Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205040
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205040.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Nagano Office Center, K červenému dvoru č. 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému F. A., Z.. X.X.XXXX, B. X. XXX, o zaplatenie 1.133,53 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 18C/398/2013-87 zo dňa
29.10.2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy

1.733,53 eur od 5.2.2010 do 7.6.2010, zo sumy 1.533,53 eur od 8.6.2010 do 7.7.2010, zo sumy 1.333,53
eur od 8.7.2010 do 8.8.2010, zo sumy 1.133,53 eur od 9.8.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok z
r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným

v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.133,53 eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.733,53 eur od 5.2.2010 do 7.6.2010, zo sumy 1.533,53
eur od 8.6.2010 do 7.7.2010, zo sumy 1.333,53 eur od 8.7.2010 do 8.8.2010, zo sumy 1.133,53 uer
od 9.8.2010 do zaplatenia a 6% ročného úroku zo sumy 1.733,53 eur od 11.5.2010 do 7.6.2010, zo
sumy 1.533,53 eur od 8.6.2010 do 7.7.2010, zo sumy 1.333,53 eur od 8.7.2010 do 8.8.2010 a zo sumy
1.133,53 eur od 9.8.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 5,78
eura. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Žalobca si uplatňoval práva zo zmenky ako indosatár, ktoré získal od predchádzajúceho veriteľa
Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave. Súd vychádzal z toho, že v predmetnom konaní si žalobca

uplatňoval právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a zistil, že ju vystavil
žalovaný dňa 19.8.2009 v Jasove s textom, zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť
s.r.o., IČO: XX XXX XXX na sumu 1.733,53 eur, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 5.2.2010.
Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Pretože žalobcapredložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, okresný súd vyzval žalobcu tlačivom
B - Žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu vydaným podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ES č. 861/2007 dňa
27.5.2015,abysúduvurčenejlehotedoplnilsvojnávrhazatýmúčelomžalobcoviuložiťpredložiťlistinné

dôkazy , predložil zmluvu , na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalobca na výzvu súdu reagoval
podaním zo dňa 19.6.2015 tak, že - podľa jeho tvrdenia, poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové informácie boli presne prenesené do
návrhunazačatiekonania,pretopodľažalobcunetrebaničopraviťalebodoplniť,disponujelenzmenkou

a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Poukázal, že
kauzálne námietky môže vznášať zásadne žalovaný a nie je úlohou súdu suplovať jeho aktivitu. Na
základe výzvy - C tlačiva Nariadenia č. 861/2007, ktorá bola žalovanému doručená 17.6. 2015, súdu
z jeho strany nedošla odpoveď.

4. Súd citujúc čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 až 4, čl. 5 ods. 1 až 4, ako aj čl. 8 a 9

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z.z.,§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa , žalobu zamietol v celom
rozsahu s odôvodnením, že predložená zmenka zabezpečovala nároky veriteľa z úverovej zmluvy,
preto bol povinný zo zákona posúdiť nárok žalobcu nie len podľa zmenkového a šekového zákona č.
191/1950 Zb., ale aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa národného

aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľa, ktorému sa poskytuje zvýšená ochrana jeho práv. Inak
by mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Pretože
žalobca úverovú zmluvu nepredložil, súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhodol na základe
dôkazov, ktoré predložili účastníci konania (strany sporu). Konštatoval, že žalobca si v tomto konaní
uplatnil predmetnú pohľadávku zo zmenky a žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá mu

bola riadne doručená podľa príslušného nariadenia na tlačive B nepredložil súdu zmluvu o úvere, na
základe ktorej bola vystavená zmenka. Súd konštatoval, že v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie o
nárokoch uplatňovaných podľa Nariadenia, lebo zmenka ako jediný listinný dôkaz, pre účely posúdenia
posudzovaného nároku predpokladá posúdenie úverovej zmluvy citujúc aj ust. § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol v zmysle čl. 16 Nariadenia.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie odôvodnil tým, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah, pričom v konaní žalobca uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovanej, že zaplatí zmenku.
To, že súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, pokladal za neprípustné. Vytýkal
súdu, že predovšetkým ignoroval § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. Z uvedeného
mu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne

námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo/3/2008 z 22. októbra 2008, aj z
jeho odôvodnenia citoval. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby tieto úlohy a iniciatívu na seba (proti

vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho aktivitu. Tvrdil, že uvedené námietky majú hmotnoprávny
charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani
upozorniť (ust. §5 ods. l O.s.p.). K dôvodom, že zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany
žalobcu neboli označené ani predložené, na výzvu súdu na doplnenie návrhu, uviedol, že si splnil svoju
povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon, že predložil súdu originál platnej

a riadne a platne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č.
191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Citujúc znenie § 125 O.s.p., poukázal na to, že zmenka je
listinou, teda je aj dôkazom, že predložil súdu originál zmenky, že žiadnymi inými dôkazmi (ani dôkazmi
a informáciami vyžiadanými zo strany súdu) nedisponoval. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudkuv tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, že vo vzťahu k nemu ako indosatárovi, je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zdôraznil, že zmenka

je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok,
ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by
ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Vytýkal súdu, že sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke

upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, že v konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, že súd však vec posudzoval,
akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla
charakter zmenky na platenie. Vyššie uvedené závery opieral o uznesenie Krajského súdu v Prešove

sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci (z jeho
odôvodnenia citoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013 (z
ktorého odôvodnenia tiež citoval).

7. Odvolateľ akcentoval na to, že napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna

úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010
obsahovala zákaz splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výške nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstvo vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, skutočnosť, že

zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať z následok
len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Žalobca v odvolacom konaní vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a konanie v tejto
časti navrhol zastaviť.

10. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 146 ods. 1 CSP, do 1.7.2016 v zmysle
§ 208 O.s.p.).

11. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby sčasti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.733,53 eur od 5.2.2010 do 7.6.2010, zo sumy

1.533,53 eur od 8.6.2010 do 7.7.2010, zo sumy 1.333,53 eur od 8.7.2010 do 8.8.2010, zo sumy 1.133,53
eur od 9.8.2010 do zaplatenia, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil.

12. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205

ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je v prevyšujúcom výroku o zamietnutí návrhu vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.1.2017 o 9.00 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 27.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

17. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

18. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žalobynazistení,ževzmysleust.§120ods.4O.s.p.žalobcanepredložil dôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení a súd rozhodol len na základe označených dôkazov. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, požadované
listiny žalobca nepredložil na výzvu súdu.

22. Správne súd preskúmaval žalobu podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pretože
žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, tiež správne ho súd
vyzval vzorovým tlačivom B, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená dňa

22.03.2010. Rovnako zákonné bolo jeho konštatovanie že, podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto bol súd povinný z úverovej zmluvy
toto posúdiť. Pretože žalobca predložil jediný dôkaz a to originál zmenky odvolávajúc sa, že ide o
konanie zmenkové, a odmietol predložiť úverovú žalobu, správne súd žalobu zamietol. Konštatoval, že

nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní, lebo
predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného
rozsudku. Zopakoval, že pred týmto súdom nejde o konanie podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového
platobného rozkazu (§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov). Súd preto vychádzajúc
zo zásady kontradiktórnosti konania pred súdom v prejednávanej veci rozhodol len na základe dôkazov

predložených žalobcom. ( § 120 ods. 4 O.s.p.)

23. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. O nároku trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 CSP
posledná veta).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).