Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Er/538/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411204028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6411204028.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému: 1. K. W., R.. XX.XX.XXXX,
D. S. XX, XXX XX S., 2. X. W., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, XXX XX S.., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kalmána Mikszatha
268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 534/11, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

2 957,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 02.05.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti

povinným vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 2 957,01 Eur spolu s príslušenstvom, a to na
základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom pod
sp. zn. W.-XXX/XX-K. zo dňa 18.06.2007.
2. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia:
3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok, ktorým súd priznal oprávnenému

nárok zo zmenky proti povinným, ktorí sú označení ako fyzická osoba. Dňa 25.01.2016 bolo súdu
doručené vyjadrenie oprávneného k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, nárok z ktoréhobol zabezpečený zmenkou a uplatnený v konaní vedenom rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom
pod sp zn. W.-XXX/XX/-K.. Súd z predložených listín zistil, že zmluva, ktorá založila právny vzťah
medzi oprávneným a povinnými je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.

Oprávneného uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinní uzatvárali zmluvu
ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (nekonal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti).
8. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa
13.10.2011)
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinnými a oprávneným nebola uzavretá
rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Úverových

zmluvných podmienok spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. Zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinnými je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako
dodávateľvrámcisvojejobchodnejčinnostisvopredneurčitýmpočtomspotrebiteľov,ktoríobsahzmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako
celok. V predmetnom prípade povinní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok.
12. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, účinného od 1.1.2008, považuje rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
18. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnými je podľa povahy zmluvných strán v zmysle vyššie
citovaných ustanovení spotrebiteľskou zmluvou, a to formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený

ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú spolu so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Je preto zrejmé, že spotrebiteľ, v tomto prípade povinní nemali možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, okrem vyplnených polí mohli zmluvu, ktorej súčasťou
sú všeobecné obchodné podmienky, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská

doložka je pripravená ako súčasť všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a nie je možné od nej ani
dodatočne odstúpiť. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach zmluvných

strán. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná
19. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.20. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom
právnom úkone, dospel súd k záveru, že predložený exekučný titul nikdy nenadobudol materiálnu
vykonateľnosť a exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil.

21. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
22. Vzhľadom na dvojinštančnosť rozhodovania o trovách konania, ktorú zaviedol Civilný sporový
poriadok s účinnosťou od 01.07.2016, súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekučného konania
rozhodol najprv o nároku na ich náhradu /§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku/. V druhej fáze

rozhodovania o trovách exekučného konania, rozhodne súd o ich výške po predložení vyčíslenia trov
súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.