Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200345
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: STAVEBNÁ RECYKLAČNÁ
A KONZULTAČNÁ a.s., Krivá 21/995, Košice, IČO: 36198277, zastúpená advokátom: JUDr. Dušan
Antol, Advokátska kancelária so sídlom ul. Krivá č. 23, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 334200/2017 z 05. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 334200/2017 z 05.04.2017, ktorým podľa § 74
ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 100010607/2017
z 03. 01. 2017, ktorou daňový úrad podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. vyzval na
zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 18.719,06 eur daňového dlžníka STAVEBNÁ RECYKLAČNÁ
A KONZULTAČNÁ a.s., Krivá 21, Košice (žalobca), potvrdil.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva tento skutkový stav:

Správca dane evidoval k 23. 06. 2015 u žalobcu ako daňového dlžníka daňový nedoplatok, ktorý vznikol
nadanizpridanejhodnotyvsume61.181,55eurnazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia
č. 9801403/5/4972549/2014 z 09. 12. 2014. Žalobca uložené peňažné plnenie neuhradil v lehote
splatnosti. Preto správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 20412644/2015
z 23. 06. 2015 podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. na vymoženie daňového nedoplatku v sume

61.181,55 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 20304812/2015 z 01. 06. 2015. Po začatí daňového
exekučného konania správca dane vydal 08. 07. 2015 daňovú exekučnú výzvu č. 20476787/2015,
ktorou vyzval žalobcu ako daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku v už uvedenej výške
61.181,55 eur a zároveň ho upozornil, že v prípade neuhradenia daňového nedoplatku v lehote uvedenej
v daňovej exekučnej výzve, vykoná daňovú exekúciu podľa § 108 Daňového poriadku, t. j. prikázaním
pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, konkrétne v Československej

obchodnej banke, a.s. a Tatra banke, a. s.

V priebehu daňového exekučného konania došlo k čiastočnej úhrade daňového nedoplatku a to vo
výške 42.462,49 eur, z ktorého dôvodu správca dane daňové exekučné konanie čiastočne zastavil a torozhodnutím č. 104418435/2016 zo 06. 12. 2016, zostala už len aktuálna výška daňového nedoplatku
18.719,06 eur (61.181,55 - 42.462,49). Po čiastočnom zastavení daňového exekučného konania
správca dane vyzval žalobcu ako daňového dlžníka daňovou exekučnou výzvou č. 100010607/2017 z

03. 01. 2017 na úhradu daňového nedoplatku s tým, že ak neuhradí daňový nedoplatok v lehote určenej
správcomdanevdaňovejexekučnejvýzve,vykonádaňovúexekúciunaďalšíjehomajetokatopredajom
nehnuteľností v jeho vlastníctve podľa § 130 Daňového poriadku.

3. Proti daňovej exekučnej výzve podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 334200/2017 z

05. 04. 2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane - daňovú exekučnú výzvu. V odôvodnení rozhodnutia
odcitoval ustanovenie § 88 ods. 1, 4 Daňového poriadku a k námietkam žalobcu uviedol, že odvolacie
námietky sa týkajú kontrolných zistení správcu dane v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
november 2011, ktoré boli uvedené v rozhodnutí č. 994774/2015 z 22. 06. 2015, vrátane výšky
daňového nedoplatku. Predmetom vymáhania v daňovom exekučnom konaní začatom rozhodnutím
č. 20412644/2015 z 23. 06. 2015 je daňový nedoplatok, ktorý vznikol na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia č. 9801403/5/4972549/2014 z 09. 12. 2014, ktorým bol vyrubený rozdiel
danezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieseptember2011.Protitomutorozhodnutiupodalžalobca
odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 1100303/1/46434/2015/14230 z 05. 02. 2015 tak,
žerozhodnutiesprávcudanepotvrdil.Vodvolacomkonaníprotidaňovejexekučnejvýzveodvolacíorgán
nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol, pretože

tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považuje námietky žalobcu uvedené
v odvolaní za irelevantné. Zároveň poukázal na to, že v odvolacom konaní sa preskúmavajú len tie
skutočnosti, ktoré súvisia s touto fázou daňového konania a to predovšetkým, či sú splnené zákonom
stanovené podmienky pre začatie daňového exekučného konania.

4. Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. 334200/2017 z 05. 04. 2017, ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 100010416/2017 z 03. 01. 2017 na nariadenom pojednávaní
zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia
a s prihliadnutím na § 182 ods. 1 písm. g) SSP žiadal, aby bol odložený výkon rozhodnutia daňového
orgánu do doby právoplatného rozhodnutia súdu.

5. V žalobe uviedol, že považuje doterajší postup žalovaného za nezákonný, v rozpore s dobrými mravmi
a bona fide, pričom z dôvodu nezákonného postupu nedostatočne zdôvodneného a preskúmateľného
rozhodnutia sa toto v celom rozsahu míňa účinku, z ktorého dôvodu navrhuje rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňového orgánu ako nezákonné zrušiť. Poukázal na právny záver rozsudku Európskeho

súdneho dvora z 13. 01. 2004 vo veci C-453/00 Kühne und Heinz, v ktorom sa vyrovnal s otázkou
stretu dvoch dôležitých princípov správneho práva: princíp právnej istoty a záujmu na správnosti a
zákonnosti rozhodnutia. Princíp právnej istoty je imanentný právoplatnosti správneho aktu a je úzko
spätý s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí: uplatní sa teda vyvrátiteľná právna
domnienka (praesumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne

nazerať ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád. Prezumpcia správnosti správnych aktov pritom
v sebe skrýva nebezpečenstvo, že správne a nesprávne, resp. protiprávne, správne akty budú mať
v istom časovom úseku rovnaké postavenie. Bolo by však zrejme nežiaduce, aby bola zodpovednosť
za nápravu takéhoto rozhodnutia ponechaná len na strane dotknutého účastníka konania. Náprava
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nezodpovedá konformnému výkladu komunitárneho práva, je teda

- vo väčšej či menšej miere - tiež vecou verejného záujmu a určité typy nekonformných aktov budú
musieťbyťzrušenézúradnejpovinnosti.Súdnydvorstanovuje-akokorektívtakéhotopostupu-ochranu
práv nadobudnutých v dobrej viere. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia ESD vo veci C-354/03 Optigen,
C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a rozsudok NSS ČR č. j. 9 Afs 81/2007-60 z 09.
10. 2007, ktoré sa týkajú výkladu šiestej smernice Rady.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že daňovou exekučnou výzvou č. 100010607/2017 z
03. 01. 2017 bola len rozšírená daňová exekúcia na ďalší majetok žalobcu v súlade s § 91 ods. 7
Daňového poriadku. Skôr vydaná daňová exekučná výzva č. 20476787/2015 z 08. 07. 2015, ktorá bola

potvrdená rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 20883092/2015 z 24. 09. 2015, bola aj predmetom
preskúmanianaKrajskomsúdevKošiciach,ktorýrozsudkomč.k.6S/135/2015-74z13.10.2016žalobu
zamietol.7. K citovanému rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-453/00 Kühne und Heinz uviedol,
že tento rozsudok riešil prejudiciálnu otázku a to, do akej miery odôvodňuje nový výklad príslušného
predpisu komunitárneho práva nové rozhodnutie správneho orgánu v právoplatne skončenej veci.

Daňová exekučná výzva nie je základným rozhodnutím pre daňové exekučné konanie, je to len výzva
pre daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku, čím sa mu dáva možnosť predísť nútenému
výkonu rozhodnutia. Teda základným rozhodnutím pre daňové exekučné konanie je rozhodnutie, ktorým
bolo uložené peňažné plnenie a základnou podmienkou pre daňové exekučné konanie je existencia
exekučného titulu. Pokiaľ by exekučný titul bol zrušený, správca dane by bol povinný z úradnej moci

exekučné konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

8. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby navrhol zamietnuť z dôvodu, že
žalobca tento svoj návrh nijako neodôvodnil.

9. Krajský súd uznesením č. k. 6S/49/2017-28 z 23. 11. 2017 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej

žaloby zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01. 12. 2017.

10. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil
sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom

žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu
dane - daňovú exekučnú výzvu č. 100010607/2017 z 03. 01. 2017, ktorou bol žalobca ako daňový dlžník
vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 18.719,06 eur a zároveň bol uzrozumený o tom,

že ak neuhradí daňový nedoplatok v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve, správca dane vykoná
daňovú exekúciu na ďalší majetok daňového dlžníka a to predajom nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
podľa § 130 Daňového poriadku.

12. Podľa § 88 ods. 1 Daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca

dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné
náklady a hotové výdavky podľa § 149.

13. Podľa § 88 ods. 4 Daňového poriadku správca dane je povinný

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

14. V danom prípade je potrebné uviesť, že správca dane začal daňové exekučné konanie rozhodnutím
č. 20412644/2015 z 23. 06. 2015 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku na vymoženie daňového

nedoplatku vo výške 61.11,55 eur na podklade exekučného titulu, ktorým podľa § 89 ods. 1 písm. b)
Daňového poriadku je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 20304812/2015 z 01. 06. 2015. Po
začatí daňového exekučného konania správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. 20476787/2015
z 08. 07. 2015, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie už uvedeného daňového nedoplatku a zároveň ho
upozornil, že v prípade neuhradenia daňového nedoplatku v stanovenej lehote správca dane vykoná

daňovú exekúciu podľa § 108 Daňového poriadku, t. j. prikázaním pohľadávky z účtov vedených u
poskytovateľovplatobnýchslužieb.Vpriebehudaňovéhoexekučnéhokonaniadošlokčiastočnejúhrade
daňového nedoplatku a to prikázaním pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných
služieb, celkom vo výške 42.462,49 eur. Preto správca dane daňové exekučné konanie čiastočne
zastavil rozhodnutím č. 104418435/2016 zo 06. 12. 2016 a to o sumu 42.462,49 eur. Následne správca

dane žalobcu vyzval daňovou exekučnou výzvou č. 100010607/2017 z 03. 01. 2017 na zaplatenie
daňového nedoplatku vo výške 18.719,06 eur (pôvodný nedoplatok 61.181,55 eur mínus o čiastočné
zastavenie daňovej exekúcie v sume 42.462,49 eur). Zároveň bol žalobca upozornený, že ak neuhradí
daňový nedoplatok v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve, správca dane vykoná daňovú exekúciu
na ďalší majetok žalobcu a to predajom nehnuteľnosti v jeho vlastníctve podľa § 130 Daňového poriadku.

15. K námietke žalobcu kde poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-354/03 Optigen,
C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, ako aj rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR
č. j. 9 Afs 81/2007-60 z 09. 10. 2007 je potrebné uviesť, že uvedené rozsudky sa týkajú výkladu SmerniceRady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a slúži predovšetkým
jednotnému uplatňovaniu systému dane z pridanej hodnoty v členských štátoch. Rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci sp. zn. C-453/00 Kühne und Heinz, súd rieši princíp právnej istoty a prezumpcie

správnosti správnych aktov vo vzťahu k tomu, do akej miery odôvodňuje nový výklad príslušného
právneho predpisu komunitárneho práva nové rozhodnutie správneho orgánu v právoplatne skončenej
veci. Uvedené rozsudky Súdneho dvora EÚ, ako aj aj NSS ČR s preskúmavaným rozhodnutím nemajú
žiadny súvis, nakoľko daňová exekučná výzva nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti
žalobcu, nemení sa ním hmotnoprávna pozícia žalobcu, pretože správca dane daňovou exekučnou

výzvou len vyzval žalobcu na úhradu daňového nedoplatku, ktorý vznikol na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia. Žalobca ako daňový dlžník môže odvolaním napadnúť daňovú exekučnú
výzvu len z dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, t. j.:

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,

b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

16. Žalobca nielen že v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, ale ani v podanej žalobe neuvádza
žiadny relevantný dôvod v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca podľa obsahu odvolania proti
daňovej exekučnej výzve, ako aj podľa obsahu podanej žaloby napadá vecnú správnosť rozhodnutia,

ktorým mu bolo uložené peňažné plnenie a to konkrétne rozhodnutia č. 9801403/5/4972549/2014 z 09.
12. 2014, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2011 a to vo výške 61.181,55 eur. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Žalobca uložené
peňažné plnenie neuhradil v lehote splatnosti, z ktorého dôvodu správca dane začal vo veci daňové
exekučné konanie.

17. Daňové exekučné konanie v zmysle § 88 ods. 1 Daňového poriadku je konanie, v ktorom správca
dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné
náklady a hotové výdavky podľa § 149, teda nasleduje potom, čo daňový dlžník, v danom prípade
žalobca dobrovoľne nesplní uložené peňažné povinnosti. Daňové exekučné konanie je iba dôsledkom

nesplnenia povinnosti daňovým dlžníkom dobrovoľným spôsobom, čo sú právne následky, ktorých
si daňový dlžník, teda aj žalobca musí byť vedomý v zmysle už skôr vydaného právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Základnou podmienkou pre daňové exekučné
konanie je existencia exekučného titulu a v danom prípade existencia právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu je daná, pretože rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 zrušené nebolo. V prípade, ak by uvedený exekučný
titul bol zrušený, potom správca dane by bol povinný z úradnej moci exekučné konanie zastaviť v súlade
s ustanovením § 96 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

18. V danom prípade je potrebné poukázať aj na to, že daňovou exekučnou výzvou č. 100010607/2017

z 03.01.2017 bola len rozšírená daňová exekúcia na ďalší majetok žalobcu v súlade s § 91 ods. 7
Daňového poriadku. Na základe skôr vydanej daňovej exekučnej výzvy č. 20476787/2015 z 08. 07.
2015, ktorá bola potvrdená žalovaným a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/135/2015-74 z
13. 10. 2016 zamietol žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bola potvrdená uvedená
daňová exekučná výzva. Na základe skoršej daňovej exekučnej výzvy, t. j. prikázaním pohľadávky

z účtov žalobcu vedených u poskytovateľov platobných služieb Československá obchodná banka a.
s. a Tatra banka a. s. bol uspokojený daňový nedoplatok iba vo výške 42.462,49 eur a zostávajúca
výška daňového nedoplatku 18.719,06 eur uspokojená nebola, z ktorého dôvodu správca dane daňovou
exekučnou výzvou č. 100010607/2017 z 03. 01. 2017 rozšíril daňovú exekučnú výzvu na ďalší majetok
žalobcu a to predajom hnuteľnosti v jeho vlastníctve v súlade s § 130 Daňového poriadku. Pri

preskúmavaní daňovej exekučnej výzvy nielen žalovaný, ale ani súd nie je oprávnený preskúmavať
vecnú správnosť, t. j. skutkové a právne závery rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
t. j. exekučný titul, nakoľko tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia. V tomto štádiu konania je
možno skúmať iba tie skutočnosti, ktoré súvisia s daňovým exekučným konaním a to znamená splnenie
procesných a hmotnoprávnych podmienok pre začatie daňového exekučného konania, predovšetkým

existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu a existencia majetku, ktorý je spôsobilým
predmetom daňovej exekúcie.19. Na základe uvedených skutočnosti správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu
podanej žaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, a preto žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol nepriznal právo na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.