Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215806
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114215806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

C. I., nar. XX.X.XXXX, V., V. XXX, štátny občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Milanom Vysockým - advokátom so sídlom: Horná 116, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Slovenská
republika,zast.:GenerálnouprokuratúrouSR,Štúrova2,82185Bratislava,onáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím vo výške 3.683,12 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 3.683,12 € od 10.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr.
Milana Vysockého, advokáta, vedeného vo VÚB, a.s., č.ú. W. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
variabilný symbol 272013, vo výške 870,88 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2014 domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol
odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 10.04.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. V návrhu na začatie konania označil dva orgány ako orgány konajúce za štát v
tomto konaní, a to Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.

Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že dňa 10.01.2008 bolo uznesením vyšetrovateľa
Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 vznesené
obvinenie v bode a) za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode b) za pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 10.01.2008 odporca podal v zákonnej lehote

sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
VII/2-Gv-73/07-38 zo dňa 26.02.2008 zamietnutá ako nedôvodná.
Dňa 26.08.2013 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením VII/2
Gv 73/07-117 trestné stíhanie navrhovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013.

Trestným konaním vznikla navrhovateľovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného v tomto

konaní škoda z titulu trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Milanom Vyskockým v rámci obhajoby
navrhovateľavtrestnomkonaní,predstavujúcazaplatenétrovyobhajobyvovýške3.683,12€.Vzniknutú
škodu, ktorú si podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ uplatňuje, teda predstavujú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmena za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní advokátom,ktorá bola vypočítaná ako tarifná odmena advokáta za skutočne vykonané úkony advokáta. Dňa
26.08.2013 sa navrhovateľ so žiadosťou o predbežné prerokovaniu nároku na náhradu škody obrátil
podaním zo dňa 07.10.2013 doručeným na Generálnu prokuratúru SR dňa 09.10.2013, ktorá postúpila

žiadosť navrhovateľa dňa 28.10.2013 na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko dospela
k záveru, že nie je príslušná konať v mene štátu v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) zák. 514/2003 Z.z..
Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo žiadosť navrhovateľa späť Generálnej prokuratúre SR, nakoľko
žiadosť navrhovateľa nepovažovalo za žiadosť, ktorá môže byť ním prerokovaná. Následne Generálna
prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že taktiež nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať.

Nakoľko nedošlo k zhode medzi Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorý z
nich je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody, uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie
konania ako orgány konajúce v mene štátu obidva uvedené orgány.
Celkovú výšku škody navrhovateľ preukazuje predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi a
faktúrou.
Vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením peňažného dlhu dňa 10.04.2014 (žiadosť o predbežné

prerokovanienárokubolaGenerálnejprokuratúreSRdoručenádňa09.10.2013)siuplatňujenavrhovateľ
i právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 zo dňa
10.01.2008 (č.l. 6 spisu) bolo vznesené obvinenie:
1. E. T. za prečin podplácania, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený
záver,žedňa27.08.2007poskytolúplatokpracovníkoviOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuOkresného
riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ODI OR PZ Čadca) podporučíkovi C. I.i za vykonanie

prednostných evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel M. OR PZ Čadca v súvislosti s
ukončením leasingu a prehlásením osobného motorového vozidla Škoda Fabia e.č. Q
2. ppor. C. I. za zločin prijímania úplatku v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneužívania
právomoci verejného činiteľa, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver,
že dňa 27.08.2007 ako pracovník ODI OR PZ Čadca prijal úplatok v minimálnej výške 950,- Sk od E. T.

za prednostné vykonanie evidenčných zmien na evidenciách motorových vozidiel.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-38 zo dňa
26.02.2008 (č.l. 9 spisu) boli zamietnuté sťažnosti obvinených E. T. a ppor. C. I. proti hore uvedenému
uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodné.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 73/07-117 zo
dňa 26.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť u obvineného C. I. 06.09.2013 (č.l. 14 spisu) bolo
rozhodnuté o zastavení trestného stíhania obvinených uvedených v uznesení, o.i. aj ppor. C. I. -
navrhovateľa, pretože nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa

odôvodnenia uznesenia preskúmaním všetkých svedeckých výpovedí v predloženom vyšetrovacom
spise nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že obvinení konali v súvislosti s
evidenčnými úkonmi nad rámec svojich povinností a vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu a že by za prednostné vybavenie žiadateľov prijímali úplatky.

Podľa špecifikácie navrhovateľa úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného navrhovateľa v trestnej
veci ČVS: PPZ-38/S-2007 zo dňa 01.10.2013, vyhotovenej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., boli
vyčíslené trovy obhajoby v celkovej výške 3.683,12 € za nasledovné úkony právnej služby:

10.01.2008 - prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s obvineným (§ 12 ods. 3 písm. c), §

14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40
Sk = 131,76 €.

10.01.2008 - účasť na výsluchu obvineného C. I. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm.
d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

12.01.2008 - účasť obvineného C. I. na výsluchu pred sudcom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisku
Banská Bystrica (§ 12 ods. 3 psím. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk)+ 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 10 polhodín
x 317,- Sk = 3.170,- Sk = 105,22 €.

17.01.2008 - účasť na výsluhu obvineného C. I. na verejnom zasadnutí na Najvyššom súde SR v
Bratislave (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 2 písm. e) vyhlášky) 1.588,- Sk + 19 % DPH (301,70 Sk) +
190,- Sk režijný paušál = 2.079,70 Sk = 69,03 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 12 polhodín x
317,- Sk = 3.804,- Sk = 126,27 €.

05.03.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: S. E., W. E., C. V., G. K., E. C. na Odbore boja proti korupcii
Stred, pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 3,176,- Sk)
+ 19 % DPH (1.206,90 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 7.748,90 Sk = 257,22 €. Strata času (§ 17 ods.
1 vyhlášky) za 3 polhodín x 317,- Sk = 951,- Sk = 31,57 €.

23.04.2008 - účasť na výsluchu svedkyne Y. T. na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko Žilina -

2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), 3,176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) +
190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodín x
317,- Sk = 951,- Sk = 31,57 €.

05.06.2008 - účasť na výsluchu svedka C. C. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm.

d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk = 131,76 €.

04.09.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: C. J., C. N. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14
ods. 1 písm. d) vyhlášky) 3.176,- Sk + 19 % DPH (603,40 Sk) + 190,- Sk režijný paušál = 3.969,40 Sk
= 131,76 €.

15.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. G. V., K. P. na ORPZ Čadca (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14
ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 19 % DPH (22,02 €) + 6,95 € režijný paušál = 144,87 €.

21.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: D. V., G. D., I. Y., P. O. na ORPZ Čadca - dva úkony (§ 12

ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) (2 x 115,90 €) + 19 % DPH (44,04 €) + 6,95 € režijný
paušál = 282,79 €.

27.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. P. C., G. T., I. C. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm.
a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 19 % DPH (22,02 €) + 6,95 € režijný paušál = 144,87 €.

11.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: C. C., I. D., C. J. na M. Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14
ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

15.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: K. D., E. D., E. I. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), §

14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

16.07.2009 - účasť na výsluchu svedka I. D. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm.
d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

27.10.2009 - účasť na výsluchu svedka O. N. na ORPZ Čadca - (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm.
d) vyhlášky) 115,90 € + 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH (23,34 €) = 146,19 €.

03.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred,
pracovisko Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 115,90 €) + 6,95

€ režijný paušál + 19 % DPH (45,36 €) = 284,11 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodín x
11,59 € + 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.

07.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred,
pracovisko Žilina - 3 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (3 x 115,90 €) + 6,95

€ režijný paušál + 19 % DPH (67,38 €) = 422,03 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodiny
x 11,59 € + 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.Účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na Odbore boja proti korupcii Stred, pracovisko
Žilina - 2 úkony (§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), (2 x 115,90 €) + 6,95 € režijný
paušál + 19 % DPH (45,36 €) = 284,11 €. Strata času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) za 3 polhodiny x 11,59 €

+ 19 % DPH (6,61 €) = 41,38 €.

Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 34 - 36 spisu) súd zistil, že advokát JUDr. Milan Vysocký
prijal od C. I. za účelom úhrady trov obhajoby dňa 11.01.2008 sumu 20.000,- Sk, dňa 07.02.2008 sumu

20.000,- Sk, dňa 16.06.2008 sumu 11.900,- Sk, dňa 11.06.2009 sumu 500,- €, dňa 26.01.2010 sumu
500,- €, dňa 01.10.2013 sumu 960,36 €. Faktúrou č. 098/2013 (č.l. 37 spisu) vyfakturoval dodávateľ
JUDr. Milan Vysocký odberateľovi C. I. za trovy obhajoby sumu 960,36 €.

Výzvou zo dňa 07.10.2013 (č.l. 38) vyzval navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. Milanom

Vysockým Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

Listom zo dňa 28.10.2013 (č.l. 44 rub spisu) postúpila Generálna prokuratúra SR žiadosť navrhovateľa o
predbežné prerokovanie nároku, ktorá jej bola doručená dňa 9.10.2013 Ministerstvu spravodlivosti SR.

Generálna prokuratúra SR vyrozumela právneho zástupcu navrhovateľa listom sp. zn. XV/5 Spr
149/13-4 zo dňa 28.10.2013 (č.l. 41 spisu), že dospela k záveru, že nie je v súlade s § 4 ods. 1 písm. f)
zák. č. 514/2003 Z.z. príslušná konať v mene štátu, a preto žiadosť postúpila na vybavenie Ministerstvu
spravodlivosti SR.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 12.11.2013 (č.l. 42 spisu) vrátilo postúpenú žiadosť
Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému podľa § 4 ods.1 písm. f) v spojení s § 4 ods.3
zákona č. 514/2003 Z.z. na vybavenie.

Generálna prokuratúra SR listom sp.zn. XV/5 Spr 149/13-7 zo dňa 19.11.2013 oznámila právnemu

zástupcovi navrhovateľa, že zotrváva na pôvodnom právnom závere, že nie je orgánom, ktorý by mal
v danej veci konať.

Súd následne dospel k záveru, že orgánom, s ktorým následne bude ako so zástupcom štátu v danej
veci konať, je Generálna prokuratúra SR podľa ustanovenia § 4 ods.1 písm. f) v spojitosti s § 4 ods.1

písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu 02.09.2014, v ktorom
uviedol, že nárok uplatnený návrhom neuznáva a návrh navrhuje zamietnuť. Namietal, že nie je orgánom
príslušným v tomto konaní konať za štát.

Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom
odporcu, listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom k návrhu na začatie konania, vyjadrením
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01.06.2015 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Navrhovateľ na pojednávaniach zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Odporca na pojednávaniach zotrval na svoje obrane, uvedenej v písomnom vyjadrení k návrhu. Žiadal
návrh zamietnuť, s poukazom na jeho nedôvodnosť návrhu, keďže Trestný poriadok v každom jeho

štádiu predpokladá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prijať určité rozhodnutie, preto
uznesenie o vznesení obvinenia bolo zákonné a odôvodnené. Až po vykonaní rozsiahleho dokazovania
bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania C. I.. Skutok, ktorý bol predmetom trestného
konania, sa stal a súd by v danom konaní nemal obmedziť revíziu tohto trestného konania len na
oboznámenie uznesenia o zastavení trestného stíhania, prípadne uznesenia o vznesení obvinenia,

pretože ak sa oboznámi s dôkaznou situáciou ku dňu vydania rozhodnutia o vznesení obvinenia, musí
nevyhnutne dospieť k záveru, že vznesenie obvinenia bolo zákonné a jediné zákonné rozhodnutie, ktoré
mohol prokurátor prijať v rámci rozhodovania o sťažnosti, bolo to, že túto zamietol ako nedôvodnú.
Uznesenie o zastavení trestného stíhania nie je rozhodnutím, ktoré by sa dotýkalo uznesenia ovznesení obvinenia, nekonštatuje jeho nezákonnosť, ale je len rozhodnutím vydaným na základe iného
skutkového stavu veci, a to v rámci prípravného konania. Nemožno teda vyvodiť z uznesenia o zastavení
trestného stíhania nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Ak je teda rozhodnutie o vznesení

obvinenia zákonné, nemohla vzniknúť škoda. V tejto súvislosti odporca poukázal na nález Ústavného
súdu SR II ÚS 163/2003, v ktorom Ústavný súd konštatoval: Skutočnosť, že vydanie uznesenia o
vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom
sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala
konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania

skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne
predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia na vydanie
ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené
ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp.
zaodporujúcezákonuibaztohodôvodu,ževčasejehovydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaní
určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

Pojednávanie vykonané dňa 22.4.2015 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania navrhnutého
odporcom pripojením spisu Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-38/BKP-S-2007, a to na
zistenie, či úkony právnej služby - obhajoby boli vykonané účelne.

Úrad špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa 01.06.2015 (č.l. 81 spisu)
na žiadosť súdu o zapožičanie spisu PPZ-38/BPK-S-2007 oznámil súdu, že vzhľadom na rozsiahlosť
vyšetrovacieho spisu, ktorý má 38 zväzkov - 8 979 strán, bola vykonaná analýza spisu na základe
predloženej špecifikácie úkonov právnej pomoci pri obhajobe obvineného C. I., ktorú predložil jeho

obhajca JUDr. Milan Vysocký súdu dňa 01.10.2013 a preskúmaním vyšetrovacieho spisu bolo zistené,
že všetky úkony uvádzané JUDr. M. Vysockým sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, z čoho je zrejmé,
že obhajca sa úkonov zúčastnil:

10.01.2008 - prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s obvineným sa nachádza vo zväzku

č. 2, č.l. 358 - 360
10.01.2008 - účasť na výsluchu obvineného C. I. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 3, č.l. 610
- 6160
12.01.2008 - účasť obvineného C. I. na výsluchu pred sudcom ŠTS v Pezinku, prac. Banská Bystrica
sa nachádza v dozorovom spise VII/2 Gv 73/07, č.l. 21

17.01.2008 - účasť na výsluhu na verejnom zasadnutí na NS SR v Bratislave sa nachádza v dozorovom
spise VII/2 Gv 73/07, č.l. 25
05.03.2008 - účasť na výsluchoch svedkov: S. E., W. E., C. V., G. K., E. C. na OBPK Stred, prac. Žilina
sa nachádza vo zväzku č. XX, č.l. XXXX - XXXX, vo zväzku 22 č.l. 5107 - 5123, vo zväzku č. 23, č.l.
5425 - 5433, 5434 - 5442, 5443 - 5492

23.04.2008 - účasť na výsluchu svedka Y. T. na OBPK Stred, pracovisko Žilina sa nachádza vo zväzku
č. 23, č.l. 5288 - 5291
05.06.2008 - účasť na výsluchu svedka C. C. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 23, č.l. 5583
- 5591
04.09.2008 - účasť na výsluchu svedkov: C. J., C. N. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 21,

č.l. 3449 - 3468, vo zväzku 30 č.l. 6917 - 6935.
15.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: W.. G. V., K. P. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č.
23, č.l. 5521 - 5526, vo zväzku č. 14, č.l. 3073 - 3077
21.01.2009 - účasť na výsluchu svedkov: D. V., G. D., I. Y., P. O. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku
č. 4, č.l. 763 - 817, vo zväzku č. 20, č.l. 4624 - 4638, vo zväzku č. 24, č.l. 5641 - 5627, vo zväzku č.

26, č.l. 6206 - 6238
27.01.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: Ing. P. C., G. T., I. C. na ORPZ Čadca sa nachádza vo
zväzku č. 24, č.l. 5767 - 5800, 5801 - 5805, 5806 - 5816
11.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: C. C., I. D., C. J. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku
č. 24, č.l. 5817 - 5829, 5872 - 5883, vo zväzku č. 20, č.l. 4639 - 4656

15.06.2009 - účasť na výsluchoch svedkov: K. D., E. D., E. I. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku
č. 24, č.l. 5715 - 5725, 5830 - 5845
16.07.2009 - účasť na výsluchu svedka I. D. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5884
- 589627.10.2009 - účasť na výsluchu svedka O. N. na ORPZ Čadca sa nachádza vo zväzku č. 24, č.l. 5658
- 5663
03.12.2009, 07.12.2009, 30.12.2009 - účasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania na OBPK

Stred, Žilina sa nachádza vo zväzku č. 38, č.l. 8860 - 8872.

Uvedené vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01.06.2015 bolo
zaslané na vedomie i poverenému zástupcovi odporcu, prokurátorovi Okresnej prokuratúry Žilina, ktorý

na základe výzvy súdu oznámil súdu podaním doručeným dňa 17.06.2015 (č.l. 85 spisu), že netrvá na
vykonaní dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-38/BPK-S-2007.

Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2015 zotrval navrhovateľ na návrhu na začatie konania v celom
rozsahu. Poverená zástupkyňa odporcu uviedla, že výšku trov obhajoby v trestnom konaní na základe
predloženého vyjadrenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry nerozporuje, avšak opätovne tvrdí,

že sa nejedná o škodu, ktorú by spôsobil prokurátor a trestné stíhanie si navrhovateľ zavinil sám.

Právny zástupca navrhovateľa uvedené vyjadrenie odporcu namietal, keďže navrhovateľ bol nezákonne
obvinený, od počiatku aj do podanej sťažnosti. Aj vo svojej výpovedi uvádzal, že jeho trestné stíhanie
je nezákonné.

Súd na námietku Generálnej prokuratúry SR skúmal, ktorý štátny orgán bude v konaní zastupovať štát.
Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má však len procesný význam, táto otázka nie je
otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku
procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný

orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je potrebné odstrániť túto procesnú vadu žaloby.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 79 ods. 1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., povinnosťou navrhovateľa je označiť tento orgán.

Navrhovateľ označil dva orgány - Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR,
pričom žiadosť zo dňa 7.10.2013 o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podal na Generálnu prokuratúru SR, ktorá žiadosť navrhovateľa odstúpila Ministerstvu
spravodlivosti SR, ktoré žiadosť navrhovateľa vrátilo dňa 12.11.2013 späť Generálnej prokuratúre SR.
Generálna prokuratúra SR následne listom zo dňa 19.11.2013 oznámila navrhovateľovi, že nie je

orgánom oprávneným v tejto veci konať.

Podľa§4ods.1zák.č.514/2003Z.z.vznenído31.12.2012vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru.
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 ak bol nárok na náhradu škody uplatnený
na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne
postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol zákon 514/2003 Z.z. zmenený a nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013.
Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko
upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie
dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z.z.

Súd mal z pripojených listinných dôkazov preukázané, že sťažnosť obvineného ppor. C. I. proti
uzneseniu o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 dňa 10.01.2008 bola uznesením prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR VII/2-Gv-73/07-38 zo dňa 26.02.2008 zamietnutá ako

nedôvodná. Obžaloba v trestnej veci podaná nebola. Tým boli splnené podmienky pre zastupovanie
štátu v tomto konaní Generálnou prokuratúrou SR podľa § 4 ods.1 písm. f) v spojitosti s § 4 ods.1 písm.
a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj cit. zák.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľaust.§5ods.1cit.zák.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. zák ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonanýchdôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 3.683,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
3.683,12 € od 10.04.2014 do zaplatenia.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických alebo právnických osôb. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
objektívna (bez zreteľa na zavinenie), nemožno sa jej zbaviť. Vzniká za predpokladu, že bola spôsobená
orgánmi verejnej moci za podmienok ustanovených zákonom a pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Súd dospel k záveru, že základný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu, a to
nezákonnérozhodnutie,bolsplnený.Vzhľadomnavýsledoktrestnéhokonania,vktorombolnavrhovateľ

oslobodený spod obžaloby, je možné konštatovať, že uznesenie vyšetrovateľa Prezídia policajného
zboru, Úradu boja proti korupcii, Stred Žilina, ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007, ktorým bolo navrhovateľovi
vznesené obvinenie, je nezákonné, pretože navrhovateľ zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Podstata
nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní

pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ten, proti komu bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím
orgánučinnéhovtrestnomkonaní,ktoréniejevsúladesozákonom,vynaložilnákladynatrovyobhajoby.

Pokiaľ odporca na svoju obranu poukazoval na nález Ústavného súdu SR II ÚS 163/2003, podľa
ktorého pokiaľ boli na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia splnené v čase jeho vydania všetky
zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, iba z toho dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov

nepotvrdila, súd vzhľadom na následne ustálenú judikatúru a súdnu prax, vzhľadom na charakter
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je objektívna, nemožno
sa jej teda zbaviť, a je predovšetkým rozhodujúci výsledok trestného konania, dospel k záveru, že
zodpovednosť štátu za škodu v tomto prípade daná je.

Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009:

...Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)

konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.
Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo

všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jehoideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto

situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z

toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990
sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný

pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné.
Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

Pokiaľ odporca na poslednom pojednávaní navrhol návrh zamietnuť a uvádzal, že trestné stíhanie si
navrhovateľzavinilsám,uvedenétvrdenienavrhovateľrozporovalstým,žeodzačatiatrestnéhostíhania
tvrdil, že je nezákonne obvinený a jeho trestné stíhanie je nezákonné. Odporca následne v súvislosti

s týmto tvrdením nepredložil žiadne dôkazy, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol, dôkazné bremeno
v tomto smere teda neuniesol.

Súd ďalej skúmal vznik škody. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. má charakter
občiansko-právnej zodpovednosti. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa podľa § 25 cit. zákona spravujú, ak § 26 neustanovuje inak, Občianskym zákonníkom. Preto bolo
potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, a to § 442 Občianskeho
zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či
iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou
a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu.
Súd predovšetkým skúmal, či navrhovateľovi škoda skutočne vznikla, či teda jej existenciu preukázal a

uniesol tak dôkazné bremeno tohto tvrdenia a či medzi rozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia
a navrhovateľom tvrdeným vznikom škody existuje príčinná súvislosť, teda či uznesenie o vznesení
obvinenia malo za následok vznik škody.

Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala.Rozhodujúcenieječasovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku.Atribútompríčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a

vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočnostíprichádzajúcichdoúvahyakopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouspájazákon
zodpovednosť za škodu.Súd dospel pri zisťovaní príčin vzniku škody a hodnotení vzťahu medzi vzniknutou škodou a príčinami,
ktoré škodu spôsobili, k záveru, že škoda navrhovateľovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s

nezákonným rozhodnutím.

Skutočnosť, že navrhovateľ mal v trestnom konaní obhajcu, bola nesporná. Navrhovateľ si uplatnil
náhradu škody titulom vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 3.683,12 € a predložil

špecifikáciu úkonov právnej služby pri obhajobe obvineného navrhovateľa v trestnej veci ČVS: PPZ-38/
S-2007 zo dňa 01.10.2013, ako i príjmové pokladničných dokladov zo dňa 11.01.2008 na sumu 20.000,-
Sk, zo dňa 07.02.2008 na sumu 20.000,- Sk, zo dňa 16.06.2008 na sumu 11.900,- Sk, zo dňa 11.06.2009
na sumu 500,- €, zo dňa 26.01.2010 na sumu 500,- €, a zo dňa 01.10.2013 na sumu 960,36 €, ako
i faktúru č. 098/2013, ktorou vyfakturoval dodávateľ JUDr. Milan Vysocký odberateľovi C. I. za trovy
obhajoby sumu 960,36 €.

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisovamal
zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013 preukázanú správnosť výpočtu trov obhajoby.

Súd tak mal preukázanú zo špecifikácie úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013 a z príjmových
pokladničných dokladov (č.l. 34 - 36 spisu) vystavených celkom na sumu 2722,76 € (20.000 + 20.000
+ 11.900 = 51.900 Sk/1722,76 € + 500 € + 500 €) a z faktúry č. 098/2013, ktorou bola vyfakturovaná
suma 960,36 €, jednak výšku vynaložených trov obhajoby 3.683,12 €, ako aj ich reálne vynaloženie
navrhovateľom.

Pokiaľ odporca navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisu PPZ-38/BPK-S-2007 Úradu špeciálnej
prokuratúry a Generálnej prokuratúry SR na preukázanie účelnosti úkonov právnej služby uvedených
v špecifikácii zo dňa 01.10.2013, z vyjadrenia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej
prokuratúrySRzodňa1.6.2015vyplynulo,ževšetkyúkonyprávnejpomocipriobhajobeobvinenéhoC.I.

podľa špecifikácie, ktorú predložil jeho obhajca JUDr. Milan Vysocký, boli v trestnom konaní realizované
v rozsahu a v čase uvedenom právnym zástupcom navrhovateľa.
Následne odporca zastúpený prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina výslovne uviedol, že viac netrvá
na vykonaní dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-38/BPK-S-2007 a zástupkyňa
odporcu na pojednávaní účelnosť vykonaných úkonov právnej služby nerozporovala.

Súd tak mal preukázané aj vykonanie a účelnosť všetkých úkonov právnej služby uvedených v
špecifikácii úkonov právnej služby zo dňa 01.10.2013, preto návrhu na začatie konania v časti
uplatneného nároku na náhradu škody 3.683,12 € v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ si žalobou uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej

sumy 3.683,12 € od 10.4.2014 do zaplatenia. Súd o takto uplatnenom príslušenstve žalovanej náhrady
škody rozhodol podľa ust. § 16 ods. 4 tretej vety cit. zák., podľa ktorého ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému
orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím
šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

V danom prejednávanom prípade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
doručená Generálnej prokuratúre SR dňa 9.10.2013 (vyplýva z č.l. 44 rub spisu), šesťmesačná lehota
na prejednanie žiadosti tak uplynula dňa 9.4.2014, odporca sa teda dostal do omeškania s náhradou
škody od 10.4.2014.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, súd preto návrhu i v tejto časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči
odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 26.06.2015 vyčíslil trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške
850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,- eur, navrhovateľ si tak
celkovo uplatňuje trovy konania vo výške 870,88 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia v sume 870,88 eur, a to titulom:

a) zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania celkom v sume 20,- eur;

b) náhrady trov právneho zastúpenia - tarifná odmena veci pri prevzatí 3.683,12 Eur

1. Príprava a prevzatie zastúpenia (09.05.2014) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur
s DPH ( jeden úkon v hodnote 141,09 eur podľa § 10 ods.1, §13a ods.1 pís. a) cit vyhl. + rež. paušál za

rok 201 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl.)

2. spísanie návrhu (12.05.2014) - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,96 eur s DPH (jeden
úkon v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. c) + rež. paušál za rok 2014 podľa §16
ods.3 cit. vyhl. v sume 8,04 + 20% DPH(29,83) podľa §18 ods.3 cit vyhl)

3. pojednávanie na OS Žilina (22.04.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur ( jeden
úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3
cit. vyhl.v sume 8,39 eur + 20% DPH(29,90) podľa §18 ods.3 cit vyhl. )

4. náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 22.04.2015 vo výške 67,10
eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške
13,98 eur + 20% DPH(11,18) )

5. pojednávanie na OS Žilina (26.06.2015) - trovy právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur ( jeden

úkon pr. služby v hodnote 141,09 eur podľa 10 ods. 1, §13a ods.1, pís. d) + rež. paušál podľa §16 ods.3
cit. vyhl.v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa §18 ods.3 cit vyhl. )

6. náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Čadca- Žilina a späť dňa 26.06.2015 vo výške 67,10
eur podľa §17 cit. vyhl. (4 začaté polhodiny - za jednu začatú polhodinu náhrada za stratu času vo výške

13,98 eur + 20% DPH)

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania - trovy právneho
zastúpenia vo výške 850,88 eur a iné trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku vo výške 20,-
eur všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nes3právne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.