Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3T/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010386
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917010386.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného E. B. a spol., nar. XX.XX.XXXX v E. F.,

pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla 2018 samosudkyňou JUDr.
Alenou Ondrejovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1. E. B. D. E. X. Á. Z. B.,
nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvalým bydliskom X. V., Č. R. XXX, bez pracovného pomeru,

2. C. B. D. E. X. Á. Z. B. D. X. Á.,

nar. XX.XX.XXXX v B., trvalým bydliskom VW. V., Č. R. XXX, bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í, ž e

dňa 04.05.2016 asi o 14.00 h v B. na Ž. ulici č. XXX, v bytovke na prízemí prišli k bytu Y. V., ktorá je

svokrou obžalovaného E. B., kde obžalovaný E. B. vykopol neuzamknuté vchodové dvere a obidvaja
obžalovaní vošli do kuchyne, kde sa obžalovaná C. B. hádala s Y. V. a obžalovaný E. B. žiadal U. B.,
aby išla s nimi do Veľkého Blhu, čo táto odmietala, pričom obaja odmietali z bytu odísť napriek tomu, že
ich k tomu vyzývala Y. V., a následne obžalovaný E. B. chytil U. B. za vlasy a vytiahol ju z bytu na dvor,
kde ju proti jej vôli posadili do osobného motorového vozidla a odviezli ju do Veľkého Blhu,

t e d a

obžalovaný E. B.

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe,

obžalovaná C. B.

spoločným konaním neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala a čin spáchala
voči chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný E. B.

zločin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona,obžalovaná C. B.

zločin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaní E. B., C. B.

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaným výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvRimavskejSobotedňa15.08.2017sp.zn.2Pv315/16 podalobžalobu
na obžalovaného E. B. a spol. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a iné, na tom skutkovom základe ako je to v obžalobe uvedené.

Obžalovaný E. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa 04.05.2016 šiel s matkou do
Hnúšte, aby zavolal svoju ženu U. B. domov, lebo ich dieťa bolo choré. Vošli do bytu. Poprel, že by bol
vykopol dvere, ale doznal, že ťahal poškodenú za ruku a potom s ňou odišiel do Veľkého Blhu. Uviedol,
že poškodená Y. V. ich vyháňala z bytu a útočila na jeho matku obžalovanú Ivetu B. nejakým drevom. V

súčasnej dobe obžalovaný nežije s matkou dieťaťa, pretože odišla s iným mužom do Čiech. Starostlivosť
o dieťa zabezpečuje spolu so svojou matkou.

Obžalovaná C. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2017, že so svojim synom
obžalovaným E. B. pricestovala do Hnúšte za svojou nevestou U. B., lebo ich dieťa bolo choré. Vošli do

bytu, dvere boli otvorené, lebo bolo teplo. Poškodená však odmietla ísť k dieťaťu, preto sa medzi sebou
hádali. Poprela, že by spoluobžalovaný E. B. chytil svoju ženu za vlasy, vytiahol von a posadil do auta.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom znalkyne MUDr. K. F., ktorá uviedla, že trvá na záveroch
znaleckého posudku, ktorý vypracovala na obžalovaného. Vypovedala, že u obžalovaného sa jedná

o ľahkú duševnú zaostalosť so znížením intelektových schopností v strednom pásme ľahkej duševnej
zaostalosti i s poruchami správania a sekundárnu epilepsiu. V čase spáchania skutku mal obžalovaný
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti nepodstatne znížené. Jedná sa o mentálnu retardáciu, čo je stav
liečbou neovplyvniteľný a nie je indikované žiadne ochranné opatrenie. Z psychiatrického hľadiska nie
je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Svedok L. Š. príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Blh vypovedal, že im bolo
hlásené na oddelenie, že poškodená U. B. mala byť odvezená proti svojej vôli do Veľkého Blhu. Po
preverení situácie zistili, že poškodená bola vystrašená, pričom uviedla, že ju mali vytiahnuť za vlasy
do auta a odviezť do Veľkého Blhu.

V obdobnom zmysle vypovedal aj svedok L. G. príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký
Blh.

Svedkyňa Y. V. vypovedala, že jej dcéra U. žila s obžalovaným E. B.. Kritického dňa prišiel obžalovaný

so svojou matkou do ich bytu. Kopol do dverí a tieto sa rozpadli. Začal násilím ťahať jej dcéru U. do auta,
aby šla s ním do Veľkého Blhu. Nechcela, lebo kým žila s obžalovaný, tak ju týral. Poškodená odišla do
Čiech s nejakým mužom a dieťa sa nachádza u obžalovaných. Svedkyňa ďalej uviedla, že ich posielala
z bytu preč a vec nahlásila na políciu.V obdobnom zmysle vypovedal i svedok T. V., brat poškodenej U. B.. Taktiež uviedol, že poškodená
nechcela ísť s obžalovaným a v byte došlo k hádke.

Svedok Z. T. uviedol, že obžalovaný ho požiadal, aby ho spoločne s matkou odviezol do Hnúšte pre
ženu U. B.. Vypovedal, že poškodená nechcela ísť si sadnúť do vozidla, a preto ju obžalovaný tlačil.

Ďalej bolo vykonané dokazovanie prečítaním svedeckej výpovede U. B., ktorá v prípravnom konaní
uviedla, že kritického dňa prišiel jej manžel obžalovaný E. B. so svojou matkou C. B. za ňou do Hnúšte.

Žiadal ju, aby išla s ním do Veľkého Blhu, lebo ich dcéra je chorá. V odchode jej bránila matka, ktorá
útočila na obžalovanú C. B.. Poprela, že by obžalovaný E. B. vykonal na nej násilie. Počas výsluchu na
Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 20.02.2018 poškodená vypovedala, že toho času žije v Čechách,
kde aj pracuje. Má vedomosť o tom, že ich spoločná dcéra P. B., ktorá má štyri roky, bola zverená na
výchovy a opatery otca, obžalovaného E. B.. Poškodená uviedla, že podala návrh na rozvod a nechce
žiť s obžalovaný. Uviedla, že obžalovaný ju násilím ťahal do auta. Nebil ju, len jej nadával i so svojou

matkou obžalovanou C. B..

Ako listinné dôkazy boli prečítané znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria,
znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, sobášny list, zoznam
vozidiel subjektu, zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, rozhodnutie obvodného úradu,

lekárska správa, správa o povesti, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov,
správa z Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Blh, lekárska správa, správa o povesti, správa
o priestupkoch.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatrie, za účelom vyšetrenia duševného

stavu obidvoch obvinených. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že u obžalovaného
E. B. zistila zníženie intelektových schopností do pásma ľahkej duševnej zaostalosti s poruchami
správania a sekundárnou epilepsiou. Mentálna retardácia a epilepsia sú podmienené poškodením
mozgu, ktoré je potencované nedostatočnou výchovnou a sociokultúrnou stimuláciou od detstva. Toto
sa u obžalovaného B.Á. prejavuje znížením intelektových funkcií, oslabením úsudkových schopností,

pudovo determinovaným správaním a tendenciou k ovplyvniteľnosti. Vzhľadom na deficit intelektových
funkciívpásmeľahkejmentálnejzaostalostiaepilepsiuvdanomprípadejehorozpoznávacieaovládacie
schopnostivdobespáchaniaskutkubolinepodstatneznížené.Mentálnaretardáciajestavtrvalý,liečbou
neovplyvniteľný, a preto znalkyňa nepovažuje za potrebné uložil ochranné liečenie. Pobyt obžalovaného
na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Ohľadne obžalovanej C. B. znalkyňa uviedla, že u nej nebola zistená prítomnosť duševnej choroby či
poruchy v súčasnosti, ani v dobe páchania skutku a jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli
ovplyvnené. Menovaná nie je duševne chorá, a preto psychiatrické ochranné liečenie nie je indikované.
Obžalovaná B. je schopná účasti na trestnom konaní a je schopná chápať zmysel trestného konania,

ktorého sa zúčastňuje.

Vo veci tiež bol vypracovaný znalecký posudok z odvetvia psychológie, za účelom posúdenia štruktúry
osobnosti svedkyni U. B.. Znalkyňa uviedla, že U. B. je mentálne subnormná, nezrelá, s infantilnými
rysmi. Prejavuje sa u nej potreba vytvárania emocionálnych väzieb, avšak väzby sú menej emocionálne

sýtené a menej stabilné. V afektívne napätých situáciách je u nej očakávateľné neadekvátne správanie
so sklonom k nadmerne uvoľnenému správaniu, zbrklosti v konaní, pričom si dostatočne uvedomuje
dôsledky svojho konania. V snahe o dosiahnutie svojich cieľov dokáže vyvinúť aj vlastnú aktivitu,
prípadne až agresívne trvať na svojich požiadavkách, agresivita však nie je dominantnou črtou v
štruktúre osobnosti. Neboli zistené také psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali jej

vnímanie, kontrola reality je spoľahlivá. Jej pamäťová kapacita je znížená, nie však do takej miery,
že by nedokázala vnímanú realitu a dianie reprodukovať. Možno predpokladať určité nepresnosti pri
reprodukovaní udalostí s odstupom času, k významným nepresnostiam by však nemalo dochádzať.
Bola zistená tendencia prezentovať sa v priaznivejšom svetle, nezrelosť a naivita, v dôsledku čoho
má sklon ku skresľovaniu údajov, ktoré však nemá chorobný podklad. Sklon ku konfabulácii sa u nej

nepreukázal. Všeobecná vierohodnosť menovanej je znížená, jej prvotné výpovede sa nezhodujú v
zásadných rysoch a údajoch s neskoršími výpoveďami, ako aj reprodukciou predmetnej udalosti, na
základe čoho nemožno potvrdiť aj špecifickú vierohodnosť jej výpovedí. V súvislosti so subnormným
intelektom môže byť zvábiteľná, manipulovateľná a ovplyvniteľná vplyvom inej osoby.Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že dňa 04.05.2016 asi o 14.00 h v Hnúšti na
Železničnej ulici č. 491, v bytovke na prízemí prišli k bytu Y. V., ktorá je svokrou obžalovaného E. B., kde

obžalovaný E. B. vykopol neuzamknuté vchodové dvere a obidvaja obžalovaní vošli do kuchyne, kde sa
obžalovaná C. B. hádala s Y. V. a obžalovaný Rudolf Horváth žiadal U. B., aby išla s nimi do Veľkého
Blhu, čo táto odmietala, pričom obaja odmietali z bytu odísť napriek tomu, že ich k tomu vyzývala Y. V.,
a následne obžalovaný E. B. chytil U. B. za vlasy a vytiahol ju z bytu na dvor, kde ju proti jej vôli posadili
do osobného motorového vozidla a odviezli ju do Veľkého Blhu.

Obžalovaní E. B. a C. B. sa v podstate k trestnej činnosti doznali. Ich vina bola preukázaná výpoveďou
poškodenej U. B.Á., L. Š., L. G., Y. V.Š., Z. T. a E. V., T. V. a T. V..

Súd konanie obžalovaného E. B. kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 20, §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, lebo spoločným konaním neoprávnene

vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a voči
chránenej osobe.

Obžalovaná C. B. svojim konaním naplnila skutkovú podstatu zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, lebo spoločným konaním neoprávnene

vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala a čin spáchala voči chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona sa za závažnejší spôsob konania považuje páchanie trestného
činu násilím. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie blízka
osoba. Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona sa blízkou osobou rozumie príbuzný v priamom pokolení,

osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
zanavzájomblízkeosobylenvtedy,akbyujmu,ktorúutrpelajednaznich,druháprávompožadovalaako
ujmu vlastnú. Y. V. je svokrou obžalovaného E. B., ktorý je manželom jej dcéry U. B., preto tento vzťah je
potrebné v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona považovať za osobu blízku. Ide o nebezpečné
konanie obžalovaných s úmyslom porušiť domovú slobodu inej osoby za účelom zabezpečenia návratu

manželky do miesta trvalého bydliska s tým, že voči nej bolo použité násilie.

Obžalovaný E. B. je bez pracovného pomeru. V mieste bydliska je všeobecne hodnotený. Doposiaľ
nebol súdne trestaný.

Obžalovaná C. B. je bez pracovného pomeru. V mieste bydliska je všeobecne hodnotená. Doposiaľ bola
2-krát súdne trestaná, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3 T 131/05 zo
dňa 16.08.2005, ktorým bola pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona odsúdená k
trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne na skúšobnú dobu 1 roka.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol u obžalovaných najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaných E. B. a C. B. súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, že

pred spáchaním trestné činu viedla riadny život. Priťažujúca okolnosť nebola vzhliadnutá.

Súd obom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, lebo
predovšetkýmnaokolnostiprípaduakoajpomeryobžalovaných,bypoužitietrestnejsadzbyustanovenej

týmto zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.
obžalovaný E. B.

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe,

obžalovaná C. B.spoločným konaním neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala a čin spáchala
voči chránenej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.