Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201110
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717201110.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5, proti žalovanému: D. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G.. A.. Š. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/
A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 1.130,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 420,-- € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 01. 02. 2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.130,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 94,97 € a úrokom
z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 781,-- € od 30. 12. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015 uzavretú s postupcom Slovenská
sporiteľňa, a. s., žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka vznikla zo Zmluvy zo
dňa 17. 02. 2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Žalovanému na

základe zmluvy boli poskytnuté peňažné prostriedky, pričom zmluva spĺňala všetky náležitosti Zmluvy o
úvere aj s prihliadnutím na zákonnú úpravu o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola
dlžná suma 1.460,23 €, ktorá pozostávala z istiny 1.111,-- €, riadny úrok 222,12 €, úrok z omeškania
87,01 € a poplatky 40,10 €. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhrádzal dlh v splátkach po 30,-- € v
období od 25. 02. 2016 do 29. 12. 2016, celkovo 11 splátok. Dlžná suma ku ňu podania žaloby tak činí
1.130,23 €, pričom splátky boli započítané na istine, ktorá činí 781,-- €, ostatné príslušenstvo pohľadávky

zostalo vo výške ako pri postúpení pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky t. j. od 24. 10. 2015. Žalobca vyčíslil úrok z
omeškania do 29. 12. 2016 v sume 94,97 € a následne si uplatnil úrok z omeškania z istiny od 30. 12.
2016 do zaplatenia.

2.Žalobaboladoručenážalovanémudovlastnýchrúkdňa25.04.2017prostredníctvomsplnomocnenca

v súlade s ustanovením § 109 ods.1 C. s. p. Zároveň bolo žalobcovi doručené uznesene súdu zo dňa
13. 04. 2017, v ktorom bol vyzvaný, aby sa písomne k žalobe vyjadril. Písomným podaním doručené
súdu dňa 10. 05. 2017 žalobca namietal podanú žalobu. Poukázal na to, že žalobca uplatnený nárok
odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015. Žalovaný poukázal na § 92 ods. 8zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť iba tú časť pohľadávky,
ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Žalovaný žiadal, aby žalobca preukázal splnenie podmienok
citovaného ustanovenia a to doručenie písomnej výzvy v čase pred postúpením pohľadávky. Ďalej

nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ ukončil zmluvný vzťah, z toho dôvodu pohľadávka nemohla byť
postupiteľná a dlžník nebol vyzvaný na splnenie záväzku, čo je podmienkou k platnému postúpeniu
pohľadávky na iný subjekt. Okrem toho omeškanie dlžníka musí trvať aspoň 90 dní. Preto žalovaný
žiadal, aby žalobca preukázal, či vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, preukázal splnenie povinnosti
v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o bankách a to dĺžku omeškania, zaslanie a doručenie

výzvy dlžníkovi a zároveň, aby preukázal skutočne čerpanú sumu a doteraz uhradené platby do
podania žaloby. Pokiaľ žalobca uvedené nepreukáže, žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v konaní. Na preukázanie právnej argumentácie žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
vyšších súdov SR a to konkrétne rozhodnutia krajských súdov SR z rôznych obvodov. Ďalej žalovaný
k veci samej uviedol, že žalobca bol povinný uviesť v zmluve celkové náklady spojené s úverom.
Pokiaľ bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 19.000,-- Sk, bolo povinnosťou uviesť

celkovú cenu poskytnutého úveru, pretože už pred uzavretím úverovej zmluvy musí byť spotrebiteľ
informovaný, v akej výške preplatí požadovaný úver, t. j. akú výšku odplaty požaduje poskytovateľ za
úver. Informácie o výške odplaty, resp. celkových nákladoch spojených s úverom je pre spotrebiteľa
jednou z najdôležitejších informácií pre rozhodnutie sa o danom finančnom produkte. Hodnota RPMN
predstavuje percentuálne vyjadrenie celkových nákladov spojených zo spotrebiteľských úverov a v

úverovej zmluve absentuje. Ak poskytovateľ úveru cielene nastaví svoj produkt tak, že nemožno vopred
zistiť,zaakýchpodmienokhoklientkupuje,t.j.akénákladymubudúvznikať,potomjepotrebnéhodnotiť
takéto dojednanie ako odporujúce zákonu. Ďalej žalobca nedoložil prehľad čerpaní a úhrad, preto
žalovaný žiadal, aby túto skutočnosť žalobca doložil odo dňa poskytnutia úverového rámca. Vzhľadom
na uvedené námietky žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením súdu zo dňa 11. 05. 2017, v ktorom bol žalobca vyzvaný,
aby sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril, bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 22. 05. 2017. Písomným podaním doručené súdu dňa 06. 07. 2017 žalobca uviedol, že
základom pre vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola Zmluva o kontokorentnom úvere

zo 17. 02. 2004, v rámci ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 19.000,-- Sk
(630,68 €). Podľa článku 1, bod 1 zmluvy bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky
úverového rámca t. j. 380,-- Sk (12,61 €). V zmysle článku 1, bod 1 zmluvy bola dojednaná úroková
sadzba 10,85 % ročne. Žalovaný čerpal celkovú sumu 118.867,78 € tak, ako je uvedené v predloženej
platobnej histórii. Povaha úveru umožňuje čerpať peňažné prostriedky opakovane v rámci úverového

rámca za predpokladu, že čiastočnými úhradami bude žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu sa
udržiavať v rozmedzí schváleného úverového rámca. Preto nie je možné pri uzavretí predmetnej zmluvy
predpokladaťrozsahaopakovaniečerpaniaaúhradžalovanéhoprevýpočetRPMN,anicelkovénáklady
spojené s čerpaním úverového rámca. K námietkam aktívnej legitimácie žalobcu tento poukázal, že v
konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacím

hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) a súd má povinnosť z
týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť Zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/210/2001. Rovnako žalobca poukázal na obdobné posúdenie vyšších súdov z obvodu Krajského

súdu Žilina, Krajského súdu Košice, Krajského súdu Nitra. Preto je možné právne uzavrieť, že súd
pochybil, ak vec nesprávne právne posúdil a napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky
skúmal platnosť Zmluvy o postúpení. K ustanoveniu § 92 ods.8 ZoB žalobca uviedol, že s poukazom
na § 89 ods.1 ZOB je prípustná úprava vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZOB,
pričom § 92 ods.8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dojednali

otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, preto je možné konštatovať, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky. S takýmto záverom sa stotožnil napr. Krajský súd Prešov v rozhodnutí sp. zn.
11Co/11/2015 a iné. Zmluvná úprava nespôsobuje nevyvážené postavenie zmluvných strán, pretože je
v súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca zastáva názor, že § 92 ods.8
ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického

zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že sa jedná o úpravu výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí
sa o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené
v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Obdobne je
uvedené posúdené uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/20/2016. Uvedené ustanovenie tedanezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu banky ku klientovi, ale administratívnu zodpovednosť
banky postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods.1 ZoB. To znamená, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca pri tom poukázal podporne na

rozhodnutia Krajského súdu Prešov, Okresného súdu Prievidza. Žalobca má zato, že v konaní spolu
so žalobou predložil výzvu právneho predchodcu zo dňa 16. 05. 2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok. S poukazom na predloženú platobnú históriu a uvedenú výzvu bolo teda
v konaní preukázané, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na úhradu dlžných splátok a teda právny
predchodca žalobcu konal v súlade s § 92 ods.8 ZOB a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

4. Písomné vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému do vlastných rúk dňa 04. 08. 2017 spolu
s uznesením súdu zo dňa 27. 07. 2017, v ktorom bol vyzvaný, aby sa k vyjadreniu písomne vyjadril.
Elektronickým podaním dňa 27. 02. 2018 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný zotrval na
námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, pretože žalobca nepreukázal doručenie výzvy
do sféry adresáta, t. j. dlžníka. Žalobca nepreukázal, že by výzva dlžníkovi, ktorú predložil, bola

odoslaná a doručená. Ďalej uviedol, že ak na žalobcu neprešla pohľadávka, nemohol vyhlásiť žalobca
mimoriadnu splatnosť úveru. Ak žalobca poukazuje na možnosť zmluvnej úpravy podľa § 89 ods.1
ZoB, táto možnosť je daná, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy
ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V poznámke k danému ustanoveniu je aj § 53
ods.1, 4 OZ, t. j. ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, od ktorých sa nemožno

odchýliť. Žalovaný zotrval na tom, že pohľadávka banky nebola postupiteľná, pretože dlžník pred jej
postúpením nebol vyzvaný na splnenie záväzku, čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky.
Podľa § 525 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpením
bankovej pohľadávky na iný subjekt, predovšetkým taký, ktorý nie je bankou, dochádza k zmene obsahu
pohľadávky. S pohľadávkou banky voči klientovi sú spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené

na podnikanie bánk, okrem iného aj bankové tajomstvo zmysle Zákona o bankách. Žalobca nie je
subjektom, ktorý je spôsobilý spravovať bankové úvery. Postúpením bankovej pohľadávky na subjekt,
ktorýniejedržiteľombankovéhooprávneniaanepodliehaZákonuobankách,dochádzakzmeneobsahu
právneho vzťahu pohľadávky. Žalovaný pri argumentácii poukázal na rôzne rozhodnutia vyšších súdov.
Keďže pri postúpení pohľadávky v tomto konkrétnom prípade došlo k porušeniu § 92 ods.8 ZoB ako

aj ustanovení Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon podľa § 39 OZ
a žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca doložil platobnú históriu iba za obdobie od roku
2004 do roku 2011, pričom je zrejmé, že žalovaný mal byť vo vzťahu s veriteľom minimálne do roku
2015, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05. 03.
2018. Elektronickým podaním zo dňa 02. 03. 2018 žalobca doplnil žalobu, v ktorej uviedol, že pôvodný
veriteľ so žalovaným uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 07. 02. 2004 s úverovým rámcom

630,68 €. Dňa 11. 11. 2004 bol uzavretý Dodatok k zmluve, kde sa stanovila nová výška úverového
rámca na 995,82 € (30.000,-- Sk). Ku dňu postúpenia pohľadávky 23. 10. 2015 dlh činil 1.460,23 €,
ktorý predstavoval rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného. Debetné operácie
znamenali výbery kartou, platby kartou, odchádzajúce platby z účtu v celkovej výške 132.772,30 €,
pričom žalobca poukázal na platobnú históriu, ďalej poplatky vo výške 768,51 € a to poplatky za vedenie

účtu, za vyhotovenie výpisu, za kartové operácie, debetné úroky 1.600,53 €, ktoré boli účtované z výšky
čerpanýchpeňažnýchprostriedkovpodľadohodnutejúrokovejsadzbyzapočetdnípríslušnéhoobdobia,
t. j. odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. konca príslušného obdobia,
zmluvné úroky z omeškania 72,20 €, ktoré boli rátané z výšky dlžnej sumy podľa dojednanej sankčnej
úrokovej sadzby za počet dní príslušného obdobia, t. j. odo dňa omeškania do dátumu úhrady, resp.

konca príslušného obdobia. Kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške 133.770,67 €, kreditný úrok
1,53 €. Súčet debetných operácií je 135.213,54 €, súčet kreditných operácií je 133.772,20 €. Rozdiel tak
činí 1.441,34 €. Riadny úrok vyčíslený na 222,12 € bol vyrátaný z účtovaných debetných úrokov 1.600,53
€, pričom z úhrad žalovaného bola započítaná suma 1.378,41 €. Výška poplatkov vo výške 40,10 € bola
vypočítaná z celkových poplatkov 768,51 €, po započítaní z úhrad žalovaného vo výške 728,41 €. Úrok

z omeškania vyčíslený na 87,01 € pozostával zo zmluvných úrokov z omeškania 68,12 € a to vyrátaných
z celkovej výšky zmluvných úrokov z omeškania vo výške 72,20 €, po započítaní z úhrad žalovaného
sumy 4,08 €. Ďalej boli vyčíslené zákonné úroky z omeškania 18,88 € a to z výšky dlžnej sumy pri
zákonnej sankčnej úrokovej sadzbe z počtu dní príslušného obdobia až do postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 23. 10. 2015, výška neuhradenej istiny ku dňu zosplatnenia činila 1.111,-- € pri použití 5 %
ročnej úrokovej sadzby za obdobie od 24. 06. do 23. 10. 2015, t. j. do postúpenia pohľadávky, počet dní
omeškania činí 122. Keďže z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 131.661,30 €, na istine

je neuhradená čiastka 1.111,-- €. Po postúpení pohľadávky boli vykonané čiastkové úhrady žalovaného
v sume 330,-- €, ktorá bola započítaná na istinu, dlh tak na istine činí 781,-- €. V ďalšom žalobca zotrval
na zaplatení vyčísleného riadneho úroku 222,12 €, poplatkov 40,10 €, úroku z omeškania 87,01 €.

6. Elektronickým podaním doručené súdu 06. 03. 2018 vzal žalobca žalobu čiastočne späť o sumu
420,-- € s príslušenstvom na základe úhrad zo strany žalovaného po podaní žaloby za obdobie od
30. 01. 2017 do 28. 02. 2018 po 30,-- € mesačne. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca zaviazať
žalovaného zaplatiť mu sumu 361,-- €, úrok z omeškania 149,83 €, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo
sumy 361,-- € od 01. 03. 2018 do zaplatenia. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v
navrhovanej časti o zaplatenie sumy 420,-- € s príslušenstvom zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo

pred začatím pojednávania, súd nezisťoval postoj žalovaného, nakoľko by bol bez právneho významu.
Súd tak rozhodoval podľa § 144, § 145 ods.1, 2, § 146 ods.1 C. s. p. (výrok č. I rozsudku). Predmetom
posúdenia súdu tak zostal zvyšok dlhu pozostávajúci z nezaplatenej istiny vo výške 361,-- €, úroku z
omeškania 149,83 €, úroku z omeškania z istiny vo výške 8,05 % ročne od 01. 03. 2018 do zaplatenia
a úroku 222,12 €, úroku z omeškania 87,01 € a poplatky 40,10 €.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 07. 03. 2018 a to oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

8. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 17. 02. 2004, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 19.000,-- Sk. Bola dojednaná úroková sadzba
premenlivá 10,85 % ročne so splatnosťou úrokov ročne k 31. 12. kalendárneho roka. Konečná splatnosť
úveru bola dojednaná na 16. 02. 2005. Bol dojednaný úrok z omeškania 26,4 % ročne, poplatok za

poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru
0,2 % z výšky úverového rámca mesačne. Bolo dojednané, že zmena ktorejkoľvek úverovej sadzby
sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinné od 01. 08. 2002. Úver bol poskytnutý
k sporožírovému účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXX. V článku 2 sa dlžník zaviazal splatiť poskytnutý
úver v dohodnutom čase, platiť úroky a poplatky podľa zmluvy a dodržiavať dohodnuté podmienky. V

prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške. V článku 2 bod 8, zmluvné strany dohodli,
že splatné úroky a poplatky sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny. Podľa článku 3, bod 1 bola
zmluva uzavretá na dobu určitú a to na dobu 1 roka s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o
dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania

zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy maximálne do 65-teho roku veku dlžníka.
Podľa bodu 2 je úver splatný v deň splatnosti. V prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje
o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok. V bode 7 zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.

9. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o sporožírovom účte dňa 22. 02. 1999,
na základe ktorej bolo dojednané, že banka zriadi žalovanému účet formou bežného účtu pod č.
XXXXXXXXXX. K tomu bola uzavretá aj Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa

08. 03. 1999.

10. Ďalej bola uzavretá Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10. 05. 2006, Zmluva
o poskytnutí balíka produktov a služieb zo dňa 23. 11. 2006, predmetom ktorého bolo poskytnutie

povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach.11. K Zmluve o kontokorentnom úvere bol uzavretý Dodatok č. 1 dňa 11. 11. 2004, obsahom ktorého
bolo zvýšenie úverového rámca na 30.000,-- Sk a dojednanie úrokovej sadzby typu premenlivá 11,35
% ročne.

12. Podľa Dodatku č. 2 k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 11. 2004 bolo nahradené
týmto Dodatkom pôvodné znenie Zmluvy o bežnom účte z 22. 02. 1999 č. XXXXXXXXXX.

13. Žalobca doložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2002 (čl. 9 až 12).

14. Žalobca na preukázanie aktívnej legitimácie v spore predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 1237/2015/CE zo dňa 23. 10. 2015, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom. V článku 2, bod 1 bolo vymedzené, že pohľadávkou je každá jednotlivá
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi vrátane príslušenstva špecifikovaná v Prílohe č. 1, ktorá vznikla
z bankových činností postupcu a to zo Zmlúv o úvere, z debetov na účtoch, z kartových a iných
produktov, správa na vydanie bezdôvodného obohatenia pri neplatných úverových zmluvách alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne pohľadávky a príslušenstva súvisiace so zánikom

úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním. Predmetom zmluvy
bola dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok. K zmluve bola pripojená Príloha
č. 1, ktorá špecifikovala pohľadávku voči D. V., t. j. žalovanému z nepovoleného debetu na účte č.
XXXXXXXXXX v celkovej výške 1.460,23 €, pozostávajúca z istiny 1.111,-- € po splatnosti, úroky - RU
22,12 €, UOZ 68,12 €, UONZ 18,89 €, poplatky 40,10 €.

15. Podľa oznámenia banky adresovanej žalovanému (čl. 15) zo dňa 30. 10. 2015 došlo k postúpeniu
pohľadávky z nepovoleného debetu na účte FO č. 5XXXXXXXXX, ktorým banka oznámila postúpenie
tejto pohľadávky na žalobcu. K tomu bol pripojený podací hárok z pošty zo dňa 12. 11. 2015, obsahom
ktorého bolo aj zasielanie zásielky - oznámenie o postúpení žalovanému.

16. Žalobca doložil výzvy k úhrade dlhu adresované žalovanému zo dňa 11. 11. 2015, 19. 01. 2017.

17. Ďalej žalobca predložil výzvu banky zo dňa 16. 05. 2014 k č. účtu XXXXXXXXX pohľadávka: 21B -
balík obyvatelia, kde bolo žalovanému oznámené, že ku dňu 30. 04. 2014 je v omeškaní so splácaním

pohľadávky vo výške 94,66 € a bol vyzvaný na jej úhradu do 15-tich dní od doručenia výzvy. V opačnom
prípade banka pristúpi k vymáhaniu pohľadávky. Doklad o doručení výzvy žalobca nedoložil.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18.1. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18.2. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18.3. Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené
záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez
zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Podľa ods.2, Postupca

jepovinnýodovzdaťpostupníkovivšetkydokladyaposkytnúťvšetkypotrebnéinformácie,ktorésatýkajú
postúpenej pohľadávky.18.4. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Žalovaný v konaní vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že
žalobca nepreukázal pred súdom relevantnú výzvu banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, ani
splnenie podmienky, že žalovaný bol v tom čase v omeškaní o vac ako 90 dní. Preto súd sa v
prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, t. j. či je žalobca nositeľom práva, ktoré

si v tomto spore uplatňuje. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka má
svoj pôvod v Zmluve o úvere formou poskytnutia kontokorentného úveru, ktorá bola uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca namietal, že pokiaľ
predložil relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a doručovanie tohto
oznámenia preukázal podacím hárkom z pošty, súd sa nemôže zaoberať otázkou platnosti samotnej

Zmluvy o postúpení pohľadávky a dlžník sa nemôže úspešne dovolávať neplatnosti takejto zmluvy s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001. K uvedenému rozhodnutiu súd
v prvom rade uvádza, že sa jedná o rozhodnutie v rámci obchodno-právneho vzťahu, pričom v tu
prejednávanej veci ide o vzťah spotrebiteľský, kedy súd „ex offo“ skúma, či boli dodržané všetky práva
spotrebiteľa. Okrem toho uvedené rozhodnutie vychádzalo z iných skutkových okolností, z obsahu

predmetného rozhodnutia vyplýva, že tam žalovaný rovnako namietal neurčitosť Zmluvy o postúpení
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo a to absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka pre neurčitosť, pretože nebola určitým spôsobom identifikovaná postupovaná pohľadávka,
t. j. nebola popísaná čo do výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá. Najvyšší súd SR
po preskúmaní veci však konštatoval, že v danom prípade došlo 2x k postúpeniu pohľadávky, pričom

žalovanému bolo vždy bez zbytočného odkladu postupníkom oznámené postúpenie tejto pohľadávky a
aj v samotnom oznámení bola pohľadávka jednoznačne špecifikovaná. Na základe týchto skutkových
okolností prijal Najvyšší súd SR právny záver o tom, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Je treba povedať, že neskoršia súdna prax a to aj rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR upustila od prísne rigorózneho dodržiavania takto vyslovenej zásady a to z dôvodu, že súdy
prejednávajú individuálne spory medzi účastníkmi konania a každú vec je potrebné posúdiť podľa
individuálne zistených skutkových okolností. Tak tomu bolo v prípade aj rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14. 05. 2008, kde Najvyšší súd sám reagoval na predchádzajúce
vyššie spomínané rozhodnutie, kde daný výklad súdu a jeho aplikácia na novú prejednávanú vec nie

je správna. V rozhodnutí súd uvádza: „Neguje sa skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu vychádza z
hodnotenia skutkového stavu, ktorý je v každom prípade iný, preto je záväzné len pre rozhodnutie vo
veci, ktorej sa týka. Otrocká, necitlivá aplikácia citovaného rozsudku by v praxi mohla znamenať, že
oznámením postúpenia neexistujúcej pohľadávky vybranej osobe by sa nedlžník takto stal dlžníkom.
Súd môže rozhodnutie súdu brať do úvahy na porovnanie aj pri riešení iných prípadov, musí však k

tomu pristupovať veľmi obozretne.“ V inom rozhodnutí Najvyšší súd SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 z 21. 01.
2009 konštatoval, že dlžník má dokonca nárok podať žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak preukáže, že na tomto určení má naliehavý právny záujem. V tam prejednávanej veci
sa jednalo o námietku neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej v rozpore s ustanovením
§ 525 ods.2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd konštatoval, že z Občianskeho zákonníka nemožno

vyvodiť, že by dlžník nemohol namietať a súd skúmať platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky v
prípade, že postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť Zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, ale postupník
by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožnonájsť oporu v Občianskom zákonníku. Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom
sporu o neplatnosť takejto zmluvy alebo ak sa požaduje plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej
postúpenej pohľadávky. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od

počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal
obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.

20. V tu prejednávanej veci žalovaný namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky
a to pre nedodržanie § 92 ods.8 ZoB. Súd konštatuje, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky

podľa tohto ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90
dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu došlo k jej postúpeniu, ide o právny úkon
odporujúcizákonuapretoneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka.Účelomuvedenéhoustanovenia
zákona je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré
nepodliehajú dohľadu Národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku

bankou na nebankový subjekt musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie
predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku a nemá charakter len ochrany bankového tajomstva ako na to poukazoval žalobca, pretože
i keď je zaradené v časti Zákona o bankách upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o
bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej

osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje
inštitút bankového tajomstva. Žalobca tvrdil, že písomnú výzvu na plnenie realizovala banka dňa 16. 05.
2014, k čomu doložil žalobca výzvu banky. Podľa obsahu výzvy sa jednalo o pohľadávku označenú ako
„21B Balík obyvatelia“, č.ú. XXXXXXXXX, zmluva z 17.02.2011, dlh ku dňu 30. 04. 2014 činil 94,66 €.
Písomná výzva banky na plnenie je hmotno-právny úkon a na nastúpenie účinkov sa musí dostať do

dispozičnej sféry adresáta (viď § 45 ods.1 OZ). Preukázanie splnenia tejto podmienky zaťažuje v spore
žalobcu aj vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý namietol, že neboli splnené ustanovenia ZoB. Žalobca
žiaden dôkaz o zaslaní predmetnej výzvy žalovanému ako dlžníkovi nepreukázal. Súd tak uzatvára, že v
spore žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky na postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu
ako tretiu osobu, preto už len z tohto dôvodu možno hodnotiť Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je

predmetom sporového konania za neplatnú vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému (§ 41 OZ). Ďalej
súd konštatuje, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno o tvrdení, že žalovaný bol ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní s uplatneným nárokom. Žalobca
na výzvu súdu bližšie nešpecifikoval, kedy a s akou sumou sa žalovaný dostal do omeškania pred
postúpením pohľadávky, vyčíslil len celkový debetné a kreditné sumy na účte žalovaného bez uvedenia,

za aké obdobie sa jedná. Predložil súdu len listinný dôkaz - výpis z účtu, bližšie skutkové okolnosti k
tomuto dôkazu však neuviedol. Súd sám nie je povinný z dôkazu vyvodzovať skutkové okolnosti, ktoré
je povinný uviesť žalobca sám. Okrem toho je uvedený dôkaz pre veľkosť písma nečitateľný. Neušlo
pozornosti súdu, že Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok špecifikuje žalovanú pohľadávku
ako pohľadávku z nepovoleného debetu, č.ú. XXXXXXXXXX a táto činí na istine po splatnosti sumu

1.111.-- € a ďalej tam uvedené príslušenstvo. Oproti výzve zhora nie je celkom zrejmé, ako sa k tak
neprimeranej sume dopracoval veriteľ pri špecifikácii dlhu podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, o aký dlh sa jedná, z akého zmluvného vzťahu, keďže súdu boli predložené viaceré zmluvy
súvisiace s uplatneným nárokom. Súd potom konštatuje, že čo sa týka výšky pohľadávky podľa
Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, v prípade, že by súd považoval žalobcu za aktívne

vecne legitimovaného v spore, by tieto okolnosti boli predmetom dokazovania a skúmania súdom.
Vzhľadom na doterajšie závery o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok však súd v tomto smere
v dokazovaní nepokračoval z dôvodu hospodárnosti konania. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní
s plnením uplatneného peňažného dlhu viac ako 90 kalendárnych dní a že bol pred postúpením

pohľadávky vyzvaný na splnenie omeškaného dlhu. Súd z tohto dôvodu konštatuje, že neboli splnené
podmienky ustanovenia § 92 ods.8 ZoB. Hoci je súdu známe, že sa žalobca bráni takémuto posúdeniu
predmetného ustanovenia, súd podotýka, že uvedené zákonné ustanovenie je zaradené v časti, ktorá
nesie názov okrem iného aj ochrana klientov. Predmetným ustanovením je umožnené klientom, ktorí sú
v omeškaní so splnením svojho záväzku, aby na výzvu banky vyrovnali dlžnú časť svojej pohľadávky,

čím môžu zabrániť postúpeniu pohľadávky inému veriteľovi a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Uvedené
vyplýva z druhej vety citovaného zákonného ustanovenia a iba v prípade, že by súčet všetkých omeškaní
klienta presiahol 1 rok, zaplatením omeškaného dlhu nemožno zabrániť postúpeniu pohľadávky bankouna tretiu osobu. Uvedená ochrana je zvlášť dôležitá pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov, kedy súd
„ex offo“ prihliada na to, či všetky práva, ktoré sú spotrebiteľovi zákonom priznané, veriteľ dodržiava.

21. Na základe vyššie uvedených úvah potom súd uzatvára, že Zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základektorejmalžalobcanadobudnúťajpohľadávkuuplatnenúvočižalovanému,včastipohľadávkyvo
vzťahukžalovanému,považujezaabsolútneneplatnýprávnyúkon,pretožalobcanemoholzneplatného
právneho úkonu nadobudnúť pohľadávku, ktorej uplatnenia sa v tomto sporovom konaní domáha. Z
týchto dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol

(výrok č. II rozsudku).

22. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalovanému, ktorý bol v
spore plne úspešný plnú náhradu trov konania. Čo sa týka trov zastavenej časti konania, túto súd
posudzoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. podľa procesného zavinenia na zastavení konania. Hoci
k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo na základe čiastočných úhrad zo strany žalovaného

počas súdneho konania, vzhľadom na závery súdu, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný na
uplatnenie žalovaného dlhu, potom nemožno priznať žalobcovi náhradu trov konania ani v tejto časti.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.