Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110207383
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110207383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu
Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica so sídlom v Banskej Bystrici, Nám.
Ľ. Štúra 1, proti žalovanej Nadežde Tkáčovej, nar. 18.06.1965, obchodné meno X. V. - DEMI-LIVI, IČO:
14 156 415, s miestom podnikania Banská Bystrica, Mládežnícka 21, v spore zastúpenej advokátom
JUDr.PetromDlhopolčekom,sosídlomadvokátskejkancelárievBanskejBystrici,Horná51,ozaplatenie
bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobcu aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 17C/105/2010 - 369 zo dňa 19.02.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I mení tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV o trovách štátu z r u š u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania proti žalobcovi v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 487,60 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 2 272,62 EUR od

26.08.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), vo zvyšku žalobu
zamietol (druhý výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 1 807,64
EUR, z toho sumu 160 EUR ako súdny poplatok, sumu 1 562,31 EUR ako trovy právneho zastúpenia
a sumu 83,33 EUR ako trovy znaleckého dokazovania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(tretí výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 345,52 EUR v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 8.106 EUR s príslušenstvom,

pozostávajúcej zo sumy 7.891,02 EUR ako vyúčtovanej náhrady za užívanie pozemkov za obdobie od
01.09.2008 do 31.05.2009 a zo sumy 214,98 EUR ako neuhradených úrokov z omeškania za obdobie
od 01.01.2007 do 31.08.2008.
Žalobca bol do 31.05.2009 vlastníkom pozemkov v katastrálnom území K., zapísaných na LV číslo
XXXX ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1599 m2 a
parcela registra „C“ číslo XXXX/X v časti o výmere 1032 m2 - zastavané plochy a nádvoria a v časti
o výmere 60 m2 ako ostatné plochy; potom ich odkúpila žalovaná; žalovaná v súvislosti s predmetom

podnikania užívala stavbu - sklad papiera, súpisné číslo XXXX v jej vlastníctve, postavenú na pozemku
na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu; užívala aj pozemok žalobcu na parc. č. XXXX/X, ktorý je
priľahlým pozemkom k stavbe a svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok. Pri prevode
vlastníckeho práva pozemkov zo žalobcu na žalovanú znalec A.. J. K. vypracoval znalecký posudokčíslo 010/2008 zo dňa 22.01.2008, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov, ako
aj cenu nájmov, vo výške 3,91 EUR/m2/rok. Keďže strany sporu nemali uzavretú ohľadom užívaných
nehnuteľností nájomnú zmluvu, žalobca listom zo dňa 09.06.2009 vyúčtoval žalovanej náhradu za

užívanie predmetných pozemkov (bezdôvodné obohatenie) za obdobie od 01.09.2008 do 31.05.2009
vo výške 3,91 EUR za m2 na rok, celkom vo výške 7.891,35 EUR; po odpočítaní preplatku 0,33
EUR bezdôvodné obohatenie predstavuje 7.891,02 EUR. Náhrada za užívanie pozemkov zodpovedá
nájomnému, ktoré je správca povinný dohodnúť trhovo v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu; vyzval žalovanú na zaplatenie tejto sumy (8.106 EUR) listom zo dňa 04.09.2009,

ale bezvýsledne; preto sa domáhal vydania majetkového prospechu, získaného žalovanou plnením bez
právneho dôvodu v zmysle § 451zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“)
aj s úrokom z omeškania.
Vzhľadom na nesúhlas žalovanej (s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/298/2006 zo dňa
26.07.2007 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/198/2008) s výškou vyúčtovanej
finančnej náhrady s námietkou premlčania nároku, ako aj vzhľadom na to, že neužívala celú výmeru

plochy, lebo časť pozemku užívali aj iné subjekty, okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
A.. arch. H. O., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. Znalec stanovil
v posudku číslo 1/2012 zo dňa 20.02.2012 cenu nájmu pozemkov na parc. č. 3396/3 sumou 3.621,74
EUR a cenu nájmu pozemkov na parc. č. XXXX/X sumou 2.473,38 EUR, spolu 6.095,12 EUR, čo
na 1 m2 predstavuje 2,265 EUR. Konštatoval, že spevnené plochy na parc. č. XXXX/X sú využívané

ako príjazdová komunikácia, ako plocha pre otáčanie motorových vozidiel, manipulačná plocha a
čiastočne ako skladové plochy; tento pozemok je v skutočnosti reálne sčasti využívaný aj vlastníkmi
susediacich pozemkov (aj počas ohliadky znalcom cez tento pozemok prechádzali a na ňom sa otáčali
motorové vozidlá, ktoré smerovali k iným nehnuteľnostiam); pozemok voči takémuto využívaniu nie je
nijako zabezpečený, pretože sa jedná o rozsiahlu manipulačnú plochu medzi dvomi halami a plocha je

prístupná aj užívateľom objektov, situovaných východne od týchto dvoch hál. Znalec stanovil všeobecnú
hodnotu pozemkov na sumu 116.224,29 EUR za použitia metódy polohovej diferenciácie, a to aj pri
stanovení všeobecnej hodnoty za 1 m2; použitie porovnávacej metódy považoval za vylúčené z dôvodu
nedostatku podkladov (nájomných zmlúv) pre danú lokalitu. Vzhľadom na jeho pochybenie pri uvedení
počtu dní omeškania - správny počet dní za celé uvedené obdobie je 273 dní - svoj znalecký posudok

(číslo 1/2012) opravil posudkom číslo 6/2012 zo dňa 17.09.2012. Vysvetlil, že cena nájmu pozemkov
na parc. č. XXXX/X bola stanovená sumou 3.583,36 EUR pri cene nájmu za meter štvorcový vo výške
2,241 EUR, na parc. č. XXXX/X vo výške 2.447,17 EUR pri nájme za meter štvorcový vo výške 2,241
EUR, čo spolu predstavuje sumu 6.030,53 EUR ročne. Nájom pozemku na parc. č. XXXX,X za obdobie
od 01.09.2008 do 31.05.2008, to je za 273 dní, predstavuje celkovú sumu 4.510,51 EUR. Vysvetlil,

že nepoužil porovnávaciu metódu, ale metódu polohovej diferenciácie, pričom sa rozhodol o výbere
použitia metódy v súlade s aktuálnym znením vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v časti E všeobecná hodnota
pozemkov E.1, pretože porovnávacia metóda v platnom znení predpokladá na porovnanie súbor aspoň
troch pozemkov, čo v danom prípade nebolo splnené; odôvodnenie použitia metódy popísal v znaleckom
posudku číslo 1/2012 zo dňa 20.02.2012; v znaleckom posudku síce uviedol oznámenia realitných

kancelárií, ale tieto neposkytli dostatočný počet konkrétnych informácií, z ktorých by bolo možné vykonať
porovnanie pozemkov z hľadiska jeho kvalitatívnych parametrov, ekonomických, polohových a fyzických
tak, ako to predpokladá vyhláška pri použití porovnávacej metódy.
Strany sporu namietali rozpor tohto znaleckého posudku v časti návratnosti investícií vo vzťahu ku
posudku A.. K. a ku novelizácii vyhlášky č. 254/2010 Z.z.; okresný súd preto požiadal o odborné

stanovisko Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý dňa 18.01.2013 uviedol, že
cieľom výpočtu je vždy stanovenie objektívnej všeobecnej hodnoty nájmu v danom mieste a čase pri
poznaní okrajových podmienok, ktoré ju ovplyvňujú; stanovenie obdobia predpokladanej návratnosti
investície pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu pozemku je na odbornom posúdení znalca, pričom
vyhláška č. 254/2010 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jej použitie

vzhľadom na rozhodný termín posúdenia; obdobia v nej uvedené sú len orientačné (doporučené) a
znalec nimi nie je pri svojom rozhodovaní viazaný; znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu aj pred
účinnosťou vyhlášky č. 254/2010 Z.z. mohol určiť dobu inú, ako spravidla doporučenú, jej určenie by
mal znalec vo svojom posudku zdôvodniť.
Okresný súd znalcov A.. J. K. aj A..arch. H. O. vypočul; znalca A.. arch. H. O. opakovane. Obidvaja

potvrdili, že nezohľadňovali ceny nájmov v posudzovanej lokalite, lebo nemali k dispozícii žiadne
podklady. Cenu nájmu je možne odhadnúť, nie určiť. Porovnaním rokov 2001, z ktorého obdobia boli k
dispozícii nájomné zmluvy, a 2008, mohla cena nájmu predmetných nehnuteľností stúpnuť trojnásobne.
Pojem návratnosti investícií nie je nikde vysvetlený, jedná sa o komplexné posúdenie konkrétnejvlastnosti konkrétneho pozemku. Významná priemyselná zóna s dobrou vybavenosťou pozemku, s
dobrou kúpyschopnosťou obyvateľstva, zodpovedá dobe návratnosti, podľa A.. O. 35 rokov, podľa Ing.
K. 15 rokov, pričom v prejednávanej veci sa jedná o horší pozemok, ako je pozemok pri diaľnici. Podľa

znalca A.. arch. H. O. v prejednávanej veci nemožno stanoviť výšku nájmu porovnávacou metódou, čo
je však právna otázka. On sa pri vypracovaní znaleckého posudku snažil získať podklady pre určenie
ceny porovnávacou metódou, ale nepodarilo sa mu to. V takom prípade by musel najskôr hodnotiť, od
koho má k dispozícii podklady, akú majú záväznosť, pričom by potreboval aspoň desať podkladov, z
ktorých by si vybral tri. Podklady by museli byť hodnoverné z danej lokality, v mieste a čase, pričom

nemožno jednoznačne vyjadriť, či by dostatočným podkladom boli konkrétne nájomné zmluvy vzhľadom
na zaručenie sa hodnovernosti týchto podkladov. Pokiaľ by takéto podklady predložil súd, ako znalec
by ich mohol akceptovať; preto sa nevyjadroval jednoznačne, či sú nezávislé a hodnoverné podklady,
predložené žalovanou (nájomné zmluvy).
Vzhľadom na nesúlad týchto dvoch znaleckých posudkov (v časti návratnosti investícií) okresný súd na
návrh žalobcu nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Znalkyňa A.. H. X., J.. vo svojom posudku pre stanovenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu za
predmetné pozemky použila (na rozdiel od predchádzajúcich dvoch posudkov) porovnávaciu metódu,
a to na základe predložených podkladov - troch nájomných zmlúv - pre danú lokalitu, ktoré jej pri
miestnej ohliadke dňa 27.02.2014 predložila žalovaná, a to nájomnú zmluvu, uzavretú medzi F. D. a
spoločnosťou triStav PRACTICE, s.r.o. na LV číslo XXXX parc. č. XXXX/XX. Ostatné zúčastnené strany

ani pri opätovnej žiadosti znalkyne nepredložili žiadne podklady nájomných zmlúv na pozemky pre
uvedené obdobie. Realitné kancelárie uviedli cenu nájmov pozemkov v uvedenom období bez doloženia
adekvátnych podkladov (nájomných zmlúv) a preto neboli použité v porovnávacej metóde. Celkovú
výškunájmuznalkyňaporovnávacoumetódouzaobdobieod01.09.2008do31.05.2009,tojezaobdobie
273 dní, stanovila na celkovú sumu 2.400 EUR pri cene nájmov za m2 na rok pre zastavané plochy a

nádvoria a v roku 2008 v sume 1,18 EUR, to je celkový nájom za rok 3.175,38 EUR a za rok 2009 za
zastavané plochy a nádvoria v sume 1,20 EUR, to je 3.229,20 EUR.
Nadobúdacie ceny pozemkov, priamo prístupných zo B. cesty, mali vyššiu predajnú cenu, ako pozemky
v zástavbe a hlbšie smerom k vodnému toku Hron. Hodnotený pozemok sa nachádza až v treťom rade
zástavby od B. cesty, objekt nie je viditeľný voľným okom. Y. nájomného za pozemok, na ktorom je

postavená cudzia stavba, zaberajúca väčšiu časť jeho plochy, a výška nájomného za pozemok, ktorý
slúžiamôžeslúžiťlenakopríjazdovácesta,ktorániejevovýhradnomužívanínájomcu,aktorúvyužívajú
aj nájomcovia, resp. vlastníci priľahlých nehnuteľností, sa na základe dostupných dokladov nedá bližšie
stanoviť z dôvodu, že pozemky sú zvyčajne prenajímané ako celok. V trhovom prostredí sa nestretla s
možnosťou prenajatia pozemku, využiteľného ako verejná prístupová komunikácia. V takomto prípade

platískôrreciprocita,žekaždázozúčastnenýchstránvyužívaajsusediacepozemkyvrámcispevnených
manipulačných plôch.
Aj túto znalkyňu okresný súd vypočul: uviedla, že za jej prítomnosti k spornej parcele prešli dvakrát
autá zo susediacej firmy; poukázala na to, že cena nájmu sa dá určiť výpočtom alebo porovnávacou
metódou, pričom medzi týmito dvoma metódami hierarchia neexistuje, obidve metódy sú správne a

znalec si metódu môže vybrať; v prípade, ak nie sú k dispozícii nájomné zmluvy, stanovuje sa cena
nájmu výpočtom; v prípade, že sú k stanoveniu ceny nájmu predložené podklady, napr. nájomné zmluvy,
stanovuje sa cena nájmu pozemku podľa trhovej ceny, to je porovnávacou metódou, kde sa zohľadňujú
ekonomické a fyzické faktory; táto metóda je adekvátne nižšia, pretože zohľadňuje trhovú cenu nájmu
pozemkovvdanejlokalite,podkladmisúnájomnézmluvy,ktorémusiapochádzaťzrozhodnéhoobdobia,

z blízkej lokality, musia byť uzatvorené medzi dvoma stranami. Nájomné zmluvy jej predložené tieto
náležitosti spĺňali. Na ohliadke predmetných nehnuteľností bola dvakrát, z toho jedenkrát spolu so
splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.
Žalobca spochybnil znalkyňou použitú porovnávaciu metódu na podklade použitých troch nájomných
zmlúv od žalovanej, ktorými žalovaná argumentuje od počiatku sporu, pretože sú nedôveryhodné.

Okresný súd vypočul ako svedka F. D., ale aj po jeho výsluchu žalobca spochybňoval zmluvu o
nájme pozemku, uzavretú medzi ním a spoločnosťou triStav PRACTIC s.r.o. a následne spochybnil
výpočet ceny nájmov porovnávacou metódou, použitý A.. X., pretože pri získavaní podkladov nemala
dostatok hodnoverných a nezávislých nájomných zmlúv, ktoré boli predmetom porovnania. Cena nájmu,
stanovená touto metódou, je neobjektívna a pozemky, ktoré boli predmetom týchto zmlúv, neslúžili na

účel, ako slúžia pozemky, ktoré sú predmetom sporu; nájomné zmluvy, predložené žalovanou, nemajú
porovnateľný druh spôsobu užívania, pretože slúžili len na uskladnenie guľatiny, pevného paliva a na
uskladnenie odpadu stavebného materiálu, ako to vyplynulo z výpovede svedka.Naopak, žalovaná poukázala na to, že nájomné zmluvy, ktoré predložila znalkyni, existujú, preto
najreálnejší zo všetkých posudkov je jej posudok, ktorý bol vypracovaný na základe porovnávacej
metódy skutočne uzatvorených nájomných zmlúv.

Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §451 ods. 1, 2, §458 ods. 1, §100 ods. 1, §101 Občianskeho
zákonníka uzavrel, že žalovaná v období od 01.01.2007 do 31.08.2008 užívala pozemky v tom období
vo vlastníctve žalobcu; na jednom pozemku (parc. č. 3396/3) mala žalovaná umiestnenú stavbu v jej
vlastníctve - sklad papiera. Žalobca jej vyúčtoval za užívanie predmetných pozemkov listom zo dňa
16.09.2008, ktorý žalovaná prevzala 25.09.2008, sumu 529.230 Sk, ktorú mala žalovaná zaplatiť v

lehote 10 dní od doručenia; desaťdňová lehota na úhradu žalovanej uplynula 05.10.2008; vyúčtovanú
sumu zaplatila postupne (200.000 Sk dňa 04.11.2008, 200.000 Sk dňa 27.11.2008 a 129.239,94 Sk dňa
08.01.2010), čím sa dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 200 000 Sk od 06.10.2008 do 03.11.2008 - za 28 dní omeškania, t.j. 116,838
EUR. Žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 329.238 Sk za
obdobie od 05.11.2008 do 26.11.2008 - vo výške 59,347 EUR a nárok na 8,5% úrok z omeškania ročne

zo sumy 129.239,94 Sk za obdobie od 28.11.2008 do 07.01.2009 vo výške 39,53 EUR, spolu 214,98
EUR (116,838+59,347+39,503).
Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože v zmysle vyúčtovania zo dňa 16.09.2008 mala
žalovaná povinnosť túto sumu zaplatiť do 10 dní od doručenia vyúčtovania, desaťdňová lehota na
úhradu jej uplynula 05.10.2008. Žalobu na súd žalobca podal 07.04.2010, teda v rámci plynutia trojročnej

premlčacej lehoty.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 7.891,02 EUR s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia
za užívanie predmetných parciel od 01.09.2008 do 31.05.2009. Okresný súd žalobe vyhovel v zmysle
záverov kontrolného znaleckého posudku číslo 7/2017 zo dňa 25.04.2014 A.. H. X. J.., ktorá zvolila pre
výpočet porovnávaciu metódu. Porovnávacia metóda je najpresnejšou metódou stanovenia všeobecnej

hodnoty ako aj nájmu pozemku v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z.z.,
pretože vychádza z reálnej situácie na trhu v mieste a v danej lokalite ohľadne pozemkov využívaných
pre obdobný účel. Cenu za m2 tak, ako bola uvedená v znaleckom posudku A.. X., potvrdil aj svedok F.
D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že cena podľa uzavretej zmluvy so spoločnosťou triStav PRACTIC
bola bežnou cenou nájmu za pozemky v danej lokalite. Žalobe potom vyhovel len do výšky 2.272,62

EUR, pozostávajúcej zo sumy 1.423,11 EUR za parc. č. XxX,XX o výmere 1599 m2 (1599 m2x0,89
EUR=1.423,11 EUR), zo sumy 727,13 EUR za časť parc. č. XXXX,X o výmere 817 m2 (817 m2x0,89
EUR=727,13EUR)azosumy122,38EURzačasťparcelyčísloXXXX/Xovýmere275m2(275m2x0,89
EUR=244,75 EUR:2=122,38 EUR); bezdôvodné obohatenie za časť parcely o výmere 275 m2 priznal
len v jednej polovici, keďže podľa znaleckých posudkov táto parcela bola využívaná ako prístupová

cesta aj inými subjektmi. Od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby celú úhradu za užívanie
tejto časti parcely znášala sama.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nepoužil závery znaleckých posudkov A.. J. K., resp.
A.. arch H. O., ktorí pri výpočte použili metódu polohovej diferenciácie; ich výpočet súd považoval len za
hypotetický, nie odzrkadľujúci skutočnú a reálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Súd sa nestotožnil

ani s tvrdením žalobcu v tom smere, že A.. H. X. J.. v znaleckom posudku vychádzala len z nájomných
zmlúv, predložených žalovanou; znalkyňa vyzvala na predloženie nájomných zmlúv iných subjektov v
danej lokalite aj žalobcu, na čo nereagoval, pričom bolo v jeho možnostiach si takéto nájomné zmluvy
z danej lokality zadovážiť a tým prispieť k reálnejšiemu stanoveniu ceny nájmov, resp. bezdôvodného
obohatenia za predmetné pozemky.

Súd neakceptoval návrh žalovanej, aby ju nezaviazal na zaplatenie náhrady za priľahlý pozemok
za halou, vedľa haly a taktiež pozemok, ktorý bol využívaný okrem nej aj inými subjektmi. Priľahlou
plochou sa rozumie pozemok, ktorý je pre vlastníka stavby z dôvodu zabezpečenia jej riadneho užívania
nevyhnutný, pretože jeho poloha a účel využitia sú neoddeliteľne spojené s touto stavbou. V danom
prípade tento priľahlý pozemok je svojou plochou a využiteľnosťou priamo určený na výkon vlastníckych

práv ku konkrétnej stavbe, ktorú žalovaná užívala ako sklad, a priľahlý pozemok k tejto stavbe je na
parc. č. XXXX/X. Pozemky, ako aj stavba tvoria jeden ucelený územný areál, a preto nie je možné tzv.
priľahlé pozemky odčleniť tak, aby boli vylúčené zo zaplatenia náhrady za ich využívanie. Preto žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.09.2009 až do

zaplatenia. Súd v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z
priznanej sumy 2.272,62 EUR od 26.08.2009 do zaplatenia, pretože týmto dňom sa žalovaná dostala
do omeškania tým, že žalobcovi uplatnenú sumu nezaplatila v zmysle vyúčtovania zo dňa 09.06.2009,ktoré prevzala 10.08.2009 a mala povinnosť túto sumu zaplatiť do pätnástich dní od doručenia, to je do
25.08.2009. Úrok z omeškania je súladný s Nariadením vlády č.87/1995 Z.z..
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §142 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) s poukazom na mieru úspechu
a neúspechu v konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 8.106
EUR s príslušenstvom. Súd mu priznal 2.487,60 EUR s príslušenstvom; žalobca bol teda v konaní v
prevažnej miere neúspešný a žalovaná v prevažnej miere úspešná. Vzhľadom na mieru úspechu a
neúspechu žalovanej v konaní súd priznal náhradu trov žalovanej v jednej tretine. Právny zástupca

žalovanej vyčíslil trovy konania, spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku a za podaný odpor, to je
1/3 zo sumy 486 EUR vo výške 162 EUR a zároveň vyúčtoval trovy právneho zastúpenia, pričom
ako tarifnú hodnotu uviedol peňažnú sumu vo výške 8.106 EUR. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. je výška jedného plného úkonu právnej pomoci 237,34 EUR; podľa § 13a vyhlášky
právny zástupca žalovanej si uplatnil náhradu za úkony právnej pomoci po 237,34 EUR za 18
úkonov (príprava a prevzatie zastúpenia, a vypracovanie písomného odporu proti platobnému rozkazu,

účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010, vypracovanie písomného podania dňa 19.10.2010, účasť na
pojednávaniach dňa 23.11.2010 a 31.5.2011, vypracovanie písomného podania s otázkami pre znalca
zo dňa 02.06.2011, vypracovanie písomného vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 21.03.2012,
účasť na pojednávaní dňa 26.06.2012, 16.04.2013, 21.05.2013, 22.10.2013, 10.12.2013, 27.02.2014,
02.10.2014, 18.11.2014, 15.01.2015 a 19.02.2015), čo spolu predstavuje sumu 4.272,12 EUR, avšak

vzhľadom na to, že súdom bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia len vo výške 1/3, vznikol
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.424,04 EUR+5× režijný paušál po 7,21 EUR+2×
režijný paušál po 7,41 EUR+2× režijný paušál po 7,63 EUR+4× režijný paušál po 7,81 EUR+3× režijný
paušál po 8,04 EUR+2× režijný paušál po 8,39 EUR =1.562,31 EUR. Celkové trovy konania žalovanej
súd priznal vo výške 1.807,64 EUR, pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške

162 EUR, z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.562,31 EUR a sumy 83,33 EUR (1/3 zo sumy
250 EUR ako zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré žalovaná zaplatila vo
výške 250 EUR na účet Okresného súdu).
Okresný súd z uplatnených trov právneho zastúpenia nepriznal žalovanej úkon právnej pomoci zo dňa
19.10.2010 vo výške 237,34 EUR plus režijný paušál vo výške 7,21 EUR za vypracovanie písomného

podania zo dňa 19.10.2010, ktorým právny zástupca žalovanej navrhol výsluch svedkov a nejedná sa o
úkon vo veci samej. Okresný súd nepriznal tiež odmenu za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní
dňa 22.10.2013, kedy sa nepojednávalo a právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní prítomný
nebol a vyúčtoval si okrem úkonu právnej pomoci aj režijný paušál vo výške 7,81 EUR.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol aj o trovách štátu. Okresný súd vyplatil z rozpočtových

prostriedkov sumu 518,29 EUR z titulu znalečného pre A.. C.. H. O. a pre A.. H. X. J.. v zmysle
jednotlivých vyúčtovaní. Keďže žalovaná bola úspešná v konaní v dvoch tretinách a neúspešná v jednej
tretine, má povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 172,76 EUR (1/3 zo sumy 518,29 EUR). Žalobca bol
v konaní neúspešný v dvoch tretinách a úspešný v jednej tretine a tak mu vznikla povinnosť nahradiť
trovy štátu vo výške 345,52 EUR (2/3 zo sumy 518,29 EUR). Nariadenie znaleckého dokazovania bolo

v záujme obidvoch účastníkov konania a navrhli ho obaja účastníci, preto súd považoval za spravodlivé,
aby sa na nákladoch znaleckého dokazovania podieľali obidvaja podľa pomeru úspechu a neúspechu
v konaní.
Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písmena a/ zákona č. 71/1992 Z.z. zákona o súdnych poplatkoch od
poplatku oslobodený. Žalovaná od poplatku oslobodená nie je, a preto je v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá

cit. zákona povinná uhradiť poplatok podľa výsledku konania vo výške 162,12 EUR (1/3 zo sumy 486,36
EUR).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v časti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
trovy štátu (štvrtý výrok) včas odvolanie. Okresný úrad Banská Bystrica ako správca majetku štátu v

uvedenom spore konal v mene štátu a bol povinný brániť práva štátu. Správca majetku štátu v zmysle
§ 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu je povinný využiť všetky právne prostriedky
na ochranu majetku štátu. Trovy znaleckého dokazovania vznikli v súvislosti s bránením práva štátu v
tomto konaní. Správca v súdnom konaní nekonal vo svojom mene, a preto okresný súd nepostupoval
správne, keď zaviazal žalobcu na úhradu trov štátu vo výške 345,52 EUR. Z ustanovenia § 4 ods. 2

písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. vyplýva, že od poplatku je oslobodená Slovenská republika, štátne
rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach,
ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, národný Úrad práce a Sociálna poisťovňa. Žalobca bol v
spore oslobodený od poplatkovej povinnosti; okresný súd preto nemal zákonný podklad na to, aby hozaviazal na uhradenie trov štátu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17 Co
92/2010 - 113. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o povinnosti
žalobcu zaplatiť trovy štátu v sume 345,52 EUR, zrušil.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV v časti, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi sumu
1.064,49EURspolus9%úrokomzomeškaniaročnezosumy849,51EURod26.08.2009dozaplatenia,
t.j. v časti, v ktorej prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu za užívanie pozemku na parc. č. 3396/4
vo výške 849,51 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 849,51 EUR od
26.08.2009 do zaplatenia, a v časti, v ktorej prvostupňový súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo

výške 214,98 EUR, ako aj v časti, v ktorej súd rozhodol o trovách konania, podala odvolanie aj žalovaná.
Napadla skutkové a právne závery rozsudku z dôvodov, uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/,c/, d/,
e/, f/ O.s.p. a navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a podanú žalobu zamietol, prípadne,
aby podľa § 221 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie;
žiadala priznať náhradu všetkých trov konania.
V prvom rade vytkla okresnému súdu názor, že úrok z omeškania vo výške 214,98 EUR, ktorý bol

žalovanej vyúčtovaný listom zo dňa 09.06.2009 z dôvodu oneskoreného uhradenia náhrady za užívanie
predmetných pozemkov v období od 01.01.2007 do 31.08.2008, je potrebné žalobcovi priznať v plnej
výške, pretože tento nárok nie je premlčaný. Dôležitejšie ako posúdenie premlčania nároku na úrok z
omeškania je v danom prípade posúdenie toho, či vôbec nejaký nárok na úrok z omeškania žalobcovi
vznikol,resp.akajvznikol,čiužztitulujehosplnenianezanikol.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,že

skutočná náhrada za užívanie predmetných pozemkov nezodpovedá výške uplatnenej žalobcom, ale v
skutočnostijeomnohonižšia,tojezhrubalenvovýškejednejtretinyztoho,čosiuplatňovalžalobca.Tzn.
že výška náhrady, ktorú si žalobca uplatňoval, nezodpovedala skutočnej reálnej trhovej výške odplaty za
užívanie predmetných pozemkov. Aj žalobcom uplatnená odplata za užívanie predmetných pozemkov
za obdobie od 01.01.2007 do 31.08.2008 vo výške 529.230 Sk celkom zjavne nezodpovedá reálnej

výškeodplatyzaichužívanievuvedenomobdobí,čonakoniecvyplývaajznájomnýchzmlúv,nazáklade
ktorých znalkyňa Ing. H. X. J.. určila porovnávacou metódou reálnu výšku odplaty a z ktorých až tri boli
uzatvorené ešte pred 01.01.2007.
Vzhľadom na uvedené suma vo výške 529.230 Sk, ktorú žalobcovi uhradila žalovaná za užívanie
predmetných pozemkov za obdobie od 01.01.2007 do 31.08.2008 nielenže postačuje na úhradu

skutočnej odplaty za užívanie týchto pozemkov spolu s úrokom z omeškania za jej oneskorené plnenie,
ale túto sumu naopak vysoko prekračuje. Už prvá platba vo výške 200.000 Sk, uhradená 04.11.2008
plne pokrývala samotnú odplatu za užívanie pozemkov v tomto období, ako aj úrok z omeškania, ktorý
ku dňu splnenia tejto splátky vznikol. Zaplatením sumy, vysoko presahujúcej reálnu odplatu za užívanie
predmetných pozemkov, došlo nielen k zaplateniu samotnej istiny, ale aj k zaplateniu vzniknutých úrokov

z omeškania, a to v poradí určenom podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda najprv istiny a
následne aj úrokov z omeškania. Je nesporné, že žalobcovi nemohli vzniknúť úroky z omeškania v takej
výške,vakejsiichuplatnil,pretožeistina-odplatazaužívaniepredmetnýchpozemkovvovýške529.230
Sk, z ktorej si ich uplatnil, nezodpovedala skutočnej reálnej odplate za užívanie. Aj úrok z omeškania,
ktorý žalobcovi vznikol, bol podstatne nižší. Žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania za takejto

situácie nemožno priznať aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
sa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti evidentne jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi a ako taký v zmysle zákona nepožíva právnu ochranu. Nie je možné priznať žalobcovi
takýto nárok na úhradu úroku z omeškania za situácie, keď už v minulosti žalovaná uhradila istinu -
odplatu za užívanie pozemkov, z ktorej si ho uplatnil a ktorá vysoko prevyšovala reálnu odplatu za ich

užívanie. Nemožno priznať žalobcovi uplatnený nárok aj s poukazom na ustanovenie § 451 OZ, pretože
by sa žalobca fakticky na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil, resp. obohatil by sa ešte viac, pretože už
samotným zaplatením sumy vo výške 529.230 Sk, ktorá vysoko prevyšovala reálnu odplatu za užívanie
pozemkov, došlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej.
Nesúhlasila s právnym názorom prvostupňového súdu vzhľadom na zaujatý názor, že žalobcovi náleží

aj odplata za údajné užívanie parc. č.F. žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odplatu za užívanie tejto
parcely na pozemku, na ktorom nestojí stavba patriaca žalovanej. Poukázala na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k.17 Co 195/2008 zo dňa 20.08.2008, v ktorom je podrobne rozobratá
problematika vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej nehnuteľnosti bez
existencie nájomnej zmluvy; v danom prípade bola existencia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia voči žalovanej preukázaná len vo vzťahu k tomu pozemku žalobcu, na ktorom je umiestnená
stavba žalovanej a teda k parc. č. XXXX/X o výmere 1599 m2; takýto nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia nevznikol pri pozemku na parc. č. XXXX/X o výmere 1092 m2, pretože vôbec nebolo
preukázané,žebyuvedenýpozemokžalovanáskutočneajužívala.Súčasnebolokontrolnýmznaleckýmposudkom preukázané, že tento pozemok v prevažnej časti ani nie je oplotený a je voľne prístupný
komukoľvek. Znalkyňa síce konštatovala, že uvedený pozemok je čiastočne oplotený vo forme
betónových panelov, oceľových stĺpikov a bránou z oceľového rámu, avšak jedná sa len o neúplné

oplotenie, ktoré nebráni voľnému prístupu na pozemok ani žalobcovi a ani nikomu inému a navyše sa
jedná o oplotenia, ktoré boli vybudované tretími osobami ešte pred tým, ako žalovaná predmetnú stavbu
odkúpila.
Za najväčšie pochybenie zo strany súdu prvého stupňa považuje žalovaná skutočnosť, že úplne v
rozpore s vyššie citovanými súdnymi rozhodnutiami ani nepovažoval za potrebné skúmať, či pozemok

reálne užívala, resp. či ho zneprístupňovala žalobcovi alebo iným osobám. Okresný súd vyvodil
dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie tohto pozemku len zo skutočnosti,
že sa jedná o priľahlý susediaci pozemok, ktorý je pre žalovanú ako vlastníka stavby z dôvodu
zabezpečenia jej riadneho užívania nevyhnutný, pretože jeho poloha a účel využitia sú neoddeliteľne
spojené s touto stavbou a tvoria spolu jeden ucelený územný areál. Toto skutkové zistenie súdu prvého
stupňa je pritom v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom A.. H. X.

J.., ktorým bolo preukázané, že sa nemôže jednať o jeden ucelený územný areál, pretože nie je úplne
oplotený a je prístupný komukoľvek. Súčasne bolo týmto znaleckým posudkom preukázané aj, že iné
subjekty, to je vlastníci a užívatelia okolitých nehnuteľností, skutočne aj tento pozemok na parc. č. XXXX/
X využívali. Napokon aj okresný súd žalobcovi za časť parc. č. XXXX/X o výmere 275 m2 priznal len
náhradu vo výške jednej polovice práve z dôvodu, že táto časť bola využívaná ako prístupová cesta aj

inými subjektmi.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno jednoznačne vyvodiť z dôvodu, že sa jedná o
susediaci priľahlý pozemok, z polohy či umiestnenia pozemku. Žalovaná priznala, že skutočne užívala
nepatrnú časť parc. č. XXXX/X a to v mieste vchodu do svojej haly. Jednalo sa však o tú časť pozemku,
ktorúsúčasnevyužívaliajinésubjekty,apretonemôžebyťdanýaninárokžalobcunaodplatuzaužívanie

tejto časti parcely. Takéto užívanie pozemku spoločne s inými subjektmi, a teda nie výlučné užívanie
žalovanou, vôbec nedosahuje kvalitu užívania pri nájme, ktorý je založený na výlučnom užívacom práve
určitého subjektu. Iné časti parc. č. XXXX/X žalovaná neužívala vôbec a taktiež nevytvorila taký faktický
stav, že by predmetnú parcelu uzamkla či inak zneprístupnila a tým urobila prístupnou len pre seba
a svoju potrebu. Preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odplatu za užívanie pozemku na parc.

č.XXXX/X. Okresný súd priznaním tohto nároku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
jeho názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalovaná má súčasne za to, že konanie pred súdom prvého stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd nepostupoval v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p.. Nesplnil si povinnosť, vyplývajúcu mu z tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v

odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal so skutočnosťami, uvádzanými žalovanou, ktoré sú pre
posúdenie celej veci rozhodujúce. Ide o arbitrárne a nedostatočne odôvodnené rozhodnutie okresného
súdu. Prvostupňový súd sa totiž nevyporiadal so závermi uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 17 Co 195/2008 zo dňa 20.08.2008, na ktoré žalovaná poukazovala, a od ktorých sa súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia odchýlil. Je potrebné, aby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

dôvody, pre ktoré bola právu účastníka konania poskytnutá odlišná ochrana; prvostupňový súd mal
v odôvodnení svojho rozsudku predovšetkým odôvodniť, z akých dôvodov bol preňho neprijateľný
názor krajského súdu, vyjadrený vo vyššie citovanom uznesení; poukázala na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 14/07, III. ÚS 192/06, III. US 328/05.
V prípade úspechu si žalovaná uplatnila náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady zaplateného

súdneho poplatku za odpor vo výške 486 EUR, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške
63,50 EUR, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4.656,12 EUR, celkom vo výške 5.205,62 EUR.

4. Žalobca vo vyjadrení navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť. Nesúhlasil s jej vyjadrením, že skutočne
užívala len nepatrnú časť parc. č. XXXX/X. Tento bočný vchod umožňuje len vchod do haly, resp.

skladu, ale pre zabezpečenie manipulácie s tovarom, ktorý žalovaná v objekte skladuje (dovoz, odvoz
tovaru motorovými vozidlami) využíva prístup v časti pod prístreškom, kde sa nachádza nakladací
priestor s prístupom do skladu. Uskladňovanie a vyskladňovanie tovaru sa realizuje cez nakladací
priestor pod prístreškom a prístup k nemu nie je možný z iného pozemku, len z parc. č. XXXX/X, ktorú
žalovaná využíva ako obslužný priestor. Žalovaná v odvolaní uvádza, že znaleckým posudkom A.. H.

X. bolo preukázané, že sa nemôže jednať o jeden ucelený areál, pretože nie je úplne oplotený a je
prístupný komukoľvek. Priľahlá plocha nemusí byť oplotený pozemok; účelom priľahlej plochy je vytvoriť
s pozemkom pod stavbou jeden funkčný celok, ktorý umožňuje žalovanej riadne užívanie stavby a
vykonávanie vlastníckych práv k stavbe. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pozemok užíva, naprístup k stavbe využíva nielen bočný vchod, ale aj prístup pod prístreškom, kde je nakladací priestor,
a bez prístupu na parc. č. XXXX/X by žalovaná nemala prístup k stavbe, pretože bočný vchod, na
ktorý odkazuje, jej neumožňuje prístup k manipulácii a manipuláciu s tovarom, ktorý v objekte skladu

je. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že aj iné subjekty tento pozemok užívali, súd vykonal výsluch
zástupcov vlastníkov okolitých nehnuteľností, pričom štatutárny zástupca Detox s.r.o. uviedol, že vozidlá
ich spoločnosti, ako aj cudzie vozidlá, ktoré chodia do ich spoločnosti, využívajú prístup cez inú parcelu
č.XXXX/XX a sporadicky cez parcelu č.XXXX/X. Konateľ spoločnosti Top.T, s.r.o. A.. J. uviedol, že ako
prístupovú cestu využívali inú cestu, ale vie, že na prístup iné spoločnosti využívali parcelu č.XXXX/X,

pretože túto považovali za prístupovú cestu a nevedel potvrdiť, či sa na prechod využívala parcela č.
XXXX/X. Zástupca spoločnosti TEN EXPRES Slovakia s.r.o. uviedol, že ich spoločnosť má v uvedenej
lokalite halu a na prístup k nej využívali parcelu č.XXXX/X, pričom nevedel posúdiť, či využívali aj parcelu
č.XXXX/X, ale teoreticky pripustil možnosť prístupu. Zároveň uviedol, že od roku 2005 spoločnosť
dala halu do podnájmu a po prístupovej ceste už toľko nechodili, pričom predmetom sporu je užívanie
pozemku za obdobie od 01.09.2008 do 31.05.2009. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastníci

okolitých pozemkov využívali prístup cez iné pozemky, predovšetkým cez pozemok na parc. č. XXXX/
X, a pozemok na parc. č. XXXX/X mohol byť využitý na prístup len ojedinele.
Popieraním nároku žalobcu ide len o snahu žalovanej nevydať majetkový prospech, ktorý získala
užívaním tohto pozemku bez právneho dôvodu. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 Co 195/08, je žalobca názoru, že závery tohto rozhodnutia nemožno

uplatniť v predmetnom spore.
Žalobcatiežnesúhlasilsnázoromžalovanej,žesúdprvéhostupňavyvodildôvodnosťnárokunavydanie
bezdôvodnéhoobohateniazaužívanietohtopozemkulenzoskutočnosti,žesajednáosusediacipriľahlý
pozemok. Prvostupňový súd vyvodil záver na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov
parc.č.XXXX/Xnazákladevykonanéhoznaleckéhodokazovania,akoajnazákladevýsluchuzástupcov

vlastníkov okolitých nehnuteľností, keď zohľadnil rozsah užívania časti parcely o výmere 275 m2 tak, že
za uvedenú časť priznal náhradu v jednej polovici. Žalovaná pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemku
pod stavbou, ktorú vlastní, požiadala o kúpu a aj kúpnou zmluvou číslo 28/2008/OE odkúpila parcelu
č. XXXX/X, a tak má žalobca za to, že si bola vedomá, že parcela č. XXXX/X ako priľahlá plocha tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou.

Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania v zmysle § 142 O.s.p.; pokiaľ rozhodoval o trovách
štátu, podal žalobca voči tomuto výroku odvolanie, na ktorom zotrval.
5. Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

6. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa
§470ods.2C.s.p.právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto
zákona zostávajú zachované, ak sa tento zákon použije na konania, začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa §34 C.s.p. preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovanej a žalobcu podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p..

8. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 389 ods.1 písm. d/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu aj žalovanej, uvedené v
odvolaniach, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, ale vec nesprávne právne posúdil.

10. V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie
skutkového stavu: vypočul strany sporu, svedkov, nariadil znalecké dokazovanie aj kontrolné znaleckédokazovanie, vypočul znalcov, zabezpečil odborné vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi.

11. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca bol do 31.05.2009 vlastníkom pozemkov v katastrálnom
území K., zapísaných na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1599 m2 a parcela registra „C“ číslo XXXX/X v časti o výmere 1032 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a v časti o výmere 60 m2 ako ostatné plochy. Žalovaná v súvislosti s predmetom
podnikania užívala stavbu - sklad papiera, súpisné číslo XXXX v jej vlastníctve, ale postavenú na parcele

vo vlastníctve žalobcu (č. XXXX/X,X); v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva pozemkov zo žalobcu
na žalovanú vypracoval znalec A.. J. K. posudok číslo 010/2008, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu
predmetných pozemkov a cenu nájmov vo výške 3,91 EUR/m2/rok. Z tohto posudku vychádzal žalobca
pri stanovení náhrady za užívanie pozemkov žalovanej ako bezdôvodné obohatenie, keďže nájomnú
zmluvu uzavretú nemali, za obdobie od 01.09.2008 do 31.05.2009, celkom 7.891,02 EUR. Náhrada za
užívanie pozemkov zodpovedá nájomnému.

Vzhľadom na nesúhlas žalovanej s bezdôvodným obohatením čo do základu aj výšky okresný súd
nariadil vo veci znalecké dokazovanie A.. arch. H. O., ktorý stanovil v posudku číslo 1/2012 zo dňa
20.02.2012 v znení opravného posudku číslo 6/2012 zo dňa 17.09.2012 cenu nájmu pozemkov na
parc. č. XXXX/X na sumu 3.583,36 EUR pri cene nájmu za meter štvorcový vo výške 2,241 EUR, na
parc. č. XXXX/X vo výške 2.447,17 EUR pri nájme za meter štvorcový vo výške 2,241 EUR, čo spolu

predstavuje sumu 6.030,53 EUR ročne. Nájom pozemku na parc. č. XXXX,X za obdobie od 01.09.2008
do 31.05.2008, to je za 273 dní, predstavuje celkovú sumu 4.510,51 EUR.
Pri výsluchu súdom obidvaja znalci potvrdili, že nezohľadňovali ceny nájmov v posudzovanej lokalite,
lebo nemali k dispozícii žiadne relevantné podklady, nepoužili porovnávaciu metódu, ale vychádzali
z metódy polohovej diferenciácie; cenu nájmu je možne odhadnúť, nie určiť. Porovnaním rokov

2001, z ktorého obdobia mali k dispozícii nájomné zmluvy, a 2008, mohla cena nájmu predmetných
nehnuteľností stúpnuť trojnásobne. Pojem návratnosti investícií, v ktorom sa ich názory líšili, nie je nikde
vysvetlený, jedná sa o komplexné posúdenie konkrétnej vlastnosti konkrétneho pozemku.
Vzhľadom na rozpornosť týchto znaleckých posudkov (len v časti doby návratnosti investícií) na
návrh žalobcu okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktorá pre stanovenie všeobecnej

hodnoty ročného nájmu za predmetné pozemky použila porovnávaciu metódu na základe predložených
podkladov - nájomných zmlúv - pre danú lokalitu, získaných od žalovanej (žalobca napriek jej žiadosti
nájomné zmluvy nepredložil); realitné kancelárie uviedli cenu nájmov pozemkov v uvedenom období bez
doloženia adekvátnych podkladov nájomných zmluvou, preto ich v znaleckom posudku pri porovnávacej
metóde nepoužila. Celkovú výšku nájmu znalkyňa porovnávacou metódou za obdobie od 01.09.2008

do 31.05.2009, teda za 273 dní, stanovila pri cene nájmov 1,18 EUR za m2/rok pre zastavané plochy
a nádvoria v roku 2008 v sume 3.175,38 EUR za rok a v roku 2009 za zastavané plochy a nádvoria
v sume 1,20EUR za m2/rok celkom 3.229,20 EUR. Svoj postup zdôvodnila v písomnom znaleckom
posudku aj vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom. Výška nájomného za pozemok, na ktorom
je postavená cudzia stavba, zaberajúca väčšiu časť jeho plochy, a výška nájomného za pozemok, ktorý

slúžiamôžeslúžiťlenakopríjazdovácesta,ktorániejevovýhradnomužívanínájomcu,aktorúvyužívajú
aj nájomcovia, resp. vlastníci priľahlých nehnuteľností, sa na základe dostupných dokladov nedá bližšie
stanoviť z dôvodu, že pozemky sú zvyčajne prenajímané ako celok.

12. Žalovaná spochybňuje správnosť právneho záveru okresného súdu o uspokojení nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.09.2008 do 31.05.2009 argumentujúc, že jej užívanie
spornej nehnuteľnosti nebolo v spore preukázané.
V prejednávanej veci ide jednoznačne a nespochybniteľne o vydanie bezdôvodného obohatenia,
vzniknutého užívaním cudzej veci bez zmluvy.
Podľa §451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku

2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov; podľa §456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí
sa vydať štátu. Ustanovenie §451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho

práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je
pritom chápané ako záväzok (§489 OZ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo
sabezdôvodneobohatil,atomu,naktoréhoúkorkobohateniudošlo,právopožadovaťvydaniepredmetu
bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnotyvyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§451 ods. 2 OZ) alebo k zníženiu pasív
(§454 OZ). Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun

majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

13. Okresný súd postavil svoje rozhodnutie na právnom názore, že užívaním nehnuteľnosti, ktorým bol
do31.05.2008ajpozemokvovlastníctvežalobcu,bezposkytovaniafinančnéhoekvivalentu,sažalovaná
bezdôvodne obohatila na jeho úkor. Ak nie je v občianskoprávnej rovine, napr. zmluvou, upravené

užívanie nehnuteľností, vlastnícky patriacej tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného
obohatenia na strane užívateľa plnením bez právneho dôvodu (§451 ods. 2 OZ). Pripustením opačnej
možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v
rovnosti ich účastníkov (§2 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie mal znaleckými posudkami zistené, že ide
o nehnuteľnosti v bezprostrednom susedstve skladovej haly vo vlastníctve žalovanej, zabezpečujúcich
prístup žalovanej, ale aj iným subjektom, do týchto skladových priestorov.

Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie
predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené
prípady (§451 OZ). Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou
čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie

(prenajatie) veci; prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa
spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú
zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom
mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným
tržným (uznesenie NS SR č.k. 1Cdo 154/2008 zo dňa 31.03.2010).

14. Po zosumarizovaní početnej judikatúry, týkajúcej sa náhrady bezdôvodného obohatenia vzniknutého
užívaním zastavaného pozemku na úkor vlastníka pozemku, možno spoľahlivo konštatovať, že ide
už o konštantnú judikatúru. Najvyšší súd v obdobnej veci užívania cudzieho pozemku bez právneho
dôvodu, v odôvodnení uznesenia uviedol: „Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať

bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd
vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné
podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu

pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez
možnosti užívať pozemok“ (uznesenie NS Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 8/2009).
Ústavný súd v právnej veci sťažnosti, týkajúcej sa veci, vedenej pred všeobecným súdom o
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu stavbou pozemnej
komunikácie, autobusovej zastávky, parkoviska a chodníka, v odôvodnení o.i. uviedol: ,,Ústavný súd sa

už v minulosti vyjadril aj k nútenému obmedzeniu vlastníckych práv, keď uviedol, že „primeraná náhrada“
za vyvlastnenie môže byť vyššia ako „primeraná náhrada“ za obmedzenie vlastníckych práv. Na rozdiel
od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o
opakovaných platbách „primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia“ (nález Ústavného
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 237/09).

Najvyšší súd vo veci užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu, ktorý je verejným priestranstvom,
v odôvodnení uviedol: „správny je aj výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, rovnajúci sa výške
obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok“ (rozsudok NS SR vo veci
sp.zn. 4Cdo 52/2009).
Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,

ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (R 25/1986).
Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 33 Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého ,,povinnosť poskytovať náhradu

vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú
náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu.Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného
pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od ustálenej judikatúry.

15.Vprejednávanomsporeodvolacísúdalepovažujeodvolaniežalovanejzadôvodnévplnomrozsahu.
Podľa §379 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem zákonných výnimiek). Hoci
žalovaná obmedzila svoje odvolanie na časť vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie a
odvolala sa aj proti výroku o trovách konania, krajský súd preskúmaval celý prvý (vyhovujúci) výrok

rozsudku súdu prvej inštancie. Aj keď všeobecne platí, že podať odvolanie môže strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§359 C.s.p.), posúdenie, či výrokom napadnutého rozhodnutia
bola strane sporu spôsobená ujma na jej právach, prináleží odvolaciemu súdu. Celkom jednoznačne
strana sporu nie je oprávnená podať odvolanie v prípadoch, kde jej bolo rozhodnutím súdu prvého
stupňa celkom vyhovené (ak uplatnila strana sporu určitý celkom špecifikovaný nárok, napr. právo na
zaplatenie určitej peňažnej sumy a výrokom rozhodnutia jej bolo v celom rozsahu toto právo priznané,

resp. ak žalobe bolo v časti vyhovené a vo zvyšku bola zamietnutá). Ak vyznelo rozhodnutie súdu
prvého stupňa, hoci len sčasti inak, ako sa účastník domáhal, nemožno bez ďalšieho vylúčiť subjektívne
oprávnenie účastníka na podanie odvolania; v sporných prípadoch je so zreteľom k záujmu, aby
rozhodnutie súdu zodpovedalo skutkovým a právnym predpokladom, na mieste právo strany pripustiť,
nie ho vylúčiť. Inak povedané, ak vyznel výrok rozhodnutia pre stranu sporu aspoň sčasti nepriaznivo,

strane sporu prináleží oprávnenie podať odvolanie (tzv. subjektívna prípustnosť odvolania), čo však
posudzuje odvolací (dovolací) súd.
V prejednávanom spore krajský súd preto preskúmaval celý prvý výrok odvolaním napadnutého
rozsudku.
Z vykonaného dokazovania, najmä z kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že skutočná náhrada

za užívanie predmetných pozemkov nezodpovedá výške uplatnenej žalobcom.
Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu namietla, že „zo strany žalobcu bolo ohľadne
uplatňovania nárokov za náhradu za užívanie pozemkov postupované nekorektne, preto vždy odmietala
aj podpísať nájomnú zmluvu; snažila sa docieliť odkúpenie pozemku do svojho vlastníctva, čo sa
jej napokon aj podarilo kúpnou zmluvou č.28/2008. Žalobcom vyčíslené nároky zaplatila, ale keďže

mali byť oveľa nižšie, listom zo dňa 24.09.2009 mu zaslala výzvu na vrátenie nájomného vo výške
16.888 EUR. V tomto spore ohľadne vrátenia tejto sumy vzájomný návrh nevzniesla, čo ale nevylučuje
do budúcna po tom, ako sa ustália po vykonanom dokazovaní skutočnosti, na ktoré poukazuje.“ S
touto námietkou na okresný súd nijako nevysporiadal. Z obsahu spisu síce nevyplýva, žeby žalovaná
skutočne podala vzájomný návrh (žalobu) alebo žeby svoju pohľadávku voči žalobcovi započítala;

je ale zrejmé, že žalovaná zaplatila žalovanému za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od
01.01.2007 do 31.08.2008 sumu 17 567,21 EUR (529.230 Sk), čo žalobca potvrdil už v žalobe. Táto
suma vyplývala z nájomného vo výške vo výške 3,91 EUR za m2 na rok, stanoveného znalcom A.. K..
Znalkyňa A.. X. v kontrolnom znaleckom posudku stanovila cenu 1,18 EUR za m2/rok pre zastavané
plochy a nádvoria v roku 2008, a cenu 1,20 EUR za m2/rok, čo predstavuje cca 3-násobne menej oproti

cene stanovenej A.. K..
Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho (kontrolného) znaleckého
posudku a ponecháva to na úvahe súdu (Najvyšší súd ČR sp.zn. 22Cdo 1290/2007); pokiaľ okresný
súd v prejednávanom spore považoval za potrebné preveriť závery znaleckého posudku a v konečnom
dôsledku použiť pre svoje rozhodnutie práve závery kontrolného posudku, nekonal v rozpore s právnymi

predpismi ani ustálenou súdnou praxou a svoj postup odôvodnil.
Cena bezdôvodného obohatenia, zaplateného žalovanou žalobcovi vo výške 17 567,21 EUR (529.230
Sk), nezodpovedala skutočnej reálnej odplate za užívanie a predstavuje sumu, ktorá postačovala na
úhradu skutočnej odplaty za užívanie týchto pozemkov spolu s úrokom z omeškania za jej oneskorené
plnenie; túto sumu dokonca aj vysoko prekračuje; jej zaplatením došlo nielen k zaplateniu samotnej

istiny, ale aj k zaplateniu vzniknutých úrokov z omeškania; záväzok žalovanej preto zanikol splnením.
Preto krajský súd prvý výrok rozsudku zmenil a žalobu zamietol.
Odvolacia námietka, že okresný súd sa nevysporiadal s rozhodnutím krajského súdu sp.zn.
17Co/195/2008, je v kontexte rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanom spore nepodstatná.

16. Odvolanie žalobcu je tiež dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu ani vo výroku, ktorým zaviazal žalobcu
nahradiť trovy konania štátu vo výške 349,15 Eur na účet okresného súdu vedený v Štátnej pokladnici. Z
ustanovenia §148 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že „štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právona náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.“ Z §4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestovvyplýva,žeSlovenskárepublika,vmenektorejžalobcakonal akosprávca,jeoslobodená

od platenia súdnych poplatkov osobne (čo napokon aj konštatoval v odôvodnení rozsudku) a teda
prvostupňový súd nemal zákonný podklad na to, aby zaviazal žalobcu na úhradu trov štátu. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku IV, ktorým uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť štátu trovy konania, v zmysle ustanovenia §389 ods.1 písm. d/ C.s.p. zrušil, pretože nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

17. Úspešná žalovaná v prvostupňovom aj odvolacom konaní si uplatnila aj vyčíslila trovy konania.
Podľa §396 ods. 1 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci) a s §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.
2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).