Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212332
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky:
S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., J. XXX, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, P., J. XXX, proti
odporcom: 1/ L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., F. XX, 2/ C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., V. Y.
XXX, o zaplatenie 5.680,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/344/2012-96 zo dňa 22. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni 2/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 1.774,53 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne 9 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy
1.094,53 Eur od 28. 09. 2010 až do zaplatenia a odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9 %-
né úroky z omeškania ročne zo sumy 3.905,47 Eur od 28. 09. 2010 až do zaplatenia, všetko v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke

9,25 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 980,- Eur od 08. 11. 2011 až do zaplatenia v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9,25 %-né
úroky z omeškania ročne zo sumy 680,- Eur od 08. 11. 2011 až do zaplatenia v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Odporcovi 1/ uložil
povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok za konanie vo výške
16,50 Eur a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny
poplatok za konanie vo výške 123,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcom

1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu trovy konania, každému po
23,88Eur,do15dníododňaprávoplatnostirozsudku.Zároveňrozhodol,ženavrhovateľkaniejepovinná
zaplatiť Slovenskej republike trovy konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd poukázal na to, že navrhovateľka v pôvodne podanom návrhu žiadala, aby súd
zaviazal odporcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne vo výške 6.660,-

Eur s príslušenstvom. V priebehu súdneho konania s prihliadnutím na rozhodnutie Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2T/51/2013, ktorým bol odporca 1/ zaviazaný na náhradu škody vo výške
5.980,- Eur navrhovateľke, zmenila navrhovateľka návrh v tom smere, že žiadala zaviazať odporkyňu 2/
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.680,- Eur s úrokmi z omeškania a odporcu 1/ len naúroky z omeškania, a to všetko na základe neplatne uzavretej kúpnej zmluvy. Prvostupňový súd pripustil
zmenu návrhu navrhovateľky, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný vo vzťahu k odporkyni 2/ len do výšky 1.774,30 Eur vrátane príslušenstva z tejto istiny ako

aj v časti príslušenstva vo vzťahu k odporcom zo sumy 1.094,53 Eur a vo vzťahu k odporcovi 1/ zo
sumy 3.905,45 Eur a sumy 980,- Eur, vo vzťahu k odporkyni 2/ zo sumy 680,- Eur. V prevyšujúcej
časti súd návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný. Poukázal na to, že vzhľadom k skutočnosti, že
odporca 1/ bol trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 2T/51/2013 zo dňa 22. 04. 2013 zaviazaný
uhradiť navrhovateľke sumu 5.980,- Eur, navrhovateľka si voči odporcovi 1/ uplatňovala len úroky z

omeškania z poskytnutých finančných prostriedkov. Podľa poslednej zmeny návrhu zo dňa 18. 06.
2014 navrhovateľka si uplatňovala voči odporkyni 2/ zaplatenie sumy 5. 680,- Eur. Poukázal na to, že
nespornou sumou bola suma 680,- Eur, ktorú zaslala navrhovateľka odporkyni 2/ dňa 07. 11. 2011, ktorú
sumu odporkyňa 2/ bola ochotná navrhovateľke aj vrátiť. Vo vzťahu k sume 1.094,50 Eur poukázal na
to, že ide o celkovú sumu nedoplatku na nájomnom za byt odporcov, ktorý bol v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve, ktoré finančné prostriedky navrhovateľka vyrovnala správcovi bytu dňa 27. 09. 2010

a z týchto dôvodov súd zaviazal odporkyňu 2/ na zaplatenie sumy 1.094,53 Eur, keďže sa jedná o
finančnéprostriedky,ktorýminavrhovateľkavyrovnaladlhnabyteodporcov,ktorýjevichbezpodielovom
spoluvlastníctve, jedná sa teda o spoločnú vec, kde z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obaja manželia - odporcovia 1/ a 2/ oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne, a preto v tejto časti nároku spoločne a nerozdielne s odporcom 1/, ktorý

bol zaviazaný na túto sumu trestným rozkazom, zodpovedá aj odporkyňa 2/, ako spoluvlastníčka bytu,
keďže navrhovateľka plnila za odporcov to, čo ako vlastníci bytu mali povinnosť uhradiť odporcovia. Vo
vzťahu k ďalšej sume, ktorú si navrhovateľka uplatňovala voči odporkyni 2/, a to sumu 3.905,47 Eur,
prvostupňový súd poukázal na to, že túto sumu prevzal len odporca 1/ dňa 27. 09. 2010 v kancelárii
správcu bez bytu, pričom odporca 1/ tvrdil, že polovičku z finančných prostriedkov, ktoré takto obdržal

od navrhovateľky, dal odporkyni 2/, keď ich odniesol do ich spoločného bytu, od ktorého mal kľúče len
on a odporkyňa, peniaze jej nechal na poličke v byte, nevidel, či ich skutočne fyzicky prevzala, ale
keďže kľúče od bytu mala len ona, vychádzal z toho, že ich prevzala, čo podľa odporcu 1/ podporuje
aj tá skutočnosť, že odporkyňa 2/ prevzala sumu 680,- Eur, ktorú jej zaslala navrhovateľka osobitne.
Prvostupňový súd sa vysporiadával s otázkou, či v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie,

za ktoré by mala zodpovedať aj odporkyňa 2/ spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ v súvislosti
s vybavovaním záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí. Súd ustálil, že v danom prípade prevzatie
finančných prostriedkov od navrhovateľky len odporcom 1/, ktoré finančné prostriedky pochádzali mimo
sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odporcov 1/ a 2/, nemožno hodnotiť ako spoločnú vec
odporcov 1/ a 2/, z ktorých právnych úkonov týkajúcich sa týchto finančných prostriedkov by mali byť

zaviazaní odporcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Odporca 2/ a navrhovateľka nepreukázali, že by
odporkyňa 2/ aspoň odsúhlasila prevzatie týchto finančných prostriedkov odporcom 1/ od navrhovateľky.
Keďže pri prevzatí finančných prostriedkov od navrhovateľky len odporcom 1/ išlo o právny úkon
mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odporcov 1/ a 2/, keďže nešlo o spoločné
finančné prostriedky odporcov 1/ a 2/, je z toho právneho úkonu a z jeho následkov s poukazom aj

na prípadné bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnosti právneho úkonu zaviazaný len odporca 1/,
keďže nešlo o spoločnú vec odporcov 1/ a 2/. Z týchto dôvodov súd vo vzťahu k zaplateniu sumy
3.905,45 Eur s príslušenstvom návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ zamietol. Súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť navrhovateľke sumu 1.774,53 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 680,- Eur, ktorá bola odporkyni 2/
zaslaná navrhovateľkou a ktorú táto prevzala a sumy 1.094,53 Eur, ktorá predstavuje spoločný záväzok

s odporcom 1/ titulom úhrady nedoplatku na nájomnom navrhovateľkou za spoločný byt odporcov.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by zo sumy 3.905,45 Eur,
ktorú sumu prevzal odporca 1/ od navrhovateľky, bola odporkyňa 2/ prevzala aspoň časť finančných
prostriedkov, keďže jediným dôkazom bola výpoveď odporcu 1/, ktorý tvrdil, že peniaze nechal odporkyni
2/ v byte na poličke, avšak nevedel preukázať, že by tieto peniaze fyzicky odporkyňa 2/ aj prevzala, ktorú

skutočnosť odporkyňa 2/ popierala a takto ostala spornou aj samotná okolnosť, či vôbec odporca 1/
nejakéfinančnéprostriedkyvbytepreodporkyňu2/zanechal.Vovzťahukpožadovanémupríslušenstvu,
a to úrokom z omeškania, súd priznal úroky z omeškania zo sumy 1.094,53 Eur od 28. 09. 2010 do
zaplatenia vo výške 9 % ročne od odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, keďže títo sú spoločne
a nerozdielne zaviazaní len z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, teda len v časti, pokiaľ

navrhovateľka uhradila za odporcov nedoplatky na nájomnom v sume 1.094,53 Eur. Vo zvyšnej časti
nároku3.905,45Eurideosamostatnýzáväzokodporcu1/,ktorýjepovinnýzaplatiťajúrokyzomeškania.
Ďalším nárokom navrhovateľky boli úroky z omeškania voči odporcovi 1/ zo sumy 980,- Eur, pričom tento
nepopieral poskytnutie týchto finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky v súvislosti s neplatnoukúpnou zmluvou a keďže odporca 1/ bezdôvodné obohatenie nevydal po tom, ako ho získal, uložil
povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke aj úroky z omeškania zo sumy 980,- Eur od 08. 11. 2011
do zaplatenia. Zároveň súd priznal navrhovateľke aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania zo sumy

680,- Eur od odporkyni 2/, ktorá nepopierala poskytnutie týchto finančných prostriedkov zo strany
navrhovateľky a keďže odporkyňa 2/ bezdôvodné obohatenie nevydala po tom, ako ho získala od
navrhovateľky dňa 07. 11. 2011, súd uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 2/ navrhovateľke aj úroky z
omeškania zo sumy 680,- Eur od 08. 11. 2011 do zaplatenia. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka a § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k príslušenstvu podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie §
142 ods. 2 O. s. p., keďže každý účastník mal vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu čo do výroku súdu, ktorým súd
návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol a čo do výroku súdu, ktorým žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, podala odvolanie navrhovateľka. V odvolaní poukázala na
to, že napadnutým rozsudkom súd okrem iného zamietol návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ na
zaplatenie sumy 3.905,47 Eur spolu s odporcom a žiadnemu z účastníkov súd nepriznal právo na
náhradu trov konania. S rozhodnutím súdu v odvolaním napadnutej časti nesúhlasí, podľa jej názoru
bolo preukázané v priebehu dokazovania, že odporkyňa 2/ mala vedomosť o tom, že byt vo vlastníctve

odporcov má záujem navrhovateľka kúpiť. Rovnako vedela aj o výške dohodnutej kúpnej ceny. Z návrhu
kúpnej zmluvy, ktorú odporca 1/ podpísal dňa 08. 10. 2011, mala odporkyňa 2/ vedomosť o tom, že
záloha na kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur (z toho časť vo výške 1.094,53 Eur bola vyplatená správcovi
bytu a časť vo výške 3.905,47 Eur prevzal odporca 1/), bola zaplatená navrhovateľkou. Nestotožňuje
sa preto s dôvodmi napadnutého rozhodnutia v tom smere, že prevzatie takejto zálohy na kúpu bytu

v BSM odporcov nemožno považovať za právny úkon mimo sféry BSM. V prípade zaplatenej zálohy
išlo nesporne o spoločné finančné prostriedky odporcov, a to bez ohľadu na to, že ich prevzal len
odporca 1/, opačný záver by potom predpokladal, že aj zaplatenie sumy 1.094,53 Eur, ako dlh odporcov,
by nemal tvoriť sféru BSM. Poukázala, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Suma 3.905,47 Eur sa teda stala súčasťou

majetku BSM, pretože túto sumu odporca 1/, v tom čase manžel odporkyne 2/, prevzal. Ak v konečnom
dôsledku nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z takého právneho úkonu - prevzatia zálohy na zaplatenie
kúpnej ceny, majú byť povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Je potom vecou ich vzájomného
vyporiadania po rozvode manželstva, akým spôsobom sa tento spoločný záväzok, a teda spoločný
majetok, vyporiada v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k trovám konania poukázala na to, že najmä vo vzťahu k odporcovi 1/ mala vo veci neúspech
v pomerne nepatrnej časti, a to do sumy 680,- Eur, ktorú poukázala priamo odporkyni 2/. O tom, že v
čase poukázania tejto sumy odporcovia už neboli manželmi, sa dozvedela až v priebehu konania. V čase
podávania návrhu však odporca 1/ jej dlhoval uplatnenú sumu vo výške 5.980,- Eur. K späťvzatiu návrhu

voči odporcovi 1/ pristúpila z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci, lebo odporca 1/ bol trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/51/2013 zo dňa 22. 04. 2013 okrem iného
zaviazaný zaplatiť jej aj škodu vo výške 5.980,- Eur. Súd mal pri rozhodovaní o trovách konania využiť
ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. a priznať jej právo na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že
jej právnu službu vo veci poskytuje advokát, ktorého jej určilo na zastupovanie centrum právnej pomoci.

Má za to, že existujú dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., navrhla, aby odvolací
súd podľa § 220 O. s. p. v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že odporkyňu 2/
zaviaže zaplatiť navrhovateľke sumu 3.905,47 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.905,47
Eur od 28. 09. 2010 až do zaplatenia a uloží odporcom povinnosť zaplatiť jej trovy prvostupňového
konania vo výške 2.203,58 Eur. Uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 446,51 Eur.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu vysloveným
v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné,
v celom rozsahu stotožňuje. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k názoru, že prvostupňový
súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľky dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom. Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné,

pretože s námietkami, ktoré navrhovateľka uviedla v odvolaní, sa prvostupňový súd vysporiadal,
čo vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu
podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe
prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľky je dôvodný iba v rozsahu, ako to uviedol vo

výroku svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka istiny,
predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 5.680,- Eur, už iba
vo vzťahu k odporkyni 2/, keďže odporca 1/ na zaplatenie istiny, ktorá je predmetom sporu, bol zaviazaný
v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2T/51/2013
trestným rozkazom zo dňa 22. 04. 2013, ktorým uložil odporcovi 1/, ako obvinenému, povinnosť nahradiť

navrhovateľke, ako poškodenej, škodu vo výške 5.980,- Eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal navrhovateľ poškodenú na občianske súdne konanie. Týmto trestným rozkazom súd
uznal odporcu 1/ za vinného z dôvodu, že dňa 27. 09. 2010 v kancelárii v podniku R. H. V. s.r.o. po
predchádzajúcej ústnej dohode s kupujúcou S. E., ktorá sa týkala kúpy bytu č. X v bytovom dome č.
XXX na ulici V. Y. v V., prevzal od S. E., ako kupujúcej, finančnú zálohu na kúpu bytu v sume 5.000,- Eur,

z ktorej bol v ten istý deň vyplatený dlh uvedeného bytu vo výške 1.094,53 Eur správcovi bytu a následne
prevzal od S. E. v presne nezistené dni roku 2011 aj finančné čiastky 300,- Eur a 680,- Eur s prísľubom,
že vybaví všetky doklady ohľadne prevodu vlastníckeho práva k bytu na kupujúcu S. E. a už pri prevzatí
zálohy vo výške 5.000,- Eur vedel, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorého bol
vlastníkom spolu s manželkou C. P., v bezpodielovom vlastníctve manželov nemôže dôjsť, nakoľko jeho

manželka o tomto predaji nemala vedomosť a na dome boli viazané v predmetnom období viaceré
exekučnéťarchy,čímspáchalprečinpodvodu.Anivykonanýmdokazovanímvoveci,ktorájepredmetom
tohto konania, nebolo preukázané, že by odporkyňa 2/ akýmkoľvek spôsobom jednala o konkrétnom
predaji bytu s navrhovateľkou a že by s týmto predajom súhlasila, resp. uzavrela nejakú zmluvu. Správne
teda prvostupňový súd ustálil, že iba vo vzťahu k sume 1.094,53 Eur, ktorá suma bola vyplatená

správcovi bytu ako nedoplatok viažuci sa k bytu odporcov, ktorý v tom čase bol v bezpodielovom
spoluvlastníctve odporcov a ktoré finančné prostriedky navrhovateľka vyrovnala správcovi bytu dňa 27.
09. 2010, ide o spoločnú vec, pričom z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a preto prvostupňový súd správne ustálil, že v tejto časti nároku spoločne a nerozdielne s

odporcom 1/, ktorý bol zaviazaný na túto sumu trestným rozkazom, zodpovedá aj odporkyňa 2/, ako
spoluvlastníčka bytu, keďže navrhovateľka plnila za odporcov to, čo ako vlastníci bytu mali povinnosť
správcovi bytu uhradiť odporcovia 1/ a 2/. V tejto časti sa teda odporkyňa 2/ rovnako ako odporca
1/ na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatili. Keďže však odporca 1/ bol na zaplatenie tejto sumy
zaviazaný už vyššie uvedeným trestným rozkazom, prvostupňový súd správne rozhodol, že aj odporkyni

2/uložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľkesumu1.094,53Eurvrátanepríslušenstvaztejtosumyaplikujúc
ustanovenie § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď
odporkyňa 2/ sa v tejto časti bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľky tým, že navrhovateľka za
odporkyňu plnila to, čo mala plniť odporkyňa 2/. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že
aj časť zálohy na kúpnu cenu bytu vo výške 3.905,48 Eur sa stala súčasťou majetku BSM, prvostupňový

súd vec správne posúdil na základe zisteného skutkového stavu. Je nepochybné, že odporkyňa 2/ túto
sumu od navrhovateľky neprevzala, túto sumu prevzal len odporca 1/ dňa 27. 09. 2010 v kancelárii
správcu bytu, pričom vzhľadom na zistený skutkový stav, súd aj správne ustálil, že sa nejednalo o
vybavovaniezáležitostítýkajúcichsaspoločnýchvecí,keďžeodporkyňa2/žiadnymspôsobomnekonala
vo vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo napokon nepochybne vyplýva aj z rozhodnutia Okresného

súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/51/2013. Ani v tomto konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa 2/
súhlasila s uzavretím konkrétnej zmluvy s navrhovateľkou, ktorá zmluva sa mala týkať kúpy bytu, pričom
zároveň sa nejednalo o bežnú vec v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto prvostupňový
súd správne ustálil, že prevzatie finančných prostriedkov od navrhovateľky len odporcom 1/, ktoréfinančné prostriedky pochádzali mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odporcov 1/
a 2/, nemožno hodnotiť ako spoločnú vec odporcov 1/ a 2/, z ktorých právnych úkonov týkajúcich sa
týchto finančných prostriedkov mali by byť zaviazaní odporcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Správne

zároveň ustálil prvostupňový súd, že išlo o právny úkon mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a preto nebolo možné zaviazať na zaplatenie sumy 3.905,47 Eur odporkyňu 2/ spolu s
odporcom 1/, teda prvostupňový súd návrh v tejto časti voči odporkyni 2/ správne právne posúdil, keď
návrh v tejto časti zamietol. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa 2/prevzala ďalšiu sumu 680,- Eur,
ktorábolazasielanápoštou,pretosúdsprávneuložilodporkyni2/povinnosťzaplatiťnavrhovateľkesumu

1.774,50 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.094,50 Eur, ktorá čiastka predstavuje spoločný záväzok s
odporcom 1/ titulom úhrady nedoplatku navrhovateľkou za spoločný byt odporcov správcovi bytu a sumy
680,- Eur, ktorú sumu prevzala odporkyňa 2/, ktorú skutočnosť odporkyňa 2/ ani žiadnym spôsobom
nenamietala. Z týchto dôvodov preto prvostupňový súd správne návrh vo vzťahu k odporkyni 2/ v
prevyšujúcej časti zamietol, čo sa týka istiny aj príslušenstva.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, odvolací súd v súlade s ustanovením §
219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, čo sa týka výroku, v ktorom
návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, potvrdil.

Odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že aj vo výroku, ktorým
súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pričom o trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., rozhodol správne.
Je nepochybné, že navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 25. 09. 2012, ktorý doručila súdu dňa 26.
09. 2012, sa domáhala toho, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

navrhovateľke sumu 6.660,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.000,- Eur od 28.
09. 2010 do zaplatenia a spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.660,- Eur od 08. 11.
2011 do zaplatenia. V priebehu konania podala návrh, aby súd pripustil zmenu návrhu, pričom ďalej
sa domáhala zaplatenia jednotlivých istín a príslušenstva tak, ako je to uvedené už vyššie, súd zmenu
návrhu pripustil. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľka argumentovala tým, že najmä vo vzťahu k odporcovi

1/ mala úspech v pomerne nepatrnej časti, a to do sumy 680,- Eur, pričom v čase podávania návrhu
odporca 1/ jej dlhoval uplatnenú sumu 5.980,- Eur a k späťvzatiu návrhu voči odporcovi 1/ pristúpila z
dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci, keď odporca 1/ bol trestným rozkazom zaviazaný zaplatiť
navrhovateľke škodu vo výške 5.980,- Eur, z čoho usúdila, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o
trovách konania využiť ustanovenie § 142 ods. 3 a priznať jej právo na náhradu trov konania, odvolací

súdpoukazujenato,žepreskúmanímvecivrátanepripojenéhospisuOkresnéhosúduRimavskáSobota
sp. zn. 2T/51/2011 zistil, že navrhovateľka už v rámci trestného konania uplatnila od odporcu 1/ sumu
6.000,- Eur dňa 28. 08. 2012 a dňa 20. 09. 2012, t. j. pred podaním žaloby vo veci samej. Z týchto
dôvodov neobstojí argument navrhovateľky uvádzaný v odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu s
prihliadnutím už na hore uvedené bolo po práve aplikovať v súdenej veci ustanovenie § 142 ods. 2 O. s.

p., keďže žiaden z účastníkov konania nebol v konaní plne úspešný, všetci účastníci konania mali vo veci
úspech len čiastočný, pričom vo vzťahu k navrhovateľke nebolo z dôvodov, ktoré sú už uvedené vyššie,
možné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd teda aj rozhodnutie prvostupňového
súdu v napadnutom výroku vo vzťahu k trovám konania považuje za vecne správne, a preto rozsudok
okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.
s. p., podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešnými účastníkmi odvolacieho konania boli
odporcovia 1/ a 2/, ktorým by v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu
trov konania. Keďže si odporcovia 1/ a 2/ žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a odvolací súd

ani nezistil zo spisu, že by im nejaké trovy konania v súvislosti s podaným odvolaním vznikli, odvolací
súd rozhodol tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.