Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/34/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2508899709.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci žalobkyne: Y. R., V. L.:

L., K. XX, pr. zast. JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Blumentálska 22
proti žalovaným: X/ C. O., V. L.: L., K. Č.. XXX/XX, 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v prvom a druhom rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni titulom
odškodnenia za bolesť sumu 3.459,47 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Piešťany dňa 17.októbra 2002
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.692.000,- Sk a nahradiť trovy
konania žalobkyne.
Žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 21.07.2000 na diaľnici D61 v km 74,368 v smere

Bratislava - Horná Streda, ktorú spôsobil žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky
Y. D. U.: L. XXX M., utrpela žalobkyňa ako spolujazdkyňa vážne poškodenie zdravia. Žalobkyňa bola
bezprostredne po dopravnom úraze s poraneniami pravej dolnej končatiny, hrudníka a brucha ošetrená
nachirurgickomoddeleníNSPvPiešťanoch.Neskôrkvôlinevyhnutnostiazložitostioperačnéhoriešenia
bola preložená na oddelenie úrazovej chirurgie NSP Sv. Cyrila a Metóda v Bratislave. Žalobkyňa
pri úraze utrpela zlomeninu krčku stehennej kosti s nekrózou hlavice, zlomeniny štyroch rebier,
pomliaždenie brušnej steny, jednostrannú zlomeninu lonovej kosti s posunom, odlomenie epikondylu

ramennej kosti, poúrazový pneumotorax, otras mozgu druhého stupňa a šok ťažkého stupňa. Dodatočne
jej bol odobratý osteosyntetický materiál stehennej kosti.
Uviedla, že počas hospitalizácie, ako aj pri rehabilitačných cvičeniach a neskôr v domácom liečení trpela
silnými bolesťami. Úraz zanechal u nej trvalé následky, ktoré spočívajú v ťažkom obmedzení hybnosti
hrudníka, obmedzení pohyblivosti lakťa ľavej hornej končatiny stredne ťažkého stupňa, v obmedzení
pronácie a supinácie ľavého predlaktia stredne ťažkého stupňa, v ťažkom obmedzení pohyblivosti
bedrového kĺbu, skrátenie dolnej končatiny viac ako 6 cm, trvalých poúrazových poruchách krvného a

lymfatického obehu a poúrazovej atrofie svalstva. Úraz zanechal trvalé následky na psychickom zdraví
žalobkyne. Ide o psychickú poruchu s prevahou úzkostných a depresívnych prejavov. Po nehode je vo
zvýšenej miere precitlivená, často plače, má strach z dopravy a cestovania, z jazdy autom. Úraz úplne
zmenil jej život. Reaguje na rôzne situácie inak, ako pred nehodou.Žalobkyňa má neukončené stredoškolské vzdelanie. Bola nezamestnaná. V čase podania žaloby bola
na materskej dovolenke s jeden a pol ročným dieťaťom. V mladosti mala problém s drogami. Poukázala
na to, že MUDr. Marián Šteiner, primár oddelenia úrazovej chirurgie NSP v Bratislave ohodnotil bolestné

základným počtom 740 bodov so zvýšením na dvojnásobok podľa článku A/I/6 zásad pre hodnotenie pre
bolestivý a komplikovaný spôsob liečby, t. j. 1480 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane
psychických následkov psychiater ohodnotil počtom bodov 1215.
Uviedla, že ide o mimoriadny prípad hodný osobitného zreteľa, keďže v dôsledku dopravného úrazu
utrpela vážne poškodenie zdravia sprevádzané silnými bolesťami a závažnými zdravotnými fyzickými

a psychickými problémami spojené s dôsledkami a obmedzeniami z toho vyplývajúcimi v osobnom,
profesionálnom, športovom, spoločenskom živote.
V závere uviedla, že ide o neodstrániteľné následky poškodenia zdravia, ktoré ju výrazne odlišujú od tzv.
fyziologického normálu. Je obmedzená pri uplatnení v spoločenskom, pracovnom, súkromnom živote.
Poukázala na svoj mladý vek, prekonané bolesti a vážne psychické a fyzické následky. Z uvedeného
dôvodu žiada mimoriadne zvýšiť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v oboch

prípadoch na 40 násobok, to znamená na sumu 4.692.000,- Sk.

2. Žalovaný v prvom rade sa k návrhu písomne nevyjadril.

3.Žalovanývdruhomradesavyjadrilprostredníctvomsvojhozástupcu,atopodanímzodňa03.11.2003,

v ktorom uviedol, že žalobkyňa predložila v poisťovni posudky o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatneniazodňa02.10.2002,ktorévypracovalMUDr.MariánŠteiner.Žalovanývdruhomradenepriznal
žalobkyni dvakrát hodnotenú položku 183/c - zlomeninu krčka st. kosti, komplikovanú nekrózou hlavice,
nakoľko dôvodnosť uvedeného duplicitného hodnotenia nebola podľa názoru žalovaného v druhom rade
odôvodnená. Takisto neuznali zvýšenie o 100 % pre súbeh dôvodov a dôvodnosť zvýšenia podľa prílohy

vyhlášky č. 32/1965 Zb. A/I. odsek 6 až 7. Uviedol, že posudok nebol potvrdený prednostom príslušného
odborného oddelenia alebo jeho zástupcom.
Žalobkyni vyplatil sumu 32.700,- Sk. Poukázal na to, že žalobkyňa bola po operácii nedisciplinovaná,
napriek poučeniu zaťažovala operovanú dolnú končatinu. Z uvedeného dôvodu neakceptoval bodové
hodnotenie v posudku MUDr. Šteinera. Podľa žalovaného v druhom rade hodnotenie za bolesť sa

riadi inými pravidlami ako hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, preto nie je možné sčítať
body za hodnotené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a za tento súčet potom žiadať
jednotný násobok, ale každý nárok treba posudzovať samostatne. Uviedol, že z návrhu nevyplynulo,
že by išlo o tak výnimočný prípad, pri ktorom by mal súd rozhodovať o primeranom zvýšení
základného odškodnenia. Žalobkyňa v návrhu neuviedla konkrétne nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony uspokojovania životných a spoločenských potrieb alebo plnenie spoločenských úloh. Neuviedla,
v čom sú konkrétne obmedzené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Poškodenie zdravia
nemusí v jej prípade znamenať vylúčenie zo spoločenského, pracovného či politického života každé
poškodenie zdravia spojené s fyzickými a psychickými dôsledkami, tieto sú diferencované vo vyhláške
č. 32/1965 Zb. v bodovom hodnotení, ktoré podľa druhu poranenia vykonáva ošetrujúci lekár. Samotná

závažnosť poškodenia zdravia nie je prípadom osobitného zreteľa. Má za to, že daný prípad nie je
prípadom hodným osobitného zreteľa a žiadal návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

4. Uznesením zo dňa 01.12.2006 Okresný súd Trnava pripustil, aby do konania na strane žalovaného
ako ďalší účastník vstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta

82, a to na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 07.11.2003.

5. Uznesením zo dňa 13.septembra 2012 súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej žalovaní v prvom a
druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 60.192,19 eur a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 89.922,32 eur. Súd konanie voči žalovanému

v prvom rade v časti o zaplatenie sumy 5631,36 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.09.2012.

6. Okresný súd Piešťany rozsudkom 20.12.2012, č.k. XC/XX/XXXX-XXX uložil žalovaným v prvom a
druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sumu 1.284,60 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. Na odvolanie strán sporu Krajský súd v Trnave predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na
ďalšie konanie. Krajský súd v uznesení okrem iného uviedol, že „súd prvého stupňa vychádzal pritomto hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z Ústavného znaleckého posudku
Martinskej fakultnej nemocnice č. 29/2004, ku ktorému bol vypracovaný aj doplnok, keď žalobkyňa
v samotnom návrhu vychádzala zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Mariánom Šajterom,

zo dňa 2.10.2002 a neskôr svoj návrh upravila v zmysle Ústavného znaleckého posudku Martinskej
fakultnej nemocnice č. 29/2004. (...) v danom prípade v znaleckom posudku MUDr. Mariána Šajtera
bol stanovený počet bodov na 1 215b a v znaleckom posudku Martinskej fakultnej nemocnice Č.. XX/
XXXX bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1 290b. V tomto prípade však taktiež súd
prvého stupňa žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí neozrejmil, akým spôsobom sa vysporiadal

s jednotlivými rozdielnymi stupňami rozsahu a závažnosti jednotlivých poškodení, a tým aj výšky
priznaného bodového ohodnotenia u týchto položiek a to u položky č. 333, u pol. č. 387 a u pol. č. 391,
ktoré v skutočnosti boli namietané aj zo strany žalobkyne, a taktiež zo strany žalovaného v 2. rade.
(...) Je potrebné zo strany súdu prvého stupňa teda jasným a jednoznačným spôsobom uviesť, z akého
dôvodu stanovil 50% výšku miery zavinenia žalobkyne na vzniknutej škode.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania pred v poradí prvým rozhodnutím vo veci
samej, t.j.: výsluchu žalobkyne, žalovaného v prvom rade, oboznámením spisu Okresnej prokuratúry v
Piešťanoch, J. XXX/XX posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.10.2012,
posudku Martinskej fakultnej nemocnice č. 29/2004, doplnku k znaleckému posudku Č.. XX/XXXX,
výsluchu MUDr. Libora Nečasa a MUDr. Zoltána Kovácsa, doplneného dokazovania: oboznámením

kontrolného znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 130/2016, výluchu
MUDr. Petra Gémeša a MUDr. Stanislava Kollára a z ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento
skutkový stav:

9. Dňa 21.07.2000 o 20.00 hod. došlo na diaľnici D-61 km 74,368 smer Horná Streda k dopravnej

nehode, pri ktorej žalovaný v prvom rade riadil osobné motorové vozidlo značka Y. M., U.: L.-XXX M.,
pričom sa plne nevenoval riadeniu vozidla, zaspal, s vozidlom zišiel mimo spevnenú časť telesa diaľnice
D61, následne strhol riadenie vozidla doľava a s vozidlom sa niekoľkokrát prevrátil. Pri dopravnej nehode
došlo k zraneniu spolujazdkyne - žalobkyne, ktorá utrpela zlomeninu krčka stehennej kosti vpravo,
zlomeninu rebier II., III., vľavo súsp. zlomeninu horného ramena vľavo, pneumotorax plášťový vľavo s

predpokladanou dobou liečby a pracovnou neschopnosťou viac ako dva mesiace.

10. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru v Piešťanoch zo dňa 18.12.2000,
Č.:S.-XXX/PN-XXXXDh došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že poškodený Z., ktorý je otcom
C. a Y., ktorá je snúbenicou C., využili ustanovenie § 163a Cestného poriadku a nedali súhlas na jeho

trestné stíhanie.

11. Z protokolu o nehode v cestnej premávke súd zistil, že majiteľom Y. D. M., U.: L. XXX M. bol v čase
dopravnej nehody Z.r.

12. Žalovaný v prvom rade v trestnom konaní vypovedal, že bol značne unavený z práce a asi zaspal.
Prebral sa až vtedy, keď pravá časť vozidla bola na trávnatom povrchu diaľnice v smere jazdy vpravo
a vozidlo smerovalo do priekopy vedľa vozovky. Následne, ako sa prebral, strhol riadenie vozidla vľavo
dosť prudko, na čo vybehol s vozidlom späť na vozovku diaľnice, avšak vozidlo sa už začalo prevracať
v smere svojej jazdy. Vozidlo sa prevrátilo asi dva až trikrát a zostalo stáť na kolesách otočené prednou

stranou smerom k zvodidlám stredovým. Žalovaný v prvom rade po nehode vystúpil z vozidla, videl asi
dva až tri metre od ľavej bočnej časti vozidla ležať žalobkyňu, ktorá z vozidla vypadla zrejme pri jeho
prevracaní. Príčinou dopravnej nehody bol asi mikrospánok žalovaného v prvom rade. Deň pred jazdou
o 17.00 hod. večer užil tabletku - roztok metadonu, a to 6 ml metadonu užíval po dobu dvoch rokov od
roku 1998, kedy bol drogovo závislý od heroínu.

13. Žalobkyňa v trestnom konaní vypovedala, že je priateľkou žalovaného v prvom rade asi šesť
mesiacov, pričom ho pozná asi tri roky. Po dobu asi šiestich mesiacov s ním žije v spoločnej domácnosti.
V deň nehody cestovala spolu so žalovaným v prvom rade na aute, ktoré on mal požičané od svojho
otca. Žalobkyňa vodičský preukaz v tej dobe nemala. Pamätá si, že za Trnavou zaspala a prebrala sa

až potom, keď narazila do predného skla z dôvodu, že žalovaný v prvom rade zišiel z cesty a keďže
nebola pripútaná, tak narazila hlavou o sklo a následne, keď sa prebrala, videla, že žalovaný v prvom
rade strhol volant vozidla na cestu. Vozidlo sa začalo viackrát prevracať a ona sa zobudila až na ceste
na zemi. Zrejme vypadla z auta, čo si však ale nepamätá.14.Zposudkuobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia,ktorýbolvypracovanýMUDr.Mariánom
Šeiterom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie dňa 02.10.2002 súd zistil, že bolestné hodnotí počtom

bodov 1480 bodov po 100 percentnom zvýšení, za zlomeninu krčka st. kosti komplikovaná nekrózou
hlavice, zlomeninu štyroch rebier, poúrazový pneumotorax, pomliaždenie brušnej steny, jednostrannú
zlomeninu lonovej kosti s posunom, otras mozgu druhého stupňa, šok ťažkého stupňa, odlomenie
epikondylu ramennej kosti. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí na 1215 bodov za vážne
duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, obmedzenie hybnosti hrudníka, ťažké obmedzenie

hybnosti lakťa stredného stupňa vľavo, skrátenie dolnej končatiny nad 6 cm, obmedzenie hybnosti
bedrového kĺbu ťažké, trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu, poúrazová atrofia
stehnového svalstva, obmedzená pronácia a supinácia stredne ťažkého stupňa vľavo.

15. Žalovaný v druhom rade plnil žalobkyni titulom bolestného 1.581,11 eur a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 1.537,54 eur.

16. Z výsluchu žalobkyne (na pojednávaní dňa 05.11.2003 a 24.06.2008) súd zistil, že po dopravnej
nehode bola síce pri plnom vedomí, ale bližšie okolnosti si nepamätá. Mala dosť vážne zranenia. Dávali
jej nejaké kovové predmety, ktoré asi po pol roku lekári z jej tela vybrali s odôvodnením, že ich aplikácia
nemala aj tak význam, pretože došlo k rozpadu krčka stehennej kosti. V minulosti užívala drogy a

aj vďaka pomoci žalovaného v prvom rade s ich užívaním prestala. Pred dopravnou nehodou bola
veselej povahy, pričom po nehode zostala utiahnutá, depresívna. Asi tri mesiace po nehode otehotnela
a 02.05.2001 sa jej narodilo dieťa J. Pred dopravnou nehodou si zarábala len príležitostne. Predávala na
trhu, v potravinách a podobne. Má neukončené stredné odborné učilište potravinárske, ktoré neukončila
z dôvodu, že brala drogy. Žalobkyňa si ani po nehode nedoplnila svoje vzdelanie. Pred nehodou bola

spoločenská, smiala sa, užívala si mladosť. Po nehode má depresie, je podráždená, má nevybitú
energiu, nevie, kde si ju má vybiť a ako si má vybiť, pretože nemôže skákať, behať, plávať. Plávať
nemôže z dôvodu, že dostáva kŕče do nohy, do bedrovej časti. Pred dopravnou nehodou plávala,
behávala, bicyklovala sa, všetko robila rekreačne. Momentálne si nemôže ani čokoľvek obliecť, nemôže
nosiť topánky na opätku. Z uvedeného dôvodu nosieva iba nohavice a obuté tenisky alebo šľapky.

Momentálne má už vodičský preukaz. Pracuje ako brigádnička v Kauflande pri pokladni. V čase výsluchu
sa liečila z užívania drog, užívala metadon. Žalobkyňa nebola uznaná invalidnou. Jej žiadosť bola
zamietnutá z dôvodu, že nemá odpracovaný dostatočný počet rokov. Nie je evidovaná na úrade práce.
Keď na úrad prišla v roku 2002 o barlách, tak jej povedali, že má prísť, keď bude zdravá. Pracovala
v minulosti brigádnicky, ale zvládala to tak na štyri hodiny denne. Ak dlhšie pracuje, má potom v noci

veľké bolesti.

17. Z výsluchu žalovaného v prvom rade súd zistil, že počas jazdy nebol pripútaný. V deň nehody ráno
okolo siedmej hodine užil metadon, ktorý mal predpísaný MUDr. Okruhlicom. Pracuje ako automechanik
spoločnosti Porsche Inter Auto.

18. Zo znaleckého posudku Martinskej fakultnej nemocnice Č.. XX/XXXX súd zistil, že v súvislosti s
úrazom u žalobkyne nastali zmeny zdravotného stavu: zlomenina strednej časti krčku stehnovej kosti s
posunom, zlomeniny krčku stehnovej kosti s posunom sú zaťažené komplikáciou avaskulárnej nekrózy
hlavy stehnovej kosti od 11 % do 50 %, zlomenina druhého a tretieho rebra vľavo bez posunu s

čiastočným vniknutím vzduchu do dutiny hrudnej, tento typ poranenia si nevyžaduje radikálnu liečbu
a pokiaľ obsah vzduchu nie je veľký, dôjde k spontánnemu vstrebaniu, zlomenina horného ramienka
lonovej kosti, odlomenie vnútorného výbežku dolnej časti ramennej kosti vľavo, pohmoždenie prednej
brušnej steny a mikroskopická prítomnosť krvi v moči.
V súvislosti s týmto úrazom u žalobkyne nastali zmeny zdravotného stavu, a to rozpad hlavice

krčku stehnovej kosti, protrahovaná zmiešaná úzkostne depresívna reakcia pri ťažkom poranení,
obmedzenie hybnosti lakťa ľahkého stupňa, skrátenie dolnej končatiny do 4 cm, trvalé poúrazové
poruchy krvného obehu, obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu - stredné, poúrazová atrofia stehnového
svalstva, obmedzenie poronácie a supinácie stredne ťažkého stupňa vľavo.
Ústav ohodnotil bolestné 833,5 bodmi za zlomeninu krčku st. kosti komplikovanú nekrózou hlavice,

pričom tu došlo k navýšeniu o 100 % za zlomeninu dvoch rebier, za poúrazový pneumotorax,
zlomeninu lonovej kosti s posunom, odlomenie epikondylu ramennej kosti, pomliaždenie brušnej steny,
pomliaždenie obličky s krvácaním, pričom druhú až siedmu položku navýšili o 50 %.Sťaženiespoločenskéhouplatneniaústavohodnotil1290bodmi,atopodľanasledovnýmpoložiek,pakĺb
stehnovej kosti v krčku, vážne duševné poruchy pri iných ťažkých poraneniach, obmedzenie hybnosti
lakťa ľahkého stupňa, skrátenie dolnej končatiny do 4 cm, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu

stredné, trvalé poúrazové poruchy krvného obehu, poúrazová atrofia stehnového svalstva, obmedzenie
pronácie a supinácie stredne ťažkého stupňa vľavo.

19. Z doplnku k znaleckého posudku Č.. XX/XXXX súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne zodpovedá
zraneniam, ktoré utrpela pri dopravnej nehode 21.07.2000 a ich následnému liečeniu. Nakoľko

žalobkyňa nepodstúpila definitívne ošetrenie - ondoprotézu pravého bedrového kĺbu, ktorá jej bola
navrhnutá v roku 2005, došlo k zvýrazneniu skrátenia a proximalizácie horného konca femoru, stehnovej
kosti ako aj k spotrebovaniu hlavice z 3,5 cm na 6 cm vpravo, čím došlo ku kompenzačnému
zošikmeniu panvy a aj skolióze chrbtice. Zároveň pretrváva obmedzenie hybnosti ľavého lakťa a ruky.
Skrátenie končatiny kompenzuje organizmus postupným vyosením a zošikmením panvy, následne
kompenzačne sa vyvíja patologická krivka chrbtice. Týmito kompenzačnými mechanizmami dochádza

k zvýšenému opotrebovaniu váhonosných ako aj malých kĺbov. Preto bola žalobkyni 27.06.2005
indikovaná endoprotéza bedrového kĺbu, avšak žalobkyňa navrhovanú operačnú liečbu neakceptovala
a došlo k výraznému skratu pravej dolnej končatiny. Dopravná nehoda mala nepriaznivé dôsledky
na životné úkony žalobkyne, nakoľko pri zlomenine krčka pravej stehnovej kosti došlo postupne k
skráteniu dolnej končatiny o 6 cm, obmedzeniu rozsahu hybnosti v pravom bedrovom kĺbe. Na základe

skratu pravej dolnej končatiny musela žalobkyňa upraviť svoj spôsob života. Žalobkyňa je čiastočne
obmedzená vo svojej aktívnej účasti na rodinnom a spoločenskom kultúrnom živote. Na základe
vyšetrenia z 20.05.2004 bola informovaná a zároveň indikovaná k totálnej náhrade bedrového kĺbu
vpravo, čím by boli vytvorené podmienky na plné zaradenie v rodinnom, spoločenskom a kultúrnom
živote. Navrhovaný termín operačného riešenia však žalobkyňa neakceptovala, a preto bola z čakacej

listiny vyradená. Žalobkyňa môže vykonávať povolanie sedavého charakteru.

20. Čo sa týka psychického stavu žalobkyne, u menovanej je prítomná diagnóza - protrahovaná
zmiešaná úzkostne depresívna reakcia t.č. klinicky menej vyjadrená ako pri vykonaní znaleckého
posudku v roku 2004. Pretrvávaním symptomiky zohrávajú rolu telesné dôsledky havárie, odďaľovanie

operačného zákroku a možné epytýmy na mechanizmy súvisiace s odškodnením za sťaženie
spoločenského uplatnenia a žiadosť o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť. Protrahovaná zmiešaná
úzkostne depresívna reakcia žalobkyne je dôsledkom dopravnej nehody. Iné skutočnosti v živote
pacientky, ako napríklad nezamestnanosť, ako aj iné zdravotné problémy žalobkyne ako syndróm
závislosti od heroínu u akcentovanej osobnosti mohli a môžu zohrávať patoplastickú rolu. Žalobkyňa

pred nehodou sa liečila na diagnózu syndrómu závislosti od heroínu. V čase nehody abstinovala od
heroínu asi štyri roky aj za pomoci pravidelného podávania metadonu. Po nehode žalobkyňa dodržiavala
absenciu od heroínu, t. č. aj bez podávania metadonu. Dopravná nehoda nepriaznivo ovplyvnila
spoločenské a pracovné uplatnenie žalobkyne, čiastočne vzdelávacie aktivity, ako aj aktivity vo voľnom
čase, ako napríklad šport, turistika, čo má dopad aj na pretrvávanie protrahovej úzkostne depresívnej

reakcie.

21. Z doplneného znaleckého posudku ďalej súd zistil, že pokiaľ žalobkyňa brala metadon, tak chodila
do centra, kde bola raz za čas videná psychológom alebo psychiatrom. Tieto stretnutia sa jej zdali
formálne, preto svojho rajónneho psychiatra nenavštevovala. Viackrát sa snažila pracovať, napr. strážila

dieťa susedke. Boli aj pokusy o skutočné zamestnanie. Robila napríklad nejaký čas predavačku v
Kauflande. Rozmýšľala aj o dokončení strednej školy, ale to by ju tá škola musela baviť. V Kauflande
mala opakované konflikty počas dvoch, troch mesiacov, čo tam robila, lebo nemá rada, keď sa nad ňu
vyvyšujú. Vie povedať pravdu do očí aj podriadeným. Okrem toho tam bola aj malá výplata. Poobedné
zmeny jej nevyhovovali, aj preto to tam ukončila. Chcela si strednú školu dokončiť, čo pre drogy

nedokončila a vyučiť sa za cukrárku, ale nebavilo ju to, takže tam nakoniec nešla. Asi štyri roky
bola nezamestnaná. Teraz od začiatku septembra robí osobnú asistentku chorému asi osemročnému
chlapcovi. Vo voľnom čase rada jazdí autom, lúšti krížovky a venčí psa. Aj plávaniu by sa rada venovala,
ale nie je s kým. Havária sa pripomenie už len vtedy, keď vidí nejakú haváriu, ale tá jej vlastná havária
bude už s ňou stále, keď šoféruje sama, je si istejšia, keď šoféruje niekto, čo sa za volantom frajerí, tam

ho už uzemní. O vlastnej havárii sa jej už nesníva. Chuť do života, optimizmus má, veď má aj dieťa.
Verí, že aj psychika sa ešte zlepší. K tomu by potrebovala najmä úspešnú operáciu. Verí, že po tej by ju
už nič neobmedzovalo. Operáciu odďaľuje i to, že nemá dosť peňazí na opravu zubov a k hocijakému
zubárovi nechce ísť.Z vyjadrenia k znaleckému posudku primára MUDr. L. Nečasa zo dňa 22.08.2011 súd zistil, že
bolestné celkovo hodnotí sumou 469 bodov za položky zlomenina krčku stehennej kosti komplikovaná
nekrózou hlavice, zlomenina dvoch rebier, poúrazový pneumotorax, zlomenina lonovej kosti s posunom,

odlomenie epikondylu ramennej kosti, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie obličky s krvácaním,
pričom prvú položku zvýšil o 100 % a ostatné o 50 %, takže celkový počet bodov, ktorým ohodnotil znalec
bolestné je 833,50 bodov + 30bodov za rozsiahlejšiu incíziu za účelom odstránenia osteosyntetického
materiálu.

22. Rešpektujúc pokyn Krajského súdu, súd z dôvodu odstránenia rozporu medzi bodovým hodnotením
uvedeným v posudku MUDr. Mariána Šajtera a v znaleckom posudku Martinskej fakultnej nemocnice,
súd nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Z posudku Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. (ďalej len Inštitút) č. XXX/XXXX súd ako aj z výsluchu MUDr. Gémeša a MUDr. Kollára
zistil, že nie je možné akceptovať posudok MUDr. Šajtera, nakoľko v zdravotnej dokumentácii sa
nenachádzajú údaje o zraneniach, ktoré MUDr. Šajter uvádza, a to: zlomenina 4 rebier, otras mozgu

II. stupňa, šok ťažkého stupňa. Naopak, v znaleckom posudku vypracovanom Martinskou fakultnou
nemocnicou (z ktorého vychádzal aj súd prvého stupňa vo svojom v poradí prvom rozsudku), súd
uvedenévšetkyobjektívnezaznamenanéporaneniaužalobkyni.Doposudkuniejezahrnutébolestnéza
operáciu, ktorá v čase vypracovania posudku ešte nebola vykonaná. Čo sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia to bolo v čase vypracovania posudku Martinskej fakultnej nemocnice iné, ako je v súčasnosti,

a preto je hodnotenie uvedené v kontrolnom znaleckom posudku iné najmä z dôvodu, že medzičasom
bola vykonaná operácia, ktorá zmenila rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyni.

23. U žalobkyni Inštitút zistil: dĺžka dolných končatín DSM 92,5 vľavo, 91 vpravo, DUM 100 vľavo,
99 vpravo. Pravý bedrový kĺb flexia do 100 stupňov intrarotácia 40 stupňov, extrarotácia 30 stupňov,

abdukcia a addukcia plná. Jazvy po operáciách v rozsahu 15 centimetrov na laterálnej strane pravého
stehna, prítomná hypotrofia svalstva stehna oproti druhej strane - 2 cm; bez známok porúch krvného
a lymfatického obehu. Prítomná ľavostranná lumbálna thorakálna skolióza prechádzajúca až do oblasti
Th-C prechodu s mierne vystupujúcou ľavou lopatkou. Ide o reaktívnu skoliózu pop nerovnomernom
zaťažovaní dolnej končatiny po úraze so skrátením 5 až 6 cm. Rozvíjanie hrudníka primerané, bez

akýchkoľvek známok asymetrie a obmedzenia. Ľavý lakeť - obmedzenie hybnosti - flexia do 120
stupňovextenziasdeficitom10stupňovpronosupináciapredlaktiaobmedzenáomenejakojednutretinu
rozsahu.

24. Žalobkyňa pochádza zo slabých sociálnych pomerov, disharmonického rodinného prostredia. V jej

príbuzenstve sa vyskytla mnohonásobná hereditárna neuropsychiatrická záťaž, jej biologický otec bol
etylik a agresor s poruchou osobnosti, jej nebohý brat bol etylik, polytoximan a agresor, bol opakovane
trestne stíhaný a vo výkone trestu, jej matka je etylička, jej syn je v liečbe detského psychiatra pre
hyperaktivitu a poruchy správania, absolvoval aj pobyt v reedukačnom ústave, taktiež sa vyskytol
etylizmus u otcovho brata a starý otec z otcovej strany suicidoval. Počas základnej školskej dochádzky

dosahovala priemerný prospech, na 2. stupni školy mala opakovanie znížené známky zo správania.
Nastúpila na strednú školu potravinársku, v 2. ročníku bola vylúčená pre absencie. Niekoľko mesiacov
pracovala v Kauflande, prácu zanechala, lebo ju nebavila. Následne bola nezamestnaná, z evidencie
úradu práce bola vyradená pre nespoluprácu, odvody neplatila, viac rokov sa nechala vydržiavať.
Neskôr popri dlhodobej nezamestnanosti sporadicky brigádovala. Invalidný dôchodok jej nebol priznaný,

nakoľko nemala odpracované roky. Približne posledné 4 roky pracuje ako osobná asistentka chlapca
trpiaceho aspergerovým syndrómom, práca ju nebaví a vnútorne nenapĺňa. Býva s asi o 2 roky starším
druhomvjeho2apolizbovombyte.Druhpracujeakoautomechanik,jetoxikomanabstinujúciodopiátov.
Ich vzťah je dlhodobo disharmonický. Majú aj finančné problémy. Zo vzťahu pochádza štrnásťročný
syn, ktorý dosahuje podpriemerný prospech a vyskytujú sa u neho problémy so správaním. Trestne

stíhaná ani priestupkovo riešená nebola, je držiteľkou vodičského oprávnenia od roku 2005, šoféruje bez
problémov. Od veku 12 rokov fajčí tabakové cigarety, je konzumentka alkoholických nápojov, posledné
roky pije 1 krát týždenne, preferuje destiláty, tolerancia je vyššia. Jedná sa o škodlivé užívanie alkoholu,
bez známok závislosti. Prvé kontakty s drogami mala vo včasnej puberte, následne pravidelne fajčila
canabis, opiáty a zneužívala medikamenty, približne po roku prešla na vnútrožilovú aplikáciu opiátov

s denným užívaním, stimulaciá užívala s nižšou frekvenciou. V roku 1995 absolvovala dvojmesačný
resocializačný pobyt, v roku 1996 odvykaciu liečbu, ktorú ukončila predčasne, v rokoch 1999 a 2002
krátkodobé detoxikačné pobyty. Liečba bola neúspešná, obdobia abstinencii krátke. V období pred
úrazom bola u nej popisovaná toxikomanická depravácia osobnosti s nezrelosťou, nízkou frustračnoutoleranciou a nivelizáciou záujmov. Po predmetnom úraze v období hospitalizácie začala neoficiálne
užívať metadon. Oficiálna odvykacia metadonová liečba bola zahájená vo februári 2002. Psychiatrické
a psychologické vyšetrenia v tom čade konštatovali závislosť od opiátov, slabú závislosť od nikotínu a

neprítomnosť závislosti od alkoholu. Iné duševné poruchy neboli zistené.

25. Pri predmetnom úraze ako devätnásťročná utrpela viaceré vážne telesné poranenia, ktorých
liečba bola dlhodobá, a ktoré u nej zanechali trvalé telesné následky. Vodičom vozidla a zároveň
vinníkom nehody bol jej druh. Na samotný náraz pri nehode má stratu spomienok. Čo sa týka

poúrazových duševných porúch, psychiatricky liečená napriek opakovaným odporúčaniam nebola,
psychiatrické vyšetrenia boli vykonané z posudkových dôvodov. Vlastným klinickým vyšetrením boli
zistené osobnostné prvky emočnej nestability zníženej frustračnej tolerancie a tolerancie záťaže so
zvýšenou pohotovosťou k poruchám adaptácie v zmysle dekompenzácii a emočných rozlád (úzkostne
depresívnych, dysforických) pri anamnéze dlhodobého výskytu vážnych poúrazových telesných ťažkostí
(bolesti, poruchy schôdze, obmedzenie hybnosti a podobne), chronického únavového syndrómu (pri

chronickej hepatitíde C), dlhodobých rodinných a matrík nominálnych problémoch - nasadajúce na
bázu predúrazovo disharmonicky sa vyvíjajúcej, nediferencovanej, maladjustovanej a toxikomanicky
depravovanej osobnosti.

26. Inštitút v kontrolnom znaleckom posudku ustálil hodnotenie bolestného za úraz nasledovne:

zlomenina krčku stehennej kosti vpravo, komplikovaná nekrózou hlavice (položka 183c) - 260 bodov
(+100% zvýšenie), zlomenina 2 rebier (položka 81b) - 30b (+ 50 zvýšenie), poúrazový pneumothorax
(položka 86b) - 40b (+ 50% zvýšenie), zlomenian lonovej kosti s posunom (položka 111d) - 60b (+
50% zvýšenie), odlomenie epikondylu ramennj kosti vľavo (položka 139d - 37,50b (+ 50% zvýšenie),
pomliaždenie brušnej steny (položka 87) - 22,50b (+ 50% zvýšenie), pomliaždenie obličky s krvácaním

(položka 91) - 19b (+ 50% zvýšenie), operácia zo dňa 20.09.2001 - 35b, operácia dňa 02.07.2012 - 180b
(+100% zvýšenie).

27. Inštitút nehodnotil skrátenie dolnej končatiny, nakoľko ide o skrátenie do dvoch centimetrov, čo v
tabuľkách predstavuje 0 bodov. Skrátenie oproti predchádzajúcemu hodnoteniu trvalých následkov sa

zmenilo operáciou, a to implantáciou totálnej endoprotézy; nehodnotil ani trvalé poúrazové poruchy
cievneho a lymfatického obehu, nakoľko takýto nález objektívnym vyšetrením nezistil a v zdravotnej
dokumentácii sa nenachádza záznam o chronickej liečbe takejto komplikácie. Pri návrhu bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho u duševných porúch zohľadnil aj s
predmetným úrazom nesúvisiace viaceré (predúrazové a poúrazové) negatívne faktory majúce vplyv

na výsledný stav.

28. Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, inštitút ustálil hodnotenie nasledovne:
Obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vpravo ťažkého stupňa (položka 391c) - 300b, vážne duševné
poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (položka 252) - 112,50b, obmedzenie

hybnosti ľavého lakťa ľahkého stupňa (položka 333a) - 25b, obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia
vľavo ľahkého stupňa (položka 336a) - 25b, poúrazová hypotrofia svalstva pravej dolnej končatiny na
stehne (položka 426a) - 25b.

29.Pokiaľideoodporučenieimplantáciitotálnychprotéz,vdanomprípadepoúrazových,zmedicínskeho

hľadiska sa berie do úvahy množstvo faktorov. Donedávna platila zásada, že implantácia totálnej
protézy by mala byť vykonaná v čo možno najneskoršom vekovom období, hlavne vzhľadom na časový
faktor možného zlyhania protézy a komplikácie narastajúce vekom, preto je v tomto prípade úplne v
súlade s medicínskymi poznatkami v danom čase, že žalobkyňa odkladala pripadnú implantáciu totálnej
endoprotézy čo najdlhšie. V súčasnosti nie je možné stanoviť žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by

nasvedčovala tomu, že v prípade skoršieho perovania, by bol výsledok lepší. Súčasný stav v oblasti
pravého bedrového kĺbu možno možno označiť za veľmi dobrý.

30. Z výsluchu znalca MUDr. Kollára súd zistil, že úraz s vážnymi trvalými následkami, ktoré mal
a má nepriaznivý dosah na žalobkynin psychický stav, ale čo sa týka spoločenského uplatnenia vo

vzťahu k psychickým poruchám, tak nezistil nepriaznivý dosah na pracovný, spoločenský a rodinný
život, vyplývajúci priamo zo samotného úrazu, ktorý bez akýchkoľvek pochybností má nepriaznivý
dosah na jej psychický stav. Sú u nej dané aj iné faktory, ktoré nesúvisia priamo úrazom. V zdravotnej
dokumentácii z čias predúrazových boli popisované toxikomanické zmeny osobnosti, ktoré nijakonesúviseli s úrazom, po úraze chronický vírusový zápal pečene, ktorý má nepriaznivý vplyv na psychický
stav a celkovú výkonnosť organizmu. Taktiež partnerské problémy a rodinné problémy sa spolupodieľajú
na duševných ťažkostiach poškodenej. Žalobkyňa mala absolvovať psychiatrickú liečbu, ktorá bola

opakovane odporúčaná, napriek tomu boli realizované doteraz len štyri psychiatrické vyšetrenia a všetky
len z posudkových dôvodov, nie teda z dôvodu liečby. Pokiaľ ide o položku 252, tu znalec pri ustálení
bodového hodnotenia skúmal, nepriaznivý dosah duševnej poruchy na osobný, rodinný, pracovný a
spoločenský život žalobkyne. Žalobkyňa z dôvodu duševných porúch nebola práceneschopná alebo
invalidná, takisto jej rodinný život nezlyhával z dôvodu duševných porúch, resp. nie je to preukázané.

Rovnako je to aj v prípade spoločenského života. Pokiaľ ide o osobný život, tam treba pripustiť, že úraz
resp. duševné poruchy súvisiace s úrazom mali vplyv na jej osobný život.
Z výsluchu MUDr. Gémeša súd zistil, že položku 385b neuvádzal nakoľko operáciou bol pakĺb
odstránený, čiže nemôže hodnotiť to, čo neexistuje v trvalých následkoch. Pakĺb je nahradený protézou.
Pokiaľ ide o údajné poruchy cievneho a lymfatického obehu, v zdravotnej dokumentácii nie je tento
fakt objektivizovaný. Žalobkyňa sama uviedla, že nebola liečená na opuch končatín a ani v zdravotnej

dokumentácii sa takýto nález nenachádza, ani záznamy o tom, že používala lieky, používala pomôcky
indikujúce, že takýto stav tam bol.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

31. Podľa § 2 ods. 1 až 3 vyhlášky 32/1965 Zb. účinnej ku 21.07.2000, odškodňovanie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Odškodnenie za bolesť nepatrí:

a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu,
b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani
objektívne zistiť,
c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
Odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.

32. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb. účinnej k 21.07.2000, sťaženie spoločenského uplatnenia
sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí

byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

33. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky 32/1965 Zb. účinnej k 21.07.2000, ak spoločenské uplatnenie občana
bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré

vzniknú v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu
predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského
uplatnenia už poškodený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví,
ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho
terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

34.Podľa§6ods.2vyhlášky32/1965Zb.účinnejk21.07.2000,sumazodpovedajúcazákladnémupočtu
bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú
v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť

uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

35. Podľa § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky 32/1965Zb., účinnej k 21.07.2000, výška odškodnenia za bolesť a

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk.V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v dôsledku nehody zo
dňa 21.07.2000 utrpela početné poranenia, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a následnú liečbu.

37. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala 40 násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzajúc z bodového hodnotenia vypracovaného MUDr. Šajterom - 1955

bodov x 60 Sk x 40, t.j. sumy 4.692.000 Sk. Neskôr na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala o odškodnenie za bolesť vo výške 60.192,19 eur, pričom vychádzala z bodového
hodnotenia 863,50 bodov x 60 Sk x 35 násobok a za sťaženie spoločenského uplatnenia 89.922,32
eur vychádzajúc z bodového hodnotenia 1290 bodov x 60 Sk x 35 násobok. Žalobkyňa vychádzala
z posudku Martinskej fakultnej nemocnice, ktorá ohodnotila bolestné počtom bodov vo výške 833,50
bodov + 30 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1290.

38. Občiansky zákonník v § 444 priznáva jednorazové odškodnenie vytrpených bolestí a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Vyhláška číslo 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa
poskytne odškodnenie bolesti a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na

náhraduzabolesťniejepodmienenépriznanímnárokuzasťaženiespoločenskéhouplatneniaanaopak.
Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad
stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

39. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje podľa predpisov

platných v čase, kedy došlo k poškodeniu zdravia, t.j. podľa vyhlášky 32/1965 Zb. V zmysle
citovanej vyhlášky je možné zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému bodovému hodnoteniu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia v dvoch prípadoch. Jednak je to zvýšenie lekárom až na
dvojnásobokvprípade,žesapoškodenýnemôžeuplatniťvrodinnom,politickom,kultúrnomašportovom
živote, v prípade obmedzenia voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (§ 6 ods. 2 vyhlášky 32/1965

Zb.) a jednak ide o zvýšenie súdom z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky 32/1965
Zb.).

40. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnená určená na základe celkového
bodovéhoohodnoteniastanovenéholekáromužsamaosebepredstavujenáhraduzanásledkyškodyna

zdraví, ktoré sú trvalého charakteru a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného
v živote a v spoločnosti. Predpokladom primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného na základe
bodového ohodnotenia v lekárskom posudku v zmysle ustanovenia k § 7 ods. 3 vyhlášky je existencia
takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že práve vzhľadom k uplatneniu poškodeného v živote
a v spoločnosti, napríklad pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu

povolania alebo prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom i s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na
zdraví i na jeho predpokladanom uplatnení v živote, nemožno obmedzenie poškodeného vyjadriť len
základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia. (porov. stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 12. 01. 2011, M. XXX/XXXX, publikované pod č. XX/

XXXX Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

41. Súdom potom prináleží aby po zhodnotení dôkazov znaleckým posudkom, ak ním uvádzaných
skutočností okolnosti s prihliadnutím ku všetkému čo v konaní vyšlo najavo, sám v zmysle ustanovenia
§7 ods. 3 vyhlášky zvážil, či posudzovanú vec považuje z hľadiska výšky odškodnenia bolesti za prípad

hodný osobitného zreteľa a v kladnom prípade, aké zvýšenie považuje za primerané (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu zo dňa 7. 4. 2011, sp. zn. XX M. XXXX/XXXX, publikovaný v Souboru civilních
rozhodnutí pod M. XXXX).

42. Rovnako tak odškodnenie bolesti už samé osebe v základnej výmere predstavuje náhradu za

nepriaznivénásledkypoškodeniazdraviaspočívajúcevovytrpenejbolesti.Okolnosti,žetaktostanovená
výška náhrady nevystihuje extrémnu intenzitu bolesti, možno potom premietnuť do prípadnej aplikácie
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky a do mimoriadneho zvýšenia náhrady (porov. napr. rozsudok
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 5. 2013, sp. zn. XX M. XXXX/XXXX, publikovaný v časopise Soudnírozhledy č. 10/2013, s. 360, alebo uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 31. 3. 2010, sp. zn. XX M. XXXX/
XXXX, publikované v Souboru civilních rozhodnutí pod C 8370).
43. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením,

odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody.
44. V prípadoch hodných osobitného zreteľa nemôže ísť o bolesť vznikajúcu zo zmien už predtým
existujúcich. To znamená, že v danom prípade žalobkyňa musí trpieť zdravotnými problémami, ktoré
by inak nemala, ak by nedošlo k dopravnej nehode a zároveň musia byť takého rozsahu a intenzity, že
prípad možno považovať za výnimočný t.j. hodný osobitného zreteľa. Ako už bolo spomenuté, pojem

„hodný osobitného zreteľa“ je pojmom neurčitým, bez jednoznačného obsahu, čo umožňuje a zároveň
ukladá súdu hodnotiť každý prípad osobitne, v závislosti od konkrétnych okolností. V zmysle doterajšej
praxe súdov za prípad hodný osobitného zreteľa v prípade zvýšenia odškodnenia za bolesť sa považuje
stav, resp. liečba, ktorú sprevádzali zvlášť mučivé stavy pacienta, bolesť tak intenzívna, že to pacientovi
spôsobovalo mučivé útrapy.
Úvaha súdu o primeranom zvýšení náhrady, a to ako v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia,

tak pri odškodňovaní vykúpenej bolesti, vychádza jednak z konkrétnych individuálne určených okolnosti
posudzovanej veci jednak zo všeobecných skúseností súdu s prihliadnutím k iným prípadom podobného
druhu (porov. odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska a napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 21.
10. 2010, sp. zn. XX M. XXXX/XXXX).

45. Súd poukazuje na niektoré rozhodnutia iných súdov v Slovenskej republike. Tieto rozhodnutia
nemajú charakter dôkazov, preto ani neboli oboznamované počas konania. Ich zmyslom je poukázať
na doterajšiu prax súdov pri riešení obdobných prípadov, z ktorých súd podporne vychádzal pri svojich
úvahách týkajúcich sa zvýšenia bolestného, a výšky zvýšenia.

Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2013, sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
Žalobkyňa v dôsledku úrazu utrpela zranenia: - polytraumatizmus - otras mozgu 1. stupňa - podvrtnutie
krčnej chrbtice - oderky a pomliaždenie steny hrudnej najmä vľavo - pomliaždenie ľavej driekovej oblasti
s krvácaním do moču - zlomeniny oboch ramienok lonových kostí obojstranne - zlomenina acetabula -
spodiny a okraja kĺbnej jamky bedrového kĺbu s vykĺbením hlavy ľavej stehennej kosti.

„V doplnenom znaleckom posudku znalec bolestné obodoval počtom bodov 945, keď k pôvodne
obodovaným zraneniam (457,5 bodov) pripočítal bolestné za operáciu - implantáciu TEP a poškodenie
stehenného nervu vľavo, podľa zákona 32/1965 Zb. Prílohy A I. Ods. 9.: čl. 183c - zlomenina krčka
stehnovej kosti komplikovaná nekrózou hlavice - 260 bodov + zvýšenie podľa A I. čl. 6c, za operačný
výkon - 130 bodov, spolu 390 bodov čl. 232c - poranenie periférneho nervu úplné prerušenie ľ.n.

femoralis - 130 bodov, 3-iny bodového hodnotenia za 232c - 97,50 bodov = spolu - 487,50 bodov.“
„(...) u niektorých položiek boli naplnené taxatívne dôvody pre zvýšenie bolestného, jedná sa o pol. č.
112e a 112a, 183c. Zvýšenie vyplýva zo znaleckého posudku. Bolestivejší spôsob liečby u navrhovateľky
spočíval v nutnosti navŕtať cez zdravú kosť ľavej dolnej končatiny Kirschnerovu extenziu, napolohovať
končatinu a zavesiť na extenziu závažie o hmotnosti 1/5 až 1/7 váhy tela.“

Súd priznal žalobkyni dvojnásobné zvýšenie bolestného.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2012, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX.
„Poranenie oblasti pravého bedrového kĺbu znamená akceleráciu degeneratívnych zmien tohto kĺbu,
ktoré v priebehu niekoľkých rokov, resp. v priebehu niekoľkých desiatok rokov vyústia v nutnosť

implantácie totálnej endoprotézy. Zmena dynamiky chôdze negatívne vplýva na degeneratívne zmeny
osového aparátu chrbtice, chronický zápal kostnej drene predstavuje neustálu hrozbu septických
komplikácií pri minimálnom oslabení obranyschopnosti organizmu. Bolesť, ktorú navrhovateľka pri
úraze vytrpela, možno zaradiť do oblasti 4. až 5. bodu. Pokiaľ išlo o liečbu navrhovateľky, táto si
vyžiadala mimoriadne bolestivé spôsoby, najmä opakované intravenózne a intramuskulárne injekcie

(niekoľko sto), kanylácie ciev, infúzie, transfúzie, opakované zákroky vyžadujúce celkovú anestézu
alebo výraznú analgézu, drobnejšie opakované preväzy a operačné zákroky. Výrazne bolestivá bola aj
rehabilitácia. Celkový stav navrhovateľky bol tiež komplikovaný infekciou. Krátko po dopravnej nehode
bola navrhovateľka rozsahom poranení ohrozená na živote a v prípade, ak by jej nebola poskytnutá
adekvátna starostlivosť, bola by zomrela.“

„(...)navrhovateľka v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, vytrpela bolesti
na prahu 5. stupňa podľa stupnice stanovenej Svetovou zdravotníckou organizáciou, resp. že pri liečbe
navrhovateľky bolo aplikovaných niekoľko sto intravenóznych a intramuskulárnych injekcií, kanilácia
ciev, infúzie, transfúzie (...). Navrhovateľka v súvislosti s dopravnou nehodou síce utrpela viacero (ajzávažných) zranení, ale tieto nemožno hodnotiť ako zranenia obzvlášť vysokého stupňa, ku ktorým v
iných životných situáciách dochádza (napr. rozdrvenie miechy, trieštivé zlomeniny hrudných stavcov,
v ktorých prípadoch poškodená osoba prežíva mučivé útrapy v dôsledku dlhodobej fixácie tela a tiež

podobné mučivé útrapy pri náročných rehabilitáciách). Na základe týchto skutočností a právnych úvah
odvolací súd považoval za primerané 7-násobné zvýšenie bolestného.

Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 18.12.2013, sp. zn. XXC/X/XXXX, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.11.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX

Navrhovateľ utrpel nasledovné poranenia - otras mozgu, zlomenina krčka stehnovej kosti vpravo,
trieštivá zlomenina ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomenina III. a IV. rebra vľavo s
posunom úlomkov, zlomenina priečnych výbežkov štyroch driekových stavcov L1-L4 vľavo, takmer
úplné odtrhnutie ušnice vľavo. Absolvoval tieto operácie: 1. 5.9.2000 operácia pravého bedrového kĺbu
- napravenie postavenia úlomkov krčku stehnovej kosti a ich fixácia pomocou kovového materiálu,

operačná rana kľudná. Zlomenina kľúčnej kosti bola riešená konzervatívnym spôsobom, hospitalizácia
trvala 24 dní do 28.9.2000. Pri prijatí nebol v bezvedomí, na okolnosti si pamätá, mierne dezorientovaný
v rámci traumatického šoku. Prepustený v dobrom stave. 2. Hospitalizovaný 15.1.-16.3.2001 60 dní kvôli
komplikáciihojeniazlomeniny,operovaný16.1.2001preinfekciuvmiesteranyhojenia,kovovýmateriálz
rany vytiahnutý, rana dôkladne vyčistená a do jej hĺbky vložené antibiotické guličky za účelom vyliečenia

infekcie. Dôsledkom tejto komplikácie bolo obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu o polovicu,
rana kľudná a zhojená. 3. Hospitalizácia 24.7.2001 - 31.8.2001 35 dní, operácia 27.7.2001 - vybratie
odumretých častí kosti (hlavica stehnovej kosti v dôsledku komplikácie hojenia zlomeniny), ľavý bedrový
kĺbtýmbolúplneznehodnotený.Možnosťchôdzelensnemeckýmibarlamibezakejkoľvekzáťažepravej
dolnej končatiny. Končatina sa skrátila o 2 cm, oslabila sa sila svalov lýtka a stehna. Operácia bez

komplikácií, pooperačný priebeh bez závažných komplikácií. 4. Intenzívna rehabilitačná liečba v NRC
Kováčová 3.10.2001 - 5.12.2011 na reedukáciu chôdze s francúzskymi barlami, posilnenie svalstva a
zlepšenie hybnosti v oblasti pravého bedrového kĺbu. Pre výrazný skrat nohy o 4 cm a krokovú arytmiu
podlepenie 3cm vložky. Prepustený v zlepšenom stave, chôdza s 2 FB s povolenou 1/3 záťažou. 5.
Hospitalizovaný 10.2.2003 - 28.2.2003 18 dní, operovaný 17.2.2003 - implantácia totálnej endoprotézy

bedrového kĺbu, t.j. celokovovej náhrady celého kĺbu. 6. Hospitalizovaný 20.2.2003 - 12.3.2003 na
rehabilitačnej liečbe, ktorá bola nekomplikovaná, stav zlepšený, subjektívne bolesti nemá, zvýšená
hybnosť, v stabilizovanom stave prepustený. 7. Hospitalizovaný 23.10.2003 - 19.11.2003 v kúpeľoch
Bojnice, zvýšená flexia kĺbu, lýtko voľné, nebolestivé, odporúčanie fyzikálna liečba, cvičenie, plávanie.
Súčasný stav: kríva na pravú nohu, inak bez opuchu, svalstvo lýtka a stehna menej vyvinuté oproti

ľavej nohe, hybnosť kĺbu obmedzená o 1/3-inu, pravá noha skrátená o 4,5 cm, používa ortopedický
podpätok. 2) Hodnotenie bolestného: 183c zlomenina krčka stehennej kosti komplikovaná odumretím
hlavice - 260 bodov, 183c - totálna endoprotéza bedrového kĺbu pre zlomeninu krčka stehnovej kosti
komplikovanej nekrózou hlavice -3/4-iny 195 b, 106c zlomenina viacerých výbežkov stavcov ?-iny 45 b,
82a zlomenina 2 rebier s posunkom úlomkov 3/4-iny 45 b, 57 čiastočné odtrhnutie ušnice s potrebou

plastického operačného prišitia 3/4-iny 11,25 b, 134c zlomenina kľúčnej kosti s posunutím úlomkov ?-iny
26,25 b, 223b otras mozgu stredného stupňa 3/4-iny 45 bodov, 239 dvakrát reoperácia pre komplikáciu
pôvodnej zlomeniny 3/4-iny, 2krát 26,25 b - 52,5 b, spolu 680 bodov. Podľa čl. A.I.7 pri súbehu dôvodov
pre zvýšenie bodového hodnotenia znalec navrhol položky 183c a 57 zvýšiť na dvojnásobok (infekcia
rán, predĺženie doby liečenia, kvôli poškodeniu bolestivejší spôsob liečby a opakované operácie), spolu

po zvýšení 951,25 bodov.
Súd pri posúdení mimoriadneho zvýšenia bolestného zobral do úvahy tieto skutočnosti: 1) 7 položiek
znalec ohodnotil maximálnou sadzbou - 183c Zlomenina krčka, 113e Pomliaždenie ramena, 134c
Zlomenina kľúčnej kosti, 246b šok stredného stupňa, 162 Hlboká rana dolnej končatiny, 174b
Odstránenie nekrotickej hlavice a 183b Aplikácia totálnej endoprotézy. 2) Tri z položiek znalec zvýšil

v rámci svojej kompetencie - 183c o 180 bodov, 174b o 45bodov a 183b o 90 bodov. 3) Početnosť
poranení, ktoré navrhovateľ utrpel súčasne a ktoré súčasne (aj keď niektoré jednotlivé len ľahšie) musel
znášať a podrobovať sa ich liečbe. 4) Početnosť zákrokov, najmä pokiaľ ide o zlomeninu krčka. 5) Súd
zobral do úvahy aj tie okolnosti, ktoré pri svojom zvýšení 3 položiek uvádzal znalec: Pri položke 183c
- súbeh dôvodov - operačný zákrok, komplikácia liečby infekciou kosti, komplikácia liečby po podaní

antibiotík - dlhodobé poškodenie pečene, bolestivý spôsob liečby, opakované infúzie a transfúzie krvi,
preplachová drenáž. Pri položke 174b - operačný zákrok spojený s opakovaným podávaním infúzií a
transfúzií krvi, bolestivý spôsob liečby. Pri položke 183b - pri operačnom výkone opakované podávanie
infúzii a transfúzii krvi, bolestivý spôsob liečby. 6) Konštatovanie znalca, že Bolesť sa dostavuje aj počasrehabilitácie, navrhovateľ sa počas liečby pohyboval len pomocou bariel a nemohol plne zaťažovať
končatinu - to trvalo od úrazu až do mája 2003.
Navrhovateľ mal pred začatím konania vyplatených 37.050,- Sk. Mal uhradené o 24.993,24,- Sk

nad rámec základného ohodnotenia (ale zvýšeného samotným lekárom). Úhrada ešte dvojnásobku
bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky súd považuje za adekvátne konkrétnemu prípadu. Je potrebné
si uvedomiť, že suma 37.050,- Sk ako odškodnenie bolestného vyjadruje len zodpovednosť odporcu za
túto škodu. 100% suma odškodnenia, z ktorej súd vychádzal je 5 násobok tejto sumy - 185.250,- Sk.
Z fyzického hľadiska mala nehoda u žalobkyne najzávažnejšie následky pre zlomeninu krčka stehnovej

kosti. V dôsledku toho došlo u žalobkyne k skráteniu dolnej končatiny o 6 cm, zošikmeniu panvy
a skolióze chrbtice. Žalobkyňa bola hospitalizovaná 21.07.2000 (v Piešťanoch). Od 22.07.2000 do
01.08.2000 v Bratislave, kde bola vykonaná operácia, repozícia a osteosyntéza 2 skrutkami. Po operácii
bola postupne vertikalizovaná a nacvičovala chodenie o dvoch nemeckých barliach. Počas liečby
však bola napriek poučeniu nedisciplinovaná, zaťažovala operovanú dolnú končatinu. Následne bola
vyšetrená 3x v priebehu októbra 2000, 1x v novembri 2000, 1 x v januári, 2001, februári 2001, máji 2001,

auguste 2001 Žalobkyňa bola opakovane operovaná a hospitalizovaná. Počas liečby v nemocničných
zariadeniach a aj v domácom liečení trpela silnými bolesťami.

46. Už základné odškodnenie bolesti zahrnuje nielen primárne poškodenie zdravia, ale i následné
bolestivé zdravotnícke zákroky, a zohľadňuje i náročnosť spôsobu liečenia. Žalobkyňa podstúpila

bolestivú konzervatívnu liečbu, neskôr operačný zákrok v rokoch 2001 a 2012.

47. Žalobkyňa sa domáhala mimoriadneho odškodnenia vo výške 60.192,19 eur, ktoré má predstavovať
35 násobok odškodnenia podľa základného bodového hodnotenia bolesti. Tu je potrebné zopakovať,
že žalobkyňa vychádzala z posudku Martinskej fakultnej nemocnice, ktorá ohodnotila bolestné počtom

bodov vo výške 833,5 bodov + 30 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom bodov
1290. S ohľadom na ďalšiu podstúpenú operáciu v roku 2012 Inštitút ustálil výšku bodového hodnotenia
bolestného na 1228,5 bodov. Žalobkyňa síce (prostredníctvom právneho zástupcu) poukazovala na
bodové hodnotenie vypracované Inštitútom, ktoré bolo vyššie práve z dôvodu operačného zákroku v
roku 2012, v tomto smere však nežiadala súd o zmenu žaloby, pričom za zmenu žaloby sa považuje i

podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (pozri § 140 Civilného
sporového poriadku). Súd teda pri rozhodovaní musel vychádzať z poslednej zmeny petitu založenej
na skutkových tvrdeniach vychádzajúcich zo znaleckého posudku vypracovaného MFN. Vychádzal z
položiek uvedených v posudku MFN, avšak nemohol vziať do úvahy položku 183b za operáciu v roku
2012, nakoľko táto nebola obsiahnutá v skutkových tvrdeniach žalobkyne, o ktoré opierala svoj žalobný

návrh. Ide o položky, ktoré sú zhodné v znaleckom posudku ako MFN tak aj Inštitútu, čo sú vlastne
všetky ostatné položky okrem položky za operáciu v roku 2012 a z bodového hodnotenia týchto položiek
ustáleného Inštitútom, nakoľko to zodpovedá stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

48. Bodové hodnotenie a jeho výška má viacero úrovní. V prvom rade lekár určitému poškodeniu priradí

určitú položku sadzobníka - Príloha B. Sadzby pre hodnotenie, časť A. Bolestné pri úrazoch. Jednotlivé
položky a podpoložky (vyjadrené písmenami pri čísle položky, napr. 9a, 9b) sa okrem druhu poškodenia
líšia aj intenzitou poškodenia. Ak zraneniu zodpovedá položka s najnižšou intenzitou, už tom určuje
rámec celkového bolestného. Lekár postupuje podľa ods. 2 prílohy A. Zásady hodnotenia, časť. I:
odškodnenie za bolesť.

V druhom rade sa intenzita poškodenia (bolesti) vyjadruje určením bodového hodnotenia pri položkách,
kde je upravené rozpätie, napr. 130-200 bodov. Je rozdiel, či lekár určí bodové hodnotenie na najnižšej
hranici sadzby, v strede sadzby alebo zvolí najvyššiu hranicu sadzby. Tu lekár postupuje podľa ods. 4
prílohy A. Zásady hodnotenia, časť. I: Odškodnenie za bolesť.
V tretej úrovni lekár môže zvýšiť hodnotenie bolestného podľa ods. 6-8 prílohy A. Zásady hodnotenia,

časť. I: Odškodnenie za bolesť. Ak tu lekár nevidí dôvod na žiadne zvýšenie alebo len zvýšenie v menšej
miere, je už problematické žiadať ďalšie zvýšenie, resp. musí to mať svoje odôvodnenie individuálne
a výnimočné.
Podľa prílohy A, oddiel I, ods. 1, 4, 5, 6 a 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinného k 21.07.2000, za bolesti
podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa

považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového
ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo
bezvládnosti.Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia
bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe; pri ťažšom alebo dlhšom
priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci

ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Pri
popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod (popálenina tepelná,
chemická účinkom kyselín, lúhu a iné).
Pri neúplných zlomeninách sa príslušné bodové hodnotenie podľa odsekov 2 až 4 znižuje až o tretinu,
pokiaľ neúplné zlomeniny nehodnotia sa už priamo v základných sadzbách.

Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak
a)
došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba
liečenia sa infekciou predĺžila,
b)
poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo

pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.,
c)
povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie,
punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný
výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.

Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac
na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta
príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca.

49. Žalobkyňa počas liečby bola operovaná z dôvodu zlomeniny krčku stehnovej kosti vpravo. Celkovo

Inštitút ustálil bodové hodnotenie na 868,5 bodov (po odpočítaní položky 183b, operácia zo dňa
02.07.2012). Pri položke 183c z dôvodu operačného zákroku a bolestivejšej liečby pristúpil znalecký
ústav k 100% zvýšeniu bodov a pri ostatných položkách o 50%.

50. Pri úvahách, či žalobkyni prislúcha mimoriadne zvýšenie súd bral do úvahy aj doterajšiu

rozhodovaciu činnosť súdov. Pri obdobných, avšak závažnejších zraneniach, kedy pacientka bola v
ohrození života, bolo aplikovaných niekoľko sto intravenóznych a intramuskulárnych injekcií, kanilácia
ciev, infúzie a transfúzie (...) a bodové hodnotenie za bolesť po zvýšení lekárom predstavovalo 3052,50
bodov - súd pristúpil k 7 násobnému zvýšeniu bolestného (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
XCo/XXX/XXXX). V prípade pacienta, ktorý bol v dôsledku úrazu 5 x hospitalizovaný z dôvodu operácii,

reoperácii a komplikácii pri hojení, s celkovou dobou hospitalizácie 165 dní, a hodnotením bolestného
po zvýšení lekárom na 951,25 bodov - súd pristúpil k 5 násobnému zvýšeniu bolestného (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XXX/XXXX). V prípade pacienta s obdobnými následkami po úraze
s bodovým hodnotením bolestného 951 bodov, súd pristúpil k dvojnásobnému zvýšeniu bolestného
(rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2013, sp. zn. XXC/XXX/XXXX).

51. Súd má za to, že v danom prípade sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného. Túto
úvahu súdu podporuje skutočnosť, že samotní znalci ohodnotili liečbu ako bolestivejšiu, pre ktorý dôvod
pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia každej položky o 50% a v prípade položky 183c o 100%
v zmysle Zásad pre hodnotenie. Bodové hodnotenie v prípade každej položky bolo vo vyššej polovici

bodového rozpätia, čo indikuje vyššiu intenzitu poškodenia, a teda aj bolesti; jednotlivé zranenia boli na
závažnejšej úrovni poškodenia (čomu zodpovedá písmeno za číselným označením položky).

52. V prípade ustálenia výšky zvýšenia, súd vychádzal z vyššie uvedených rozsudkov. Je nepochybné,
že v prípade 7 násobného či 5 násobného zvýšenia bolestného boli procesy liečby komplikovanejšie ako

u žalobkyni. Následky zranení žalobkyne a spôsob liečby sa najviac približujú k situácii riešenej pred
Okresným súdom Trnava, avšak u žalobkyni sa dostavila komplikovaná nekróza hlavice, preto znalci
navrhovali zvýšenie bodového hodnotenia položky 183c o 100%, kdežto v porovnávanom prípade to
bolo len o 50% t.j. 130 bodov. Na druhej strane však nemožno opomenúť, že žalobkyňa bola počas
hospitalizácie nedisciplinovaná, čím sama prispievala k tomu, že jej liečba bola bolestivejšia, keďže

postihnutú nohu napriek poučeniu zaťažovala. S prihliadnutím na následky úrazu a spôsob liečby, ako
aj správanie sa žalobkyne počas liečby, doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch
má súd za to, že je namieste zvýšenie bolestného na dvojnásobok.53. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdy vychádzali z bodového hodnotenia, ktoré bolo zvýšené
znalcami podľa čl. I ods. 6 Prílohy vyhlášky. Takéto zvýšené hodnotenie poňali súdy za základ, od
ktorého odvodili násobky predstavujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Súd považuje za potrebné uviesť, že zo samotnej vyhlášky nevyplýva, že mimoriadne odškodnenie
by malo v zásade predstavovať násobok základného hodnotenia. Takto sa len vyvinula prax súdov.
Súdu nič nebráni, aby mimoriadne zvýšenie stanovil konkrétnou pevnou sumou, nepredstavujúcou
jednotkový či desiatkový násobok základného hodnotenia. Keďže však v tomto prípade súd pri úvahách
o tom, koľkonásobné odškodnenie je na mieste priznať žalobkyni, podporne vychádzal z obdobných

prípadov, v ktorých súdy za základ hodnotenia poňali hodnotenie znalcov vrátane zvýšenia bodového
hodnotenia, súd rovnako vychádzal z položiek, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku vypracovanom
Martinskou fakultnou nemocnicou, avšak z bodového hodnotenia uvedeného Inštitútom. Tento prístup,
podľa ktorého súd nemohol vziať do úvahy hodnotenie bolestného za operáciu v roku 2012, súd vysvetlil
vyššie. Bodové hodnotenie za položky 183c, 81b, 86b, 111d, 139d, 87 a 91 po zvýšení Institútom
predstavuje 868,5 bodov, čo pri odškodnení 60 Sk/1bod predstavuje 52.110 Sk, po zdvojnásobnení

104.220 Sk, po prepočte konverzným kurzom 30,126Sk/1 euro sumu 3.459,47 eur.

54. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré umožňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k
právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená priamo právnym predpisom, ale závisí v

každom jednotlivom prípade na úvahe súdu. Uvedené ustanovenie tak ponecháva súdu, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu
okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a aké
zvýšenie náhrady je v konkrétnej posudzovanej veci primerané.

55. Napriek tomu, že citované ustanovenie už neobmedzuje možnosť zvýšenia odškodnenia len na
prípady mimoriadnej vysokej úrovne doterajšieho zapojenia poškodeného do spoločenských aktivít,
naďalej podľa § 7 ods. 3 vyhlášky zákonodarca zotrváva na požiadavke, že k zvýšeniu je potrebná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie
je možné vyjadriť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia. Medzi rámcové

hľadiská, ku ktorým súdy pri úvahe o možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
prihliadajú, je spravidla porovnanie úrovne spoločenských kultúrnych a športových či iných aktivít
poškodeného v dobe pred vznikom škody s jeho možnosťami po tom, čo došlo ku poškodeniu jeho
zdravia
56. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2013, sp.zn. XCdo XX/XXXX, odškodnenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia
je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom
a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca

priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho
sebavzdelávania.
57. Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd vychádzal z porovnania spôsobu života žalobkyne pred nehodou a po nehode ako aj z výsledkov
znaleckého dokazovania. Ako už bolo uvedené vyššie, mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v prípade, že uplatnenie poškodeného v živote je vo
väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené ako to predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Žalobkyňa pred
nehodou bola nezamestnaná. Vo voľnom čase plávala, behávala a bicyklovala. V súčasnosti žalobkyňa
pracuje ako osobná asistentka.

58. V roku 2012 absolvovala operáciu bedrového kĺbu, v dôsledku čoho došlo takmer k obnoveniu plnej
funkcie bedrového kĺbu a eliminácie skrátenia pravej dolnej končatiny na fyziologickú hranicu.

59. Porovnaním spôsobu života žalobkyne pred nehodou a po nehode, ako aj jej zdravotné problémy
zistené pred nehodou, súd nezistil obmedzenia žalobkyne pri jej uplatnení sa v živote v rozsahu

väčšom ako predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Sám znalec (Inštitút) uviedol že nezistil u žalobkyne
obmedzenia v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. V osobnom živote sa prejavili dôsledky
úrazu nepochybne na jej psychickom stave, avšak nie v takej intenzite alebo závažnosti, aby jej
bránili v spoločenskom uplatnení. Ako je rozpísané vyššie v rozsudku, na žalobkynin psychický stavpôsobia najmä iné faktory, nesúvisiace so samotným úrazom (vrodená neuropschiatrická genetická
záťaž, disharmonické výchovné prostredie, drogová závislosť v minulosti, problémy s výchovou dieťaťa,
partnerský život).

60. Je potrebné uviesť, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa len 18 rokov. Preto súd pri svojom
rozhodovaní sa neobmedzoval len na porovnanie spôsobu života žalobkyne pred nehodou a po nej,
ale skúmal i dôvody, ktoré bránia žalobkyni v doplnení vzdelania, ktoré by jej bezpochyby otvorilo
nové možnosti spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa sa však sama pred znalcom vyjadrila (MFN),

že vzdelanie si nedoplnila dôvodu, že škola, ktorú navštevovala, ju nebaví. Najnovšie pred znalcom
(Inštitút) uviedla, že chcela navštevovať obchodnú akadémiu, ale nemá na školné alebo urobiť masérsky
kurz. Pritom nemožno konštatovať, že vzdelanie si nedoplnila pre problémy fyzického či psychického
charakteru.

61.Je nepochybné, že dopravná nehoda spôsobila žalobkyni poškodenie zdravia. Súd však nemôže

priznať žalobkyni mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia svojvoľne,
ale pri rozhodovaní o týchto nárokoch musí rešpektovať zákonné kritériá, ktoré umožňujú pristúpiť k
mimoriadnemu odškodneniu len v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa.

62. Na základe vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že v zmysle kritérií stanovených legislatívou

pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako i v zmysle
zaužívanej súdnej praxe, sú u žalobkyni splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie, preto súd žalobu
v časti o mimoriadne zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.

63. Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
Škoda spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.

64. Keďže žalobkyňa žalovala vodiča osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda a nie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorým bol Z., súd ďalej vec vo vzťahu
k žalovanému v prvom rade posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je upravená
všeobecná zodpovednosť za škodu. Je potrebné uviesť, že zodpovednosť prevádzkovateľa podľa §
427 nemá vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka

postavenie osobitného ustanovenia, ale ide o ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu, ktoré
môžu stáť popri sebe. Rozhodnutie, ktorý subjekt bude žalovať, je na žalobkyni, pričom rozdiel pri
uplatnení nároku voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka je v
tom, že v tomto prípade zodpovednosť prevádzkovateľa je založená na objektívnom princípe bez ohľadu
na zavinenie, pričom v prípade uplatnenia nároku priamo voči vodičovi, ktorý v čase dopravnej nehody

riadil motorové vozidlo, musí žalobkyňa preukázať, že vodič dopravnú nehodu zavinil.

65. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

66. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 315/1996 Z z. o premávke na pozemných komunikáciách,
účinného ku dňu dopravnej nehody, vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je
znížená najmä užitím liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou.

67. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z z. o premávke na pozemných komunikáciách, účinného ku

dňu dopravnej nehody, osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom
je povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná.

68. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

69. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.70. Žalobkyňa si uplatnila nárok aj priamo voči poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozidla,
voči ktorému je možno vyvodiť zodpovednosť ako voči prevádzkovateľovi motorového vozidla v zmysle

ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. objektívnu zodpovednosť za spôsobenú
škodu, ktorá bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. To znamená,
že podľa objektívnej zodpovednosti je postačujúce, aby bola preukázaná škoda, osobitná povaha
prevádzky a príčinná súvislosť medzi nimi. Stačí preukázať, že škoda bola žalobkyni spôsobená v
dôsledku zrážky s dopravným prostriedkom, ktorý bol v prevádzke. V takomto prípade zodpovednosť za

vzniknutú škodu nesie prevádzkovateľ motorového vozidla.

71. „Prevádzateľ sa ale môže zbaviť zodpovednosti v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením
poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje
výslovneakoosobitnýliberačnýdôvod.Trebatuvšakvychádzaťztoho,žeustanovenie§441O.z.,ktoré
upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto

osobitnom prípade zodpovednosti. Už z toho vyplýva, že ho treba použiť tak v prípadoch všeobecnej
zodpovednosti za spôsobenú škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 O. z.),
ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými
prostriedkami, a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi
pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej správe sa k ustanoveniu § 441 O. z. uvádza, že úprava následkov

zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože
ju zavinil (§ 420 O. z.), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428 O. z.).
Výslovne sa stanovuje, že sám poškodený znáša škodu, ktorú výhradne zavinil“ (pozri bližšie R 3/1984).

72. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v prvom rade viedol vozidlo ešte

pod vplyvom únavy dostal mikrospánok, následkom čoho začal schádzať z vozovky, na čo reagoval
prudkým strhnutím volantu, následkom čoho motorové vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo. Žalobkyňa v
dôsledku, že nebola vo vozidle pripútaná vyletela z motorového vozidla a jej mnohopočetné zranenia
boli spôsobené predovšetkým dopadom na vozovku. Žalovaný v druhom rade stanovil zavinenie
na vzniknutej škode žalobkyne za nepripútanie bezpečnostnými pásmi v rozsahu 20% avšak bez

akéhokoľvek odôvodnenia. Súd počas konania poučil žalovaného v druhom rade, že na ňom spočíva
dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalobkyne a jeho rozsahu na škode. Súd len zdôrazňuje, že v
danom prípade ide o sporové konanie a nie je úlohou súdu zbierať dôkazy alebo nejakým spôsobom
dopĺňať tvrdenia, na ktoré sú povinné sporové strany. Znalci sa (Inštitút) v znaleckom posudku vyjadrili,
že akékoľvek odpovede, aké následky by mala žalobkyňa, ak by bola pripútaná, súd len v rovine

hypotézyaniejemožnéanistanoviťmieruzavineniapercentuálnymvyčíslením.Bolotedanažalovanom
v druhom rade, aby svoje tvrdenia o 20% zavinení žalobkyni na následkoch nehody preukázal. V tomto
smere však žalovaný v druhom rade ani žalovaný v prvom rade nepredložili súdu žiadne dôkaz ani
žiaden dôkaz nenavrhli. Nie je úlohou súdu bez akýchkoľvek dôkazov v tomto smere polemizovať o tom,
či následky na zdraví žalobkyne mohli byť miernejšie, ak by bola pripútaná, alebo práve nepripútanie

žalobkyne a vymrštenie z vozidla ju ušetrilo od iných možných zranení.

73. Vzhľadom na to, že žalovaní v prvom a druhom rade nepreukázali mieru zavinenia žalobkyne na
vzniknutej škode na zdraví, zodpovedá žalovaný v prvom a druhom rade za spôsobenú škodu na zdraví
žalobkyne v plnom rozsahu.

74. Keďže žalovaný v druhom rade síce už plnil žalobkyni titulom bolestného, avšak toto nepokrýva
ani bodové hodnotenie stanovené znalcom (868,5 b), žalovaný v prvom rade neplnil žalobkyni titulom
bolestného vôbec, súd uložil žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 3.459,47
eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

75. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1Civilného sporového
poriadku, a contrario.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.