. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe
zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

38. Súd konal v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 514/2003 Z.z. s
Ministerstvom vnútra SR ako príslušným orgánom konajúcim v mene štátu, keďže škodu v trestnom
konaní mal spôsobiť poverený príslušník PZ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti jeho uzneseniu,
keďže táto nebola podaná.

39. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi tohto konania a
boli poškodení nezákonným rozhodnutím.

40. Súd mal preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 03.02.2015 vyzval Ministerstvo vnútra SR v rámci
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, na zaplatenie sumy 600,11 € titulom náhrady
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ktorej žiadosti zo strany Ministerstva vnútra SR nebolo vyhovené.

41. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť, existuje
teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Je založená na súčasnom splnení troch
podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti
teda musia byť splnené kumulatívne. Prvým z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu je

existencia nezákonného rozhodnutia, pričom tento predpoklad je splnený s poukazom na ust. § 6
ods. 1 cit. zákona, ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp.

zn.: 4Pv 230/14/5511-9, EEČ: 2-43-637-2014 zo dňa 09.12.2014 bola trestná vec obvineného A.
N. postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline, pretože výsledky
vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. S
poukazom na ustálenú judikatúru a súdnu prax má postúpenie veci do priestupkového konania zdôvodu nenaplnenia predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným rovnaké dôsledky, ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby
a nárok na náhradu škody sa posudzuje tak, že obvinený čin nespáchal a trestné konanie proti nemu

nemalo začaté.

43. Ďalšia podmienka pre priznanie práva na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 cit. zák. je stanovená
v ods. 2 § 6 cit. zák., ktorou je podanie riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov
proti nezákonnému rozhodnutiu poškodeným. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady

hodné osobitného zreteľa.

44. Žalovaný na svoju obranu poukázal na absenciu riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu
o vznesení obvinenia žalobcom a spochybnil dôvodnosť poukazovania žalobcom na to, že v tomto
prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, keď žalobca je osobou s mentálnou retardáciou a
policajnýorgánbolpovinnýzabezpečiťvprípravnomkonanínutnúobhajobupodľa§37ods.2Trestného

poriadku, aby boli práva obvineného dostatočne chránené.

45. Ako vyplýva zo zoznamu úkonov obhajoby, ktoré sú uvedené v listinnom dôkaze - Vyúčtovanie trov
obhajoby z 22.10.2014, si obhajca uplatňuje nárok za trovy obhajoby aj za úkon dňa 01.08.2014, ktorým
bolo prevzatie a príprava obhajoby, preštudovanie spisu a prvá porada s klientom. Teda v tento deň

sa advokát obvineného oboznámil s vyšetrovacím spisom, ktorý už obsahoval uznesenia Obvodného
oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto ČVS: ORP-759/KM-CA-2014 zo dňa 04.07.2014, ktorým bolo začaté
trestné stíhanie A. N., spis obsahoval tiež žiadosť OR PZ Čadca, OO PZ Kysucké Nové Mesto zo
dňa 22.07.2014 adresovanú OS Žilina o ustanovenie obhajcu obvinenému, žiadosť OR PZ Čadca zo
dňa 22.7.2014 o vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného z dôvodov uvedených v

žiadosti,asíce,ževzmyslesprávyÚPSVaRŽilinasaobvinenýpovažujezaosobu sťažkýmzdravotným
postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60 %, trpí mentálnou retardáciou. Obhajca obvineného sa
pri preštudovaní spisu oboznámil i s dôvodmi ustanovenia obvinenému opatrením zo dňa 25.7.2014
obhajcu JUDr. L. C. a s vydaním opatrenia súdu dňa 25.07.2014 na vyšetrenie duševného stavu A. N.
znalcami z odboru psychiatrie.

46.Následnedňa4.9.2014bolosplnomocnenémuobhajcoviobvinenéhodoručenéajuznesenieozačatí
trestného stíhania, ako vyplýva z doručenky na č.l. 11- rub vyšetrovacieho spisu. Doručenie uznesenia
predtým ustanovenému obhajcovi M.. L. C. z vyšetrovacieho spisu nevyplýva.

47. Po oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že uznesenie o vznesení

obvinenia bolo doručované a doručené i obhajcovi obvineného, a to JUDr. Jaroslavovi Čiernemu, dňa
04.09.2014, ktorý, pokiaľ s týmto nesúhlasil, mal v lehote 3 dní od doručenia uznesenia možnosť podať
proti tomuto uzneseniu sťažnosť, resp. pokiaľ lehotu zmeškal z dôležitých dôvodov, mohol žiadať podľa
§ 64 Trestného poriadku o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti. V prípade, že by pri rozhodovaní
o sťažnosti bolo zistené, že obvinenie bolo vznesené nedôvodne, úkony v rámci prípravného konania

následne nemuseli byť realizované, čím by nedošlo k úkonom obhajoby, a vynaloženia finančných
prostriedkov žalobcom na obhajobu v trestnom konaní.

48. Súd dospel k záveru, že podmienka stanovená v § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a síce
podanie riadneho opravného prostriedku proti uznesenie o začatí trestného stíhania splnená nebola,

preto nie je možné žalobcovi priznať právo na náhradu škody podľa cit. zákona.

49. V konaní nebola preukázané ani existencia prípadu hodného osobitného zreteľa, keďže obvinený
bol v trestnom konaní riadne zastúpený, a to spočiatku ustanoveným obhajcom, následne zvoleným
obhajcom, ktorému bolo uznesenie o začatí trestného stíhania riadne doručené. Žalobcovi preto

nemožno s poukazom na ust. § 6 ods. 2 cit zákona priznať právo na náhradu škody z dôvodu
nezákonného rozhodnutia pre nepodanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o začatí
trestného stíhania.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).