Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115218413.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Y. L., H.. O., A..

XX.XX.XXXX, W. Q. Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená U.. T. W., Y. X. X. Q. F., X.
XX, proti žalovanému: Q. L.Ľ., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní o vylúčenie z
užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

žalobu žalobkyne voči žalovanému zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd úplne
vylúčil odporcu z užívania bytu nachádzajúceho sa na ulici P. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š..

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobca sa jej vyhrážal, že ak podá žiadosť o rozvod, tak ju
zabije a podpáli byt. Taktiež ju mal napadnúť a chcel jej vziať osobné veci.

Žalobkyňa zároveň žiadala vydať vo veci predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému
vstupovať do bytu nachádzajúceho sa na ulici F.. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š., keďže mala obavy o svoj
život a život ich dcéry. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel a tento zamietol.

Žalobkyňa podala proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia odvolanie, ku ktorému pripojila
lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX, s tým, že zranenia, ktoré v ten deň utrpela, jej mal spôsobiť
žalovaný. Krajský súd v Prešove následne nariadil predbežné opatrenie uznesením č. k. XXCo XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a žalovanému zakázal vstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového
domu na ulici F.. E.. M. XXXX/XX, Q. Š., ktorý patrí prenajímateľovi P. Q. Š..

Žalovanýsožalobounesúhlasil.Uviedol,ževyjadreniažalobkynesúnepravdivéazavádzajúce.Uviedol,

že ich dcéra sa nebojí o život, pričom predložil jej písomné vyjadrenie s tým, že od XX.XX.XXXX
sa v byte nezdržiava. Taktiež poprel, že by požíval alkoholické nápoje, pričom predložil potvrdenie o
psychologickom vyšetrení vykonanom dňa XX.XX.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením s
listinnými dôkazmi, a to návrhom, nájomnou zmluvou č. X/XXXX, výpisom zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, vyjadrením mesta Q. Š., vyjadrením Obvodného oddelenia Policajného zboru Q.O. Š.,

rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s pripojenými
priestupkovými spismi, trestnými spismi tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, XT XXX/XXXX a XT XXX/
XXXX, spisom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
stav:Účastníci konania ešte ako manželia uzatvorili spolu s prenajímateľom Bytovým hospodárstvom mesta
Q. Š. nájomnú zmluvu o nájme bytu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Išlo o nájom bytu číslo W. XX na

X. podlaží na ulici F.. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š.. Účastníci byt užívali aj spolu s ich dcérou D., ktorá je
v súčasnosti plnoletá a v byte nebýva. Dodatkami k zmluve bol nájom bytu stále predlžovaný, zvyčajne
o pol roka.

Účastníci konania boli rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa tvrdila, že po tom, čo vo C. XXXX podala návrh na rozvod manželstva, ako aj po tom, čo
žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah, stal sa agresívnym a začal sa jej vyhrážať. Žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný ju neustále bil, vyhrážal sa jej a nadával. jej. Na preukázanie svojich tvrdení predložila
lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež tvrdila, že žalovaný bol trestne stíhaný pre poškodzovanie
cudzej veci, s tým, že poškodil byt, ktorý mal prenajatý, avšak dlhy za neho spláca ona. Žalobkyňa tiež

tvrdila, že žalovaný ju a jej kamarátku ohrozoval motorovým vozidlom, keď išli z Q. Š. do F.. Taktiež mal
ohrozovať motorovým vozidlom žalobkyňu a jej sestru vo Q.O. Š..

Žalovaný všetky tieto tvrdenia poprel. Naopak, z agresivity obvinil žalobkyňu.

Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX, vystavenej 3 týždne po podaní žaloby, súd zistil, že žalovaný
mal spôsobiť žalobkyni zranenia s bolestivosťou a miernym opuchom na ľavom ramene, ľavom lakti a
ľavom zápästí tým, že ju chytil pod krk, vytočil jej ruku a hodil ju do skleneného stola.

Žalovaný poprel, že by žalobkyňu napadol. Uviedol, že žalobkyňa prišla domov pod vplyvom alkoholu.

Následne chcela vyvolať hádku, pričom spadla a spôsobila si zranenie.

V konaní bola vypočutá aj dcéra účastníkov konania, ktorá potvrdila že od P. XXXX nežije v spoločnej
domácnosti s rodičmi, hoci žalobkyňa v návrhu z U. XXXX tvrdila, že v predmetnom byte má
obavu aj o život dcéry. Dcéra účastníkov konania vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že počas

dospievania začala pociťovať, že otec jej viac pomáha s učením a podobne. Uviedla, že skôr mama
bola agresívnejšia, nie otec. Taktiež uviedla, že mama jej vo C. morálne ublížila, keďže jej povedala,
že ako dcéra pre ňu zomrela. Z tohto dôvodu sa odsťahovala z bytu. Tvrdenia žalobkyne považovala
za klamstvo. Uviedla, že s otcom je v kontakte a nikdy pri ňom nemala obavu o svoje zdravie alebo
život. So žalobkyňou v kontakte nie je. Uviedla, že žalobkyňa sa v poslednej dobe viackrát vyjadrila, že

žalovaného vyhodí z bytu a že ho dostane do väzenia. Taktiež uviedla, že žalobkyňa, teda jej matka, ju
nechce pustiť do bytu, a to ani po jej veci. Žalobkyňa to potvrdila a zdôvodnila to tým, že sa bojí o svoj
majetok, keďže má vedomosť, že dcéra je zadlžená a potrebuje peniaze.

Žalobkyňa vo vzťahu k výpovedi dcéry povedala, že táto požíva omamné a psychotropné látky, čo však

svedkyňa poprela.

Z dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča, ktorý sa podrobil preskúmaniu psychickej spôsobilosti, zo
dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný je bez obmedzenia spôsobilý na vedenie rôznych druhov
motorových vozidiel.

Zo správy Mesta Q. Š. súd zistil, že k XX.XX.XXXX neevidovali žiadne podlžnosti žalovaného k
predmetnému bytu a od XX.XX.XXXX neevidovali ani problémy s platobnou disciplínou. Taktiež
neevidovali žiadnu sťažnosť na žalovaného vo veci občianskeho spolunažívania v bytovom dome. Zo
správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že Mestský podnik Q. Š., X.. H.. E.. evidoval voči nájomcom na

predmetnom byte dlh vo výške XXX,XX Eur. Mestský podnik Q. Š., X.. H.. E.. potvrdil, že od U. XXXX
sú služby spojené s bývaním uhrádzané len vo výške 50 % skutočných nákladov, a to žalobkyňou.
Žalobkyňa tiež vyrovnala nedoplatok z vyúčtovania ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur.

Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalobkyne, potvrdili incidenty s motorovými vozidlami, teda

že žalovaný ich mal ohrozovať iným motorovým vozidlom.Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalovaného, potvrdzovali agresívne správanie zo strany
žalobkyne, popierali agresivitu zo strany žalovaného a spochybňovali morálne zásady na charakter
žalobkyne.

Zvýpisuzozdravotnejdokumentáciežalobkynesúdzistil,žeodrokuXXXX,okremfyzickéhonapadnutia
zo dňa XX.XX.XXXX, lekár neeviduje žiadny záznam o fyzickom napadnutí zo strany manžela.

Na tunajšom súde bola proti žalovanému podaná obžaloba pre spáchanie prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia, ktoré sa vedie pod spisovou značkou XT XXX/XXXX, a to z dôvodu, že žalovaný
sa v predmetnom byte neoprávnene zdržoval v čase, kedy už bolo právoplatné uznesenie Krajského
súdu v tomto konaní, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu do tohto bytu. Vo veci bol vydaný trestný
rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Na tunajšom súde bolo v konaní XT XXX/XXXX trestným rozkazom rozhodnuté, že žalovaný sa dopustil

prečinu poškodzovania cudzej veci, a to tým, že bezdôvodne poškriabal zaparkované motorové vozidlo,
čím majiteľovi spôsobil škodu viac ako X XXX Eur. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, s povinnosťou nahradiť
škodu. Na poslednom pojednávaní v tejto veci žalovaný predložil dôkaz o úhrade škody.

Dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu nebezpečného vyhrážania. Vec bola odovzdaná na prejednanie priestupku správnemu
orgánu. Z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu č. E.-F.-E.-XXX/XXXX-F. súd zistil, že
konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť žalovaný
tým, že mal ohrozovať a prenasledovať žalobkyňu a jej kamarátku na ceste vo Q. Š. a následne na ceste

do F., bolo zastavené. Správny orgán uviedol, že spáchanie skutku nebolo preukázané.

Zo spisu tunajšieho súdu XT XX/XXXX súd zistil, že obaja účastníci boli právoplatne odsúdení
zo spáchania trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva a zo spáchania trestného činu
poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva. Žalovaný bol súdený aj za trestný čin ublíženia

na zdraví voči svojej matke. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Z priestupkových, ako aj z vyšetrovacích spisov, ktoré boli súdu doručené Obvodným oddelením
Policajného zboru Q. Š., súd zistil, že tamojšie oddelenie vedie dva priestupkové spisy pre priestupok
proti majetku proti dcére účastníkov D. L., tri priestupkové spisy pre priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu voči žalovanému, dva trestné spisy voči žalovanému pre trestný čin krádeže a
nebezpečného prenasledovania, ktoré boli postúpené na priestupkové konanie, dva priestupkové spisy
voči žalobkyni pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku a taktiež dva trestné
spisy pre trestný čin nebezpečného vyhrážania. Z týchto spisov súd zistil, že účastníci konania, ako
aj ich dcéra, na seba navzájom podávajú trestné oznámenia alebo oznámenia o priestupkoch, a to v

súvislosti so vzájomnými konfliktami, ktoré vznikajú pri vstupe žalovaného a dcéry účastníkov do bytu,
alebo pri vzájomných stretnutiach.

Z pripojených priestupkových spisov vedených Okresným úradom F. súd taktiež zistil, že účastníci
sa vzájomne obviňujú zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu pri vzájomných

konfliktoch.

Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie

neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

V predmetnom konaní súd skúmal, či v konaní sú splnené podmienky na to, aby súd vylúčil žalovaného
z užívania bytu, prípadne aby obmedzil jeho právo užívania nájomného bytu.

K obmedzeniu alebo vylúčeniu užívacieho práva k bytu môže dôjsť len za splnenia týchto podmienok:
a) existencia fyzického alebo psychického násilia zo strany nájomcu bytu,b) fyzické alebo psychické násilie smerujúce voči osobám uvedeným v ustanovení § 705a Občianskeho zákonníka (manžel, bývalý
manžel ako spoločný nájomca bytu alebo osoba blízka násilníkovi - pozri § 116 Občianskeho zákonníka),
c) povaha útokov voči uvedeným osobám má takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka a týchto osôb
sa stalo neznesiteľným,
d) návrh na obmedzenie alebo dočasné odňatie užívacieho práva navrhol súdu manžel alebo bývalý
manžel,

e) obmedzení alebo vylúčení užívacieho práva k bytu právoplatne rozhodol súd.

Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu,
resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z
manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému
manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez

strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

Zákon opustenie domu či bytu neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady. Tým sa môže pomerne
rýchlo dosiahnuť riešenie ohrozujúceho a nebezpečného spolužitia manželov. Právo v takomto prípade
musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne

situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný
a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo
spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu.

Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť

zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.
Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu či bytu však neznamená, že je to navždy.
Ak sa zmenia pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad
protialkoholickej liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v dome či byte, môže súd na návrh
niektorého z manželov zrušiť obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobné alebo skutočné, proti osobe, určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za
následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne.

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa

násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

Násilie nie je konflikt. Kým v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, k násiliu dochádza vtedy, keď jedna

strana zneužije prevahu moci.

Vpredmetnomkonaní,vzhľadomnavykonanédokazovanie,malsúdzato,ženiesúsplnenépodmienky
na to, aby vylúčil alebo obmedzil právo užívania bytu žalovanému.

Jezrejmé,žemedziúčastníkmipanujekonflikt,ktorýpramenízichrozpadnutéhovzťahuakomanželova
ktorý sa v súčasnosti presúva do roviny boja o spoločný majetok a výlučné právo na užívanie nájomného
bytu.

Žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať existenciu násilia zo strany žalovaného. Podľa súdu

však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a tieto skutočnosti nepreukázala. Ani správa zo dňa
XX.XX.XXXX podľa súdu takýmto dôkazom nie je. Podľa súdu si žalobkyňa túto správu účelovo
zabezpečila, keďže bolo zrejmé, že pri podaní návrhu nemá žiadny dôkaz o tom, že spolužitie sožalobcom je neznesiteľné. Je zrejmé, že žalobkyňa už pri podaní žaloby klamala, keď tvrdila, že má
obavy aj o zdravie a život dcéry, ktorá však s ňou už od P. XXXX nebývala.

Súd nebral do úvahy výpovede svedkov tak na jednej, ako aj na druhej strane, keďže je zrejmé, že títo
svedkovia potvrdzovali verzie účastníkov. Súd taktiež nebral do úvahy priestupkové alebo trestné spisy,
keďže je z nich zrejmé, že účastníci spolu s ich dcérou na seba pri prvej príležitosti podávajú či už trestné
oznámenia, alebo oznámenia o spáchaní priestupkov.

Žalobkyňa sa snažila žalovaného vykresliť ako násilníka a páchateľa trestných činov. Zrejme ale
pozabudla, že v čase spáchania trestného činu krádeže a poškodzovania cudzej veci žalovaným bola za
rovnaké trestné činy odsúdená aj ona. Je teda zrejmé, že obaja účastníci sú konfliktné povahy, ktoré už v
minulosti mali problémy so zákonom. V takomto duchu sa vedie aj ukončenie ich vzájomného spolužitia.
Toto ale neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť a vylúčiť žalovaného z užívania bytu.

Súd mal za to, že tento návrh bol podaný účelovo, a to práve za účelom získania výhodnejšej pozície
pri následnom konaní o zrušení spoločného nájmu bytu. Súd pri rozhodovaní prihliadol na výpoveď
spoločnejdcéryúčastníkov,ktorátakvpísomnom,akoajústnomvyjadrenípotvrdilatvrdeniažalovaného
a spochybnila tvrdenia žalobkyne. Jednoznačne sa postavila na stranu žalovaného. Žalobkyňa sa
snažilaspochybniťdcéruajejúsudok,atovzhľadomnajejmožnézadlženieapožívaniepsychotropných

látok. Toto ale jednoznačne preukázané nebolo. Je zarážajúce, že pokiaľ by mali byť tvrdenia žalobkyne
pravdivé a mala by byť psychicky a fyzicky týraná, jej dospelá dcéra toto týranie nijako nevnímala a mala
a má dobrý vzťah s údajným pôvodcom týrania, teda žalovaným. Žalobkyňa ako údajná obeť nehľadá
a ani nehľadala oporu a pomoc u svojej dcéry ako najbližšej osoby a zároveň dospelej ženy. Naopak
preruší s ňou akýkoľvek kontakt. Toto správanie žalobkyne taktiež nesvedčí v jej prospech a poukazuje

len na účelovosť tohto návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil. Súd teda nepriznal náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.