Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212211270.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: CONFIDENCE PARTNERS s.r.o.,
IČO: 36 557 510, Továrenská 1, Štúrovo, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Bičianová, Záhradnícka
16/II, 945 01 Komárno proti žalovanému: N: RV s.r.o. Vydrany, IČO: 36 233 323, Družstevná 1007,
930 16 Vydrany, zastúpený: HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36 364 606, Tallerova 10, 811 02 Bratislava,

o zaplatenie 45.087,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15.06.2016, č. k. 11Cb/120/2012-305, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. z r u š u
j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 57.568,68 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o poskytovaní
podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
a súvisiace poradenstvo zo dňa 20.04.2010 (ďalej len „Zmluva“).

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 15.06.2016, č. k. 11Cb/120/2012-305 výrokom
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44.574,21 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo

sumy 30.038,99 eur od 10.7.2010 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.613,20 eur od
16.7.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol tak, že vo zvyšku,
teda čo do rozdielu medzi 45.087,44 eur a 44.574,21 eur, čo je 513,23 eur žalobu zamietol. Výrokom III.
uložil žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 295 eur s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vyplýva z výroku IV.
Súdprvejinštancieskonštatoval,žepohľadávkavovýškevyčíslenejsumou57.568,68eurpredstavovala

nedoplatok faktúry č. FV10095 splatnej dňa 04.05.2010, znejúcej na sumu 30.014,32 eur a to vo výške
17.403,26 eur, ďalej predstavovala nedoplatok faktúry č. FV10135 splatnej dňa 16.06.2010, znejúcej na
sumu 40.038,99 eur a to vo výške 30.038,99 eur, ďalej predstavovala neuhradenú faktúru č. FV10192,
splatnú dňa 15.07.2010, znejúcu na sumu 9.613,20 eur (súd prvej inštancie uviedol, že matematický
súčet je iný a to 57.055,45).
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe predmetnej Zmluvy žalobca vypracoval žiadosť,

podnikateľský projekt a poskytol žalovanému služby - podnikateľské, ekonomické, finančné poradenstvo
a konzultačnú činnosť za dohodnutú cenu a za dohodnutých platobných podmienok bližšie upravených
v článku 3 Zmluvy, kedy cena služieb vyfakturovaná faktúrami č. FV10095, FV10135, FV10192 tvorí
sumu 79.666,51 eur. Zaplatených bolo 22.611,06 eur.
Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal najmä na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy
žalovaný čiastočne plnil, z faktúry č. FV10095 dňa 14.06.2010 uhradil 12.611,06 eur, z faktúry č.

FV10135 dňa 09.07.2010 uhradil 10.000,- eur.Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11Cb/120/2012-89 zo dňa 30.09.2013 v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby podaním zo dňa 26.08.2013 konanie v časti o zaplatenie sumy 17.403,26 eur zastavil.
Touto sumou dňa 05.08.2013 zaplatil žalovaný nedoplatok faktúry č. FV10095. Žalobca súčasne v

tomto podaní vyčíslil za obdobie od 15.06.2010 do 05.08.2013 úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 17.403,26 eur, čo predstavuje čiastku 4.922,02 eur. Predmetom konania tak ostal nárok
vo výške 40.165,42 eur s príslušenstvom (t.j. 57.568,68 mínus 17.403,36) plus kapitalizovaný úrok
z omeškania vo výške 4.922,02 eur, spolu teda 45.087,44 eur. Avšak matematickým súčtom sumy
17.403,26 eur + 30.038,99 eur + 9.613,20 eur by mal uplatnený nárok predstavovať 57.055,45 eur,

namiesto nesprávne uplatnených 57.568,68 eur. Rozdiel predstavuje sumu 513,23 eur. Keďže teda
žalobca, i keď matematickou chybou, žaloval viac, ako mu patrí, čo do rozdielu, po čiastočnom späťvzatí
žaloby, po ktorom nárok žalobcu pozostával z 30.038,99 eur + 9.613,20 eur = 39.652,19 eur + úrok
z omeškania 4.922,02 eur, čo je spolu 44.574,21, namiesto nesprávne uplatnených 45.087,44 eur,
neostalo súdu iné než žalobu čo do rozdielu 513,23 eur zamietnuť ako nedôvodnú (t.j. 45.087,44 -
44.574,21).

Súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.04.2010 žalobca so žalovaným uzatvorili podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti
o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, predmetom ktorej bolo
vypracovanie žiadosti podnikateľského projektu, poskytovanie služieb, podnikateľského, ekonomického
a finančného poradenstva, konzultačná činnosť pre objednávateľa v oblasti investícií formou odborných

konzultácií. Poradenstvo sa týkalo činnosti súvisiacej s vypracovaním a realizáciou projektu v rámci
programov podpory rozvoja vidieka v období medzi 1.januárom 2007 a 31.decembrom 2013, a to v
závislosti od konkrétneho investičného zamerania projektu objednávateľa v rámci výzvy č. 2010/PRV/17
Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V článku 3 Zmluvy bola dohodnutá cena diela. Faktúrou č.
FV10095 splatnou dňa 04.05.2010, faktúrou č. FV10135 splatnou dňa 16.06.2010 a faktúrou č. FV10092

splatnou dňa 15.07.2010 vyfakturoval žalobca žalovaného cenu za poskytnuté služby vo výške spolu
79.666,51 eur. Žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil cenu vyfakturovanú faktúrou č. FV10135, a to
30.038,99 eur (dňa 09.07.2010 zaplatil 10.000,- eur) a faktúrou č. FV10192, a to v celosti, teda 9.613,20
eur. Keďže faktúru č. FV10095 na 30.014,32 eur žalovaný uhradil, nie je táto suma predmetom konania
ani ako celok, ani čiastočne, pričom za obdobie od 15.06.2010 (faktúra bola splatná dňa 04.05.2010)

do 05.08.2013 (dátum úhrady) si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.403,26
eur, čo predstavuje čiastku 4.922,02 eur.
Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01430 uzavretej dňa 08.07.2010 medzi
Ministerstvom pôdohospodárstva SR, PPA a žalovaným, vyplýva poskytnutie nenávratného finančného
príspevku vo výške 403.916,08 eur v súvislosti s realizáciou schváleného projektu v zmysle Programu

rozvoja vidieka SR 2007-2013, názov projektu: Agroturistický areál so zameraním na jazdectvo vo
Vydranoch. To znamená, že žalovaný bol úspešný, nenávratný finančný príspevok dňa 08.07.2010
získal, súčasne to znamená, že žalobcovi v zmysle Zmluvy najneskôr dňa 08.07.2010 vznikol nárok na
zaplatenie ceny plnenia vo výške 8,33% z výšky schválenej dotácie.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa článku 3 Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o
poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, cena za predmet zmluvy
sa stanovuje po dohode zmluvných strán na 1.000,- eur pri podpise tejto zmluvy, ďalej na 8,33 % z

výšky schválenej dotácie pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA
www.apa.sk, ďalej na 1 % z výšky investície pri podpise zmluvy medzi objednávateľom a PPA, ďalej na
1 % z výšky investície pri obdržaní prvej žiadosti o platbu na účet objednávateľa a ďalej na 1 % z výšky
investície pri obdržaní konečnej žiadosti o platbu na účet objednávateľa. Cena je bez DPH.
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je,

po jej zamietnutí v rozsahu matematickej chyby v súčte fakturovaných súm, v plnom rozsahu dôvodná.
Je nesporné, že žalobca titulom atypickej zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva vykonal
pre žalovaného činnosti súvisiace s vypracovaním podnikateľského poradenstva a realizáciou projektu
v rámci programov podpory rozvoja vidieka. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi časť ceny za
poskytnuté činnosti, spolu vo výške 39.652,19 eur, vyplývajúcej z článku 3 uzatvorenej Zmluvy.

Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok vyžadovaných
zmluvou na vznik oprávnenia vystaviť faktúry a následne požadovať od žalovaného ich úhradu. Ak
Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, typovo zaradíme pod inominátne zmluvy v zmysle§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, potom sa zánik záväzku jeho splnením a právo povinnej
osoby, žalobcu, na zaplatenie ceny za toto plnenie, spravujú všeobecnými ustanoveniami § 324
až 343 o spôsobe plnenia, mieste a čase plnenia. Teda povinnosťou žalovaného nie je zaplatenie

faktúr, ale zaplatenie dohodnutej ceny plnenia po vzniku nároku žalobcu na jej zaplatenie. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní
podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
a súvisiace poradenstvo, v rámci ktorej žalobca vykonal pre žalovaného podnikateľské poradenstvo,
vypracoval žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, poskytol s ňou súvisiace

poradenstvo, teda vykonal činnosti, ktorých cenu si uplatnil predloženými faktúrami v sume spolu
79.666,51 eur, z ktorých ostalo neuhradených 39.652,19 eur. Fakturácia plnenia bola účastníkmi v
Zmluve dohodnutá ako forma úhrady peňažného záväzku, nie ako podmienka vzniku práva na jeho
úhradu. Faktúra je výhradne účtovnou kategóriou.
Žalovaný namietal tiež, že nebola splnená dohodnutá zmluvná podmienka uverejnenia zoznamu
úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA, preto žalobcovi nepatrí odmena vo výške 8,33 % z

výšky schválenej dotácie. Je nesporné a žiadnym z účastníkov nespochybnené, že zoznam úspešných
žiadateľov PPA prestala zverejňovať na internetovej stránke, o ktorej skutočnosti nemohli mať účastníci
Zmluvy v čase jej uzatvorenia dňa 20.04.2010 žiadnu vedomosť, nakoľko o tom PPA prípadne príslušné
ministerstvo nevydali žiadne rozhodnutie či opatrenie, čo však nemá za následok, že by žalovaný v
zozname, v prehľade, v tabuľke, alebo ako nazvať evidenciu PPA o úspešných žiadateľoch nefiguroval,

alebo výstižnejšie povedané, že by neuspel ako uchádzač o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku, o čom v konečnom svedčí aj Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
TT01430 zo dňa 08.07.2010. Výkladom zmluvného dojednania o dohode zmluvných strán o cene za
predmet zmluvy podľa článku 3 písm. b) „vo výške 8,33 % z výšky schválenej dotácie pri uverejnení
zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA S.“ dospel súd k záveru, že na túto časť

ceny predmetu plnenia Zmluvy má žalobca právo, pričom formulácia vetného spojenia „pri uverejnení
zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA S. má význam len pri otázke splatnosti
tejto ceny. Ak teda zoznam úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA nebol zverejnený vôbec,
mohla byť cena splatná dňom, kedy bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. TT01430 zo dňa 08.07.2010, teda dňom 08.07.2010, ktorý jednoznačne možno považovať

za deň, kedy bol žalovaný úspešný v získaní nenávratného finančného príspevku. Žalobca vystavil
faktúru č. FV10135 na 40.038,99 eur dňa 09.06.2010 so splatnosťou dňa 16.06.2010. Žalovaný dňa
09.07.2010 zaplatil sumu 10.000 eur. Z tejto faktúry činí nedoplatok 30.038,99 eur, pričom žalobca žiada
priznať úrok z omeškania s jej zaplatením počnúc od 10.07.2010 do zaplatenia, teda nežiada navyše
nič, čo by mu nepatrilo, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením čiastky 30.038,99 eur

dňom 09.07.2010. Možno síce konštatovať, že faktúra bola vystavená predčasne, avšak vychádzajúc
zo správania žalovaného, ktorý dňa 09.07.2010 uhradil 10.000,- eur, možno usúdiť, že o tomto svojom
záväzku, rozumej záväzku zaplatiť žalobcovi 8,33 % z 403.916,08 eur schválenej dotácie - viď text
faktúry, vedomosť mal. Za aplikácie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 133
O.s.p. žalovaný dôkaz opaku nepreukázal. V závere článku 3 Zmluvy si účastníci dohodli fakturáciu

dohodnutej ceny, teda bolo povinnosťou žalobcu časť ceny za poskytnuté činnosti vo výške 8,33 %
z výšky schválenej dotácie vyfakturovať, najskôr pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na
internetovej stránky PPA, čím mal byť čas plnenia určený tak, ako to má na mysli ust. § 340 ods.
1 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak čas
plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí

zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal. Avšak všeobecne platí, že splatnosť ceny nastáva až po skončení plnenia, iné dohodnuté
nebolo, nakoľko vtedy by išlo o preddavok na doteraz neposkytnuté plnenie. V tomto prípade v tejto
časti plnenia bola úspešne uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
TT01430 dňa 08.07.2010, týmto dňom vzniklo právo žalobcu na zaplatenie sumy 40.038,99 eur, faktúra

už bola vystavená, žalovaný o jej vedomosti mal vedomosť, nakoľko z nej dňa 09.07.2010 uhradil
10.000 eur, teda od 09.07.2010 je žalovaný v omeškaní, a to so zaplatením dodnes neuhradenej
čiastky 30.038,99 eur. Predčasná fakturácia dňom 09.06.2010 totiž ani nezakladá nový záväzok a ani
nenahrádza určitý záväzok obsiahnutý v Zmluve, ktorým je uhradiť odmenu vo výške 8,33 % z výšky
schválenej dotácie. Predčasná fakturácia nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť percentuálne

vyjadrenúcenuplnenia(8,33%zvýškyschválenejdotácie,tedazosumy403.916,08eur,čoje40.038,99
eur), v tomto prípade poníženú o 10.000 eur v dôsledku čiastočnej platby žalovaným vykonanej dňa
09.07.2010, ktorého tvrdený omyl v platbe sa v konaní nepreukázal a naopak sa preukázala vedomosť
žalovaného o fakturácii. Hospodársky účel sledovaný žalovaným pri uzatváraní Zmluvy, v zmluvevyjadrený a žalovanému známy, čo je ku dňu 08.07.2010 získanie nenávratného finančného príspevku
v súvislosti s realizáciou schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, názov
projektu: Agroturistický areál so zameraním na jazdectvo vo Vydranoch, tým bol naplnený a žalovaný

toto čiastočné plnenie záväzku žalobcom dňa 08.07.2010 aj prijal (§ 329 ObZ ). Nie je prioritný spôsob
plnenia záväzku, vrátane jeho časovej etapizácie, ale predovšetkým splnenie zmluvy ako takej. Zmluva
splnená bola, bez ohľadu na svojvoľné úradnícke počínanie PPA o nezverejňovaní zoznamu úspešných
žiadateľov o dotáciu.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na žalovanú sumu ako výsledok zmluvného
konsenzu medzi žalobcom ako osobou povinnou na plnenie a žalovaným ako osobou oprávnenou na

prijatie plnenia, kedy si žalobca zmluvné povinnosti splnil, avšak žalovaný si ich splnil len čiastočne,
má žalobca opodstatnený nárok, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (čo do
úroku z omeškania poukazujúc na ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to len proti výroku I. podal žalovaný odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne alternatívne napadnutý

rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje
odvolanie odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu pozostávala z nasledovných faktúr:
- Fa č. FV10095 zo dňa 27.04.2010, vystavená na sumu vo výške 30.014,32 eur, splatná dňa 04.05.2010
(nedoplatok vo výške 17.403,26 eur), (ďalej len „FV10095“)
- Fa č. FV10135 zo dňa 09.06.2010, vystavená na sumu vo výške 40.038,99 eur, splatná dňa 16.06.2010

(nedoplatok vo výške 30.038,99eur) (ďalej len „FV10135“)
- Fa č. FV10192 zo dňa 08.07.2010, vystavená na sumu vo výške 9.613,20 eur, splatná dňa 15.07.2010
(nedoplatok v celkovej výške 9.613,20 eur) (ďalej len „FV10192“)
Súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, ž došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

Na pojednávaní vytýčenom súdom prvej inštancie na deň 30.05.2016 o 09:00 hod. s pokračovaním
dňa 01.06.2016 o 09:00 hod. žalovaný požiadal súd prvej inštancie, aby mu poskytol ešte premeranú
lehotu na podanie písomného vyjadrenia k priebehu uvedeného pojednávania a na podanie písomného
záverečného návrhu, nakoľko boli na tomto pojednávaní oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany
žalobcu. Súd prvej inštancie však vyhlásil dokazovanie za skončené a poskytnutie lehoty na predloženie

záverečného návrhu žalovaného zamietol. Svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/158/2010 zo dňa 30.11.2011 uviedol, že
procesnýmoprávnenímúčastníkakonaniajeajzáverečnáreč,vktorejsamôžeúčastníkkonaniavyjadriť
ku skutkovej ako aj právnej stránke veci vo forme zhrnutia svojich návrhov a názorov na vykonané
dokazovanie. Na prednesenie záverečnej reči je oprávnený nielen účastník osobne, ale aj jeho zvolený

právny zástupca. V uvedenom uznesení NS SR zo dňa 30.11.2011 sa ďalej uvádza, že „záverečným
zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj
formálne. Je ním i bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania robený procesný úkon
účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci“. Odvolateľ má za to, že odopretím práva na záverečnú reč, o ktorú právny zástupca žalovaného

žiadal súd prvej inštancie, bolo súdom prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnené
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
Vzhľadom na množstvo vykonaných dôkazov na poslednom pojednávaní žalovaný žiadal súd prvej
inštancie o poskytnutie primeranej lehoty na podanie vyjadrenia, ktorý však súd prvej inštancie zamietol

bez odôvodnenia svojho rozhodnutia. Týmto bol žalovaný ukrátený na svojich procesných právach.
Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP.
Listinné dôkazy predložené žalobcom v kartónovej krabici vzhľadom a ich hmotnosť rozlíšené vo
farebných fascikloch na červené, žlté a modré boli oboznámené žalovaným čítaním počas pojednávania

nariadeného na deň 30.05.2016 o 09:00 hod. Medzi týmito listinnými dôkazmi s nachádzala aj e-mailová
komunikácia žalobu v prevažnej miere v maďarskom jazyku. Súd akceptoval predložené listinné dôkazy
a pristúpil k ich vykonaniu. K úradnému prekladu, resp. tlmočeniu týchto listinných dôkazov však nedošlo
v rámci čítania listinných dôkazov.
Inú vadu konania (erro in procedendo) charakterizuje literatúra ako aj ustálená judikatúra ako porušenie

ustanovenia zákona, ktoré upravujme konanie od začiatku až do právoplatného skončenia. O inú
vadu konania ide aj v prípade, že súd opomenie povinnosť zabezpečiť preklad listinných dôkazov
predložených účastníkom konania v inom ako štátnom jazyku, pričom výnimku predstavuje český jazyk.
Citujeme uznesenie Najvyššieho súdu SR so sp.zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013.Konajúca sudkyňa oboznamovala spisový materiál veľkého množstva priamo na pojednávaní čítaním
a to v cudzom jazyku v maďarskom, pričom sama neovládala tento jazyk. Čítanie listinných dôkazov
bolo zmätočné a nezrozumiteľné, na základe čoho sa nakoniec upustilo od samotného čítania.

Predpokladáme,žepokiaľbybolzabezpečenýichprekladdoúradnéhojazykabybolomožnéichplynule
a zrozumiteľne oboznámiť so žalovaným priamo na pojednávaní za pomoci a súčinnosti tlmočníka, ktorý
bol mimochodom prítomný na spomínanom čítaní.
Konajúci súd prvej inštancie mal tak zabezpečiť preklad všetkých predložených listinných dôkazov, ktoré
boli v inom ako slovenskom jazyku. Absenciou prekladu došlo k vade, na základe ktorého nemohol

konajúci súd prvej inštancie preskúmať a zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Odvolateľ sa
domnieva, že zo strany súdu prvej inštancie v danom prípade vôbec nedošlo ku skúmaniu žalobcom
predložených listinných dôkazov vzhľadom na ich veľké množstvo a na jazyk, v ktorom boli napísané.
Súd prvej inštancie vykonal listinné dôkazy v inom ako štátnom (úradnom) jazyku, pričom takéto
konanie odporuje zákonu. Konajúci súd prvej inštancie mal povinnosť zabezpečiť preklad listín do
štátneho (úradného) jazyka a následne ich tlmočiť účastníkom, ktorú tomuto jazyku nerozumejú, resp.

ju neovládajú na dobrej úrovni. Nakoľko sama konajúca sudkyňa neovláda jazyk, v ktorom boli listinné
dôkazy predložené zo strany žalobcu, nemohla ich ani preskúmať a hodnotiť. V tejto súvislosti nemohla
vyniesť ani dostatočne odôvodnený a preskúmateľný rozsudok vo veci samej.
Aj keď súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom čítania listinných dôkazov, ktoré boli zo strany
žalobcu predložené vo veľkom množstve, tieto žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobca poskytol

služby, na ktoré sa v zmluve o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o
poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo zo dňa 20.04.2010 (ďalej len
Zmluva) zaviazal. Predložené listinné dôkazy sa totižto týkali predchádzajúcich projektov, ktoré boli
zrealizované za súčinnosti žalobcu v prospech žalovaného. Išlo najmä o e-mailovú komunikáciu, v ktorej
sa žalobca vyjadroval k predchádzajúcim projektom. Na základe vykonania týchto listinných dôkazov

nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že si žalobca splnil povinnosti, ktoré mu zo zmluvy
vyplývajú. Pritom nejde o skutočnosť, či súd fakticky vykonal navrhované dôkazy, ale o to, že na základe
tých dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
Odvolateľ je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a následne súd prvej
inštancie opomenul skúmať tieto skutočnosti. Nezaoberal sa vôbec otázkou splnenia podmienok, na

ktoré sa žalobca v zmluve zaviazal a ani otázkou ich preukázania zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie
ani nepristúpil k hodnoteniu dôkazov predložených žalobcom v cudzom jazyku, keď takýmto konaním
súd prvej inštancie ani nemohol mať za preukázané splnenie žalobcových povinností v súlade so
zmluvou.
V napadnutom rozsudku absentuje relevantné odôvodnenie a právny názor súdu prvej inštancie v

súvislosti s preukázaním splnenia podmienok zo strany žalobcu dohodnutých v zmluve a s jeho nárokom
na splnenie zo strany žalovaného. V predmetnej veci neboli ani žalobcom dostatočne podložené
tvrdenia, podľa ktorých splnil podmienky na nárokovanie si úhrady odmeny od žalovaného podľa zmluvy.
Napadnutým rozsudkom boli žalobcovi priznané úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
17.403,26 eur za obdobie od 15.06.2010 do 05.08.2013 vo výške 4.922,02 eur z titulu omeškania s

úhradou FV10095 (ďalej len úroky). Zo strany súdu prvej inštancie nebolo však priznanie predmetných
úrokov žiadnym spôsobom odôvodnené. V napadnutom rozsudku absentuje akýkoľvek právny názor
súdu prvej inštancie, ktorým by priznaný nárok žalobcu na úroky odôvodnil.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky bez toho, aby skúmal skutočný nárok žalobcu na úroky. V
samotnom napadnutom rozsudku uvádza, že „fakturácia plnenia bola účastníkmi v zmluve dohodnutá

ako forma úhrady peňažného záväzku, nie ako podmienka vzniku práva na jeho úhradu. Faktúra je
výhradne účtovou kategóriou“. Vo svojom rozhodnutí sa opieral len o vyčíslenie úrokov žalobcom a
nepreukázal ich skutočný vznik, resp. titul vzniku nároku na úroky žalobcovi. To znamená, že vznik
nároku na úhradu sa viaže k momentu splnenia podmienky dohodnutej v zmluve. Následne môže byť
akceptované zo strany žalobu vystavenie faktúry na úhradu. Splatnosť faktúry sa odvíja od momentu

vystavenia faktúry, ktorý je závislý od momentu plnenia zo zmluvy. S touto skutočnosťou sa súd prvej
inštancie nevysporiadal, pretože neskúmal, či k plneniu v skutočnosti došlo a či bola predmetná faktúra
vystavená v súlade s týmto plnením, a preto nemohol súd prvej inštancie ani zákonne priznať úroky za
obdobie, ktoré nemal za preukázané.
Medzi žalobcom a žalovaným bola dojednaná podmienka vzniku nároku na peňažné plnenie od

žalovaného obdržaním prvej žiadosti o platbu na účet žalovaného ako objednávateľa. Splnenie tejto
podmienky nebolo nielenže preukázané v konaní, ale nebolo ani súdom prvej inštancie skúmané a v
neposlednom rade ani odôvodnené v napadnutom rozsudku. I keď súd prvej inštancie dokazovanie
vykonal, ale nedospel ku správnym skutkovým zisteniam a na ne ani neodkázal vo svojom rozhodnutí.Žalobca nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukázali, že uplatnené úroky z omeškania si
mohol žalobca požiadať ku dňu 15.06.2010. To znamená, že žalobca nepreukázal, že mal v súlade
so zmluvou splatný nárok na odmenu dňa 15.06.2010. Žalobca mal povinnosť preukázať v konaní

splnenie podmienok uvedených v zmluve z jeho strany na to, aby mu vznikol akýkoľvek nárok na úroky
z omeškania. Ak by tak bol žalobca spravil, mal by preukázať deň vzniknutého nároku tak, aby to
korešpondovalo s dňom, ku ktorému si úroky z omeškania vyčíslil.
Nakoľko sa nepreukázal nárok žalobcu na úroky, nie je možné tieto ani priznať v napadnutom rozsudku.
Súd prvej inštancie vôbec neskúmal a neodôvodnil moment vzniku nároku na úroky žalobcu, pričom tieto

mohli vzniknúť jedine po splnení podmienok vyplývajúcich zo zmluvy. Ani žalobcom neboli predložené
také listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na úroky z omeškania ku dňu 15.06.2010 a tak
nepreukázal ani splnenie podmienky dohodnutej v zmluve.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s tvrdením žalovaného, že na pojednávaní dňa
30.05.2016 boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany žalobcu nezodpovedá skutočnosti.

Všetky dôkazy, ktoré tvorili súčasť spisového materiálu (šanónov) boli zaslané aj právnemu zástupcovi
žalovaného ešte dňa 11.2.2015 uložením na webovom úložisku Úschovňa.sk. Žalobca listom zo dňa
11.9.201 5 aj súdu oznamoval, že už v prílohe listu zo dňa 19.2.2015, zasielal súdu potvrdenie právneho
zástupcu žalovaného o tom, že rovnopisy príloh pripojených k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.9.2014
obdržal ešte dňa 11.2.2015, ktoré mu boli zaslané uložením na webovom úložisku Úschovňa.sk.

Samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.9.2014 bolo aj priamo žalovanému zasielané poštou dňa
19.9.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal možnosť aj dostatok času oboznámiť sa so všetkými
listinnými dokladmi založenými do spisu žalobcom.
Taktiež nezodpovedá skutočnosti, že žalovaný požiadal na pojednávaní konanom dňa 03.5.2016 o
poskytnutie primeranej lehoty na podanie písomného vyjadrenia k priebehu uvedeného pojednávania a

na podanie písomného záverečného návrhu, nakoľko boli na tomto
pojednávaní oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany žalobcu. Žalovaný požiadal súd, „aby mu
dovolil ešte písomne sa vyjadriť k priebehu dnešného pojednávania, ktoré by doložil
v súdom vytýčenej lehote" (str. l0 zápisnice z pojednávania z 3 0.05.2016). Žalovaný žiadal len lehotu
na písomné vyjadrenie sa k priebehu pojednávania.

Súd prvej inštancie následne dal účastníkom (stranám) poučenie podľa §120 ods. 4 O.s.p. a keďže
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (okrem návrhu žalovaného na poskytnutie lehoty na vyjadrenie
sa k priebehu pojednávania) neboli, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyššie uvedený návrh
žalovaného zamietol.
Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol v súlade s ustanovením §119

ods. l O.s.p., keď pojednávanie neodročil len za účelom písomného vyjadrenia sa žalovaného k priebehu
pojednávania, keď ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
tomto návrhu bolo vo výlučnej kompetencii súdu a v súlade s ust. §120 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný súdu prvej inštancie ďalej vytýka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 C.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že nedošlo

k úradnému prekladu resp. tlmočeniu listinných dôkazov v rámci čítania listinných dôkazov.
Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.05.2016 v súlade s
vtedy platným ust. §123 O.s.p. dal možnosť účastníkom (stranám) vyjadriť sa ku všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali. Vyplýva to zo zápisnice na pojednávaní zo dňa 30.5.2016 str. 3, kde žalovaný
výslovne súhlasil, aby súd oboznamoval listinné dôkazy bez ich tlmočenia. Ďalej zo strany 4 citovanej

zápisnice vyplýva, že konateľka žalovaného oboznamovaniu dôkazov porozumela, keď sa vyjadrila, že
doteraz oboznamovaná emailová komunikácia sa veci netýka, avšak predošlých projektov. Konateľka
žalobcu v tejto súvislosti na vysvetlenie, prečo žalobca predložil aj dokumentáciu, ktorá sa netýkala
predmetného sporu na pojednávaní dňa 30.5.2016 str. 4 zápisnice poukázala na skutočnosť, že
predloženie kompletnej dokumentácie aj ohľadne predchádzajúcej spolupráce so žalovaným požadoval

práve žalovaný, a preto došlo k jej predloženiu.
Zo str. 9 citovanej zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2016 ďalej vyplýva, že sudkyňa po pristúpení k
oboznamovaniu listinných dôkazov z červeného šanónu zistila, že celá komunikácia je vedená v cudzom
jazyku, a preto bude potrebné, aby každý email preložil tlmočník za prítomnosti účastníkov z jazyka
maďarského do jazyka slovenského. Konateľka žalobcu namietla neefektívnosť takéhoto procesného

postupu z dôvodu, že právnemu zástupcovi žalovaného bol obsah týchto fasciklov elektronicky zaslaný
( zo spisu vyplýva, žeuž dňa 11.2.2015), teda mohol sa s nimi oboznámiť a požiadala právneho zástupcu žalovaného, aby sa
k tomu vyjadril. Na základe uvedeného predstúpil právny zástupca žalovaného a uviedol, že po porade
s klientom netrvajú na čítaní týchto dôkazov.

Žalovanýnapokonvytýkasúduprvejinštancie,ženazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p..
K názoru žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky na vznik oprávnenia požadovať od
žalovanéhoúhraduodmeny,žalobcauviedol,ževpriebehukonaniapredložilmnožstvodôkazov,ktorými
preukázal, že všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva -

vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo zo dňa
20.04.2010, si splnil a preto mal aj nárok na dohodnutú odmenu, resp. nedoplatok na odmene, ktorý si v
tomto spore uplatňoval. Navyše skutočnosti uvádzané žalovaným sú v rozpore s čiastočným plnením na
Fa č. FV10095 zo dňa 27.04.2010 vystavenú na sumu 30.014,32 eur, splatnú dňa 04.05.2010, z ktorej
dňa 14.06.2010 žalovaný uhradil sumu 12.611, 06 eur (čiže nedoplatok predstavuje 17.403, 26eur), Fa
č. FV10135 zo dňa 09.06.2010 vystavenú na sumu 40.038, 99 eur, splatnú dňa 16.06.2010, z ktorej dňa

09.07.2010 žalovaný uhradil sumu 10.000 eur (čiže nedoplatok predstavuje 30.038,99 eur.
Čiastočným plnením na uvedené faktúry žalovaný v zmysle §407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal
dlh aj vo zvyšku. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok,
má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj
zvyšok záväzku.

Pokiaľ sa týka Fa č. FV10192 zo dňa 08.07.2010 vystavenú na sumu 9.613,20 eur, splatnú dňa
15.07.2010, žalovaný na uvedenú faktúru neuhradil žiadnu finančnú čiastku, avšak na pojednávaní
dňa 30.05.2016 str. 8, žalovaná respektíve právna zástupkyňa žalovaného v súvislosti s uvedenou
faktúrou uviedla: "žalovaný faktúru na sumu 9.61 3,20 eur uznáva v plnom rozsahu“. Napokon aj z
reakcie žalovaného na predžalobnú upomienku zo dňa 13.10.201l vyplýva, že žalovaný odmenu a

faktúry žalobcu nespochybňoval, nereklamoval, len poukázal na zložitosť finančnej situácie a v podstate
dal prísľub, že faktúry uhradí vtedy, keď podá l. žiadosť o platbu a ak PPA vyplatí 50 %.
Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou odmeny na ktorú sa zmluvne zaviazal, žalobca si právom
nárokoval aj príslušné úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, za obdobie po splatnosti vyššie
vystavených faktúr.

Z uvedených dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za správny, na
ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval a interpretoval právne normy, správne zistil skutkový stav,
a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutom
výroku potvrdil.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť, vrátiť mu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., jedným z odvolacích dôvodov je aj porušenie
práva na spravodlivý proces sporovej strany nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým bolo
znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv. Obsah práva na spravodlivý proces je
pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na

nezávislýanestrannýsúd,právobyťvypočutý,navrhovaťdôkazyavyjadrovaťsaknim,kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na preskúmanie rozhodnutia a
pod. Porušenie, ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súduznemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že
celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
Upretie resp. odňatie práva sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč,

predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR,
práva na spravodlivé súdne konanie, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v
zmysle článku 6 ods. 1 C.s.p.. Pokiaľ k takémuto excesnému postupu súdu dôjde v rozpore so zákonom,
zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 363 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Na podporu svojej
argumentácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR pod sp. zn. 2Cdo4/1998

v zmysle záverov ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania
zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránky veci, bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (toho času § 365 ods. 1 písm. b) a § 420 písm. f) C.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa spravidla rozumie taký nesprávny alebo nezákonný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok, účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, priznával za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Z ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. vyplýva jednak povinnosť súdu vyzvať
účastníkov na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu
zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na záverečnú reč. V nej môžu účastníci konania zhrnúť
svoje návrhy a procesné postoje, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti,
zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov a vyjadriť sa tak k skutkovej, ako aj k právnej stránke veci.

Vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní
vo veci samej hodnotí dôkazy, pričom môže mať zásadný vplyv na ďalší procesný postup súdu, ako
aj na samotné konečné rozhodnutie súdu, napr. na prípadné zváženie ešte následného doplnenia
dokazovania. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice z pojednávania.
Je už len vecou vôle a záujmu účastníka konania, či vytvorenú možnosť záverečného vyjadrenia sa

a zhrnutia svojho postoja v konaní využije alebo nie (ide o právo, nie povinnosť účastníka konania),
avšak súdu vyplýva z ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. povinnosť účastníkom konania umožniť využiť
toto procesné právo.
Z hľadiska relevancie odvolacích námietok a dôvodov odvolania je zásadnou skutočnosťou, majúcou
vplyv na posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku (a to bez ohľadu na ďalšie konkrétne

námietky odvolateľa), predovšetkým namietané porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces - odňatie možnosti konať pred súdom a to nedôsledným postupom súdu, ktorý pred skončením
pojednávania nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci a dokonca uznesením zamietol poskytnutie lehoty na predloženie záverečného návrhu, ako
to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2016.

8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie garantované článkom 46 ods. 1
Ústavy a článkom 36 ods. 1, listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov na obranu

proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie 157 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.6.2016 a s účinnosťou od
1.7.2016 ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany posúdil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané, a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnil skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV ÚS 115/03). Iba takéto
rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.
Podrobným preskúmaním odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa, a preto je odvolanie aj z tohto

dôvodu opodstatnené.
V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok
zo strany žalobcu dohodnutých v predmetnej zmluve vo vzťahu k odmene, zaplatenia ktorej sa
domáha predmetnou žalobou, keď súd sa ani nevysporiadal s námietkami žalovaného v súvislosti sosplatnosťou ceny za poskytnuté služby v zmysle zmluvy. Súd prvej neodôvodnil, na základe ktorých
konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že žalobca splnil všetky podmienky vyplývajúce mu z predmetnej
zmluvy, odôvodňujúce nárok na odmenu voči žalovanému v zmysle predmetnej zmluvy. Súd sa taktiež

nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu o uznaní dlhu čiastočným plnením na uvedené faktúry s poukazom
na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ani so žalobcom namietaným uznaním dlhu žalovaným
na pojednávaní dňa 30.5.2016, na ktoré poukázal žalobca aj vo vyjadrení k odvolaniu. Absencia
náležitého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie rezonuje aj v prípade opomenutia vyporiadania
sa s nárokom žalobcu na úroky z omeškania, keď súd prvej inštancie len poukázal na ust. § 365, §

369 ods. 1 Obchodného zákonníka a vôbec sa nevysporiadal so splatnosťou úrokov z omeškania a
potom aj rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania v sume 4.922,02 eur je
nepreskúmateľné, nakoľko súd priznal úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 17.403,26 eur vyčíslené
za obdobie od 15.6.2010 do 5.8.2013, bez akéhokoľvek odôvodnenia splatnosti takto priznaných úrokov
z omeškania.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vzhľadom na uvedené arbitrárne, neposkytujúce odpoveď na

otázky majúce pre vec podstatný význam, nemožno ho považovať za zodpovedajúce požiadavke plnej
realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces okrem
iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán sporu s výhradou, že majú resp. nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej. Tým,
že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvej inštancie, došlo k porušeniu základného práva

odvolateľa na spravodlivý proces, v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, resp. článku 46 ods. 1 Ústavy
v spojení s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

9. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie mal zabezpečiť preklad všetkých

predložených listinných dôkazov, ktoré boli vyhotovené v inom, než slovenskom jazyku, odvolací súd
uvádza, že táto námietka by bola opodstatnená v zmysle ust. § 18 O.s.p. účinnom v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, len v prípade, pokiaľ by odvolateľ špecifikoval, z ktorých konkrétnych listinných
dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdení v cudzom jazyku, súd
prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu voči
žalovanémupredčasný,nakoľkonevyplývazvykonanéhodokazovaniaajehorozhodnutiejeprekvapivé.

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust.
§ 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom

na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom
alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný.
Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

12. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej
inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu
súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti

zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, postupovať v súlade
s ust. § 181 ods. 2 a § 182 C.s.p., vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými žalovaným a
žalobcom pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní, v prípade potreby doplniť dokazovanie,

pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle
ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

14. Neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie v hlavičke napadnutého rozsudku

nesprávne označil žalovaného, ktorého správne obchodné meno podľa výpisu z obchodného registra je :
N. RV s.r.o. Vydrany, a preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie tento nedostatok odstrániť vydaním
opravného rozhodnutia.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).