Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8C/170/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205872
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2509205872.20

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: 1) H. 2) I. 3) Z. právne zastúpené: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovaným: 1) J. 2) Y. Česká
republika, právne zastúpené: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, so sídlom Paulínska 20, 917 01
Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozhodujúc o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobkyni v
1. rade, žalobkyni v 2. rade a žalobkyni v 3. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

.Žalobouzodňa15.05.2009,podanounatunajšomsúdedňa08.06.2009sažalobkynedomáhaliurčenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/XX o výmere XXX
m2 (druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria), ktorý je situovaný v obci Madunice, katastrálne

územie I. a pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/XXX o výmere 442 m2 (druh pozemku -
záhrada), ktorý je situovaný v obci Madunice, katastrálne územie I.. Súčasne sa domáhali náhrady trov
konania.

2. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 18.07.2018 žalobkyne v 1. až 3. rade vzali žalobu
späť v celom rozsahu. Počas pojednávania, ktoré sa konalo dňa 20.08.2018 predstúpila žalobkyňa v 1.

rade a súdu uviedla, že oslovili právnu zástupkyňu žalovaných s ponukou na mimosúdnu dohodu, ale
k dohode neprišlo. Právna zástupkyňa žalovaných súdu počas pojednávania uviedla, že k mimosúdnej
dohode neprišlo, so späťvzatím žaloby nesúhlasia a to z vážnych dôvodov, nakoľko vlastnícke právo sa
nepremlčuje a žalobkyne by mohli kedykoľvek podať novú žalobu. Následne predstúpil právny zástupca
žalobkýň, ktorý súdu uviedol, že má za to, že nejde o vážne dôvody, späťvzatie žaloby je dispozičné
oprávnenie žalobkýň a tie sa už súdiť nechcú.

3. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Zo strany žalobkýň prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť z dôvodu ich dispozičného
oprávnenia vziať žalobu späť a ďalej nepokračovať v konaní. Právna zástupkyňa žalovaných súdu
uviedla, že so späťvzatím žaloby nesúhlasia z vážnych dôvodov, ktoré odôvodnila tým, že vlastnícke
právo sa nepremlčuje a žalobkyne by mohli kedykoľvek podať novú žalobu.

9. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s
postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho
autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp
občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu
späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany

so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné
bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie
pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a

povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä
žalovaného,sprihliadnutímnamieruohrozeniajehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Aksúddospeje
k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať,
v opačnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo

136/2010 ).

10. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami
konanie zastavil. Existencia okolností zo strany žalovaných, ktoré nesúhlasili so späťvzatím, súd

nepovažoval za natoľko závažné, aby odôvodňovali pokračovanie v konaní. S prihliadnutím na charakter
požadovaného určenia, ktorého sa žalobkyne domáhali, právne postavenie žalovaných v 1. a 2. rade by
sa nezmenilo či už vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdu vo veci samej.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo
v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkýň 1. až 3. rade. V tomto prípade, žalobkyne v 1. až
3. rade zobrali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že nemajú už záujem pokračovať ďalej v
konaní. Z procesného hľadiska preto platí, že zastavenie konania zavinili žalobkyne v 1. až 3. rade, a

preto sú povinné nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca
k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP, keď v konaní žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov konania voči žalobkyni

v 1, 2. a 3. rade v rozsahu 100%.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

17. Na pojednávaní dňa 20.08.2018 po vyhlásení uznesenia o zastavení konania sa strany vzdali
odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.