Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887545
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887545.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: L. F.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX X., štátny občan SR, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
21.10.2008, uzavretej k zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2008, uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.7.2016 sa žalobkyňa domáhala. aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 21.10.2008 k
zmluve o úvere č. XXXXXXX, z 21.10.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy žalobkyne a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila úverovú zmluvu. Zo strany žalovaného jej

boli predložené listiny, s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné všetky podpísať.

3. So žalovaným tak uzatvorila okrem zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2008 aj dohodu o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov a ani nemala o tom vedomosť. O tejto skutočnosti sa dozvedela
až od svojho zamestnávateľa, ktorým je Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A: Reimana, Hollého 1,
08001 Prešov, IČO: 00610577. Na základe zmluvy o úvere jej bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur a

poplatok vo výške 321,32 eur s tým, že celkovú sumu 653,26 eur mala zaplatiť 12 splátkach po 54,44 eur.

4. Samotná zmluva o úvere obsahuje aj ustanovenia o administratívnom poplatku. Tento poplatok je
bližšie špecifikovaný v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Čo sa týka predmetného
poplatku poukázala, napríklad na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/42/2012 zo dňa
13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka úverovej zmluve od tej časti poplatku,

ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5 Co219/2013 zo dňa 21.8.2014. Poukázala aj
na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol bez súdnej kontroly,
plnenie neprijateľných zmluvných podmienok. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov jej nebolo nič vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva

možnosť zmeny jeho text, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Uviedla, že aj keď uzavrela
dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny nebola o jej dôsledkoch nejako poučená, nemohlaju odmietnuť, ak chcela získať úver. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy.
Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, aj jej
zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy. Veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne diktuje

a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z
toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej
kontrole.

5. Žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi preukázala listom zo dňa 16.7.2014 s tým, že osvedčila vecnú

súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
21.10.2008.

6. V ďalšom poukázala na skutočnosť, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani náležitosti
uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

7. Poukázala na to, že aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorú uzatvorila so
žalovaným bola platná tak, podľa jej názoru vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce získať aj plnenie zo
zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných
náležitostí úverovej zmluvy, obstojí i návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takej dohody o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

8. Uviedla, že zo strany žalovaného bola použitá nekalá obchodná praktika, ktorej cieľom je
vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Obchodný zástupca pri vypĺňaní vopred
pripraveného formulára v jej mene zaškrtol políčko, podľa ktorého, jej žalovaný poskytol finančné

prostriedky na účel výkonu zamestnania. Avšak ona finančné prostriedky reálne použila na vyplatenie
iných úverov a na bežné potreby.

9. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere č. XXXXXXX, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 16.7.2014, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov zo dňa 21.10.2008.

10. Súd vo veci rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 29.7.2016 rozhodnutím
č.k. 12Csp 14/2016-28 tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy a v iných príjmov zo dňa 21.10 2008 k zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2008 uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia vo
veci samej o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.10.2008.

11. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.8.2016 (č.l.sp. 30). Vo
svojom vyjadrení uviedol v prvom rade to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o

spotrebiteľskomúverevzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochapretoniejenamiesteanivzťahovať
konaniu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na to že v zmluve je výslovne určený
účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania a teda dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Poukázal na to,
že nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými žalobkyňa odôvodnila podanú žalobu, nakoľko zmluva
bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, ak sa zmluva považuje za obsahu nie

obchod.Uviedol,ževýškaúrokovniejepodstatnounáležitosťouzmluvyoúvere.Ideofakultatívnyprvok,
ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré žalobkyňa
poukázala.

12. V ďalšom žalovaný poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia

veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadnuť počas ktorejkoľvek časti konania a uviedol, že o
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX alebo jej časti už bolo rozhodnuté dňa
6.7.2009 rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07255/09, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.8.2009 a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uviedol, že
žalobkyňa bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľom. V rámci bodu

9 VPPÚ za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľ požadoval poskytnutie zabezpečenia vo forme
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy bola
žalobkyňa informovaná nielen o zmluve, ale i o zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpila,
kde si mohla aj jednotlivé dojednania dohodnúť a teda je možné vydedukovať, že mohla vplývaťna text dohody, a preto zmluvné podmienky považuje za individuálne dojednané. Inštitút zrážok zo
mzdy upravuje ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci
veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého

zmluvného vzťahu, na základe, ktorého je veriteľ, respektíve záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnoudisciplínoudlžníka.Dohodaozrážkachmusíspĺňať3základnénáležitostiatopísomnúformu,
súhlas spotrebiteľa s dohodou, uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. Žalobkyňa mala možnosť, ako
je výslovne uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy dohodu odmietnuť alebo sa vyjadriť či súhlasí
alebo nie, čo len potvrdzuje, že ide o individuálne dohodnutie a možnosť odmietnutia a nepodpísania

dohody jej bola poskytnutá. V ďalšom poukázal na to, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže
dôjsť nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa pretože: a/právny predpis obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia; b/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi viac, než bol oprávnený a povinný
zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto
by musel tieto sumy vrátiť. V prípade, ak by sa pri každom predloženie dohody o zrážkach zo mzdy

zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol, by zaradený k
mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatia sa mu dlžníkovi,
ktorý im nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ tým sa snaží dlžníka
ušetriť o navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami exekučného konania
a trovami právneho zastúpenia na úhradu ktorých by mal právo. Žalovaný navrhol, aby súd konanie

zastavil z dôvodu nedostatku procesnej podmienky.

13. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.3.2017, žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti. Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného podľa
ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

15. Dňa 21.10.2008 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 331,94

eur a dlžníčka, teda žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 321,32 eur celkovo teda sumu 653,26 eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške po 54,44 eur
počnúc dňom 20.11.2008.

16. V ten istý deň ako zmluvu o úvere, podpísali účastníci konania dohodu o zrážkach zo mzdy/

iných príjmov z dôvodu zaistenia svojej pohľadávky v súlade s ustanovením § 551 OZ. Z predmetnej
dohody vyplýva, že dlžník podpisom tejto dohody súhlasí, aby mu jeho zamestnávateľ, ktorým je
Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zrážal na úhradu záväzku plynúceho zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX pravidelne mesačnú splátku 50 eur. Až do celkovej výšky
pohľadávky uvedenej v čl. 1 písm. b/ zmluvy. S poukazom v prípade, ak uvedenej zrážky presiahnu

hranicu stanovenú nariadením vlády č. 89/1997, zamestnávateľ výšku týchto splátok aby upravil na
najvyššiu prípustnú hranicu.

17. Z listu zo dňa 16.7.2014 označenom ako žiadosť o zrážky zo mzdy adresovanom zo strany
žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne, mal súd zistené že veriteľ požiadal zamestnávateľa o

vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na ich účet, a to maximálnej možnej miere až do úplného
zaplatenia dlhu vo výške 1.084,50 eur s tým, aby ako variabilný symbol bolo uvedené č. zmluvy
XXXXXXXX, uvedený list bol personálnym odborom zamestnávateľa žalobkyne prevzatý dňa 28.7.2014.

18. Podľa § 52 ods. 1, že ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len Občianskeho zákonníka ) - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka - Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25.Uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodoumedziveriteľomadlžníkmoczrážka
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než boli zrážky vo výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi

mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (§ 551
od§ 3 s. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 28.7.2014 poslal
zamestnávateľovi žalobkyne list, v ktorom inicioval realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy

č. XXXXXXXX.

31. Realizácia predmetnej zmluvy bola pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia.

32. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3

bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.33. Podľa čl. 4 bod 1 smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej závisí.

34. Prípadné zmluvy, z ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy
tieto podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť
má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými

v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).

35. V zmysle čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

36. V zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa alebo ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu ju nemá
možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia neprijateľných
podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať sa ich použitia.

37. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmluvu, ktoré sú uzatvárané na základe
predloženého zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal dvoch alebo
viacerých prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

38.Vtomtoprípadeideospotrebiteľskúzmluvu,otomsúdnemápochybnostianavyše,žalovanývtomto

smere neuniesol dôkazné bremeno, aj keď v písomnom vyhotovení zmluvy bolo zaškrtnuté políčko,
že úver sa poskytuje na výkon zamestnania. Žalovaný uzatváral zmluvu ako dodávateľ a žalobkyňa
ako spotrebiteľka, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

39. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby
nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretý so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok

6 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ).

40.Podľaustanovenia§5aods.1písm.a/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa(ajkeďvznení
účinnom od 1.5.2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby (§ 551 OZ - poznámka), ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

41. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa je fyzická osoba-

nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva, pohľadávka, z ktorej je zabezpečená predmetnou dohodou
o zrážkach zo mzdy je preto zmluvou spotrebiteľskou, (žalovaný nepreukázal žalobkyňou potvrdený
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a tiež formulárové zaškrtnutie políčka opak nepreukazuje).
Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.) s prihliadnutím na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa.

42. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53
ods. 5Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu
s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní

so spotrebiteľom vo výhode.

43. Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, síce
nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok a to:
a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený

o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

44. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že síce prvá z uvedených podmienok bola splnená
(dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky
preukázané neboli.

45. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bola žalobkyňa ako
spotrebiteľ poučená o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mala možnosť túto dohodu odmietnuť.
Okrem toho, že možnosť odmietnuť dohodu nebola súčasťou dohody, žalovaný nepredložil súdu ani
žiaden iný dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. O ustanovení § 5a ods. 1

písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tým aj o podmienkach prípustnosti dohody
o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu pritom musel mať žalovaný (obchodná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské úvery) vedomosť.

46. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,

sp. zn. 6 MCdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje

na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

47. Pokiaľ ide o námietku prekážky konania, ktorou žalovaný argumentoval pre posúdenie časti, či
je zmluva o úvere, v súvislosti s ktorou bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, bezúročná a
bez poplatkov, sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení z 29.1.2015, sp. zn. 3Cdo 27/2011. Najvyšší
súd v tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný
rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský
rozsudok,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu(§
35 Zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní)
môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom
konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá
pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
že aj rozhodcovský rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže

predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenierozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je uloženie
povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

48. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným
právnym úkonom, čo súd posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

49. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania. O výške trov bude však rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.