Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/340/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219233
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5713219233.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov 1/ : T. L., W.. XX.XX.XXXX,

F. M., G.. Č. E. XXXX/XX E. X/ K. L., W.. X.X.XXXX F. M., G.. Č. E. XXXX/XX, I. T. A. L. A. Y.. T. F., E. L.
L. T.. Y. XX, XXX XX Y. proti žalovanej: U. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. F. XXXX/XX, XXX XX U., právne
zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Sklenárom, advokátom zo sídlom Dunajská 30,
811 08 Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto:

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania žalovanej zo dňa 25.1.2008 doručený súdu 29.1.2008 z dôvodu podania
sťažnosti žalovanej proti uzneseniu ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 416/2017-24 zo
dňa 31.8.2007, podanej na Európsky súd pre ľudské práva, sa zamieta.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu proti žalobcom 1/, 2/. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou doručenou súdu 20.12.2013 sa domáhali voči žalovanej o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako

trojizbový byt č. 21, nachádzajúci sa na ul. C.A. U. Y. Č.. U. X, W. X. W. T. F. H., L.. Č.. XXXX L. T. E. L. F.
T. W. T. C. „., T.. Č.. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel 1/30-ina (teraz 7115/213640-ín ) na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, súpis. č. 4212 a spoluvlastnícky podiel 1/30 (7115/213 640)
na pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 347 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Dňa27.10.2015o9:30hodvŽiline,HornýValč.9sakonaladražba.Dražbabolavykonanádražobníkom,
obchodnou spoločnosťou JURIDICA Slovakia, s. r. o. so sídlom Mariánske námestie 2851, 010 01 Žilina

v súčasnosti ako PROFI Reality, s. r. o. so s sídlom Matúškova 52, 97 631 Vlkanova. Navrhovateľom
dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov „Rázusova 1“ zo sídlom na ulici Rázusova 1, IČO: 37 782
843, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom a to na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
zo dňa 25.11.1996 registrované Okresným úradom v Martine, dňa 5.12.1996 pod č. 96/19804-003/
A. Vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal T. W., W.. XX.XX.XXXX, U. F. R.. Y. XXXX/XX Y.,
cena dosiahnutá vydražením bola 18.588,60 € (560 000 Sk). Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou
zápisnicou č. N558/2005, NZ50712/2005, NCR1s50100/2005 JUDr. Zdenkom Pijákom, notárom zo

sídlom Žilina, Daniela Dlabača č. 39, 010 01 Žilina.
Dražba bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z tohto dôvodu sa žalobcovia návrhom
zo dňa 22.11.2015 domáhali určenia neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách. Okresný súd Ružomberok rozsudkom pod č. konania 3C/14/2007 v konaní ourčení neplatnosti dražby rozhodol tak, že určil neplatnosť dražby konanej dňa 27.10.2015 o 9.30 hod
v Žiline. Krajský súd v Žiline rozsudkom vedením pod č. konania 9Co/204/2010, rozsudok Okresného
súdu Ružomberok č. konania 3C/14/2007 potvrdil.

Na základe vykonanej dražby sa vlastníkom bytu stal vydražiteľ T. W., W.. XX.XX.XXXX, titul
nadobudnutia, osvedčenie o dražbe NZ 50712/05-Z2351/05-878/05. Do času spísania žaloby bol
uvedený byt opakovane predmetom prevodu, jeho ďalším vlastníkom bol Marek Potaš, následne bol byt
predmetom prevodu do podielového spoluvlastníctva Miroslava Žáka a Andrey Žákovej. V súčasnosti
je ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti na LV č. XXXX zapísaná žalovaná, ktorá nadobudla predmetný

byt na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 1.12.2010 pod U.. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko títo boli pozbavení
vlastníckeho práva k predmetnému bytu dražbou, ktorú súd určil za neplatnú. Je zrejmé, že vykonanou
dražbou zo dňa 27.10.2005, neboli dodržané ustanovenia platných právnych predpisov, z uvedených
dôvodov majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také
súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri. Naliehavý právny

záujem žalobcov spočíva v tom, že ich právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.
Výrok súdu o určení, kto je vlastníkom nehnuteľnosti toto ohrozenie neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavené žalobcov odstraňuje.
V súčasnosti existuje nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, kde ako výlučná
vlastníčka dotknutých nehnuteľností je zapísaná žalovaná a skutočným stavom podľa ktorého na

základe vyššie uvedených skutočností vlastnícke právo, keď nehnuteľnostiam svedčí žalobcom. Z tohto
dôvodužalobcoviažiadajú,abysúdurčil,žesúvlastníkmipredmetnýchnehnuteľnostístým,žežalovaná
je povinná vypratať uvedené nehnuteľnosti do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
uplatnili aj trovy konania.

2. Podaním doručeným súdu 7.3.2014 ( č. l. 43 spisu) sa žalovaná vyjadrovala k predmetnej žalobe a
uviedla, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu, teda nehnuteľnostiam na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 6.10.2010 uzavretej medzi Andreou Žákovou a Miroslavom Žákom ako predávajúcimi
a žalovanou ako kupujúcou. Prevod bol riešený cez sprostredkovateľa E. V. - EGYPS so sídlom Ulica
Y. C. Š. XX, XXX XX Y., IČO:33 576 858, v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy bol LV č.

XXXX, k. ú. Priekopa, okres Martin, obec Martin čistí, nenachádzali sa na ňom žiadne informatívne
poznámky. Žalovanej je zrejmé, že právna úprava ohľadne zápisu informatívnej poznámky je účinná
od 15.10.2018 (v danom čase prebiehalo konanie o neplatnosť dražby). V rámci prechodných a
záverečných ustanovení žalobcovia mohli v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku dať návrh na
zápis informatívnej poznámky (vedenie konania o neplatnosť dražby). Informatívna poznámka prioritne

chráni nadobúdateľov dotknutých nehnuteľností, je žiaduce, aby títo mali vedomosť o prebiehajúcom
súdnom konaní, týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň na predmetnom liste vlastníctva
nebol v danom čase ani zápis ohľadom predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať
s nehnuteľnosťou. V tomto smere poukazuje žalovaná na dobromyseľnosť jej ako kupujúcej pri
nadobudnutí vlastníckeho práva. Ak by žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní,

nepristúpila by k uzavretiu k predmetnej kúpnej zmluvy. Právo pôvodného vlastníka, vlastniť majetok
nemá prednosť oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa, došlo by tak k obmedzeniu jeho vlastníckeho
práva, čo je možné len vo verejnom záujem ak účel nemožno dosiahnuť inak a to na základe zákona
len na tento účel a za náhradu. Zároveň uviedla, že by mal v danom konaní súd brať zreteľ na
dobromyseľnosť jej ako žalovanej pri nadobudnutí vlastníckeho práva a žalobcovia v zmysle platnej

úpravy mali možnosť podať návrh na zápis informatívnej poznámky pre budúcich nadobúdateľov.

3. Podaním doručeným súdu 25.6.2014 ( č. l. 73 spisu) žalobcovia sa vyjadrovali k veci, kde
uviedli, že ohľadom platnosti priebehu dražby bolo už súdmi právoplatne rozhodnuté, rozhodnutiami
špecifikovanými v podanej žalobe. Súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Táto neplatnosť má účinky ex

tunc, tzn. že nebola platná od počiatku a účinky s ňou spojené nenastali. Nejde teda o prípad,
že by účinky dražby nejakú dobu trvali a až následne zanikli tak, ako je analogicky napríklad pri
odstúpení od zmluvy v režime Obchodného práva. Všetky judikáty žalovanej predpokladajú platné
nadobudnutie vlastníckeho práva a až následne zrušenie nadobúdacieho titulu vrátane dobromyseľnosti
nadobúdateľa.Dobromyseľnosťnadobúdateľasamaosebebeztoho,žebyknejpristúpilaďalšiaprávna

skutočnosť (v našom prípade až dve skutočnosti, a to je vydraženie bytu v rámci platne vykonanej
dražby spojenej s udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vo výške subjektu
v lehote a spôsobom ustanoveným zákonom) nemôže mať za následok zánik vlastníckeho práva u
predchádzajúceho vlastníka a vznik vlastníckeho práva u nadobúdateľa. Opačný záver by bol v rozporeso zásadou „nemo plus iuris“, popieral by povahu vlastníckeho práva ako najsilnejšieho vecného práva,
ktoré je nepremlčateľné a neodňateľné ako aj podstatu neplatnosti ako takej. Dobromyseľnosť má
význam z hľadiska vydržania, pričom v tomto prípade je relatívny nedostatok, resp. vada nadobúdacieho

zhojená dlhodobosťou a nepretržitosťou dobromyseľnej držby. U žalovanej nebola splnená podmienka
nepretržitej držby 10 rokov a to ani ak by bola započítaná doba držby jej právnych predchodcov, ktorí
navyše neboli dobromyseľní. Výnimka zo zásady nemo plus iuris musí byť navyše explicitne zakotvená
v zákone tak, ako je to napríklad v § 486 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dobromyseľným
nadobudnutím veci od nepravého dediča. Aj v danom prípade stále vyžaduje okrem dobromyseľnosti aj

potvrdenie vlastníckeho práva právneho predchodcu súdom, t.j. nie Správou katastra a ani dražobnou
spoločnosťou. Práve na súdnom rozhodnutí totiž môže dobromyseľný nadobúdateľ stavať svoju dobrú
vieru a vec nadobudnúť bez toho, že by ju musel určený počet rokov v dobrej viere aj užívať. V
žiadnom zákone však nie je zakotvená zásada, podľa ktorej dobromyseľný nadobúdateľ, ktorý vec
nadobudol zmluvou od nevlastníka sa stal vlastníkom a to tým okamihom, ku ktorému vec nadobudol.
Je zrejmé, že byt bol na vydražiteľa pána W. prepísaný dňa 16.11.2005, ešte predtým dňa 4.11.2005

pán W. uzatvoril s pánom T.Š. kúpnu zmluvu na predaj bytu. Text kúpnej zmluvy obsahuje viacero
nepravdivých údajov v bode 5 je napríklad uvedené, že kupujúci vyhlasuje, že mu je stav bytu dobre
známy z osobnej prehliadky, to malo platiť ku dňu 4.11.2005, kedy ešte žalobca ani netušil o tom, že dňa
27.10.2005 sa mala konať dražba, v ktorej mal byť jeho byt vydražený. Byt po dražbe bol odovzdaný
až dňa 24.11.2005. Pán T. nemohol byť dňa 4.11.2005 oboznámený so stavom bytu a to jeho osobnou

prehliadkou. To znamená, že byt kupoval bez toho, aby ho vôbec videl, pričom v čase jeho kúpy nemal
ani preukázané vlastníctvo bytu, keďže pán W. bol zapísaný na katastri ako vlastník až po uzatvorení
kúpnej zmluvy. Pán W. ako predávajúci v byte nikdy fyzicky nebýval, ku dňu 4.11.2005 dokonca ani
nebol ani zapísaný ako jeho vlastník tak ako je to uvedené v bode 1 kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že pán
T. byt kupoval bez toho, že by ho bol vôbec videl, obhliadol si ho a bez toho, aby mu bol ako doklad

predložený list vlastníctva. Za týchto okolností by bežný záujemca byt určite nekúpil. Dňa 24.11.2005
sa uskutočnilo odovzdanie bytu žalobcami ako vydražiteľ je v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby
uvedený odkaz na notársku zápisnicu o zápise priebehu dražby. Osobou vydražiteľa mal byť pán W.k
ku dňu prevzatia bytu, však už pán W. nebol vlastníkom bytu, pretože tento previedol kúpnou zmluvou
zo dňa 4.11.2005 na pána T.. Jej vklad bol povolený dňa 23.11.2015, teda deň pred odovzdaním bytu,

čo sa týka vyjadrenia žalovanej, že žalobcovia mali podať návrh na zápis z informatívnej poznámky
do katastra nehnuteľností, žalobcovia uvádzajú, že dňa 14.11.2005 doručili na stranu katastra Martin
čestné prehlásenie o tom, že sú stále vlastníkmi bytu a že záložné právo k bytu má spoločnosť VÚB a.s.,
toho istého dňa žalobca na Okresnej prokuratúre podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu podvodu, ktorým má byť neznámymi páchateľmi podvodným spôsobom pripravený o

byt. Správa katastra Martin napriek tomu, že na prechod vlastníctva sa vyžadovalo uhradenie ceny
dosiahnutej vydražením, čo jej nebolo vydokladované a napriek tomu, že žalobca jej doručil prehlásenie,
z ktorého vyplýva, že žalobca o konaní dražby a vydražení bytu zrejme nevedel, prechod vlastníctva
na pána W. zapísala. Žalobcovia sa o konkrétnych okolnostiach za ktorých malo dôjsť k zániku ich
vlastníckeho práva k bytu dozvedeli až dňa 18.11.2005, kedy bol žalobca 1/ zisťovať tieto skutočnosti

na katastri. Následne dňa 18.11.2005 podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia - zákazu
výkonu odovzdanie predmetu dražby (konanie bolo vedené na Okresnom súde Martin pod č. konania
11C/186/2005, tento návrh bol rozšírený podaním doručeným súdu dňa 29.11.2005 o zákaz T. W.
akokoľvek z bytom disponovať. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nestihol vyhovieť,
pritom medzičasom bol byt opätovne niekoľkokrát prevedený. Žalobcovia majú za to, že vo veci urobili

všetko preto, aby zabránili ďalším prevodom. Inštitút informatívnej poznámky bol do právneho poriadku
zavedený až od 15.10.2008. Dovtedy bol byt okrem prechodu na pána W. prevedený celkovo trikrát.
Všetky prevody boli uskutočnené neštandardne rýchlo. Textácie jednotlivých kúpnych zmlúv, ako aj
obsah je totožný tak, že ich zrejmé vypracoval totožný subjekt, medzi pánom W. a pánom T. je prepojenie
v tom, že pán T. bol v tom čase spoločníkom a konateľom spoločnosti v realityalpia, s. r. o., ktorej bol

pán W. zamestnancom, spoločníkom a konateľom spoločnosti BOBI s. r. o., ktorá nadobudla byt od
pána T., bol v tom čase pán Potaš. Kúpna zmluva medzi spoločnosťou BOBI, s. r .o. ako predávajúcim
a manželmi Ž. ako kupujúcimi bola uzavretá dňa 2.12.2005, to v čase, keď spoločnosť BOBI, s. r. o.
ešte nebola jeho vlastníkom. Rovnako dobromyseľnosť žalovanej ohľadom toho, či nadobudla byt od
skutočného vlastníka je otázna. Otec žalovanej sa na stretnutí uskutočnenom medzi ním, žalobcom

1/ a jeho právnym zástupcom a zamestnancom realitnej kancelárie, ktorá v tom čase byt predávala
začiatkom tohto roka vyjadril, že pán Ján Kolena ako vtedajší predseda SVV spravujúci bytový dom, v
ktorom sa sporný byt nachádza, sa pred ním vyjadril, že s bytom boli nejaké problémy, ktoré už, ale v
čase jeho nadobudnutia žalovanou boli vyriešené. V tomto momente mala žalovaná možnosť začať savyššie zaujímať o históriu nadobudnutia vlastníckeho páva k bytu a spýtať sa pána Kolenu, o aký druh
problémov išlo, resp. trvať na tom, aby jej boli predložené zmluvy, ktorými bol byt postupne prevádzaný.
V takýchto prípadoch je povinnosťou kupujúceho, aby využil všetky dostupné prostriedky na to, aby sa

presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Je
zrejmé, že žalobcovia argumentujú smerom k určeniu vlastníckeho práva k bytu v troch rovinách:
- v rovine neplatnosti dražby a tým neplatnosti všetkých ďalších na ňu nadväzujúcich prevodov,
- v rovine nesplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby dôsledkom
nezaplatenia ceny dosiahnutej vydražením,

- v rovine neplatnosti jednotlivých kúpnych zmlúv, ktorým skutočným účelom nebol prevod vlastníckeho
práva, ale komplikácia pozície žalobcov pri uplatňovaní ich vlastníckych práv k bytu, čo možno
vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, so zásadou „neminem leadere“ vo vzťahu k
vlastníckemu právu vyjadrenej v § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka a v prípade kupujúcich Ž. E.
žalovanej aj ich uvedenie do omylu.

4. Podaním doručeným na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.6.2014 ( č. l. 107 spisu) žalovaná
opätovne poukázala na jej absolútnu dobromyseľnosť ako kupujúcej pri nadobudnutí nehnuteľnosti
a poukázala na prelomový nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS/165/11 zo dňa 11.5.2011
ohľadne dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľnosti s tým, že upriamila pozornosť aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/71/2011 a ktorý uvádzal, že nie je možné vylúčiť

situáciu, keď proti princípu ochrany práv pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery
nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že
ochranu skutočného vlastníka zaručovanou zásadou „nikto nemôže previesť viac práv než má sám“
možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Žalovaná

poukázala aj na ďalšie judikáty Ústavného súdu Českej republiky, ako je rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky.

v Žiline, ktorý uznesením č. k. 8NcC/409/2015-254 zo dňa 30.11.2015 rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/340/2013.

6. Súd uznesením č. k. 9C/340/2013-306 zo dňa 31.5.2016 konanie prerušil do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.
RvP2925/2016. Dôvodom bola tá skutočnosť, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline, ktorý
uznesením zo dňa 30.11.2015 č. konania 8NcC49/2015-254 nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania
a rozhodovania vo veci, nakoľko nezistil naplnenie predpokladov zakladajúcich pochybnosť o jej
nezaujatosti, podala žalovaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu porušenia jej

základných práv domáhať sa svojho práva na nestrannom súde. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn.
RvP2925/2016. Predmetné uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 7.7.2016.

nadobudlo účinky právoplatnosti dňa 27.9.2017. Súčasťou bolo aj pripojenie uznesenia Ústavného súdu
(č. l. 332 súdneho spisu). Keďže pominuli dôvody, pre ktoré bolo prerušené predmetné konanie, súd
ďalej pokračoval v konaní.

8. Po pokračovaní konania žalovaná v podaní doručenom súdu 1.12.2017 (č. l. 354 súdneho spisu)

naďalej trvala na tom, že nadobudla nehnuteľnosti absolútne v dobrej viere, pričom kúpu predmetných
nehnuteľností financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru vo VÚB a.s., žalovaná aj financujúca
banka (VÚB a. s.) vychádzali z hodnovernosti údajov uvedených v katastri nehnuteľností. Zároveň
poukázala na to, že žalobcovia svojim konaním - neuhrádzaním nájomného v minulosti, kedy ku dňu
23.2.2005 predstavoval ich dlh na nájomnom sumu 33.492 Sk, spôsobili, že nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom žaloby, boli dané spoločenstvom vlastníkom bytov do dražby. Ide teda jednoznačne o
nedbalých vlastníkov nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Zároveň uviedla, že väčšie riziko ma niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere, teda, že tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vecopustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí odkazuje
a rozoberá judikatúru Ústavného súdu Českej republike k obdobnej problematike. V ďalšom poukázala

na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, z ktorých citovala. Zároveň tak isto poukázala aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/71/2011.

(pracovníkov VÚB a.s.) špecifikovaných v zmluve o financovaní bývania a v zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľností, ktorí zmluvy podpisovali za VÚB, a. s. so žalovanou s tým, že nevedela údaje
svedkov a žiadala, aby súd tieto údaje vyžiadal. Súd tento návrh na pojednávaní, na ktorom teda
vyhlásil rozhodnutie vo veci samej ä č. l. 521) zamietol z toho dôvodu, že predmetný návrh na doplnenie
dokazovania nie je nutné vykonať z hľadiska hospodárnosti a účelnosti a z hľadiska skutočnosti, ktoré
boli preukázané inými dôkazmi.

10. Na podanie žalovanej reagovali žalobcovia, ktorí podaním doručeným súdu 9.1.2018 ( č. l. 403)
uviedli, že predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016 je
v rozpore so súčasnou právnou úpravou vlastníckeho práva, predovšetkým s :
- § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyjadrujúceho rovnosť všetkých osôb v totožnom postavení v

právach a povinnostiach,
- článkom 20 ods. 1 Ústavy, článku 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý dáva každému vlastníkovi
právo domáhať sa ochranného vlastníckeho práva,
- inštitútom vydržania upraveným v § 134 Občianskeho zákonníka,
- povinnosťou na základe neplatnej zmluvy vydať to, čo sa z nej nadobudlo zakotvenou v § 457

Občianskeho zákonníka,
- zásadou „ex iniuria ius non oritur“ (z nepráva nemôže vzniknúť právo) chránenou aj v rámci Trestného
práva (povinnosť vydať vec pochádzajúcu z trestnej činnosti),
- definíciou vlastníckeho práva ako najstaršieho, najširšieho absolútneho vecného práva pôsobiaceho
voči všetkým.

Aplikácia nálezu z roku 2006 na prípad, ktorého okolnosti sa začali odvíjať v roku 2005, je v rozpore
s princípom právnej istoty a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. V roku 2005 kládol
zákon ako aj judikatúra na vlastníka pri ochrane jeho práv úplne iné požiadavky ako kladie vyššie
citovaný nález. Nie je možné požadovať od žalobcov, ktorí v čase keď o byt prišli, podnikli všetky
právne kroky na navrátenie vlastníctva, splnenie povinností, ktoré v tom čase nemali, takisto sa správal

aj ich právny zástupca, ktorý ich zastupoval v konaní o neplatnosť dražby. Tento ako osoba znalá
práva poskytol žalobcom právne služby v rozsahu v tom čase vyžadovanom platným predpisom. Až do
vydania nálezu v roku 2006 jednoznačne platil princíp, že vlastník nehnuteľnej veci mal k dispozícii 10
rokov na to, aby si obhájil svoje vlastníctvo. Od roku 2006 bez novelizácie príslušných právnych noriem
vrátane podľa nás potrebnej zmeny ústavy, ústavný súd povedal, že je potrebné posunúť sa v otázke

ochrany dobrej viery nadobúdateľa ďalej. Táto myšlienka je síce relevantná, ale nemôže zasahovať do
minulosti a spôsobiť revolúciu v súkromnom práve. Aplikáciou predmetného nálezu na prejednávaný
prípad dôjde k porušeniu hneď niekoľkých ústavných a súkromno-právnych princípov. Medzi týmito aj
princípu právnej istoty, ktorý práve žalovaný aj predmetný nález považuje za ťažiskový. Nesprávny je
podľa názoru žalobcu aj názor Ústavného súdu vyjadrený v náleze v zmysle ktorého nadobúdateľ nie je

schopný nejako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu. V zmysle § 68 ods. 1 Katastrálneho zákona je katastrálny operát verejný. Operát tvoria okrem
iných aj údaje o predchádzajúcich vlastníkoch, pričom nevlastníkovi je sprístupnená informácia o počte
predchádzajúcich vlastníkov, roku nadobudnutia nehnuteľnosti, ako aj ich údaje z výnimkou rodného
čísla. Žalovaná mohla zistiť nahliadnutím do originálu listu vlastníctva na katastri, ako sa postupne

byt prevádzal, okrem toho mala možnosť vyžiadať si od predávajúcich plnú moc na nahliadnutie do
zbierky listín, ak mala podozrenie na platnosť jednotlivých prevodov vzhľadom na ich počet a krátky
časový odstup medzi nimi. K nákupu bytu splnomocnila rodičov, ktorí využili služby realitnej kancelárie.
Tieto však nie sú oprávnené poskytovať právne služby a dokonca aj zmluvy, ktoré vypracovávali za
odmenu, zhotovujú v rozpore so zákonom o advokácii. Ak vidíme nedbalosť žalobcov v tom, že mali

nedoplatok na byte, ktorý sa snažili splácať podľa svojich možností a spoliehajúc sa, že tento bude
prinajmenšom vymáhaný súdne (to im oznámil bývalý predseda SVB) a nie cez záložné právo (kedy
by aj tak mali čas na vyplatenie dokonania dražby) musíme ju vidieť aj v postupe žalovanej, teda pri
kúpe nevyužila všetky zákonné prostriedky na zistenie skutočného stavu veci. Žalovaná mala možnosťpreveriť históriu nadobúdania bytu a podľa toho, čo vyšlo najavo v konaní (bývalý predseda SVB
avizoval, že s bytom bol v minulosti problém, ale že bol odstránený) mala aj dôvod mať podozrenie,
že niečo s bytom nie je v poriadku. Princíp prednosti zásady nemo plus iuris potvrdil aj Krajský súd

v Trenčíne v roku 2015 rozhodnutím č. k. 17Co/862/2013. Manželia Ž. neboli pri nadobudnutí alebo
minimálne pri predaji bytu žalovanej dobromyseľní, pretože začali vo veci predaja konať krátko po tom,
čo bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu Žilina, ktorým sa neplatnosť dražby potvrdila. Žalobcovia
v prvostupňovom konaní navrhli vstup manželov Ž. H.o konania, ale súd tento návrh nepripustil. Voči
týmto osobám si mohla žalovaná uplatniť nárok na náhradu škody rovnako ako aj voči terajšej Správe

katastraMartin,ktorápovolilavkladyvlastníckehoprávaskôrakobolazapísanápredchádzajúcazmluva.
Žalovaná si naopak vybrala cestu súdnych obštrukcií a v rodine mimosúdneho urovnania sporu ponúkla
žalobcovi neadekvátnu sumu 5.000 €. Svojim zavinením si znížila šance na uplatnenie svojich nárokov,
čo považujú za nedbalé konanie.

11. Podaním doručeným súdu 11.1.2018 ( č. l. 406) doložili do konania žalobcovia rozhodnutie

Ústavného súdu I.ÚS 239/2016, ktorý je časovo mladší ako rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 549/2015
a vyplýva z neho, že Ústavný súd nie je konštantne jednotný v judikatúre týkajúcej sa danej problematiky
a naďalej prevláda názor prikláňajúci sa k ochrane pôvodného vlastníka.

12. Podaním doručeným súdu 29.1.2018 ( č. l. 421) sa žalovaná vyjadrovala k vyjadreniu žalobcu, kde

okrem skutkových tvrdení, ktoré už uvádzala, uviedla, že bola, čo sa týka nadobudnutia nehnuteľnosti
absolútne dobromyseľná a zo zákona nemala žiadnu povinnosť preverovať históriu nadobudnutia
bytu. Ďalej poukázala na to, že k prevodu vlastníckeho práva z manželov Ž. na žalovanú došlo,
nakoľko manželia Ž. doložili súhlas predsedu spoločenstva vlastníkov, nakoľko uhradili zabudnutú
platbu nájomného, čím matka žalovanej považovala predmetnú vec za vybavenú. A žalobcovia sú a v

minulosti boli exekučnými dlžníkmi. Svojim konaním - neuhrádzaním nájomného v minulosti spôsobili,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby boli dané spoločenstvom vlastníkom bytov do dražby
a od roku 2008 mohli žalobcovia v zmysle § 44a OSP podať návrh na začatia súdneho konania
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Žalobcovia tak neurobili, pričom svojim
nedbalým konaním spôsobili, že byt mohol byť opakovane prevádzaný bez toho, aby bola verejnosť

(tretie strany) informované o konaní o neplatnosti už uvedenej dražby. Žalobcovia boli počas celého
konania o neplatnosť dražby vždy zastúpení advokátom v dôsledku hrubej nedbalosti žalobcov a ich
advokáta nedošlo k zápisu informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby k predmetnému bytu. V prípade, ak by žalovaná mohla mať na základe informatívnej
poznámky na LV č.2155 k. ú. Priekopa a tykajúcej sa bytu, vedomosť o konaní o neplatnosť dražby bytu,

v žiadnom prípade by predmetný byt nekúpila. Žiada žalovaná, aby súd zohľadnil špecifické okolnosti a
individuálne súvislosti tohto prípadu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

návrhu uviedla, že uznesením zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8NcC/49/2005, Krajský súd v Žiline rozhodol,
že sudkyňa JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod
sp. zn. 9C340/2013. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I.ÚS 416/2017-24 zo dňa 31.8.2017
rozhodol, že sťažnosť žalovanej odmieta ako zjavne neopodstatnenú. Žalovaná ako sťažovateľka pred
ESĽPnamietaprávanaspravodlivýsúdnyprocesvzmyslečlánku6ods.1Dohovoru.Žalovanámazato,

žesaKrajskýsúdŽilina,aniÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyreálnenezaoberaliobjektívnymhľadiskom
nezaujatosti a nestrannosti sudkyne JUDr. Miriam Štillovej. Žalovaná ma za to, že uznesením ústavného
súdu a uznesením krajského súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie
pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Z dôvodu dosiahnutia ochrany práv žalovanej bola v zákonnej lehote proti uzneseniu

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2017-24 zo dňa 31.8.2017 podaná na Európsky súd pre ľudské
práva sťažnosť pre porušenie článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na podanú sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, žalovaná žiada súd o prerušenie
súdneho konania a to až do právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a

nestranným súdom. Žalovaná má za to, že sú dané dôvody na prerušenie súdneho konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) CSP a § 164 CSP, keď ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v
tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význampre rozhodnutie súdu. K predmetnému návrhu na prerušenie konania doložila žalovaná súdu sťažnosť
žalovanej adresovanú Európskemu súdu pre ľudské práva vrátanie príloh (č. l. 430 a nasledujúce).

14. K návrhu na prerušenie konania sa vyjadrovali aj žalobcovia a to podaní doručenom súdu 9.2.2018
(č. l. 512), kde mali zato , že dôvody uvedené v návrhu žalovanej na prerušenie konania, nespadajú pod
ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP ani pod § 164 CSP, pretože otázku nestrannosti súdu nemožno
považovať za predbežnú otázku, ktorej vyriešenie bráni rozhodnutiu súdu vo veci samej. Žiadali, aby
súd návrh žalovanej na prerušenie vykonania zamietol.

15. V rámci výroku rozsudku súd rozhodoval aj o tomto návrhu na prerušenie konania, a tento zamietol.
Súd má za to, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ustanovení § 162 ods. 1 CSP. a
§ 164 CSP. Predmetné ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje na situácie, kedy sa v konaní
vyskytne predbežná otázka, týkajúca sa merita veci, teda otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Nestrannosť súdu takouto otázkou nie je. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP

má na mysli situáciu, keď sa v konaní vyskytne stav, kedy je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné
vyriešiť predbežnú otázku, ktorú samotný súd nie je oprávnený riešiť. V danom prípade ide o otázku
procesného charakteru, ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku žalobcov, t. j. nemá priamy súvis
s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí
výsledok sporu, tzn. že nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa vyššie uvedených ustanovení

zákona. Zároveň súd poukazuje na to, že otázka nestrannosti a nezaujatosti bola už súdu vyriešená na
vnútroštátnej úrovni tak, že ani Ústavný súd Slovenskej republiky nevidel v tomto prípade dôvodnosť
v námietkach a sťažnostiach žalovanej. Samotné podanie návrhu na začatie konania pred Európskym
súdom pre ľudské práva nebráni súdu vo veci konať a nevytvára obligatórnu prekážku postupu v konaní.
Aj z tohto dôvodu je zaujatosť sudcu samostatným odvolacím a dovolacím dôvodom, takže ak si

žalovaná myslí, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, má možnosť a priestor uplatniť tieto dôvody v
odvolacom, dovolacom konaní.

listinnými dôkazmi z pripojeného spisu č. k. 3C/14/2007 o neplatnosti dražby. Súd vykonal výsluch
žalobcu 1/ a svedkov E. V., svedkyne H. J. a dospel k týmto skutkovým zisteniam:

žalobu, ktorá bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žaloby o určenie
vlastníckeho práva tak, súd musí v prvom rade riešiť otázku vecnej legitimácie a otázku naliehavého
právneho záujmu. Je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ boli predchádzajúcimi vlastníkmi predmetných
nehnuteľností a na základe rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline, súd určil neplatnosť dražby, na základe ktorej došlo k neoprávnenému zásahu

do ich vlastníckeho práva a boli pozbavení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda
bytu a spoluvlastníckeho podielu k bytu dražbou, čiže sú aktívne legitimovaní. Čo sa týka pasívnej
legitimácie tak v súčasnosti na LV č. 2155 je ako vlastníčkou predmetného bytu, teda predmetných
nehnuteľností zapísaná žalovaná a žalobcovia preukázali, že majú naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva, nakoľko dražba, na základe ktorej boli pozbavení svojho vlastníckeho práva,

súd určil za neplatnú a právne postavenie je bez tohto určenia žalobcov ohrozené a neisté. Výrok súdu
o určení, kto je vlastníkom nehnuteľností, toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení
žalobcov odstraňuje.

18. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že sa mala konať dňa 27.10.2015 dražba,

vykonaná dražobníkom IURIDICA Slovakia, s. r. o., navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov
bytu Rázusova 1, Martin, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom a to na základe zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov s tým, že vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti bytu a príslušenstva sa na základe
vykonanej dražby stal T. W., pričom cena dosiahnutá vydražením bola 18.585,60 €. Keďže predmetná
dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, tak sa žalobcovia domáhali

návrhom určenia neplatnosti dražby. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 3C/14/2007-315
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/204/2010 rozhodol a určil neplatnosť
predmetnej dražby konanej 27.10.2015. Uvedené vyplýva z pripojeného spisu, v ktorom je tedaprávoplatne vykonateľný rozsudok, kde právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného rozsudku nastala
dňa 23.11.2010.

19.Nazákladetejtoneplatnejdražbysavlastníkombytuaprísl.vydražiteľPeterNosek.Vďalšomkonaní
bolo preukázané, že T. W. ako vydražiteľ (č. l. 77 súdneho spisu) predal predmetný byt s príslušenstvom
(ďalej len „ nehnuteľnosti“, ktoré sú predmetom tohto konania) kupujúcemu Y. T. a to na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 4.11.2005, a právne účinky vkladu nastali 23.11.2005. Uvedené vyplynulo aj zo spisu
Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Martin sp. zn. U., ktorý si vyžiadal Okresný súd Martin v

tomto konania (155 až č.l.165 súdneho spisu).
Súd ďalej zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol nehnuteľnosti Y. T., W.. XX.X.XXXX, F.
M. XX/X, XXX XX Y. a ktorý následne predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpno-predajnej zmluvy
zo dňa 24.11.2005 a previedol na ďalšieho kupujúceho a to spoločnosť BOBI, s. r.o., IČO: 36 425 800
so sídlom Tajovského 1, 036 01 Martin, kde vklad bol v povolený dňa 13.1.2006, uvedené vyplynulo
aj zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Martin sp. zn. V4067/05 (č.l.140 až č.l.153

súdneho spisu).
Ďalej súd zistil, že spoločnosť BOBI, s. r. o. predala nehnuteľnosti na základe Kúpno-predajnej zmluvy
zo dňa 2.12.2005 manželom Ž. E. M. E. Ž., W.. XX.X.XXXX E. Y. Ž., W.. XX.X.XXXX, kde predmetný
vklad bol povolený dňa 18.1.2006 -spis Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Martin sp. zn. U.
(č. l. 122 až č. l. 138 súdneho spisu)

Na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli Y. Ž. so žalovanou v zastúpení na základe generálnej plnej
moci pani Danicou Gočaltovskou, ide o Kúpnu zmluvu zo dňa 6.10.2010, vklad predmetnej zmluvy
bol povolený na základe rozhodnutia Správy katastra Martin dňa 1.12.2010. Na základe uvedeného
povoleniavkladusastalavlastníkomžalovaná,čobolopreukázanézospisuKatastrálnehoúraduvŽiline
sp. zn. V4699/10 (č. l. 167 až 195 súdneho spisu).

20. Je potrebné uviesť, že rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu a to ku
dňu príklepu, čo v praxi by znamenalo automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho
vlastníka. Uvedené by bolo však len v tom prípade, že by došlo k obnove. Osoba, ktorá podala na
súde žalobu o určení neplatnosti dražby má právo oznámiť príslušnému okresnému úradu, odbor

katastrálny, že sa v predmetnej veci začalo súdne konania, kde okresný úrad by mal vyznačiť poznámku
na LV. Táto poznámka je dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri

nehnuteľnosti, nemalo by súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žiadny význam.
Právny poriadok totižto chráni práva dobromyseľne nadobudnutej tretími osobami, ale za predpokladu,
že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ),
čiže je zrejmé, že tým, že došlo k rozhodnutiu súdu o neplatnosti dražby, zanikli účinky príklepu a
to ku dňu príklepu, tzn. že vydražiteľ, ktorý vydražil predmetný byt a to Peter Nosek, nar. 30.5.1972

nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tzn. že všetky a tie ďalšie prevody, ktoré
boli realizované podľa názoru súdu, boli realizované ako prevody medzi nevlastníkmi predmetných
nehnuteľností.

21. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) v občianskoprávnych vzťahoch majú

účastníci rovnaké postavenie.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje ; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že v dôsledku neplatnosti dražby
vydražiteľ sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, tzn. ďalšie prevody, ktoré boli, boli
realizované nevlastníkmi predmetných nehnuteľností, tzn. že všetky tieto prevody sú absolútne neplatné
pre rozpor s právnou zásadou „ nemo plus iuris“, čo znamená, že nikto nemôže previesť na druhých
viac práv, než má on sám. Žalovaná sa bránila tým, že bola v absolútne dobrej viere a robila úkon s

dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, a súd by uvedené mal zohľadniť pri
predmetnej žalobe. V tomto smere poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
549/2015- 33, z ktorého vychádzal aj súd pri právnom posúdení tejto veci. Súd poukazuje na právne vety
uvedené v predmetnom náleze ( ods. 14, 15, 16 tohto nálezu): „ .... Aj keď Občiansky zákonník explicitneneupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba
na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to
konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)

povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť
k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ ( I. ÚS
50/2010) o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásady ochrany tej osoby,
ktorá robila právny úkon s dôverou určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše, ak
bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný

orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.)“.
„........Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových
prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s
poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva

sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v

demokratickom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám
má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý

vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom)
konaní....“
V ďalšom Ústavný súd v náleze poukázal aj na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný
súd Českej republiky, napr.:sp. zn. III. ÚS 415/13 a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 zhrnul

svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by
bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, nevyhnutným predpokladom pre tento originálny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné

dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu, potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.
Čo sa týka tvrdení žalobcov, že aplikovať nález z roku 2016 na prípad, ktorého okolnosti sa začali odvíjať
v roku 2005, je v rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem,
suvedenýmsasúdnestotožňuje.ČosatýkapredmetnéhonálezuÚstavnéhosúdu,tenlenzhrnulpostup

všeobecných súdov práve v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva od nevlastníka na základe
dobrej viery, tzn. že stanovil, akým spôsobom majú súdy postupovať v prípade riešenia takýchto sporov.
Aj samotný Ústavný súd v čase, keď rozhodoval o sťažnosti, išlo o prípad už z roku 2000, tzn. že tu nie
je možné hovoriť o nejakom zákaze retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. V judikatúre Ústavného
súdu nejde o právnu normu a právo v predmetnom náleze, bola stanovená povinnosť pre všeobecné

súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby
bolodosiahnutéspravodlivévyriešenieveci,tojetaké,abyúzkostlivélipnutienaliterezákonavprospech
jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany.

23. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu na ktorý poukazovali žalobcovia a to nález Ústavného súdu č.

I. ÚS2 39/2016 (č. l. 407 súdneho spisu) a v tomto náleze ústavný súd konštatuje, že dobrá viera nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo, inak
povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti má to prevahu nad katastrom,
čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti sa považujú za platné len pokiaľ sa
nepreukáže opak. Dobrá viera žalovanej je rozhodná iba potiaľ, že je možno priznať všetky práva a

povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 129 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka.
Súd sa s uvedeným nestotožňuje a vychádza z nálezu ústavného súdu ( ods. 22 odôvodnenia), na ktorý
poukazovala žalovaná.24. Súd sa v rámci tohto konania v ďalšom zaoberal:
- otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, teda žalovanej,

- všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka/ žalobcov/
verzus vlastnícke právo nadobúdateľa / žalovanej/),
- individuálnymi okolnosťami tohto rozhodovaného prípadu.

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpno-

predajnej zmluvy, kde kúpu predmetných nehnuteľností financovala prostredníctvom hypotekárneho
úveru VÚB a. s. Uvedené súdu preukázala aj Zmluvou o financovaní bývania, registračné č.
001/155674/10-001/00 zo dňa 5.10.2010 a Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
registračné č. 001/155674/10-001/00 (č. l. 357 až č.l. 366 súdneho spisu). V tomto smere súd
poukazuje na to, že v Slovenskej republike platí pri vecných právach k nehnuteľnostiach intabulačný
princíp, pri ktorom sa tieto práva evidujú v katastri nehnuteľností. Táto zásada je obsiahnutá aj v

ustanovení § 70 a nasledujúce zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, podľa ktorého platí, že údaje katastra nehnuteľností
sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide vlastne o normatívne vyjadrenie zásady
hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, v zmysle ktorej sa chráni dôvera každého
v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. V prípade, že by boli akékoľvek problémy

alebo pochybnosti, je zrejmé, že by financujúca banka VÚB a.s. neposkytla žalovanej hypotekárny úver
a nezriadila by na nehnuteľnosti záložné právo. Tvrdenia žalobcov, že žalovaná si mala preverovať
históriu nadobudnutia bytu, problémy s bytom, s uvedeným sa súd nestotožňuje, nakoľko na LV v čase,
kedy došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na žalovanú, nebola zapísaná žiadna poznámka
obmedzujúca predtým prevodcov nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, tzn. že LV, na ktorom boli

zapísané predmetné nehnuteľnosti v čase, keď tieto nehnuteľnosti kupovala žalovaná, bol čistý, tzn. bez
akýchkoľvek tiarch v časti C LV. Žalovaná podľa názoru súdu, čo sa týka nadobudnutia nehnuteľností
bola absolútne dobromyseľná a nie je žiadny zákon, z ktorého by jej vyplývala povinnosť, preverovať
históriu nadobúdania bytu tak, ako to uvádzal žalovaný. Nie je žiadnym predpisom uložená povinnosť
kupujúcemu zaoberať sa okolnosťami v súvislosti s predchádzajúcimi nadobúdateľmi a skúmať, či

doposiaľ realizované majetkové transakcie boli štandardné alebo nie.
Žalobcovia tvrdili, že žalovaná mala možnosť preveriť históriu nadobúdania bytu aj podľa toho, čo vyšlo
najavo v konaní, nakoľko bývalý predseda SVB avizoval, že s bytom bol v minulosti problém ale, že
bol odstránený. Žalovaná mala dôvod mať podozrenie, že s bytom nie je niečo v poriadku. V tomto
smere súd poukazuje na výpoveď matky žalovanej, ktorá konala, čo sa týka predmetného prevodu bytu

na žalovanú, na základe generálnej plnej moci za žalovanú a táto uviedla ( č. l. 226): „... že keď sme
čakali na pokyn z banky, tak predávajúci mali nejaký nedoplatok na nájomnom, tak vtedy som prvýkrát
videla tých ľudí a som sa rozprávala s predsedom SVB. Keď išlo o podpísanie zmluvy tak vtedy som
prvýkrátkomunikovalaspredsedomspoločenstvavlastníkovbytovapýtalasomsaho,včomjeproblém.
Predseda spoločenstva mi odpovedal, že je tam nedoplatok...“

Na otázku zástupcu žalovanej na matku žalovanej, kedy sa prvýkrát dozvedela, že na predmetom byte je
nejaký problém, matka žalovanej uviedla: „....dozvedela, som sa o tom, 17.1.2014, keď sa vrátil manžel
z obhliadky a myslím, že týždeň po tom prišiel na návrh zo strany pána L., kde bolo popísané, o čo ide...“.
V tomto smere žalovaná teda tvrdila, že problém pri podpise zmluvy sa týkal neuhradenia nájomného
za byt, avšak predávajúci Ž. následne to nájomné uhradili, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva z

manželov Ž.V. na žalovanú došlo, čo vyplynulo aj zo spisu Správy katastra Martin. Aj v rámci tophto spisu
je zrejmé, že predseda spoločenstva vlastníkov bytu doložil potvrdenie ( č. l. 189) o úhrade všetkých
poplatkov v súvisloti s bytom.
Súd v konaní vypočul aj E. V. ako svedka, ktorý sprostredkoval predaj nehnuteľností pre žalovanú.
Išlo o živnostníka, ktorý prevádzkuje realitnú kanceláriu od roku 2000. Poukázal na to, že štandardne

byty v tej dobe nabiehali formou občianskej inzercie zo Života Turiec. Niekto sa im ozval na inzerciu,
následne spravili ohliadku, pozreli si LV, dali byt do ponuka a následne sa byt ponúkal klientom.
Čo sa týka predmetného bytu, tak potvrdil, že sa na neho obrátila žalovaná, kde došlo k uzavretiu
sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá bola predložená žalovanou ( č. l. 54). Túto uzavrel predmetný svedok
E. V. so žalovanou pani U. F. a predmetom bolo sprostredkovanie príležitosti na uzavretie kúpnej

zmluvy, a to bytu pani Andrei Žákovej na ul. Rázusova č. bytu 21 v Martine, 3-izbového bytu. Čo sa
týka sprostredkovania predaja tohto bytu, tak k nemu uviedol, tento svedok, že si manželov Ž. len
zbežne pamätá, aj žalovanú, nakoľko vie, že bola mimo územia SR, komunikovali telefonicky, keď bola
v Holandsku. Pamätá si, že žalovaná bola osobne na ohliadke, potom musela odcestovať. Na otázku, čidošlo v konkrétnom prípade k preverovaniu listu vlastníctva, tento svedok uviedol, že áno, bol doložený
aj do znaleckého posudku. K predaju a realizácii záložných zmlúv tieto si zabezpečovala samotná
žalovaná, t.j. veci týkajúce sa financovania predmetného predaja, nakoľko sa realizoval cez banku.

Čo sa týka postupu, akým postupovala predmetná realitná kancelária zastúpená týmto svedkom, tento
uviedol, že vždy sa vyberal doložený aktuálny list vlastníctva, potvrdenie od predsedu spoločenstva s
tým, že sa pripraví návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad. Klienti z jednej, druhej strany odobria znenie
zmluvy, overia sa podpisy a zanesie sa to na kataster, kde sa doloží aj doklad o nedoplatkoch z SVB. Aj z
tejto výpovede bolo preukázané, že pri predaji neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali

vlastníctvo predávajúcich.
Súd právne uzaviera, že bolo preukázané, že žalovaná nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti
absolútne v dobrej viere.

26. Čo sa týka žalobcov, tu musí súd konštatovať, že v konaní bola preukázaná nedbalosť žalobcov
ako vlastníkov. Bolo preukázané, že neuhrádzanie nájomného v minulosti, kedy ku dňu 23.2.2005

predstavoval ich dlh na nájomnom sumu 33.492 Sk s príslušenstvom, čo vyplynulo z rozsudku
Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 3C/14/2007 zo dňa 18.3.2010 strana 2, bolo dôvodom, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, boli dané spoločenstvom vlastníkov bytov do dražby.
Žalobcovia sú a v minulosti boli exekučnými dlžníkmi, čo vyplynulo aj z listinných dôkazov, ktoré do
konania doložila žalovaná ( 382 až č.l. 386 súdneho spisu), z ktorých je zrejmé, že žalobcovia vystupujú

ako povinní vo viacerých exekučných konaniach. Rovnako v konaní bolo preukázané, že sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti dražby a to žalobou, ktorá bola doručená súdu 23.11.2005 s tým, že
meritórne bolo o tejto žalobe rozhodnuté až v roku 2010. Je zrejmé, že novelou zák. č. 384/2008 Z. z.
bol do Občianskeho súdneho poriadku zavedený § 44a, podľa ktorého v tom čase účastník konania bol
oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania,

v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražbe. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že v ustanovení § 39 katastrálneho
zákona je umožnené oprávneným osobám privodiť poznámku v katastri. Z nepochopiteľných dôvodov
bolo v minulosti ustanovenie umožňujúce účastníkom súdneho konania privodiť poznámku v katastri
vypustené.

Súd má za to, že je potrebné chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prípadnom
prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu. Poznámka
bude mať teda iba informatívny charakter a nebude predstavovať prekážku nadobudnutia nehnuteľností
vo vzťahu, ku ktorej sa vedie súdne konanie. Právna úprava ohľadom zápisu informatívnej poznámky
je účinná od 15.10.2008, kedy v danom čase ešte prebiehalo konanie o neplatnosť dražby, tzn. že

žalobcovia mohli v zmysle § 44a OSP dať návrh na zápis informatívnej poznámky o tom, že sa vedie
konanie o neplatnosť dražby. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenie § 372 písm. p) OSP, podľa
ktorého na konaniach začaté pred 15.10.2008 sa použijú v predpise účinné od 15.10.2008, ak nie je
ďalej ustanovené inak.
Je zrejmé, že žalobcovia nepodali návrh na zápis poznámky o začatí súdneho konania o určení

neplatnosti dobrovoľnej dražby a týmto nedbalým konaním spôsobili, že byt mohol byť opakovane
prevádzaný bez toho, aby tretie strany boli informované o konaní o neplatnosti dražby. Žalobca 1/
na pojednávaní dňa 3.6.2005 ( č. l. 222) uviedol: „..... čo sa týka informatívnej poznámky z roku
2008, vedeli sme, akí sú to ľudia, ktorí nadobúdali byt predtým. Išlo im o zisk. Keď to potom nadobudli
majitelia Žákovi, tak my sme nemali dôvod pochybovať o tom, že by ho v nejakej blízkej budúcnosti

predávali ,......nevedel som o tom, že Ž. Q.o predali. Nemal som vedomosť, že ho predávajú. Ja som
nevedel o tom, že môžem dať poznámku o neplatnosti dražby, vtedy nás zastupoval JUDr. Repáň. O
tomto ono mal právnu vedomosť. Ja som nie právnik....“
V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami žalovanej, že na jednej strane žalobcovia viedli súdne
konanie o neplatnosti dražby k vlastnému bytu a na druhej strane sa oni a ani ich advokát nezaujímal,

čo sa s bytom deje, resp. čo sa môže s bytom diať. Bolo preukázané, že žalobcovia boli počas celého
konania o neplatnosť dražby vždy zastúpení advokátom. V prípade, ak by žalovaná mala na základe
informatívnej poznámky týkajúcej sa bytu, vedomosť, že prebieha konanie o neplatnosti dražby bytu, je
zrejmé, že by predmetný byt v žiadnom prípade nekúpila.
Zároveň súd poukazuje aj na to, že žalobcovia sa opätovne nedbanlivo správali aj z toho dôvodu,

že v čase, kedy bola teda napadnutá neplatnosť dražby z ich strany, existoval inštitút predbežných
opatrení ( teraz neodkladných opatrení). V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcov bol podaný
návrh na vydanie predbežného opatrenia 29.11.2005 voči žalovanému JURIDICA Slovakia, s. r. o.,
spoločenstvu vlastníkov bytov a Petrovi Noskovi s tým, že bolo preukázané, že tento návrh bol zobratýspäť a to podaním doručeným súdu 17.1.2006 z dôvodov, že malo dôjsť zo strany žalobcov k odovzdaniu
bytu. Zároveň v pripojenom spise 7C/327/2005 je zrejmé, že bol podaný takisto návrh na vydanie
predbežného opatrenia rovnakého znenia 18.11.2005 a takisto bol zobratý späť zo strany žalobcov.

K týmto okolnostiam bol vypočutý žalobcu 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 3.6.2015 (č. l.
221 súdneho spisu), ktorý uviedol:“..., že ho stiahli, že my keď sme vydávali predbežné opatrenie na
konkrétneho človeka tak kým by stihol byť právoplatný rozsudok, tak už vlastníkom on nebol. My sme z
tohto dôvodu stiahli návrh na predbežné opatrenie a dali sme podnet na vydanie nového predbežného
opatrenia a to na aktuálneho majiteľa, ktorý v tej chvíli bol vlastníkom, čo bol vtedy pán Potaš. Opätovne

kým súd stihol o tom rozhodnúť, tak znovu využili ten čas a veľmi rýchlo v priebehu jedného týždňa
opätovne previedli byt na spoločnosť BOBI, s. r. o.. Keďže nebolo možné každý jeden deň prísť a
sledovať, či opätovne nepredávajú byt medzi sebou niekde inde, tak z toho dôvodu predbežné opatrenie
už vydané nebolo a už ani nebol dôvod, aby bolo vydané z toho dôvodu, že sa tam dvakrát menil vlastník.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.4.2018 v rámci dopočutia žalobcu 1/ tento uviedol:..“ že oni
podávajú predbežné opatrenie z toho dôvodu, aby nedošlo k vyprataniu bytu, aby ich s manželkou

a deťmi nevyhodili na ulicu. Nakoniec však to pán W., teda vydražiteľ spravil s tým, že ale následne
teda došlo, že sa dva razy zmenil vlastník bytu, čiže keď podávajú predbežné opatrenie na W., on už
teda nebol vlastníkom. Stal sa ním pán Potaš. Z tohto dôvodu, keďže oni ich už vyhodili z toho bytu
von, nevideli zmysel v tom ,či sa predbežné opatrenie voči vyprataniu bytu vydáva a z toho dôvodu už
nepodávali ďalšie podnety na predbežné opatrenia...“

Z výpovede žalobcu 1/ súdu nie je zrejmé, prečo predbežné opatrenia boli stiahnuté, a prečo neboli
podané predbežné opatrenia na obmedzenie nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože o
týchto by musel súd rozhodnúť a pokiaľ by súd vydal predbežné opatrenie v roku 2005, 2006, príp.
2007 nemuselo dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovanú, čiže aj v tomto súd vidí nedbalosť konania
samotných žalobcov, ktorí vedeli, že existuje tento inštitút, čiže boli znalí, že existuje inštitút predbežného

opatrenia a z dôvoodv nepochopiteľných pre súd tieto návrhy na vydanie predbežného opatrenia zobrali
späť a nový návrh nepodali.

hoci aj absolútne neplatným, nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera žalovanej ako nadobúdateľa. Preto súd žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaná mala plný úspech vo veci, a preto jej súd priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

9C/340/2013 - 533
5713219233
ECLI:SK:OSMT:2018:5713219233.17

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov 1/ : Pavel Saksa, nar.
25.12.1997, bytom Turany, ul. Červenej Armády 1730/30 a 2/ Iveta Saksová, nar. 3.7.1980 bytom

Turany, ul. Červenej Armády 1730/30, obidvaja právne zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr.Petrom Balážom, advokátom so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01 Martin proti žalovanej: Viera Bidawid, nar.
21.11.1976, bytom Československej brigády 3240/13, 038 61 Vrútky, právne zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Michalom Sklenárom, advokátom zo sídlom Dunajská 30, 811 08 Bratislava o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto:

r o z h o d o l :

II. Žaloba sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu 20.12.2013 sa domáhali voči žalovanej o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV č. 2155 ako
trojizbový byt č. 21, nachádzajúci sa na ul. Rázusovej v Martine č. vchodu 1, na 6. nadzemnom podlaží
bytového domu, súpis. č. 4212 s príslušenstvom a súčasťou bytu postavený na parcele registra „C“,
parc. č. 3045/26 a spoluvlastnícky podiel 1/30-ina (teraz 7115/213640-ín ) na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, súpis. č. 4212 a spoluvlastnícky podiel 1/30 (7115/213 640) na pozemku

evidovaného ako parcela registra „C“ pod parc. č. 3045/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere 347
m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Dňa27.10.2015o9:30hodvŽiline,HornýValč.9sakonaladražba.Dražbabolavykonanádražobníkom,
obchodnou spoločnosťou JURIDICA Slovakia, s. r. o. so sídlom Mariánske námestie 2851, 010 01 Žilina
v súčasnosti ako PROFI Reality, s. r. o. so s sídlom Matúškova 52, 97 631 Vlkanova. Navrhovateľom

dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov „Rázusova 1“ zo sídlom na ulici Rázusova 1, IČO: 37 782
843, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom a to na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
zo dňa 25.11.1996 registrované Okresným úradom v Martine, dňa 5.12.1996 pod č. 96/19804-003/A.
Vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal Peter Nosek, nar. 30.05.1972, vtedy bytom J. Mazúra
4453/28 Martin, cena dosiahnutá vydražením bola 18.588,60 € (560 000 Sk). Priebeh dražby bol

osvedčený Notárskou zápisnicou č. N558/2005, NZ50712/2005, NCR1s50100/2005 JUDr. Zdenkom
Pijákom, notárom zo sídlom Žilina, Daniela Dlabača č. 39, 010 01 Žilina.
Dražba bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z tohto dôvodu sa žalobcovia návrhom
zo dňa 22.11.2015 domáhali určenia neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách. Okresný súd Ružomberok rozsudkom pod č. konania 3C/14/2007 v konaní o

určení neplatnosti dražby rozhodol tak, že určil neplatnosť dražby konanej dňa 27.10.2015 o 9.30 hod
v Žiline. Krajský súd v Žiline rozsudkom vedením pod č. konania 9Co/204/2010, rozsudok Okresného
súdu Ružomberok č. konania 3C/14/2007 potvrdil.
Na základe vykonanej dražby sa vlastníkom bytu stal vydražiteľ Peter Nosek, nar. 30.05.1978, titul
nadobudnutia, osvedčenie o dražbe NZ 50712/05-Z2351/05-878/05. Do času spísania žaloby bol

uvedený byt opakovane predmetom prevodu, jeho ďalším vlastníkom bol Marek Potaš, následne bol byt
predmetom prevodu do podielového spoluvlastníctva Miroslava Žáka a Andrey Žákovej. V súčasnosti
je ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti na LV č. 2155 zapísaná žalovaná, ktorá nadobudla predmetný
byt na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 1.12.2010 pod V4699/2010. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko títo

boli pozbavení vlastníckeho práva k predmetnému bytu dražbou, ktorú súd určil za neplatnú. Je zrejmé,
že vykonanou dražbou zo dňa 27.10.2005, neboli dodržané ustanovenia platných právnych predpisov,
z uvedených dôvodov majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva,
lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri. Naliehavýprávny záujem žalobcov spočíva v tom, že ich právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo
neisté. Výrok súdu o určení, kto je vlastníkom nehnuteľnosti toto ohrozenie neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavené žalobcov odstraňuje.

V súčasnosti existuje nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, kde ako výlučná
vlastníčka dotknutých nehnuteľností je zapísaná žalovaná a skutočným stavom podľa ktorého na
základe vyššie uvedených skutočností vlastnícke právo, keď nehnuteľnostiam svedčí žalobcom. Z tohto
dôvodužalobcoviažiadajú,abysúdurčil,žesúvlastníkmipredmetnýchnehnuteľnostístým,žežalovaná
je povinná vypratať uvedené nehnuteľnosti do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si

uplatnili aj trovy konania.

2. Podaním doručeným súdu 7.3.2014 ( č. l. 43 spisu) sa žalovaná vyjadrovala k predmetnej žalobe a
uviedla, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu, teda nehnuteľnostiam na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 6.10.2010 uzavretej medzi Andreou Žákovou a Miroslavom Žákom ako predávajúcimi a
žalovanou ako kupujúcou. Prevod bol riešený cez sprostredkovateľa Adrián Kaššay - EGYPS so sídlom

Ulica Milana Rastislava Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:33 576 858, v čase podpisu predmetnej kúpnej
zmluvy bol LV č. 2155, k. ú. Priekopa, okres Martin, obec Martin čistí, nenachádzali sa na ňom žiadne
informatívne poznámky. Žalovanej je zrejmé, že právna úprava ohľadne zápisu informatívnej poznámky
je účinná od 15.10.2018 (v danom čase prebiehalo konanie o neplatnosť dražby). V rámci prechodných a
záverečných ustanovení žalobcovia mohli v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku dať návrh na

zápis informatívnej poznámky (vedenie konania o neplatnosť dražby). Informatívna poznámka prioritne
chráni nadobúdateľov dotknutých nehnuteľností, je žiaduce, aby títo mali vedomosť o prebiehajúcom
súdnom konaní, týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň na predmetnom liste vlastníctva
nebol v danom čase ani zápis ohľadom predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať
s nehnuteľnosťou. V tomto smere poukazuje žalovaná na dobromyseľnosť jej ako kupujúcej pri

nadobudnutí vlastníckeho práva. Ak by žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní,
nepristúpila by k uzavretiu k predmetnej kúpnej zmluvy. Právo pôvodného vlastníka, vlastniť majetok
nemá prednosť oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa, došlo by tak k obmedzeniu jeho vlastníckeho
práva, čo je možné len vo verejnom záujem ak účel nemožno dosiahnuť inak a to na základe zákona
len na tento účel a za náhradu. Zároveň uviedla, že by mal v danom konaní súd brať zreteľ na

dobromyseľnosť jej ako žalovanej pri nadobudnutí vlastníckeho práva a žalobcovia v zmysle platnej
úpravy mali možnosť podať návrh na zápis informatívnej poznámky pre budúcich nadobúdateľov.

špecifikovanými v podanej žalobe. Súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Táto neplatnosť má účinky ex
tunc, tzn. že nebola platná od počiatku a účinky s ňou spojené nenastali. Nejde teda o prípad,
že by účinky dražby nejakú dobu trvali a až následne zanikli tak, ako je analogicky napríklad pri
odstúpení od zmluvy v režime Obchodného práva. Všetky judikáty žalovanej predpokladajú platné
nadobudnutie vlastníckeho práva a až následne zrušenie nadobúdacieho titulu vrátane dobromyseľnosti

nadobúdateľa.Dobromyseľnosťnadobúdateľasamaosebebeztoho,žebyknejpristúpilaďalšiaprávna
skutočnosť (v našom prípade až dve skutočnosti, a to je vydraženie bytu v rámci platne vykonanej
dražby spojenej s udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vo výške subjektu
v lehote a spôsobom ustanoveným zákonom) nemôže mať za následok zánik vlastníckeho práva u
predchádzajúceho vlastníka a vznik vlastníckeho práva u nadobúdateľa. Opačný záver by bol v rozpore

so zásadou „nemo plus iuris“, popieral by povahu vlastníckeho práva ako najsilnejšieho vecného práva,
ktoré je nepremlčateľné a neodňateľné ako aj podstatu neplatnosti ako takej. Dobromyseľnosť má
význam z hľadiska vydržania, pričom v tomto prípade je relatívny nedostatok, resp. vada nadobúdacieho
zhojená dlhodobosťou a nepretržitosťou dobromyseľnej držby. U žalovanej nebola splnená podmienka
nepretržitej držby 10 rokov a to ani ak by bola započítaná doba držby jej právnych predchodcov, ktorí

navyše neboli dobromyseľní. Výnimka zo zásady nemo plus iuris musí byť navyše explicitne zakotvená
v zákone tak, ako je to napríklad v § 486 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dobromyseľným
nadobudnutím veci od nepravého dediča. Aj v danom prípade stále vyžaduje okrem dobromyseľnosti aj
potvrdenie vlastníckeho práva právneho predchodcu súdom, t.j. nie Správou katastra a ani dražobnou
spoločnosťou. Práve na súdnom rozhodnutí totiž môže dobromyseľný nadobúdateľ stavať svoju dobrú

vieru a vec nadobudnúť bez toho, že by ju musel určený počet rokov v dobrej viere aj užívať. V žiadnom
zákone však nie je zakotvená zásada, podľa ktorej dobromyseľný nadobúdateľ, ktorý vec nadobudol
zmluvou od nevlastníka sa stal vlastníkom a to tým okamihom, ku ktorému vec nadobudol. Je zrejmé,
že byt bol na vydražiteľa pána Noseka prepísaný dňa 16.11.2005, ešte predtým dňa 4.11.2005 pánNosek uzatvoril s pánom Potašom kúpnu zmluvu na predaj bytu. Text kúpnej zmluvy obsahuje viacero
nepravdivých údajov v bode 5 je napríklad uvedené, že kupujúci vyhlasuje, že mu je stav bytu dobre
známy z osobnej prehliadky, to malo platiť ku dňu 4.11.2005, kedy ešte žalobca ani netušil o tom, že dňa

27.10.2005 sa mala konať dražba, v ktorej mal byť jeho byt vydražený. Byt po dražbe bol odovzdaný až
dňa 24.11.2005. Pán Potaš nemohol byť dňa 4.11.2005 oboznámený so stavom bytu a to jeho osobnou
prehliadkou. To znamená, že byt kupoval bez toho, aby ho vôbec videl, pričom v čase jeho kúpy nemal
ani preukázané vlastníctvo bytu, keďže pán Nosek bol zapísaný na katastri ako vlastník až po uzatvorení
kúpnej zmluvy. Pán Nosek ako predávajúci v byte nikdy fyzicky nebýval, ku dňu 4.11.2005 dokonca ani

nebol ani zapísaný ako jeho vlastník tak ako je to uvedené v bode 1 kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že pán
Potaš byt kupoval bez toho, že by ho bol vôbec videl, obhliadol si ho a bez toho, aby mu bol ako doklad
predložený list vlastníctva. Za týchto okolností by bežný záujemca byt určite nekúpil. Dňa 24.11.2005
sa uskutočnilo odovzdanie bytu žalobcami ako vydražiteľ je v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby
uvedený odkaz na notársku zápisnicu o zápise priebehu dražby. Osobou vydražiteľa mal byť pán Nosek
kudňuprevzatiabytu,všakužpánNoseknebolvlastníkombytu,pretožetentopreviedolkúpnouzmluvou

zo dňa 4.11.2005 na pána Potaša. Jej vklad bol povolený dňa 23.11.2015, teda deň pred odovzdaním
bytu, čo sa týka vyjadrenia žalovanej, že žalobcovia mali podať návrh na zápis z informatívnej poznámky
do katastra nehnuteľností, žalobcovia uvádzajú, že dňa 14.11.2005 doručili na stranu katastra Martin
čestné prehlásenie o tom, že sú stále vlastníkmi bytu a že záložné právo k bytu má spoločnosť VÚB a.s.,
toho istého dňa žalobca na Okresnej prokuratúre podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

trestného činu podvodu, ktorým má byť neznámymi páchateľmi podvodným spôsobom pripravený o
byt. Správa katastra Martin napriek tomu, že na prechod vlastníctva sa vyžadovalo uhradenie ceny
dosiahnutej vydražením, čo jej nebolo vydokladované a napriek tomu, že žalobca jej doručil prehlásenie,
z ktorého vyplýva, že žalobca o konaní dražby a vydražení bytu zrejme nevedel, prechod vlastníctva
na pána Noseka zapísala. Žalobcovia sa o konkrétnych okolnostiach za ktorých malo dôjsť k zániku ich

vlastníckeho práva k bytu dozvedeli až dňa 18.11.2005, kedy bol žalobca 1/ zisťovať tieto skutočnosti
na katastri. Následne dňa 18.11.2005 podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia - zákazu
výkonu odovzdanie predmetu dražby (konanie bolo vedené na Okresnom súde Martin pod č. konania
11C/186/2005, tento návrh bol rozšírený podaním doručeným súdu dňa 29.11.2005 o zákaz pána
Noseka akokoľvek z bytom disponovať. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nestihol

vyhovieť, pritom medzičasom bol byt opätovne niekoľkokrát prevedený. Žalobcovia majú za to, že vo
veciurobilivšetkopreto,abyzabrániliďalšímprevodom.Inštitútinformatívnejpoznámkyboldoprávneho
poriadku zavedený až od 15.10.2008. Dovtedy bol byt okrem prechodu na pána Noseka prevedený
celkovo trikrát. Všetky prevody boli uskutočnené neštandardne rýchlo. Textácie jednotlivých kúpnych
zmlúv, ako aj obsah je totožný tak, že ich zrejmé vypracoval totožný subjekt, medzi pánom Nosekom a

pánomPotašomjeprepojenievtom,žepánPotašbolvtomčasespoločníkomakonateľomspoločnostiv
realityalpia, s. r. o., ktorej bol pán Nosek zamestnancom, spoločníkom a konateľom spoločnosti BOBI s.
r. o., ktorá nadobudla byt od pána Potaša, bol v tom čase pán Potaš. Kúpna zmluva medzi spoločnosťou
BOBI, s. r .o. ako predávajúcim a manželmi Žákovcami ako kupujúcimi bola uzavretá dňa 2.12.2005, to
v čase, keď spoločnosť BOBI, s. r. o. ešte nebola jeho vlastníkom. Rovnako dobromyseľnosť žalovanej

ohľadom toho, či nadobudla byt od skutočného vlastníka je otázna. Otec žalovanej sa na stretnutí
uskutočnenommedziním,žalobcom1/ajehoprávnymzástupcomazamestnancomrealitnejkancelárie,
ktorá v tom čase byt predávala začiatkom tohto roka vyjadril, že pán Ján Kolena ako vtedajší predseda
SVV spravujúci bytový dom, v ktorom sa sporný byt nachádza, sa pred ním vyjadril, že s bytom boli
nejaké problémy, ktoré už, ale v čase jeho nadobudnutia žalovanou boli vyriešené. V tomto momente

mala žalovaná možnosť začať sa vyššie zaujímať o históriu nadobudnutia vlastníckeho páva k bytu a
spýtať sa pána Kolenu, o aký druh problémov išlo, resp. trvať na tom, aby jej boli predložené zmluvy,
ktorýmibolbytpostupneprevádzaný.Vtakýchtoprípadochjepovinnosťoukupujúceho,abyvyužilvšetky
dostupné prostriedky na to, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že žalobcovia argumentujú smerom k určeniu vlastníckeho práva

k bytu v troch rovinách:
- v rovine neplatnosti dražby a tým neplatnosti všetkých ďalších na ňu nadväzujúcich prevodov,
- v rovine nesplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby dôsledkom
nezaplatenia ceny dosiahnutej vydražením,
- v rovine neplatnosti jednotlivých kúpnych zmlúv, ktorým skutočným účelom nebol prevod vlastníckeho

práva, ale komplikácia pozície žalobcov pri uplatňovaní ich vlastníckych práv k bytu, čo možno
vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, so zásadou „neminem leadere“ vo vzťahu k
vlastníckemu právu vyjadrenej v § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka a v prípade kupujúcich Žákovcov
a žalovanej aj ich uvedenie do omylu.4. Podaním doručeným na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.6.2014 ( č. l. 107 spisu) žalovaná
opätovne poukázala na jej absolútnu dobromyseľnosť ako kupujúcej pri nadobudnutí nehnuteľnosti

a poukázala na prelomový nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS/165/11 zo dňa 11.5.2011
ohľadne dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľnosti s tým, že upriamila pozornosť aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/71/2011 a ktorý uvádzal, že nie je možné vylúčiť
situáciu, keď proti princípu ochrany práv pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery
nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že

ochranu skutočného vlastníka zaručovanou zásadou „nikto nemôže previesť viac práv než má sám“
možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Žalovaná
poukázala aj na ďalšie judikáty Ústavného súdu Českej republiky, ako je rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky.

5. Podaním doručeným súdu 26.10.2015 (č. l. 241 súdneho spisu) žalovaná podala návrh na vylúčenie
sudkyne JUDr. Miriam Štillovej z prejednávania vo veci. O predmetnom návrhu rozhodoval Krajský súd
v Žiline, ktorý uznesením č. k. 8NcC/409/2015-254 zo dňa 30.11.2015 rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/340/2013.

6. Súd uznesením č. k. 9C/340/2013-306 zo dňa 31.5.2016 konanie prerušil do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.
RvP2925/2016. Dôvodom bola tá skutočnosť, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline, ktorý
uznesením zo dňa 30.11.2015 č. konania 8NcC49/2015-254 nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania

a rozhodovania vo veci, nakoľko nezistil naplnenie predpokladov zakladajúcich pochybnosť o jej
nezaujatosti, podala žalovaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu porušenia jej
základných práv domáhať sa svojho práva na nestrannom súde. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn.
RvP2925/2016. Predmetné uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 7.7.2016.

7. Podaním doručeným zo strany kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo zistené, že o
predmetnom konaní Rvp 2925/2016 bolo rozhodnuté dňa 31.8.2017 uznesením o odmietnutí, ktoré
nadobudlo účinky právoplatnosti dňa 27.9.2017. Súčasťou bolo aj pripojenie uznesenia Ústavného súdu
(č. l. 332 súdneho spisu). Keďže pominuli dôvody, pre ktoré bolo prerušené predmetné konanie, súd
ďalej pokračoval v konaní.

8. Po pokračovaní konania žalovaná v podaní doručenom súdu 1.12.2017 (č. l. 354 súdneho spisu)
naďalej trvala na tom, že nadobudla nehnuteľnosti absolútne v dobrej viere, pričom kúpu predmetných
nehnuteľností financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru vo VÚB a.s., žalovaná aj financujúca
banka (VÚB a. s.) vychádzali z hodnovernosti údajov uvedených v katastri nehnuteľností. Zároveň

poukázala na to, že žalobcovia svojim konaním - neuhrádzaním nájomného v minulosti, kedy ku dňu
23.2.2005 predstavoval ich dlh na nájomnom sumu 33.492 Sk, spôsobili, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom žaloby, boli dané spoločenstvom vlastníkom bytov do dražby. Ide teda jednoznačne o
nedbalých vlastníkov nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Zároveň uviedla, že väčšie riziko ma niesť nedbalý vlastník než

nadobúdateľ v dobrej viere, teda, že tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí odkazuje
a rozoberá judikatúru Ústavného súdu Českej republike k obdobnej problematike. V ďalšom poukázala
na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, z ktorých citovala. Zároveň tak isto poukázala aj na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/71/2011.

9. Podaním doručeným súdu 21.12.2017 ( č. l. 379 spisu) žalovaná dala návrh na vykonanie dôkazu
a doplnenie dokazovania, kde žiadala, aby súd uskutočnil výsluch svedkov, hypotekárnych špecialistov
(pracovníkov VÚB a.s.) špecifikovaných v zmluve o financovaní bývania a v zmluve o zriadení záložného

práva k nehnuteľností, ktorí zmluvy podpisovali za VÚB, a. s. so žalovanou s tým, že nevedela údaje
svedkov a žiadala, aby súd tieto údaje vyžiadal. Súd tento návrh na pojednávaní, na ktorom teda
vyhlásil rozhodnutie vo veci samej ä č. l. 521) zamietol z toho dôvodu, že predmetný návrh na doplneniedokazovania nie je nutné vykonať z hľadiska hospodárnosti a účelnosti a z hľadiska skutočnosti, ktoré
boli preukázané inými dôkazmi.

- článkom 20 ods. 1 Ústavy, článku 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý dáva každému vlastníkovi
právo domáhať sa ochranného vlastníckeho práva,
- inštitútom vydržania upraveným v § 134 Občianskeho zákonníka,
- povinnosťou na základe neplatnej zmluvy vydať to, čo sa z nej nadobudlo zakotvenou v § 457
Občianskeho zákonníka,
- zásadou „ex iniuria ius non oritur“ (z nepráva nemôže vzniknúť právo) chránenou aj v rámci Trestného

práva (povinnosť vydať vec pochádzajúcu z trestnej činnosti),
- definíciou vlastníckeho práva ako najstaršieho, najširšieho absolútneho vecného práva pôsobiaceho
voči všetkým.
Aplikácia nálezu z roku 2006 na prípad, ktorého okolnosti sa začali odvíjať v roku 2005, je v rozpore
s princípom právnej istoty a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. V roku 2005 kládol

zákon ako aj judikatúra na vlastníka pri ochrane jeho práv úplne iné požiadavky ako kladie vyššie
citovaný nález. Nie je možné požadovať od žalobcov, ktorí v čase keď o byt prišli, podnikli všetky
právne kroky na navrátenie vlastníctva, splnenie povinností, ktoré v tom čase nemali, takisto sa správal
aj ich právny zástupca, ktorý ich zastupoval v konaní o neplatnosť dražby. Tento ako osoba znalá
práva poskytol žalobcom právne služby v rozsahu v tom čase vyžadovanom platným predpisom. Až do

vydania nálezu v roku 2006 jednoznačne platil princíp, že vlastník nehnuteľnej veci mal k dispozícii 10
rokov na to, aby si obhájil svoje vlastníctvo. Od roku 2006 bez novelizácie príslušných právnych noriem
vrátane podľa nás potrebnej zmeny ústavy, ústavný súd povedal, že je potrebné posunúť sa v otázke
ochrany dobrej viery nadobúdateľa ďalej. Táto myšlienka je síce relevantná, ale nemôže zasahovať do
minulosti a spôsobiť revolúciu v súkromnom práve. Aplikáciou predmetného nálezu na prejednávaný

prípad dôjde k porušeniu hneď niekoľkých ústavných a súkromno-právnych princípov. Medzi týmito aj
princípu právnej istoty, ktorý práve žalovaný aj predmetný nález považuje za ťažiskový. Nesprávny je
podľa názoru žalobcu aj názor Ústavného súdu vyjadrený v náleze v zmysle ktorého nadobúdateľ nie je
schopný nejako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu. V zmysle § 68 ods. 1 Katastrálneho zákona je katastrálny operát verejný. Operát tvoria okrem

iných aj údaje o predchádzajúcich vlastníkoch, pričom nevlastníkovi je sprístupnená informácia o počte
predchádzajúcich vlastníkov, roku nadobudnutia nehnuteľnosti, ako aj ich údaje z výnimkou rodného
čísla. Žalovaná mohla zistiť nahliadnutím do originálu listu vlastníctva na katastri, ako sa postupne
byt prevádzal, okrem toho mala možnosť vyžiadať si od predávajúcich plnú moc na nahliadnutie do
zbierky listín, ak mala podozrenie na platnosť jednotlivých prevodov vzhľadom na ich počet a krátky

časový odstup medzi nimi. K nákupu bytu splnomocnila rodičov, ktorí využili služby realitnej kancelárie.
Tieto však nie sú oprávnené poskytovať právne služby a dokonca aj zmluvy, ktoré vypracovávali za
odmenu, zhotovujú v rozpore so zákonom o advokácii. Ak vidíme nedbalosť žalobcov v tom, že mali
nedoplatok na byte, ktorý sa snažili splácať podľa svojich možností a spoliehajúc sa, že tento bude
prinajmenšom vymáhaný súdne (to im oznámil bývalý predseda SVB) a nie cez záložné právo (kedy

by aj tak mali čas na vyplatenie dokonania dražby) musíme ju vidieť aj v postupe žalovanej, teda pri
kúpe nevyužila všetky zákonné prostriedky na zistenie skutočného stavu veci. Žalovaná mala možnosť
preveriť históriu nadobúdania bytu a podľa toho, čo vyšlo najavo v konaní (bývalý predseda SVB
avizoval, že s bytom bol v minulosti problém, ale že bol odstránený) mala aj dôvod mať podozrenie,
že niečo s bytom nie je v poriadku. Princíp prednosti zásady nemo plus iuris potvrdil aj Krajský súd v

Trenčíne v roku 2015 rozhodnutím č. k. 17Co/862/2013. Manželia Žákovci neboli pri nadobudnutí alebo
minimálne pri predaji bytu žalovanej dobromyseľní, pretože začali vo veci predaja konať krátko po tom,
čo bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu Žilina, ktorým sa neplatnosť dražby potvrdila. Žalobcovia v
prvostupňovom konaní navrhli vstup manželov Žákovcov do konania, ale súd tento návrh nepripustil.
Voči týmto osobám si mohla žalovaná uplatniť nárok na náhradu škody rovnako ako aj voči terajšej

Správe katastra Martin, ktorá povolila vklady vlastníckeho práva skôr ako bola zapísaná predchádzajúca
zmluva. Žalovaná si naopak vybrala cestu súdnych obštrukcií a v rodine mimosúdneho urovnania sporu
ponúkla žalobcovi neadekvátnu sumu 5.000 €. Svojim zavinením si znížila šance na uplatnenie svojich
nárokov, čo považujú za nedbalé konanie.11. Podaním doručeným súdu 11.1.2018 ( č. l. 406) doložili do konania žalobcovia rozhodnutie
Ústavného súdu I.ÚS 239/2016, ktorý je časovo mladší ako rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 549/2015

a vyplýva z neho, že Ústavný súd nie je konštantne jednotný v judikatúre týkajúcej sa danej problematiky
a naďalej prevláda názor prikláňajúci sa k ochrane pôvodného vlastníka.

12. Podaním doručeným súdu 29.1.2018 ( č. l. 421) sa žalovaná vyjadrovala k vyjadreniu žalobcu, kde
okrem skutkových tvrdení, ktoré už uvádzala, uviedla, že bola, čo sa týka nadobudnutia nehnuteľnosti

absolútne dobromyseľná a zo zákona nemala žiadnu povinnosť preverovať históriu nadobudnutia bytu.
Ďalej poukázala na to, že k prevodu vlastníckeho práva z manželov Žákovcov na žalovanú došlo,
nakoľko manželia Žákovci doložili súhlas predsedu spoločenstva vlastníkov, nakoľko uhradili zabudnutú
platbu nájomného, čím matka žalovanej považovala predmetnú vec za vybavenú. A žalobcovia sú a v
minulosti boli exekučnými dlžníkmi. Svojim konaním - neuhrádzaním nájomného v minulosti spôsobili,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby boli dané spoločenstvom vlastníkom bytov do dražby

a od roku 2008 mohli žalobcovia v zmysle § 44a OSP podať návrh na začatia súdneho konania
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Žalobcovia tak neurobili, pričom svojim
nedbalým konaním spôsobili, že byt mohol byť opakovane prevádzaný bez toho, aby bola verejnosť
(tretie strany) informované o konaní o neplatnosti už uvedenej dražby. Žalobcovia boli počas celého
konania o neplatnosť dražby vždy zastúpení advokátom v dôsledku hrubej nedbalosti žalobcov a ich

advokáta nedošlo k zápisu informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby k predmetnému bytu. V prípade, ak by žalovaná mohla mať na základe informatívnej
poznámky na LV č.2155 k. ú. Priekopa a tykajúcej sa bytu, vedomosť o konaní o neplatnosť dražby bytu,
v žiadnom prípade by predmetný byt nekúpila. Žiada žalovaná, aby súd zohľadnil špecifické okolnosti a
individuálne súvislosti tohto prípadu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Podaním doručeným súdu 29.1.2018 ( č. l. 428) podala žalovaná návrh na prerušenie konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) a § 164 CSP, kde v tomto
návrhu uviedla, že uznesením zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8NcC/49/2005, Krajský súd v Žiline rozhodol,
že sudkyňa JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod

sp. zn. 9C340/2013. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I.ÚS 416/2017-24 zo dňa 31.8.2017
rozhodol, že sťažnosť žalovanej odmieta ako zjavne neopodstatnenú. Žalovaná ako sťažovateľka pred
ESĽPnamietaprávanaspravodlivýsúdnyprocesvzmyslečlánku6ods.1Dohovoru.Žalovanámazato,
žesaKrajskýsúdŽilina,aniÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyreálnenezaoberaliobjektívnymhľadiskom
nezaujatosti a nestrannosti sudkyne JUDr. Miriam Štillovej. Žalovaná ma za to, že uznesením ústavného

súdu a uznesením krajského súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie
pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Z dôvodu dosiahnutia ochrany práv žalovanej bola v zákonnej lehote proti uzneseniu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2017-24 zo dňa 31.8.2017 podaná na Európsky súd pre ľudské
práva sťažnosť pre porušenie článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na podanú sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, žalovaná žiada súd o prerušenie
súdneho konania a to až do právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a
nestranným súdom. Žalovaná má za to, že sú dané dôvody na prerušenie súdneho konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) CSP a § 164 CSP, keď ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v

tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. K predmetnému návrhu na prerušenie konania doložila žalovaná súdu sťažnosť
žalovanej adresovanú Európskemu súdu pre ľudské práva vrátanie príloh (č. l. 430 a nasledujúce).

14. K návrhu na prerušenie konania sa vyjadrovali aj žalobcovia a to podaní doručenom súdu 9.2.2018

(č. l. 512), kde mali zato , že dôvody uvedené v návrhu žalovanej na prerušenie konania, nespadajú pod
ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP ani pod § 164 CSP, pretože otázku nestrannosti súdu nemožno
považovať za predbežnú otázku, ktorej vyriešenie bráni rozhodnutiu súdu vo veci samej. Žiadali, aby
súd návrh žalovanej na prerušenie vykonania zamietol.

15. V rámci výroku rozsudku súd rozhodoval aj o tomto návrhu na prerušenie konania, a tento zamietol.
Súd má za to, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ustanovení § 162 ods. 1 CSP. a
§ 164 CSP. Predmetné ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje na situácie, kedy sa v konaní
vyskytne predbežná otázka, týkajúca sa merita veci, teda otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutievo veci samej. Nestrannosť súdu takouto otázkou nie je. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP
má na mysli situáciu, keď sa v konaní vyskytne stav, kedy je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné
vyriešiť predbežnú otázku, ktorú samotný súd nie je oprávnený riešiť. V danom prípade ide o otázku

procesného charakteru, ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku žalobcov, t. j. nemá priamy súvis
s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí
výsledok sporu, tzn. že nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa vyššie uvedených ustanovení
zákona. Zároveň súd poukazuje na to, že otázka nestrannosti a nezaujatosti bola už súdu vyriešená na
vnútroštátnej úrovni tak, že ani Ústavný súd Slovenskej republiky nevidel v tomto prípade dôvodnosť

v námietkach a sťažnostiach žalovanej. Samotné podanie návrhu na začatie konania pred Európskym
súdom pre ľudské práva nebráni súdu vo veci konať a nevytvára obligatórnu prekážku postupu v konaní.
Aj z tohto dôvodu je zaujatosť sudcu samostatným odvolacím a dovolacím dôvodom, takže ak si
žalovaná myslí, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, má možnosť a priestor uplatniť tieto dôvody v
odvolacom, dovolacom konaní.

16. Súd v rámci konania vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu. Rovnako sa oboznámil aj s určitými
listinnými dôkazmi z pripojeného spisu č. k. 3C/14/2007 o neplatnosti dražby. Súd vykonal výsluch
žalobcu 1/ a svedkov Adriána Kaššaya, svedkyne Danicy Gočaltovskej a dospel k týmto skutkovým
zisteniam:

17. Predmetom predmetnej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súlade s
ustanovením § 137 ods. 1 písm. c CSP vzhľadom na princíp okamžitej aplikability aj na predmetnú
žalobu, ktorá bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žaloby o určenie
vlastníckeho práva tak, súd musí v prvom rade riešiť otázku vecnej legitimácie a otázku naliehavého

právneho záujmu. Je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ boli predchádzajúcimi vlastníkmi predmetných
nehnuteľností a na základe rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline, súd určil neplatnosť dražby, na základe ktorej došlo k neoprávnenému zásahu
do ich vlastníckeho práva a boli pozbavení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda
bytu a spoluvlastníckeho podielu k bytu dražbou, čiže sú aktívne legitimovaní. Čo sa týka pasívnej

legitimácie tak v súčasnosti na LV č. 2155 je ako vlastníčkou predmetného bytu, teda predmetných
nehnuteľností zapísaná žalovaná a žalobcovia preukázali, že majú naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva, nakoľko dražba, na základe ktorej boli pozbavení svojho vlastníckeho práva,
súd určil za neplatnú a právne postavenie je bez tohto určenia žalobcov ohrozené a neisté. Výrok súdu
o určení, kto je vlastníkom nehnuteľností, toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení

žalobcov odstraňuje.

18. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že sa mala konať dňa 27.10.2015 dražba,
vykonaná dražobníkom IURIDICA Slovakia, s. r. o., navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo vlastníkov
bytu Rázusova 1, Martin, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom a to na základe zmluvy o spoločenstve

vlastníkov bytov s tým, že vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti bytu a príslušenstva sa na
základe vykonanej dražby stal Peter Nosek, pričom cena dosiahnutá vydražením bola 18.585,60 €.
Keďže predmetná dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, tak sa
žalobcovia domáhali návrhom určenia neplatnosti dražby. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k.
3C/14/2007-315 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/204/2010 rozhodol a určil

neplatnosť predmetnej dražby konanej 27.10.2015. Uvedené vyplýva z pripojeného spisu, v ktorom
je teda právoplatne vykonateľný rozsudok, kde právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného rozsudku
nastala dňa 23.11.2010.

19. Na základe tejto neplatnej dražby sa vlastníkom bytu a prísl. vydražiteľ Peter Nosek. V ďalšom

konaní bolo preukázané, že Peter Nosek ako vydražiteľ (č. l. 77 súdneho spisu) predal predmetný byt s
príslušenstvom (ďalej len „ nehnuteľnosti“, ktoré sú predmetom tohto konania) kupujúcemu Marekovi
Potašovi a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 4.11.2005, a právne účinky vkladu nastali 23.11.2005.
Uvedené vyplynulo aj zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Martin sp. zn. V4003/05,
ktorý si vyžiadal Okresný súd Martin v tomto konania (155 až č.l.165 súdneho spisu).

Súd ďalej zistil, že na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol nehnuteľnosti Marek Potaš, nar. 24.1.1973,
bytom Tajovského 13/1, 036 01 Martin a ktorý následne predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa 24.11.2005 a previedol na ďalšieho kupujúceho a to spoločnosť BOBI, s. r.o.,
IČO: 36 425 800 so sídlom Tajovského 1, 036 01 Martin, kde vklad bol v povolený dňa 13.1.2006,uvedené vyplynulo aj zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Martin sp. zn. V4067/05
(č.l.140 až č.l.153 súdneho spisu).
Ďalej súd zistil, že spoločnosť BOBI, s. r. o. predala nehnuteľnosti na základe Kúpno-predajnej zmluvy

zo dňa 2.12.2005 manželom Žákovcom a to Andree Žákovej, nar. 23.9.1973 a Miroslavovi Žákovi, nar.
21.3.1945, kde predmetný vklad bol povolený dňa 18.1.2006 -spis Katastrálneho úradu v Žiline, Správy
katastra Martin sp. zn. V4222/05 (č. l. 122 až č. l. 138 súdneho spisu)
Na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli manželia Žákovci so žalovanou v zastúpení na základe
generálnej plnej moci pani Danicou Gočaltovskou, ide o Kúpnu zmluvu zo dňa 6.10.2010, vklad

predmetnej zmluvy bol povolený na základe rozhodnutia Správy katastra Martin dňa 1.12.2010. Na
základe uvedeného povolenia vkladu sa stala vlastníkom žalovaná, čo bolo preukázané zo spisu
Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. V4699/10 (č. l. 167 až 195 súdneho spisu).

vlastníka. Uvedené by bolo však len v tom prípade, že by došlo k obnove. Osoba, ktorá podala na
súde žalobu o určení neplatnosti dražby má právo oznámiť príslušnému okresnému úradu, odbor
katastrálny, že sa v predmetnej veci začalo súdne konania, kde okresný úrad by mal vyznačiť poznámku
na LV. Táto poznámka je dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k

nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri
nehnuteľnosti, nemalo by súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žiadny význam.
Právny poriadok totižto chráni práva dobromyseľne nadobudnutej tretími osobami, ale za predpokladu,
že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ),

čiže je zrejmé, že tým, že došlo k rozhodnutiu súdu o neplatnosti dražby, zanikli účinky príklepu a
to ku dňu príklepu, tzn. že vydražiteľ, ktorý vydražil predmetný byt a to Peter Nosek, nar. 30.5.1972
nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tzn. že všetky a tie ďalšie prevody, ktoré
boli realizované podľa názoru súdu, boli realizované ako prevody medzi nevlastníkmi predmetných
nehnuteľností.

21. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) v občianskoprávnych vzťahoch majú
účastníci rovnaké postavenie.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje ; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

pre rozpor s právnou zásadou „ nemo plus iuris“, čo znamená, že nikto nemôže previesť na druhých
viac práv, než má on sám. Žalovaná sa bránila tým, že bola v absolútne dobrej viere a robila úkon s
dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, a súd by uvedené mal zohľadniť pri
predmetnej žalobe. V tomto smere poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
549/2015- 33, z ktorého vychádzal aj súd pri právnom posúdení tejto veci. Súd poukazuje na právne vety

uvedené v predmetnom náleze ( ods. 14, 15, 16 tohto nálezu): „ .... Aj keď Občiansky zákonník explicitne
neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba
na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to
konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť

k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ ( I. ÚS
50/2010) o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásady ochrany tej osoby,
ktorá robila právny úkon s dôverou určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše, ak
bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.)“.

„........Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových
prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore spoňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke

právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám

má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom)
konaní....“

V ďalšom Ústavný súd v náleze poukázal aj na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný
súd Českej republiky, napr.:sp. zn. III. ÚS 415/13 a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 zhrnul
svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by

bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, nevyhnutným predpokladom pre tento originálny
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu, potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.
Čo sa týka tvrdení žalobcov, že aplikovať nález z roku 2016 na prípad, ktorého okolnosti sa začali odvíjať

v roku 2005, je v rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem,
suvedenýmsasúdnestotožňuje.ČosatýkapredmetnéhonálezuÚstavnéhosúdu,tenlenzhrnulpostup
všeobecných súdov práve v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva od nevlastníka na základe
dobrej viery, tzn. že stanovil, akým spôsobom majú súdy postupovať v prípade riešenia takýchto sporov.
Aj samotný Ústavný súd v čase, keď rozhodoval o sťažnosti, išlo o prípad už z roku 2000, tzn. že tu nie

je možné hovoriť o nejakom zákaze retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. V judikatúre Ústavného
súdu nejde o právnu normu a právo v predmetnom náleze, bola stanovená povinnosť pre všeobecné
súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby
bolodosiahnutéspravodlivévyriešenieveci,tojetaké,abyúzkostlivélipnutienaliterezákonavprospech
jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany.

23. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu na ktorý poukazovali žalobcovia a to nález Ústavného súdu č.
I. ÚS2 39/2016 (č. l. 407 súdneho spisu) a v tomto náleze ústavný súd konštatuje, že dobrá viera nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo, inak
povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti má to prevahu nad katastrom,

čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti sa považujú za platné len pokiaľ sa
nepreukáže opak. Dobrá viera žalovanej je rozhodná iba potiaľ, že je možno priznať všetky práva a
povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 129 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka.
Súd sa s uvedeným nestotožňuje a vychádza z nálezu ústavného súdu ( ods. 22 odôvodnenia), na ktorý

poukazovala žalovaná.

24. Súd sa v rámci tohto konania v ďalšom zaoberal:
- otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, teda žalovanej,
- všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka/ žalobcov/

verzus vlastnícke právo nadobúdateľa / žalovanej/),
- individuálnymi okolnosťami tohto rozhodovaného prípadu.

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpno-
predajnej zmluvy, kde kúpu predmetných nehnuteľností financovala prostredníctvom hypotekárneho

úveru VÚB a. s. Uvedené súdu preukázala aj Zmluvou o financovaní bývania, registračné č.
001/155674/10-001/00 zo dňa 5.10.2010 a Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
registračné č. 001/155674/10-001/00 (č. l. 357 až č.l. 366 súdneho spisu). V tomto smere súd
poukazuje na to, že v Slovenskej republike platí pri vecných právach k nehnuteľnostiach intabulačnýprincíp, pri ktorom sa tieto práva evidujú v katastri nehnuteľností. Táto zásada je obsiahnutá aj v
ustanovení § 70 a nasledujúce zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, podľa ktorého platí, že údaje katastra nehnuteľností

sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide vlastne o normatívne vyjadrenie zásady
hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, v zmysle ktorej sa chráni dôvera každého
v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. V prípade, že by boli akékoľvek problémy
alebo pochybnosti, je zrejmé, že by financujúca banka VÚB a.s. neposkytla žalovanej hypotekárny úver
a nezriadila by na nehnuteľnosti záložné právo. Tvrdenia žalobcov, že žalovaná si mala preverovať

históriu nadobudnutia bytu, problémy s bytom, s uvedeným sa súd nestotožňuje, nakoľko na LV v čase,
kedy došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na žalovanú, nebola zapísaná žiadna poznámka
obmedzujúca predtým prevodcov nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, tzn. že LV, na ktorom boli
zapísané predmetné nehnuteľnosti v čase, keď tieto nehnuteľnosti kupovala žalovaná, bol čistý, tzn. bez
akýchkoľvek tiarch v časti C LV. Žalovaná podľa názoru súdu, čo sa týka nadobudnutia nehnuteľností
bola absolútne dobromyseľná a nie je žiadny zákon, z ktorého by jej vyplývala povinnosť, preverovať

históriu nadobúdania bytu tak, ako to uvádzal žalovaný. Nie je žiadnym predpisom uložená povinnosť
kupujúcemu zaoberať sa okolnosťami v súvislosti s predchádzajúcimi nadobúdateľmi a skúmať, či
doposiaľ realizované majetkové transakcie boli štandardné alebo nie.
Žalobcovia tvrdili, že žalovaná mala možnosť preveriť históriu nadobúdania bytu aj podľa toho, čo vyšlo
najavo v konaní, nakoľko bývalý predseda SVB avizoval, že s bytom bol v minulosti problém ale, že

bol odstránený. Žalovaná mala dôvod mať podozrenie, že s bytom nie je niečo v poriadku. V tomto
smere súd poukazuje na výpoveď matky žalovanej, ktorá konala, čo sa týka predmetného prevodu bytu
na žalovanú, na základe generálnej plnej moci za žalovanú a táto uviedla ( č. l. 226): „... že keď sme
čakali na pokyn z banky, tak predávajúci mali nejaký nedoplatok na nájomnom, tak vtedy som prvýkrát
videla tých ľudí a som sa rozprávala s predsedom SVB. Keď išlo o podpísanie zmluvy tak vtedy som

prvýkrátkomunikovalaspredsedomspoločenstvavlastníkovbytovapýtalasomsaho,včomjeproblém.
Predseda spoločenstva mi odpovedal, že je tam nedoplatok...“
Na otázku zástupcu žalovanej na matku žalovanej, kedy sa prvýkrát dozvedela, že na predmetom byte je
nejaký problém, matka žalovanej uviedla: „....dozvedela, som sa o tom, 17.1.2014, keď sa vrátil manžel
z obhliadky a myslím, že týždeň po tom prišiel na návrh zo strany pána Saksu, kde bolo popísané, o

čo ide...“.
V tomto smere žalovaná teda tvrdila, že problém pri podpise zmluvy sa týkal neuhradenia nájomného
za byt, avšak predávajúci Žákovci následne to nájomné uhradili, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva
z manželov Žákovcov na žalovanú došlo, čo vyplynulo aj zo spisu Správy katastra Martin. Aj v rámci
tophto spisu je zrejmé, že predseda spoločenstva vlastníkov bytu doložil potvrdenie ( č. l. 189) o úhrade

všetkých poplatkov v súvisloti s bytom.
Súd v konaní vypočul aj Adriana Kaššaya ako svedka, ktorý sprostredkoval predaj nehnuteľností pre
žalovanú. Išlo o živnostníka, ktorý prevádzkuje realitnú kanceláriu od roku 2000. Poukázal na to, že
štandardne byty v tej dobe nabiehali formou občianskej inzercie zo Života Turiec. Niekto sa im ozval na
inzerciu, následne spravili ohliadku, pozreli si LV, dali byt do ponuka a následne sa byt ponúkal klientom.

Čo sa týka predmetného bytu, tak potvrdil, že sa na neho obrátila žalovaná, kde došlo k uzavretiu
sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá bola predložená žalovanou ( č. l. 54). Túto uzavrel predmetný svedok
Adrián Kaššay so žalovanou pani Vierou Bidawid a predmetom bolo sprostredkovanie príležitosti na
uzavretie kúpnej zmluvy, a to bytu pani Andrei Žákovej na ul. Rázusova č. bytu 21 v Martine, 3-izbového
bytu. Čo sa týka sprostredkovania predaja tohto bytu, tak k nemu uviedol, tento svedok, že si manželov

Žákovcov len zbežne pamätá, aj žalovanú, nakoľko vie, že bola mimo územia SR, komunikovali
telefonicky, keď bola v Holandsku. Pamätá si, že žalovaná bola osobne na ohliadke, potom musela
odcestovať. Na otázku, či došlo v konkrétnom prípade k preverovaniu listu vlastníctva, tento svedok
uviedol, že áno, bol doložený aj do znaleckého posudku. K predaju a realizácii záložných zmlúv tieto si
zabezpečovala samotná žalovaná, t.j. veci týkajúce sa financovania predmetného predaja, nakoľko sa

realizoval cez banku. Čo sa týka postupu, akým postupovala predmetná realitná kancelária zastúpená
týmto svedkom, tento uviedol, že vždy sa vyberal doložený aktuálny list vlastníctva, potvrdenie od
predsedu spoločenstva s tým, že sa pripraví návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad. Klienti z jednej,
druhej strany odobria znenie zmluvy, overia sa podpisy a zanesie sa to na kataster, kde sa doloží aj
doklad o nedoplatkoch z SVB. Aj z tejto výpovede bolo preukázané, že pri predaji neboli zistené žiadne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali vlastníctvo predávajúcich.
Súd právne uzaviera, že bolo preukázané, že žalovaná nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti
absolútne v dobrej viere.26. Čo sa týka žalobcov, tu musí súd konštatovať, že v konaní bola preukázaná nedbalosť žalobcov
ako vlastníkov. Bolo preukázané, že neuhrádzanie nájomného v minulosti, kedy ku dňu 23.2.2005
predstavoval ich dlh na nájomnom sumu 33.492 Sk s príslušenstvom, čo vyplynulo z rozsudku

Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 3C/14/2007 zo dňa 18.3.2010 strana 2, bolo dôvodom, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, boli dané spoločenstvom vlastníkov bytov do dražby.
Žalobcovia sú a v minulosti boli exekučnými dlžníkmi, čo vyplynulo aj z listinných dôkazov, ktoré do
konania doložila žalovaná ( 382 až č.l. 386 súdneho spisu), z ktorých je zrejmé, že žalobcovia vystupujú
ako povinní vo viacerých exekučných konaniach. Rovnako v konaní bolo preukázané, že sa žalobcovia

domáhali určenia neplatnosti dražby a to žalobou, ktorá bola doručená súdu 23.11.2005 s tým, že
meritórne bolo o tejto žalobe rozhodnuté až v roku 2010. Je zrejmé, že novelou zák. č. 384/2008 Z. z.
bol do Občianskeho súdneho poriadku zavedený § 44a, podľa ktorého v tom čase účastník konania bol
oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania,
v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražbe. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že v ustanovení § 39 katastrálneho

zákona je umožnené oprávneným osobám privodiť poznámku v katastri. Z nepochopiteľných dôvodov
bolo v minulosti ustanovenie umožňujúce účastníkom súdneho konania privodiť poznámku v katastri
vypustené.
Súd má za to, že je potrebné chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prípadnom
prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu. Poznámka

bude mať teda iba informatívny charakter a nebude predstavovať prekážku nadobudnutia nehnuteľností
vo vzťahu, ku ktorej sa vedie súdne konanie. Právna úprava ohľadom zápisu informatívnej poznámky
je účinná od 15.10.2008, kedy v danom čase ešte prebiehalo konanie o neplatnosť dražby, tzn. že
žalobcovia mohli v zmysle § 44a OSP dať návrh na zápis informatívnej poznámky o tom, že sa vedie
konanie o neplatnosť dražby. V tomto smere súd poukazuje aj na ustanovenie § 372 písm. p) OSP, podľa

ktorého na konaniach začaté pred 15.10.2008 sa použijú v predpise účinné od 15.10.2008, ak nie je
ďalej ustanovené inak.
Je zrejmé, že žalobcovia nepodali návrh na zápis poznámky o začatí súdneho konania o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby a týmto nedbalým konaním spôsobili, že byt mohol byť opakovane
prevádzaný bez toho, aby tretie strany boli informované o konaní o neplatnosti dražby. Žalobca 1/ na

pojednávanídňa3.6.2005(č.l.222) uviedol: „.....čosatýkainformatívnejpoznámkyzroku2008,vedeli
sme, akí sú to ľudia, ktorí nadobúdali byt predtým. Išlo im o zisk. Keď to potom nadobudli majitelia Žákovi,
tak my sme nemali dôvod pochybovať o tom, že by ho v nejakej blízkej budúcnosti predávali ,......nevedel
som o tom, že Žákovci ho predali. Nemal som vedomosť, že ho predávajú. Ja som nevedel o tom, že
môžem dať poznámku o neplatnosti dražby, vtedy nás zastupoval JUDr. Repáň. O tomto ono mal právnu

vedomosť. Ja som nie právnik....“
V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami žalovanej, že na jednej strane žalobcovia viedli súdne
konanie o neplatnosti dražby k vlastnému bytu a na druhej strane sa oni a ani ich advokát nezaujímal,
čo sa s bytom deje, resp. čo sa môže s bytom diať. Bolo preukázané, že žalobcovia boli počas celého
konania o neplatnosť dražby vždy zastúpení advokátom. V prípade, ak by žalovaná mala na základe

informatívnej poznámky týkajúcej sa bytu, vedomosť, že prebieha konanie o neplatnosti dražby bytu, je
zrejmé, že by predmetný byt v žiadnom prípade nekúpila.
Zároveň súd poukazuje aj na to, že žalobcovia sa opätovne nedbanlivo správali aj z toho dôvodu,
že v čase, kedy bola teda napadnutá neplatnosť dražby z ich strany, existoval inštitút predbežných
opatrení ( teraz neodkladných opatrení). V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcov bol podaný

návrh na vydanie predbežného opatrenia 29.11.2005 voči žalovanému JURIDICA Slovakia, s. r. o.,
spoločenstvu vlastníkov bytov a Petrovi Noskovi s tým, že bolo preukázané, že tento návrh bol zobratý
späť a to podaním doručeným súdu 17.1.2006 z dôvodov, že malo dôjsť zo strany žalobcov k odovzdaniu
bytu. Zároveň v pripojenom spise 7C/327/2005 je zrejmé, že bol podaný takisto návrh na vydanie
predbežného opatrenia rovnakého znenia 18.11.2005 a takisto bol zobratý späť zo strany žalobcov.

kým súd stihol o tom rozhodnúť, tak znovu využili ten čas a veľmi rýchlo v priebehu jedného týždňa
opätovne previedli byt na spoločnosť BOBI, s. r. o.. Keďže nebolo možné každý jeden deň prísť a
sledovať, či opätovne nepredávajú byt medzi sebou niekde inde, tak z toho dôvodu predbežné opatrenie
už vydané nebolo a už ani nebol dôvod, aby bolo vydané z toho dôvodu, že sa tam dvakrát menil vlastník.Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.4.2018 v rámci dopočutia žalobcu 1/ tento uviedol:..“ že oni
podávajú predbežné opatrenie z toho dôvodu, aby nedošlo k vyprataniu bytu, aby ich s manželkou a
deťmi nevyhodili na ulicu. Nakoniec však to pán Nosek, teda vydražiteľ spravil s tým, že ale následne

teda došlo, že sa dva razy zmenil vlastník bytu, čiže keď podávajú predbežné opatrenie na Noseka, on
už teda nebol vlastníkom. Stal sa ním pán Potaš. Z tohto dôvodu, keďže oni ich už vyhodili z toho bytu
von, nevideli zmysel v tom ,či sa predbežné opatrenie voči vyprataniu bytu vydáva a z toho dôvodu už
nepodávali ďalšie podnety na predbežné opatrenia...“
Z výpovede žalobcu 1/ súdu nie je zrejmé, prečo predbežné opatrenia boli stiahnuté, a prečo neboli

podané predbežné opatrenia na obmedzenie nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože o
týchto by musel súd rozhodnúť a pokiaľ by súd vydal predbežné opatrenie v roku 2005, 2006, príp.
2007 nemuselo dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovanú, čiže aj v tomto súd vidí nedbalosť konania
samotných žalobcov, ktorí vedeli, že existuje tento inštitút, čiže boli znalí, že existuje inštitút predbežného
opatrenia a z dôvoodv nepochopiteľných pre súd tieto návrhy na vydanie predbežného opatrenia zobrali
späť a nový návrh nepodali.

27. Na základe uvedeného súd poskytol ochranu žalovanej, ktorá odvodzovala svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý bol posúdený
hoci aj absolútne neplatným, nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera žalovanej ako nadobúdateľa. Preto súd žalobcu v celom rozsahu

zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaná mala plný úspech vo veci, a preto jej súd priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin, dňa 25.4.2018.

JUDr. Miriam Štillová

sudkyňa

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 8. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018