Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218204221.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: STAVMAT
STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, právne zastúpeného Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín proti žalovanému:
PUNTA VII s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 131 574, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
23Cb/118/2018-58 zo dňa 24.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/118/2018-58 zo dňa
24.5.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.5.2018 domáhal, aby súd žalovanému zakázal

previesť, zaťažiť ťarchou, nájmom alebo vecným bremenom, poškodiť, zničiť, či akýmkoľvek spôsobom
nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX vedenom na Okresom úrade S., katastrálny odbor,
obec: I., katastrálne územie: I. a to:
- pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „T.“ č. XXXX/X o výmere 460 m2,
- pozemok - orná pôda, parc. reg. „T.“ č. XXXX/X o výmere 1608 m2,
- stavba - rozostavaný štvorpodlažný bytový dom, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na príslušnom okresnom súde.
Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril
Rámcovú kúpnu zmluvu č. 12/36/2015 zo dňa 29.9.2015, v ktorej si zmluvné strany dohodli základné
podmienky predaja a kúpy tovarov zo sortimentu predávajúceho a služieb s tým spojených. Na
základe objednávok žalobca dodal žalovanému tovar na čo žalovanému vystavil faktúry vo výške a
so splatnosťou presne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v celkovej výške

13.267,84eur.Žalobcavžalobeuviedol,žeoperatívnymzisťovanímzistil,žežalovanýzačalrozpredávať
svoj nehnuteľný majetok a napriek tomu, že predal nehnuteľnosti, svoje záväzky voči žalovanému vo
výške 13.267,84 eur si nesplnil. Z údajov dostupných z katastra nehnuteľní podľa žalobcu vyplýva,
že žalovaný previedol na obchodnú spoločnosť GREEFIN group, a.s., IČO: 47 233 192 (spoločník
žalovaného) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade I. U., katastrálny
odbor, katastrálne územie: K. a nehnuteľnosti zapísané LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade I.

U., katastrálny odbor, katastrálne územie: K.. Žalovaný podľa žalobcu ďalej previedol nehnuteľnosti
zapísané LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade A., katastrálny odbor, katastrálne územie: A. ato na nadobúdateľa - PUNTA VI s.r.o., IČO: 46 131 990, konateľom ktorej je p. Z., a ktorý je zároveň
konateľom žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný scudzuje svoj majetok, bez toho, aby
uspokojoval svoje splatné záväzky, mal žalobca obavu, že pokiaľ bude vo veci vydaný právoplatný

exekučný titul, nebude mať žalovaný vo vlastníctve žiadny majetok a jeho pohľadávka bude reálne
nevymáhateľná. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po preskúmaní
priložených listinných dôkazov predložených žalobcom a s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.
1, § 326 ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 CSP zamietol s odôvodnením, že žalobca v danom prípade neosvedčil
predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca svoj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zdôvodnil obavou, že uspokojenie jeho splatných pohľadávok je ohrozené z
dôvodu realizovaných prevodov nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného na iné spoločnosti, personálne
a majetkovo prepojené so spoločnosťou žalovaného, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie samotná
skutočnosť, že žalovaný prevádza svoje nehnuteľnosti, pričom si zatiaľ svoje záväzky voči žalobcovi
nesplnil,niejedôvodomktomu,abysúdnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel.Žalobca
totiž súdu žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že konanie žalovaného je úmyselné s cieľom zbaviť sa majetku

na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Rovnako neosvedčil, že majetkový substrát žalovaného, z ktorého by
žalobcov nárok mohol byť prípadne uspokojený, je tvorený výlučne nehnuteľnosťami v k.ú. I.. Žalobca
ďalejnepreukázal,žežalovanýodpredávalsvojenehnuteľnostipodichskutočnútrhovúhodnotu,tedaže
bysazbavovalsvojhomajetkuzanízkucenu,darovanímalebozámenouzavecnižšejhodnoty,prípadne
iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Naopak predaj jednotlivých bytov sám

osebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získava finančnú
protihodnotu. Záverom súd prvej inštancie dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
požadovanom žalobcom, by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zasiahlo do majetkovej sféry
žalovaného. Pohľadávka žalobcu má predstavovať sumu 13.267,84 eur, ktorá je celkom zjavne nižšia
ako hodnota nehnuteľností, ku ktorým sa má neodkladné opatrenie viazať - rozostavaný štvorpodlažný

bytový dom. Žalobca tento nepomer medzi sumou pohľadávky a hodnotou označených nehnuteľností
nijako nezdôvodnil. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie nerozhodol, s odôvodnením,
že neodkladné opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v
klasickomsúdnomkonaní,čovyplývaajzozaradeniatohtoinštitútudosamostatnejtretejhlavyCivilného
sporového poriadku a v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

rozhodnutie o jednotlivom procesnom návrhu žalobcu a nie je výsledkom konania ako takého.

3. Voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. V odvolaní odvolateľ uviedol, že obava z
ohrozenia exekúcie je podľa jeho názoru odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Žalobcu
však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť
povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Žalobca ďalej
v odvolaní uviedol, že z údajov dostupných z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalovaný previedol na

nadobúdateľa GREEFIN group, a.s., IČO: 47 233 192 (spoločník žalovaného) nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade I. U.., katastrálny odbor, katastrálne územie: K.Ň. a
nehnuteľnosti zapísané LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade I. U., katastrálny odbor, katastrálne
územie: K.. Súčasne previedol žalovaný i nehnuteľnosti zapísané LV č. XXXX vedenom na Okresnom
úrade A., katastrálny odbor, katastrálne územie: A. na nadobúdateľa PUNTA VI s.r.o., IČO: 46 131

990, konateľom ktorej je p. Z. ktorý je zároveň konateľom žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný
scudzuje svoj majetok bez toho, aby uspokojoval svoje záväzky, a preto má žalobca dôvodné obavy,
že pokiaľ bude vo veci vydaný právoplatný exekučný titul nebude mať žalovaný vo vlastníctve žiadny
majetok a jeho pohľadávka bude reálne nevymáhateľná. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, podľa
ktorého samotná skutočnosť, že žalovaný prevádza svoje nehnuteľnosti, pričom si zatiaľ svoje záväzky

voči žalobcovi nesplnil, nie je dôvodom k tomu, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel a žalobca súdu žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že konanie žalovaného je úmyselné s cieľom
zbaviť sa majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Odvolateľ uviedol, že neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik lebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázky voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, z ktorého citoval, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo stranyžalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom už by ochrana vo vzťahu k
žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak
predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je

jeho nariadenie dôvodné. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že pokiaľ by mal preukazovať
úmysel žalovaného, mohlo by dôjsť k ďalšiemu scudzovaniu nehnuteľností a následnej nemožnosti
uspokojenia pohľadávky. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že žalobca
nepreukázal, že žalovaný má majetok pozostávajúci výlučne len z nehnuteľností, a že peňažnými
prostriedkami, ktoré žalovaný získal na základe kúpnych zmlúv, nakladá tak, aby bola exekúcia na jeho

majetok v budúcnosti znemožnená, žalobca uviedol, že na to, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie
nemusí žalobca preukazovať, že žalovaný má majetok pozostávajúci výlučne len z nehnuteľností.
Žalobca nemá odkiaľ zistiť, či žalovaný má iný majetok ako nehnuteľnosti, resp. či nemá peňažné
prostriedky. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Obdo 6/2010. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol súdu druhej inštancie
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alternatívne

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže
žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne si žalobca uplatnil trovy odvolacieho
konania.

4. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov

a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd v danej veci poukazuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne, avšak uvedené rozhodnutie odvolací súd potvrdzuje z iných právnych dôvodov.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Nariadenie neodkladné opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenia má teda vždy prednosť a
pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Zabezpečovacie opatreniesúd nevydá len vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o
procesnú situáciu, keď žalobca nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr.
pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia

neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred
začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej,
ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Vzhľadom na skrátený zjednodušený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súd povinný
z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného

účelu zabezpečovacieho opatrenia. Z predloženia relevantných dôkazných prostriedkoch žalobcom nie
je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy
ohrozenia exekúcie. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že
individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.
Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy

z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s poukazom na prednostnú
alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne
skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného
práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách.

14.Zobsahupredloženéhospisuodvolacísúdzistil,žežalobcasanávrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému previesť, zaťažiť ťarchou, nájmom, vecným
bremenom, poškodiť, zničiť alebo akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného. Svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval obchodno-
právnym vzťahom založeným Rámcovou zmluvou č. 12/36/2015 uzavretou dňa 29.9.2015 medzi

stranami sporu a z nej vyplývajúcim dlhom za poskytnutý tovar žalobcom žalovanému celkovo vo
výške 13.267,84 eur. Svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval obavou
o vymožiteľnosť svojej pohľadávky z dôvodu, že má vedomosť o skutočnostiach, na ktoré poukazoval
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaný napriek povinnosti uhradiť svoj splatný
záväzok voči žalobcovi prevádza nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve (ku ktorým žiadal návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia zákaz nakladať) na tretie osoby, prevažne na spoločnosti majetkovo
alebo personálne prepojené s osobou žalovaného. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je možné v žiadnom smere vyvodiť zdôvodnenie, prípadne aj osvedčenie zo strany žalobcu
nedosiahnuteľnosti účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením, keďže sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď predmetom sporu prípadnej ďalšej žaloby je právo
na peňažné plnenie žalobcu ako veriteľa od žalovaného ako dlžníka a dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia uvádzaným žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
obava z ohrozenia budúcej exekúcie odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade nie je

možné nariadiť neodkladné opatrenie práve z dôvodu, že žalobcom sledovaný účel tohto procesného
inštitútu možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, pričom žalobca dostatočne
neosvedčil a prípadne nezdôvodnil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvod, pre ktorý by
zabezpečovacie opatrenie v danom prípade nebolo možné nariadiť, a ktoré dôvody by tomu bránili.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné z iných dôvodov z akých bolo vydané ako vecne správne vo výroku potvrdiť a to v zmysle §
387 ods. 1 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný, napriek tomu, že žalovanému v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).