Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/395/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212114
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7514212114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO:
36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: K. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zast.: JUDr. Monika
Marjanovič, advokátka so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, v konaní o zaplatenie 762,82 eura s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 262,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne

zo sumy 38,27 eura od 18.07.2011 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 174,82 eura od 18.08.2011
do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 49,43 eura od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 762,82 eura spolu so zákonným

úrokom z omeškania odo dňa splatnosti každej faktúry až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno
rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 31.05.2016, ktorá okolnosť bola počas zákonnej doby vyvesená na úradnej tabuli súdu i

na webe MS SR.

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa
27.5.2009, Zmluvu o pripojení zo dňa 27.5.2009, Špecifikáciu k zmluve o pripojení zo dňa 12.4.2011
a Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 18.6.2011. Povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby
a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči

právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška
bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že
zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzaťcenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym
splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému uvedené služby nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.07.2011 na sumu 52,27 eura, pričom žalobca požaduje z
tejto faktúry sumu 38,27 eura,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.08.2011 na sumu 174,82 eura,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.09.2011 na sumu 49,43 eura,

Celková suma činí 262,52 eura.

Zmluvnú pokutu v sume 500,30 eura vyúčtoval právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 17.10.2011 (čl. 6).

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 24.06.2013.

Zaúčelompreukázaniasvojichtvrdeníaoprávnenostisvojhonárokupredložilsúduzmluvuopripojenízo
dňa27.5.2009(čl.8)zktorejsúdzistil,žežalovanémubol poskytnutývolacíprogramUNI20anazáklade
ďalšej zmluvy o pripojení z rovnakého dňa, boli žalovanému poskytnuté služby káblovej a satelitnej

televízie a bol pripojený k elektronickej sieti v programe Magio Sat Klasik + Internet s TV balíčkami s
dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom mu bolo poskytnuté aj zariadenie Magio box. Dňa 12.4.2011 bola
podpísaná medzi účastníkmi Špecifikácia k Zmluve o pripojení, kde bol upresnený program Magio TV
Komplet + internet 2+ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 18.6.2011
predstavoval aktiváciu zľavy pre program UNI 20, pričom doba viazanosti volacieho balíka UNI 20 bola

dohodnutá na 24 mesiacov.

Podľa zmlúv sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM
karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo

strany účastníka (žalovaného).

Podľa bodu 10 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že účastník sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu
za nedodržanie doby viazanosti pri zániku Zmluvy o pripojení zo strany alebo z dôvodov na strane
účastníka pred uplynutím doby viazanosti alebo v prípade prechodu na volací program s nižším

mesačným poplatkom. za dôvod na strane účastníka sa považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení
alebo odstúpenie od Zmluvy o pripojení na poskytovanie verejnej telefónnej služby zo strany ST počas
plynutia dohodnutej doby viazanosti. Zmluvná pokuta pri 24 - mesačnej viazanosti predstavovala sumu
100 eur. Osobitné ustanovenia Špecifikácie k Zmluve o pripojení uvádzajú zmluvné pokuty za porušenie
záväzku 24 - mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio TV vo výške 299 eur, ako aj doplatok za

zrušenie zmluvy o pripojení na službu Magio TV + internet s pevnou linkou vo výške 100 eur.

Žalovaný nezaplatil cenu vyúčtovaných služieb, vyúčtovaných jej faktúrami tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:

(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 Zákona 610/2003 Z.z.:
(1) Podnik má právoa) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej

služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy
262,52 eura titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na

jej zaplatenie v súdom určenej lehote.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

Žalobcasadomáhalzákonnéhoúroku zomeškaniavsadzbeplatnejkprvémudňuomeškaniasúhradou
každej z nich s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku
plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby .

Žalobca predložil tiež faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2011, splatnú 17.10.2011 na sumu 500,30
eura, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.

Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli
účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.12.2014 a žalovanému dňa
15.12.2014.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj inédôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti

(§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvy o pripojení ,v ktorých
je odkaz na výšku zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností
je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt
presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž
nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka

uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej
má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.
Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,
neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej)
si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa

toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z
pohľadu právneho úkonu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa
§ 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je

jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Zároveň:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.
Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé

podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Žalobca
nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči

žalovanej uplatnená faktúrou č. XXXXXXXXXX je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto
súd žalobu zamietol.Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V danom prípade žalobca bol úspešný v pomere 34,41% k pomeru neúspechu 65,59% a teda bol
prevažne neúspešný a keďže aj žalovaný v konaní bol čiastočne úspešný, avšak nežiadal priznať
náhradu trov konania, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania,

uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.

Čo sa však týka trov vedľajšieho účastníka konania, ktorý si za vynaloženú právnu pomoc žiadal priznať,
súd mu tieto trovy nepriznal. Súd považuje trovy vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené, pretože
vedľajší účastník vo viacerých právnych veciach vstupuje opakovane, permanentne sa opakujúcim
takmer totožným podaním, pričom nedisponuje ani so základnými informáciami o danom konaní, iba sa

domnieva, že daná právna vec sa dotýka spotrebiteľa.

Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to
oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá

žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o
spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí
o predmete a stave konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej - ktorej právnej veci, a teda
naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie zastúpenia. Vedľajší účastník niektoré podania
nadbytočneopakuje,bezuvedenianových,významnýchskutočností,vzťahujúcichsanapredmetsporu.

(Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1Co/254/2013 zo dňa 19.12.2013).

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje
v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány
uvedené v Čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní

pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností,
t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná
náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli

v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II. ÚS 78/03 z 9.9.2004
Ústavného súdu SR) nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v
konaní podľa Čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi
trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast.,

ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť
cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnenýchzáujmovspotrebiteľa,anakonkrétneokolnostiprípaduatonajmäskutočnosť,ževstúpildo

konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje
zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten
istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako

vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje
zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie
je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/546/2013
zo dňa 15.07.2014)

V tomto prípade vstúpil vedľajší účastník do konania a vykonal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu úkony a podania, ktoré sa opakujú v množstve iných, obdobných vecí, súd preto tieto úkony
nepovažoval za účelne vynaložené aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov v takýchto veciach, a
preto trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.