Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16T/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010277
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2516010277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného H. R. pre

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
H. R., narodený XX.XX.XXXX Y. H., trvalé bydlisko H. H., prechodné bydlisko L. XX, H., t. č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody výkon Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu bola dňa 22.04.2016 príslušníkom Obvodného oddelenia PZ H. uložená pokuta vo výške 30
Eur blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku XXXXXXXX, za priestupok proti
majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
za to, že dňa 22.04.2016 v čase o 07:48 hodine v H. X. V.Á. ulici odcudzil zo spoločných priestorov
obytného domu číslo XX/X dve barové stoličky a jeden sušiak na bielizeň,
dňa 10.09.2016 v čase od 18:35 hodiny najneskôr do 18:58 hodiny v J. na ulici X. bez použitia
násilia vošiel do bytového domu číslo 30, odkiaľ zo spoločných priestorov z tretieho poschodia zobral

neuzamknutý detský horský bicykel značky ,,Specialized 24 Hotrock“, čiernej farby so zeleným pásikom,
výrobné číslo WSBC602270210J, spolu s pumpou, ktoré ihneď vyniesol von z bytového domu, kde
ho spozoroval poškodený, následkom čoho bicykel aj s pumpou odhodil a z miesta činu ušiel, čím
poškodenému A.. L. Y. spôsobil škodu krádežou v celkovej výške 305 Eur,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 36 písmeno n), § 37 písmeno
m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 49 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému A.. L. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko H. XX, prechodne J., X. XX, škodu vo výške 12,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :Okresná prokuratúra J. podala na tunajší súd 25. novembra 2016 obžalobu sp. zn. J. XXX/XX
(ďalej len obžaloba) na H. R. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Obžalovaný je v tejto trestnej veci stíhaný väzobne. Do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu J. z 13. septembra 2016, sp. zn. V. v spojení s uznesením Krajského súdu v
V. z 27. septembra 2016, sp. zn. XTpo/XX/XXXX, postupom podľa § 87 odsek 2 Trestného poriadku z
dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že väzba u neho začala plynúť 10.
septembra 2016 o 18.58 hod. a túto vykonáva v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Naposledy bolo o

väzbe obžalovaného rozhodované 9. decembra 2016, kedy súd podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku
rozhodol, že sa obžalovaný ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v §
71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku aj po podaní obžaloby. Zároveň súd jeho väzbu nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 16. januára 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku

tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333
odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na
všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora,
ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na podklade vyššie uvedeného súd vyhlásil uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým

prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na
podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine
obžalovaného. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe
Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocni a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Podľa § 128 odsek 5 Trestného zákona postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie
ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný

delikt To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.
Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veciam a predmetom útoku je cudzia
vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí
výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto
zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu,

s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci z hľadiska dikcie ustanovení § 212
odseku 2 Trestného zákona predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci,
ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo
právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. Ak je
splnenápodmienkapredchádzajúcehopostihuzapriestupokvpredchádzajúcichdvanástichmesiacoch,

pôjde o trestný čin krádeže § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a to bez ohľadu na výšku škody.
Zo skutkovej vety rozsudku je zrejmé, že z hľadiska objektívnej stránky konanie obžalovaného naplnilo
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.
V tomto prípade by ale bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať aj ako krádež podľa § 212 odsek 1
Trestného zákona vzhľadom na výšku spôsobnej škody v momente zmocnenia sa cudzej veci (bicykla),

kedybolprečinkrádežedokonaný,ktoráškodapresiahlačiastku266Eur.Keďževobochprípadochideo
základnéskutkovépodstatyasúbežnéposúdeniekonaniaobžalovanéhopodľaobochtýchtoustanovení
je vylúčené, správne obžaloba kvalifikovala skutok iba ako krádež podľa § 212 odsek 2 písmeno f)
Trestného zákona, lebo táto kvalifikácia má prednosť pred kvalifikáciou podľa § 212 odsek 1 Trestného
zákona zohľadňujúcou ako zákonný znak len výšku spôsobenej škody.

Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujmy ním chránené.
Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny
korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý súd obligatórne skúma pri prečinoch. Zo

spôsobu vykonania činu, jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky
obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti bol
vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o tresteS poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, so súhlasom stráne
prečítal znalecký posudok na obžalovaného a oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri

hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané.
Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že tento je slobodný, deti oficiálne nemá žiadne. Nepracoval, no
zamestnať by sa mohol v rodinnom podniku svojich rodičov. V minulosti bol súdne trestaný a bol aj vo
výkone trestu odňatia slobody. Na otázku, či sa vo výkon trestu odňatia slobody poučil uviedol, že má
pocit, že sa poučil. V J. nemá rodinu, ani žiadne pracovné väzby. Do J. v kritický deň prišiel preto, lebo

išiel z L. a prestupoval na autobus na H.. Takýmto kombinovaným spojom chodil často. K pohnútke
uviedol, že spáchanie skutku neplánoval, bol to skrat, nemal peniaze. Skutku je mu úprimne ľúto.
Zo znaleckého posudku číslo 22/2016 vypracovanom H.. H. J., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že obžalovaný trpí duševnou poruchou zapríčinenou užívaním
viacerých psychoaktívnych látok, trpí syndróm závislosti /opioidy, canabinoidy, benzodiazepíny, nikotín,
psychostimulanciá/. Táto porucha nemala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase

spáchania činu. V súčasnosti je tiež schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického
hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Znalkyňa mu nenavrhla uložiť ochranné liečenie.
Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ päť krát súdne trestaný pre rôznu trestnú
činnosť. Tri odsúdenia sú také, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 11.11.2015 a bola mu určená
skúšobná doba na 3 roky a probačný dohľad na 2 roky.
Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol od 1.1.2010 dva krát priestupkovo
prejednávaný za priestupky proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov, kedy v jednom prípade sa dopustil drobnej krádeže a v
druhom prípade spôsobil škodu na cudzom majetku tým, že poškodil visiaci zámok. Oba tieto priestupky
spáchal v ten istý deň, konkrétne 22.4.2016, pričom rozhodnutie o prvom priestupku je súčasťou
skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku.
Zo správy ÚPSVaR X. H. X. Y. vyplynulo, že obžalovaný nie je a ani v minulosti nebol v evidencii

uchádzačov o zamestnanie.
Z ÚVV Leopoldov bol obžalovaný hodnotený v podstate pozitívne, nemal problémy s adaptáciou na
väzbu, jeho správanie je na požadovanej úrovni, pokyny plní, konflikty nevyvoláva. Na základe vlastnej
žiadosti mu boli umožnené pracovné činnosti v ústave, ktorých cieľom je zmysluplne rozvíjať a využívať
schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby.

ZlustrácievregistriSTAvyplynulo,žesaprotiobžalovanémunasúdochSRinékonanienateraznevedie.
Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému vedú iné trestné konania.
Konkrétne zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie podľa § 206
odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku a to
I. uznesením povereného príslušníka OO PZ H. z 25. júna 2016 pod ČVS: S.-XXX/MY-X.-XXXX pre

skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona, ktorého sa obvinený mal dopustiť 16.6.2016 tým spôsobom, že prišiel na neoplotený
pozemok prislúchajúci k rodinnému domu, následne prešiel k hospodárskej budove, nachádzajúcej sa
vo dvore uvedeného rodinného domu, kde rukami vytlačil kovovú závoru (petlicu) zo zapadacieho háku
uzamknutých drevených dverí visiacim zámkom hospodárskej budovy, následkom čoho dvere otvoril a

cez otvorené dvere vošiel do vnútorných priestorov hospodárskej budovy, kde odcudzil v tomto presne
špecifikované veci, čím spôsobil škodu vo výške 250,- Eur a
II. uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ X. H. X. Y. z 26. mája 2016 pod ČVS: S.-XXX/VYS-X.-XXXX
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona a prečin krádeže

podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa obvinený mal dopustiť od 03.04.2016 do
23.4.2016 tým spôsobom, že opakovane vnikol na oplotený pozemok prináležiaci k rodinnému domu,
následne v oblasti zámku vypáčil uzamknuté vstupné dvere v zadnej časti domu, vnikol do domu a odtiaľ
odcudzil v tomto uznesení presne špecifikované veci, čím spôsobil škodu vo výške 2.170,- Eur a
III. uznesením vyšetrovateľa NAKA PPZ MV SR zo 7. novembra 2016 pod ČVS: J.-XXX/NKA-J.-B.-

XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spáchaného
organizovanou skupinou podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno j) Trestnéhozákona pre skutok opísaný v tomto uznesení, ktorý mal obvinený páchať od bližšie neurčeného času
do vzatia do väzby v tejto trestnej veci.
K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní
druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného

zistilpoľahčujúcuokolnosť,žesakspáchaniutrestnéhočinupriznalajehospáchanieúprimneoľutoval(§
36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
(§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Obžalovanému naopak priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený
(§ 37 písmeno m) Trestného zákona).
V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1),

čo v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona viedlo u obžalovaného k modifikácii
základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody žalovaného prečinu (až na 2 roky) znížením hornej
hranice o jednu tretinu. Súd tak obžalovanému v tomto konkrétnom prípade mohol ukladať trest odňatia
slobody až na 16 mesiacov (ďalej len modifikovaná trestná sadzba).
Pri úvahách o druhu trestu treba doplniť, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v

prípade obžalovaného neprichádzal v zmysle ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona do úvahy (cit. ust.
to priamo vylučuje - pozn. súdu), keďže sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V uvedenom období je pritom dôvodne
podozrivý z ďalšej trestnej činnosti. Evidentne teda výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
nemal na obžalovaného odstrašujúci vplyv a zjavne nepôsobil ani dostatočne prevýchovne. Vzhľadom

na uvedené, ako aj na charakter trestnej činnosti a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že uloženie
akéhokoľvek alternatívneho trestu (v podobe povinnej práce, či peňažného trestu) k trestu odňatia
slobody by v tomto prípade nesplnilo účel trestu sledovaný Trestným zákonom a že vo vzťahu k
obžalovanému je nutné dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu.
K úvahám o výmere trestu odňatia slobody treba uviesť, že oproti pôvodnému výroku o treste trestného

rozkazu súd obžalovanému naviac priznal aj poľahčujúcu okolnosť, ktorej priznania sa obžalovaný
domáhal a síce, že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36
písmeno n) Trestného zákona). Uvedenú okolnosť mu súd nepriznal v kontexte urobeného vyhlásenia
o vine, ale preto, že obžalovaný skutočne pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti napomáhal, bol v
tomto smere aktívny a jediná okolnosť, ktorú popieral (vlámanie sa do bytového domu), bola nakoniec

vykonaným dokazovaním vyvrátená resp. nebola zažalovaná, hoci v uznesení o vznesení obvinenia
sa uvádzala. Z dôvodu priznania tejto poľahčujúcej okolnosti potom súd obžalovanému trest odňatia
slobody pôvodne mu uložený trestný rozkazom znížil tak, že mu uložil trest v strede modifikovanej
trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Prihliadol tiež na obžalovaným verbalizovaný kritický postoj k
vlastnej trestnej činnosti, ako aj jeho postoj k náhrade škody.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo
výkone trestu za úmyselný trestný čin niekoľko krát, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku
za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý

zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
K výroku o náhrade škody
Poškodený A.. L. Y. si v prípravnom konaní uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody vo výške 12
Eur z titulu nákladov vynaložených na opravu bicykla, ktorý obžalovaný svojim konaním poškodil. Keďže
obžalovaný tento nárok čo do dôvodu a výšky uznal, súd ho postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného

poriadku zavial túto škodu nahradiť.