Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: G.

V., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, L. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, o priznanie invalidného dôchodku, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o priznanie

invalidného dôchodku. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaná vychádzala zo zistenia, že žalobca
nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení), lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu
je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 15.5.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia rozhodnutia (podľa posudku výsledná miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť je 30%, pričom tento bol doplnený na základe požiadavky Krajského súdu v Trnave

v konaní vedenom pod sp.zn. 38Sd/84/2014). Tieto zistenia boli potvrdené aj rozhodnutím Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017, ktorým tento podľa § 218 ods.
2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 25.5.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 2.6.2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu
a potvrdil tak rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, pričom namietal, že rozhodnutie
žalovanej je nezákonné, pretože jej postup bol v rozpore s ust. § 196 a nasl. zákona o sociálnom
poistení, pretože táto opakovane prihliadala len na stanoviská svojich posudkových lekárov. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžp/6/2011 z 28.3.2012, uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2013 pod č. 16, v ktorom bolo

konštatované: „ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého
vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie
správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán
preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnostiz odbornej stránky“. Ďalej poukázal na to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav ho obmedzuje vo
vykonávaní jednoduchých motorických činností (napr. zaviazať si šnúrky na topánkach, otvoriť si
plastové vrecko na pečivo, padanie rôznych vecí z rúk, nalievanie vody do pohára, či vyberanie drobných

mincí z peňaženky). Ďalej uviedol, že žalovaná argumentuje ním dosiahnutými výsledkami, vzdelaním,
pričom opomína fakt, že žalobca bol integrovaný na základnej i strednej škole, navštevoval pravidelne
doučovanie a aj na vysokej škole je registrovaný ako študent so špecifickými potrebami, pričom v
porovnaní s ostatnými spolužiakmi je výrazne znevýhodnený. Žiadal preto, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

3.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.1.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach

sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v tomto smere
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. V tejto súvislosti uviedla, že zdravotný
stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
žalovanej, pobočky Galanta dňa 19.6.2017, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a
predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so

sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave
posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 6.9.2017 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby
nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového
a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť
končatiny), ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI.,

oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto
určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8
zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keď celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 30%, čo znamená, že invalidita u žalobcu

nevznikla. Ďalej uviedla, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
žalovanej zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov
sociálneho poistenia žalovanej spochybnili alebo vyvrátili.

4.
Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, a postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 23 ods. 2 písm. b) SSP a § 107 ods. 1 SSP, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 20.8.2018,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v

Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná.

5.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredie.6.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 8 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

7.
Z pripojeného spisového materiálu žalovanej správny súd zistil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil u žalobcu choroby nervového systému, postihnutie
mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu,

detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), ľahké parézy dvoch
končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písm. a)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola zo strany žalovanej určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená u žalobcu o ďalších 10% podľa

§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. . Znamená to, že celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 30%, z čoho
vyplýva, že invalidita u žalobcu nevznikla. Žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a
teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z posudku

posudkového lekára zo dňa 15.5.2017 vyplýva, že tento sa plne stotožňuje so záverom posudkového
lekára ústredia. Zo stanoviska posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia k znaleckému posudku
MUDr. U. vyplýva, že posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia zistil diskrepanciu (rozpory) na
6. a 7. strane znaleckého posudku, kde v objektívnom neurologickom náleze je prítomná slabosť
ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, ide o slabosť vľavo stredne ťažkého stupňa s

oslabením psychomotorického tempa, poruchou krátkodobej pamäti, čítania a písania, poruchou jemnej
a hrubej motoriky. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% s možnosťou navýšenia o
10%, nakoľko porucha čítania a písania ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, čo sa javí ako nadhodnotené a je zle zaradené, vychádzajúc z objektívneho neurologického

vyšetrenia a záveru (strana 6), kde v neurologickom obraze je prítomná hemiparéza (slabosť) vľavo
ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, čo patrí pod písmeno a), ľahké parézy dvoch
končatín s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% - 20%. Pri navýšení 10% na
dislexiu a disgrafiu je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 30%.
Vzhľadom na medicínske rozpory v znaleckom posudku súdnej znalkyne v odbore neurológia MUDr. U.,

Sociálna poisťovňa, ústredie navrhla žalobcovi diagnostickú hospitalizáciu na I. Neurologickej klinike ÚK
v Bratislave u prof. P. O., PhD., s tým, že po doručení prepúšťacej správy z diagnostickej hospitalizácie
bude zdravotný stav žalobcu na účely invalidity znovu posúdený ako realizácia rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 38Sd/84/2014 zo dňa 18.11.2016. S navrhovanou diagnostickou hospitalizáciou
žalobca nesúhlasil. V posudku bolo ďalej konštatované, že rozpory v znaleckom posudku MUDr. U.

boli v tom, že hemiparézu (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky je
potrebné posudzovať ako stredne ťažkú parézu dvoch končatín (so zaradením pod iné písmeno, kde
je iné percentuálne rozmedzie), čo mení celkovú situáciu a čo zákon o sociálnom poistení, príloha
č. 4 neumožňuje. V posudku zo dňa 15.5.2017, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu
bolo za rozhodujúce ochorenie určená hemiparéza (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% podľa kapitoly VI. - choroby nervového systému, oddiel
A - postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny, písmeno A - ľahké parézy dvoch
končatín (frustné) prípadne akroparézy (rozpätie 10% - 20%) s navýšením 10% na poruchu čítania
a písania (dislexiu a disgrafiu). V závere posudku bolo ďalej konštatované, že napriek psychickému
hendikepu (podpriemerný intelekt podľa psychologického vyšetrenia, porucha učenia - čítania a písania)

absolvoval strednú školu, získal maturitu, vodičský preukaz a toho času je študentom tretieho ročníka
vysokej školy - odbor politológia.

8.Vzhľadom k tomu, že rôzni posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru (žalobca bol posudzovaný v
dňoch 10.2.2014, 5.5.2014, 5.8.2014, 15.5.2017, 19.6.2017 a 6.9.2017) a určili naďalej mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 30%, a preto žalovaná ako správny orgán

postupovala správne, pokiaľ žalobcovi zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V predmetnej
veci ani v priebehu preskúmavacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej, nakoľko zhodné závery rôznych posudkových lekárov považuje
odvolací súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných
rozporov. Na ťarchu žalobcu možno tiež pripísať skutočnosť, že v záujme objektívneho zistenia

skutkového stavu mu bola navrhovaná diagnostická hospitalizácia na Neurologickej klinike, s ktorou
žalobca nesúhlasil. Podľa odborného posudku rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú u žalobcu
choroby nervového systému, za ktoré posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica percentuálneho
rozpätia (od 10% do 20%) platného pre daný druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly VI. oddiel
A položka 3 písmeno a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom v súlade s § 71 ods. 8

zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu zvýšená o 10% z dôvodu iných zdravotných postihnutí, ktorých závažnosť
ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti stanovenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie, v prípade
žalobcu ide o dislexiu a disgrafiu. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní
náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je

dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverom prijatých v konaní. Žalobca teda v
správnom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tieto závery vyplývajú tak
z psychiatrického vyšetrenia ako aj z neurologického vyšetrenia žalobcu, ktoré bolo posudkovým
lekárom zrealizované v rámci odvolacieho správneho konania za prítomnosti prísediaceho odborného

lekára z odboru neurológia a z odboru psychiatria, nakoľko žalobca nesúhlasil s diagnostickou
hospitalizáciou na Neurologickej klinike. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu boli preto
z dostupnej spisovej dokumentácie a z pozorovania žalobcu (tento odmietol komplexné odborné
vyšetrenie) vykonané tieto vyšetrenia, pričom bolo psychiatrom skonštatované, že u žalobcu je možné
diagnostikovať ľahkú mozgovú dysfunkciu s dyslexiou, dysgrafiou a dyskalkúliou, kde doterajší študijný

výkon len dokumentuje jeho schopnosti a usilovnosť, keď pri skutočnej organickej poruche mozgu
by tohto žalobca nebol schopný. V priebehu rozhovoru so žalobcom bola zistená porucha osobnosti
zmiešaného typu, čo však je v danom prípade posudkovo nevýznamné, a preto z psychiatrického
hľadiska nebol dôvod meniť závery doterajšieho posudkového hodnotenia. Vzhľadom k tomu, že
žalobca odmietol aj neurologické vyšetrenie tak z dostupnej neurologickej dokumentácie boli zistené

diskrepancie v popise hemiparézy, vľavo ľahkého stupňa a v závere stredne ťažkého stupňa paréza
dvoch končatín, pričom na základe pozorovania odborným lekárom z odboru neurológie, nie je u žalobcu
prítomná objektívne stredne ťažká hemiparéza, chôdza je bez opory, bez napádania, horná končatina
bez semiflexie ako býva pri hemiparézach stredne ťažkého stupňa a je pozorovaný divergentný
strabizmus. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave po zohľadnení lekárskych nálezov týkajúcich sa žalobcu
určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy,
plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa
dominantnosť končatiny) ľahké parézy dvoch končatín (frustné), prípadne akroparézy, čo bolo zaradené
do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár určil na 20% (z rozmedzia od 10% do 20%)
a takto určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10% podľa § 71 ods.
8 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. . Samozrejme v prípade, že v budúcnosti
dôjde u žalobcu k zmene zdravotného stavu, resp. k jeho zhoršeniu môže opätovne požiadať o invalidný
dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9.
Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam, najmä z dôvodu, že žalobca nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, súd žalobu
žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, pretože neboli splnené podmienky stanovené v §

70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre priznanie invalidity žalobcovi.

10.V konaní úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.