Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206972
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľa -
manžel: M.. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XXXX/XX, O. D., E., štátny občan SR a manželky
navrhovateľa: G. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., E., U. XXXX/XX, štátny občan SR, právne
zastúpená: JUDr. G. U., advokát so sídlom J. XXXX/XX, O. D., o rozvod manželstva, na odvolanie

manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Pc/24/2017-40 zo dňa
27. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa I. P. a manželky
navrhovateľa G. P., uzavreté dňa 02.08.1980. Vychádzal zo zistenia, že manželia nežijú v spoločnej

domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú citový, intímny život a za daných okolností už navrhovateľ
nepripúšťa za žiadnych okolností reálnu možnosť obnovy manželského spolužitia. Vzťahy medzi
manželmi sú napäté, ich spolužitie je vážne narušené. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú.
Vzhľadom na pevný, odmietavý postoj navrhovateľa sa poradensko-psychologickými prostriedkami
nepodarilo dospieť k dohode medzi manželmi a manželský vzťah je vážne narušený vo všetkých jeho
zložkách.Manželstvoúčastníkovjetaklenformálnymzväzkomdvochľudí,ktorésineplnísvojezákladné

spoločenské funkcie. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom dvoch ľudí nielen v čase jeho vzniku, ale
aj počas celej doby jeho trvania. Príčinu rozvratu vzťahu videl v rozdielnosti toho, čo účastníci od
seba navzájom v manželstve očakávali. Pokiaľ psychologička odporučila pokračovať obom manželom
v spolupráci so psychológom, túto ďalšiu spoluprácu navrhovateľ jednoznačne vylúčil. Manželke
navrhovateľa, aby sa prípadne vyrovnala s danou situáciou, ale nič nebráni v konzultáciách pokračovať.
O trovách konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

2. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka navrhovateľa a ako hlavný dôvod odvolania
uvádza, že súd jej neumožnil brániť sa pred súdom, hoci jej právny zástupca včas požiadal o odročenie
pojednávania. Nemala vedomosť o tom, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, o čom
svedčí i to, že súd prvé pojednávanie zrušil a stanovil nový termín na január 2018. Navrhovateľ klame,
keď v návrhu uviedol, že po vzájomnej dohode dospeli k záveru, že ich spoločný život už nie je ďalej

možný atď.. Žiadna vzájomná dohoda medzi nimi neexistovala a navrhovateľ nemal ani toľko slušnosti
po toľkých rokoch vzájomného spolužitia, aby jej oznámil, že podal návrh na rozvod manželstva. Je
zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že začali problémy s alkoholom a nevie, čo tým navrhovateľ myslel.Obviňovanie navrhovateľa, že má na jeho chorobe istý podiel, vníma ako osočovanie. Nechce zaťahovať
do konania ich dcéru, na ktorú sa navrhovateľ odvolal a táto sa mala údajne pred ním vyjadriť, že
čaká len na to, aby boli rozvedení. Ale v tomto prípade opätovne si navrhovateľ našiel vinníka, že v

tom vidí jednoznačne pomstu zo strany svatky, ktorá ho jednoznačne žiadala, aby sa nerozvádzal. Ako
účastníčka má právo zaujať obranu na tvrdenia, ktoré voči jej osobe použil navrhovateľ tak, ako to
vyznieva v bode 3 odôvodnenia citovaného rozhodnutia. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa.

3. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu manželky. Poukázal na to, že manželka sa nezúčastnila ani
na jednom pojednávaní, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konal a rozhodol v jej
neprítomnosti. Správne súd uviedol, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom a manželský vzťah je
vážne narušený vo všetkých jeho zložkách. O tom nasvedčuje aj samotný obsah odvolania manželky,
ktoré je rozporuplné, keď na jednej strane nesúhlasí s rozvodom a na druhej strane je plné invektív
voči jeho osobe. Navyše, manželka sa po vyhlásení rozsudku o rozvode odsťahovala zo spoločnej

domácnosti. Toto je dôkazom, že nemá záujem na zachovaní manželstva. On v súčasnej dobe má
trvalý vzťah a vzhľadom na jeho zdravotný stav je tento nový vzťah pre jeho osobu významný. Navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Manželka navrhovateľa v replike potvrdila skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku o rozvode

sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, avšak z dôvodu, že navrhovateľ má predstavu, že do
právoplatného skončenia konania o rozvode sa bude ona starať o chod domácnosti a údržbu rodinného
domu a záhrady. Pričom počas celého manželstva nebol ochotný, čo sa týka podielu v týchto
nehnuteľnostiach, zapísať na ňu viac ako 1-inu podielu ako BSM, hoci, keď sa vyplácali ostatní súrodenci
navrhovateľa, finančné prostriedky išli zo spoločných prostriedkov.

5.Navrhovateľvduplikezdôraznil,žesodvolanímmanželkynesúhlasí,nakoľkonejdepriamooodpoveď
k rozsudku o rozvode manželstva, ale sústavne sú spomínané majetkové pomery, čo s rozvodom
nesúvisí. Z celkového správania manželky má dojem, že koná účelovo a úmyselne robí prieťahy v
konaní, nakoľko pozná jeho zdravotný stav a čaká, kedy odíde z tohto sveta.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia

§ 379 a § 380 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo preukázané, že
manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplniace si ekonomickú funkciu a spoločenský
účel,ktorýspočívavovytváraní prostredia,vktorommanželiažijúspoluvovzájomnejzhode,poskytujúci

si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, keď účastníci spoločne nehospodária, každý po finančnej
stránke si zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa nestýkajú, navrhovateľ nadviazal inú známosť,
správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Navrhovateľ sa jednoznačne vyjadril, že sa odmieta vrátiť a znova vytvoriť s manželkou spoločnú
domácnosť. Odvolací súd s poukazom na spomínané vyjadrenie navrhovateľa nevidel ani perspektívu

obnovenia manželského spolužitia do budúcnosti. Manželský zväzok je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí
a nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v tomto zväzku.9.Navecibyničnemeníaniskutočnosť,žemanželkanavrhovateľasaotom,ženavrhovateľpodalnávrh
na rozvod manželstva dozvedela až zo súdu a nie priamo od manžela. Pokiaľ v odvolaní poukazovala na
to, že svedčí o tom i skutočnosť, že súd prvé pojednávanie z tohto dôvodu odročil a stanovil nový termín

pojednávania, uvedené sa nezakladá na pravde. Zo spisového materiálu vyplýva, že termín stanovený
na deň 23.11.2017 jej bol oznamovaný telefonicky dňa 16.11.2017, kedy manželka navrhovateľa uviedla,
že termín jej nevyhovuje a bude sa zdržiavať mimo SR, preto žiada stanoviť termín pojednávania na
mesiac január 2018 (úradný záznam č.l. 13).

10. V § 157 ods. 1 CSP sa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla
na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného
pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, deklaruje aj zákonná formulácia prípustnosti
odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. Odročenie pojednávania je možné aj návrhom
strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza
do úvahy len z dôležitého dôvodu, t.j. ak strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov

sa nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú
mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Kolízia pojednávania a
pracovnej cesty zástupcu účastníka pojednávania v tom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným

predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Žiadosť
právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie je úplná a môže reálne viesť k odročeniu
pojednávania bez prejednania veci iba vtedy, ak advokát už v žiadosti uvedie, kedy sa o kolízii dozvedel,
čo bráni alternatívnemu riešeniu (substitúcia, vrátane koncipientov), aké efektívne opatrenia prijal na
zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní (najmä, ak má v kancelárii viacero kolegov a

koncipientov), prečo žiada odročenie práve tohto pojednávania a nie pojednávania, ktoré koliduje a
podobne. Súd nemôže akceptovať pri kolízii podanie, v ktorom advokát iba uvádza, že „mám kolíziu“.
Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem
strany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta
akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch.

11. V preskúmavanej veci bol stanovený termín pojednávania na deň 11.01.2018, predvolanie
si manželka navrhovateľa prevzala dňa 23.11.2017. Napriek tomu až dňa 08.01.2018 udelila
plnomocenstvo na svoje zastupovanie advokátovi JUDr. Jaroslavovi Kiapešovi a zároveň dňa
09.01.2018 žiadali o odročenie pojednávania stanoveného na deň 11.01.2018 z dôvodu kolízie právneho

zástupcu v iných veciach. Tejto žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie vyhovel a preložil
termín pojednávania na deň 30.01.2018. Tohto pojednávania sa manželka navrhovateľa nezúčastnila
a bola ospravedlnená svojím právnym zástupcom zo zdravotných dôvodov, preto sa pojednávanie
vykonalo v jej neprítomnosti, kde sa jej právny zástupca v jej mene k veci vyjadril, prezentoval, že
nesúhlasí s návrhom na rozvod, z ktorého dôvodu súd pojednávanie odročil na deň 27.02.2018, pričom

právny zástupca zobral termín pojednávania na vedomie, neoznámil súdu žiadne skutočnosti, ktoré
by mu bránili zúčastniť sa tohto pojednávania. Zároveň súd prvej inštancie uložil obom manželom
zúčastniť sa pohovoru na Referáte poradensko-psychologických služieb v Liptovskom Mikuláši.
Týchto poradensko-psychologických služieb sa účastníci konania zúčastnili, avšak každý samostatne
(navrhovateľ dňa 14.02.2018 a manželka navrhovateľa dňa 21.02.2018), na ktorom navrhovateľ

opätovne jednoznačne zotrval na návrhu na rozvod manželstva, prezentoval, že s manželkou nechce žiť
a manželské spolužitie nie je možné obnoviť. V čase vykonania individuálnej konzultácie s manželkou
navrhovateľa dňa 21.02.2018 bol navrhovateľ opätovne telefonicky kontaktovaný a tento spoločné
stretnutie s manželkou, ako i ďalšiu spoluprácu s poradňou, jednoznačne odmietol a vyjadril sa, že
jeho rozhodnutie je nezvratné (č.l. 31). Na to právny zástupca manželky navrhovateľa doručil súdu

dňa 23.02.2018 opätovnú žiadosť o odročenie pojednávania stanoveného na deň 27.02.2018 (ktorý
na predchádzajúcom pojednávaní vzal na vedomie a k termínu nemal žiadne námietky) z dôvodu
kolízie pojednávania, nakoľko sa v stanovený deň má zúčastniť výsluchu v rozsiahlej trestnej veci na
Okresnom súdu v Trenčíne. K žiadosti pripojil i upovedomenie obhajcu o výsluchu dňa 27.02.2018
o 10:00 hod.. Na uvedené súd prvej inštancie reagoval a dňa 26.02.2018 právnemu zástupcovi

manželky navrhovateľa oznámil, že jeho žiadosti nevyhovuje, nakoľko stanovený termín pojednávania
bol určený dňa 30.01.2018 po vzájomnej dohode účastníkov konania a aj právneho zástupcu manželky
navrhovateľa a navyše sa jedná už o druhú žiadosť o odročenie pojednávania z rovnakých dôvodov.
Tiež vytkol právnemu zástupcovi, že žiadosť o odročenie pojednávania nepodal bezodkladne, nakoľko otermíne na Okresnom súde v Trenčíne sa dozvedel dňa 13.02.2018 a žiadosť o odročenie pojednávania
podal až dňa 23.02.2018. Odvolací súd je toho názoru, že právny zástupca manželky navrhovateľa
náležite neodôvodnil ani svoju poslednú žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle vyššie uvedeného

(v bode 10.). Taktiež z plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi (č.l. 18) vyplýva, že manželka
navrhovateľa súhlasila, aby splnomocnený advokát za seba ustanovil zástupcu - advokáta alebo
advokátskeho koncipienta a ak ich ustanoví viac, súhlasí s tým, aby každý z nich konal samostatne.
Zo žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, že právny zástupca sa snažil dať zastúpiť iným
advokátom alebo advokátskym koncipientom na predmetnom pojednávaní. Rovnako zo žiadosti o

odročenie pojednávania ani nevyplýva a právny zástupca neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvode
odročenia pojednávania, či mu bráni byť vo veci substituovaný a z akých dôvodov a prečo žiada odročiť
práve predmetné pojednávanie a nie pojednávanie, ktoré koliduje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci procesne postupoval správne, a tento
odvolací dôvod manželky navrhovateľa považuje za nedôvodný.

12. Súd prvej inštancie sa snažil počas celého konania vyhovieť manželke navrhovateľa pri určovaní
termínov pojednávania, ako aj v časti, že nesúhlasila s návrhom na rozvod. Z tohto dôvodu umožnil
účastníkom konania ešte predtým, ako rozhodol vo veci samej, aby sa zúčastnili poradensko-
psychologickej poradne a takto sa snažil odstrániť rozpory v manželstve účastníkov konania. Zo správy
Referátu poradensko-psychologických služieb v Liptovskom Mikuláši (č.l. 31) však vyplýva, že uvedené

sa nepodarilo ani týmito konzultáciami odstrániť a navrhovateľ jednoznačne zotrval na svojom návrhu
a odmieta naďalej žiť v manželskom zväzku.

13. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok manželky navrhovateľa, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenia upravujúce konanie o rozvode manželstva ohľadne trov konania, neustanovujú inak.
Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom

prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania
(§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)