Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203587
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2214203587.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11C/215/2014,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/587/2015-93, 10Co/588/2015

z 24. februára 2016, vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
11C/215/2014-63 z 8. januára 2015 v znení opravného uznesenia č. k. 11C/215/2014-102 z 24. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11C/215/2014-63 z 8.
januára 2015 v znení opravného uznesenia č. k. 11C/215/2014-102 z 24. mája 2016 uložil žalobkyni, aby
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur
s tým, že poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) treťou výrokovou vetou
rozsudku č. k. 10Co/587/2015-93, 10Co/588/2015 z 24. februára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní
vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na skutočnosť, že poplatková povinnosť v odvolacom konaní sa

spravovala znením zákona o súdnych poplatkoch účinným v čase podania odvolania (dňa 3. decembra
2014), podľa ktorého sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodenie od súdnych poplatkov
nevzťahovalo. Vykonaním poplatkového úkonu (podaním odvolania proti rozsudku) tak vznikla žalobkyni
poplatková povinnosť podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch.

3. K námietke vzťahujúcej sa k prechodnému ustanoveniu § 18ca zákona o súdnych poplatkoch k
úpravám účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že žalobkyňa je ako subjekt, ktorý odvolanie
podal, poplatníkom podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. V prípade podania odvolania
vzniká poplatková povinnosť až podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch).
Preto ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012, aj keď konanie na súde prvej inštancie začalo

pred týmto dátumom, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po
30. septembri 2012. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1. októbra2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Ak je stanovená sadzba
za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj

v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch). Súd prvej inštancie
postupoval správne, keď vyrubil žalobkyni súdny poplatok za odvolanie podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov vo výške 20,- eur.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie

označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala
preto napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 24. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v
mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.

2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd

prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich

prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. §
237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust.
§ 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.