Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206039
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: V. Q., W.. XX.XX.XXXX,

F. T. - W. Š., U. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sovietskych
hrdinov 163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia 680,- Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 680,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne splatným odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2009, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

III. Žalovanýmávočižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%vyplývajúcizrozhodnutia
súdu vo výroku I.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z
rozhodnutia súdu vo výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 680,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 680,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa ďalej navrhla určiť, že zmluvná podmienka v
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 20.8.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

- bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zároveň si uplatnila
nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že uzavrela Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 20.8.2009 na poskytnutie úveru vo výške 700,- Eur za poplatok vo výške
680,- Eur s tým, že celková čiastka vo výške 1.380,- Eur mala byť zaplatená žalovanou v splátkach
v počte 12, vo výške 115,- Eur. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 97,14 % navýšenie.
Poplatok vo výške 680,- Eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný neposkytol žalobkyni reálne plnenie za
takýto poplatok. Poplatok nebol individuálne vyjednaný, absentuje mu zodpovedajúce protiplnenie a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je preto neprijateľný. Naviac je predmet administratívneho poplatku neurčitý a nie je možné určiť, o akéadministratívne plnenie sa jedná. Žalobkyňa poukázala na ust. § 53a OZ o povinnosti dodávateľa zdržať
sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú,
alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva z rozhodnutia. Neprijateľná podmienka vychádza z

predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu
disproporciu ku škode spotrebiteľa. Túto skutočnosť preveruje súd z úradnej moci.

2. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že predmetný spotrebiteľský úver mal obsahovať náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase uzavretia zmluvy.

Konkrétne podľa ust. § 4 ods. 2 cit. zák. v zmluve obsahovali nasledovné podstatné náležitosti:
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
náležitosti podľa písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa žalobkyne vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so zákonom je nemysliteľné, aby sa
takéto konanie dalo označiť len ako nedbanlivostné. Žalobkyňa sa ďalej domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške rozdielu medzi jej platbami 1.380,- Eur a výškou úveru 700,- Eur, teda vo výške
680,- Eur. O bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobkyne sa táto dozvedela až od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci jún 2015. Nakoľko sa domnieva, že v konaní žalovaného

bol úmysel získať bezdôvodné obohatenie je premlčacia lehota 10-ročná. V tomto smere odkázala na
rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 21Co/72/2014, ako aj iné v žalobe citované rozhodnutia.

3. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom 28.4.2016 vzniesol námietku premlčania, nakoľko
podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.

Žalovanýmalzato,žekbezdôvodnémuobohateniunedošloaakýkoľveknároknajehovydaniepodlieha
zákonnej objektívnej premlčacej 3-ročnej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v
zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (2-ročnej lehote), teda od okamihu, keď
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že lehota žalobcovi uplynula aj keď v
žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

Premlčacia objektívna lehota uplynula 25.3.2013 a nárok bol uplatnený až 23.3.2016. Navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Zmluvou o
úvere zo dňa 20.8.2009 č. XXXXXXXXX, prehľadom splátok a pokút na úverovom prípade žalobkyne,

ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

5. Žalovaný v postavení veriteľa a žalobkyňa v postavení dlžníka uzavreli Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX dňa 20.8.2009 v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 700,- Eur a povinnosťou dlžníka bolo zaplatiť veriteľovi túto

sumu zvýšenú o poplatok 680,- Eur, spolu 1.380,- Eur v 12 splátkach vo výške 115,- Eur, počnúc dňom
20.9.2009.

6. Z prehľadu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa uhradila úver v 9 splátkach od 17.9.2009 do
25.3.2009 spôsobom, že 8-krát uhradila 115,- Eur a 1-krát 460,- Eur. Posledná splátka bola uhradená

25.3.2010.

7. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že o úver požiadala v roku 2009, zrejme na splatenie nejakej
pohľadávky alebo nedoplatkov. Nikdy by si nepomyslela, že človek, ktorý zastupoval veriteľa napíše
účel čerpania úveru pre potreby povolania, nakoľko ona už 33 rokov pracuje ako zdravotná sestra v

nemocnici, takže pre tento účel úver nepotrebovala. U žalovaného čerpala celkom 2 úvery, prvý už
takmer splatila a chýbala jej jedna splátka, preto jej na poslednú splátku poskytli ďalší úver. Ten ďalší
úver zrejme nesplácala tak ako mala, preto jej začali chodiť upomienky, čo pre ňu bolo nepríjemné.8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na

tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom.8)
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

12. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 107 OZ,

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
OZ. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa
20.8.2009 č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa.
Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným

preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy
má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.

16. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258//2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku

netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 4 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo

spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o
RPMN, priemernú RPMN a konečnú splatnosť úveru.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol zmluvne

dohodnutývovýške680,-Eurpredstavujú2/3administratívnypoplatok(bod12Všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 97,14 % navýšenie. Cena plnenia nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100

% oproti priemeru bánk. K príslušnému administratívnemu poplatku, ktorý bol dlžníčkou zaplatený je
potrebné uviesť, že z pohľadu súdu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ
vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie
je dodané. Takéto plnenie nie je ani v záujme spotrebiteľa ako dlžníka, pretože sa ním nesleduje
jeho záujem, ale výlučne záujem poskytovateľa finančných služieb. Dojednanie o administratívnom

poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti
ide. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok,
čo znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere č.

XXXXXXXXX z 20.8.2009 nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane
vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka takáto
podmienka porušením princípu dobrých mravov, a teda neprijateľná. Bolo preto dôvodné žalobe v časti
o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovieť.

18. Ďalším žalobkyňou uplatneným nárokom je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 680,- Eur,
čo predstavuje sumu administratívneho poplatku, ktorú si žalobkyňa uplatnila titulom, že žalovaný jej
poskytol úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá zmluva nespĺňalaobligatórne náležitosti tak, ako ich vymedzovalo ust. § 4 ods. 2 cit. zák., konkrétne v zmluve absentovala
konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN (písm. g/, h/, i/, j/, k/), čo podľa ust. § 4 ods. 3 robí takýto

poskytnutý úver bezúročným a bez poplatkov aplikujúc zákonnú sankciu. Žalobkyňa sa domnieva, že zo
strany žalovaného sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, preto je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu dobu a nárok nie je premlčaný. Naopak, žalovaný vzniesol námietku premlčania v objektívnej
premlčacej lehote 3 rokov a subjektívnej lehote 2 rokov.

19. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná
a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch
dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom
prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver, teda
25.3.2010. Platí, že subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a

v danom prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 26.3.2012, objektívna premlčacia doba
26.3.2013 a objektívna desaťročná premlčacia doba 26.3.2020. V danom prípade by bola zachovaná
len premlčacia doba za predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný
úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí

existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie
získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15
Tr. zák.) sa rozlišuje priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne,
že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten,

kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad že sa tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované
na každom jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej
zmluvy. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami pod č. 802200014 bola uzavretá v súlade
s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý pre platnosť Zmluvy o úvere vyžadoval záväzok

veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej sume a
záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je nesporný záujem veriteľa
získať odplatu vo forme úrokov, čo však nedokazuje úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ sa
žalovanému vyčíta, že ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom
mal mať vedomosť o tom akým právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal

ho dodržiavať, tak v tomto prípade aj žalobkyňa mala poznať zákony (zákonná fikcia - neznalosť
práva neospravedlňuje) a mohla vedieť, že úver nie je výhodný a neplatí splátky v správnej výške
(žalobkyňa čerpala u žalovaného 2 úvery). Je nesporne pravdivým fakt, že nároky z bezdôvodného
obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom, a preto sa nežiada prístup súdu zohľadňujúci záujem
slabšej strany, ale je potrebné zachovávať rovnosť strán. Súd preto neakceptoval tvrdenie žalobkyne,

že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až v júni 2015, pretože toto tvrdenie nemá
žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania
žalobkyne ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby
sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej
zmluvy sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho

názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov
SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednom
rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v
rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca
odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci úmyselné bezdôvodné

obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete
činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015,
16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanie
úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného

resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za
bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu
konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade spoukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s
námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej

lehoty.

20. „Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné

skutočnosti dozvedieť už skôr.“ (napr. NS ČR 25Cdo/2581/98)

„Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí
skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jeho úkor
obohatil. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má
k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j.

keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného, pričom nie
je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si mohol urobiť
úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.“ (NS ČR 30Cdo/2758/2006)

21. Ku dňu úhrady poslednej splátky dňa 25.3.2010 už žalobkyňa poznala výšku bezdôvodného
obohatenia žalovaného, poznala tiež kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda disponovala všetkými
relevantnými podkladmi pre uplatnenie si vydania bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia

lehota tak žalobkyni začala plynúť nasledujúci deň a uplynula dňa 26.3.2012 a objektívna o rok neskôr
26.3.2013.

22. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného
bezdôvodného obohatenia. Všeobecný argument ohľadom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými

spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho sa zmluvy považujú za
bezúročné a bez poplatkov je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného
obohatiť sa zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.8.2009 č. XXXXXXXXX. V tom čase platná právna úprava
Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovala pre platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových
náležitostí s cieľom ochrany spotrebiteľa, avšak žiaden právny predpis nestanovoval ako dôsledok

absencieobligatórnychnáležitostívspotrebiteľskejzmluve,žedochádza„exlege“kpredlženiutrojročnej
objektívnej premlčacej doby na desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia. Zákon obsahoval sankciu v podobe, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že na uplatnenie nároku uplynula tak subjektívna, ako aj
objektívna premlčacia lehota, pričom nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote dňa 26.3.2012.

Na aplikáciu objektívnej premlčacej desaťročnej lehoty súd nevidel relevanciu.

23. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa úspechu v konaní, ktoré pozostávalo z dvoch
samostatných žalobou uplatnených nárokov. Vo vzťahu k rozhodnutiu o vydaní bezdôvodného
obohateniasúdžalobuzamietol,pretojevkonanížalobkyňaneúspešnáaplneúspešnýježalovaný.Súd

tak rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému žalobkyňou, výška
ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky súd žalobe vyhovel a preto bola plne úspešná žalobkyňa a neúspešný
žalovaný. Vo vzťahu k tomuto výroku súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovykonania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.