Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Csp/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219823
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117219823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Železnice Slovenskej

republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR" so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31
364 501, adresa pre doručovanie: ŽSR - Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava, Regionálne
pracovisko Košice so sídlom Štefánikova 60, 040 01 Košice, proti žalovanému C.. E. M., O. XX.X.XXXX,
V. F.Z. XX, XXX XX M., zastúpenému JUDr. Petrom Bellásom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40,
040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.088,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 380,-
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,- eur od 24.8.2017 do zaplatenia a to

všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,16%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.6.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.088,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od doručenia žalobného
návrhu na súd do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je v zmysle

zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky správcom majetku štátu, a to pozemkových
plôch: parcela registra N. M. Č.. XXX/XX, druh pozemku „ zastavané plochy a nádvoria“ o celkovej
výmere 19m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území Letná, obec M. - F. U., D. M. C., zapísaná na
LV č. XXXXX X.o vlastníctve SR v správe Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61
Bratislava, parcela registra N. M. Č.. XXXX/XX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ o celkovej
výmere 38m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území Skladná, D. M. C.- L., D. M. C., K. O. G. Č..
XXXXX vo vlastníctve SR v správe Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava.

Na parcele registra N. M. Č.. XXX/XX je postavená stavba - radová garáž, súpisné Č. XXXX, zapísaná
na G. Č.. XXXXX vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe
kúpnej zmluvy X. XXXX/XX K. Y. XX.X.XXXX. Od tohto dňa užíva žalovaný tiež pozemok pod stavbou,
ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Na parcele registra C M.
Č.. XXXX/XX je postavená stavba - radová garáž, súpisné číslo XXXX, zapísaná na G. Č.. XXXXX
vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy X.
XXXXX/XX K. Y. XX.XX.XXXX. Od tohto dňa užíva žalovaný tiež pozemok pod stavbou, ktorý je vo

vlastníctve žalobcu, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca listom zo dňa 14.10.2014 zaslal
žalovanému návrh zmluvy na prenájom pozemkovej plochy, parcely registra N. M. Č.. XXX/XX, D. N. X.
XXU.X,nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíG.akoajnávrhdohodyouznanídlhu,ktorejúčelombolo
vyriešenie užívania pozemku v správe žalobcu bez právneho dôvodu a to odo dňa nadobudnutia radovejgaráže do vlastníctva žalovaného až do dňa účinnosti nájomnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť
prenájom uvedenej parcely. Uvedená zásielka bola žalovanému doručená dňa 27.10.2010. Na uvedený
list žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Parcely registra N. M. Č.. XXX/XX, M..Ú.. G. R. Č.. XXXX/

XX, M..Ú.. F. sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, a teda žalovaný nehnuteľnosť, ktorá je
vo vlastníctve SR a v správe ŽSR, naďalej užíva. V predžalobnej výzve bola cena za užívanie pozemku,
parcela registra N. M. Č.. XXX/XX, M..Ú.. G. bez právneho dôvodu navrhnutá nasledovne: - 0,292 eur/
deň. Za užívanie pozemku, parcela registra N. M. Č.. XXXX/XX, M..Ú.. F. - X,XXX W.. Uvedená cena
je stanovená Predpisom SR 1014 - Ceny za prenájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc

Slovenskej republiky, schváleným generálnym riaditeľom ŽSR a zároveň je v súlade s obvyklou cenou
nájmu pozemku v uvedených katastrálnych územiach. Uplatňuje si, aby im žalovaný zaplatil za užívanie
pozemkov, na ktorých má postavené garáže nasledovne: parcela registra N. M. Č.. XXX/XX, M..Ú.. G.
za obdobie od 21.6.2010 do 31.5.2017- 847,38 eura, parcela registra N. M. Č.. XXXX/XX, M..Ú.. F. za
obdobie od 9.12.2014 do 31.5.2017- 240,73 eura, spolu k úhrade 1.088,11 eura.

2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.9.2017 žalovaný uviedol, že považuje vyjadrenie v žalobe
oneochotedohodnúťsazazavádzajúce,nakoľkoprioritoužalovanéhobolouvedenýsporukončiť,avšak
za podmienok prijateľných a akceptovateľných pre obe strany, hlavne čo sa týka výšky nájomného. V
prípade nájomnej zmluvy pozemku na F. H. bolo zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 4 Sk/
m2. Jednostranné určenie výšky nájomného zo strany žalobcu s poukazom na Predpis SR 1014 - ceny

za prenájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc Slovenskej republiky schválené generálnym
riaditeľom ŽSR a konštatovanie, že cena je v súlade s obvyklou cenou nájmu pozemku v uvedených
katastrálnych územiach nie je pre žalovaného akceptovateľné a je v rozpore s platnou legislatívou SR.
Z povahy ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že esenciálnou náležitosťou nájomnej
zmluvy je určenie veci, ktorá má byť predmetom nájmu a nájomné a jeho výška, a to súhlasnou

vôľou oboch účastníkov nájomnej zmluvy. Dohoda o výške, platení nájomného a jeho splatnosti je
podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Za takmer 10 rokov, počas ktorých absolvoval žalovaný a
žalobca množstvo osobných stretnutí, rokovaní a vynaložil finančné prostriedky na advokáta a znalecké
posudky nedospel žalobca a žalovaný k dohode o odkúpení predmetných pozemkoch, čo bolo jednou
zo základných požiadaviek žalovaného v celom procese rokovaní. Žalovaný chce súčasne uviesť, že z

predmetnýchrokovanívzišielnávrhresp.pokynzostranyžalobcunavypracovanieznaleckéhoposudku,
ktorý musel uhradiť žalovaný. Výsledkom rokovaní bolo vždy oddialenie finálneho rozhodnutia strany
žalobcu, a to z dôvodu neustálych zmien vo vedení žalobcu a iných skutočností. Žalovaný bol a naďalej
je ochotný dohodnúť sa na novej nájomnej zmluve, pričom jedinou podmienkou, ktorú požadoval bolo
ustanovenie o predkupnom práve, na čo žalobca nikdy nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť a

skutočnosti uvedené v žalobe vznáša žalovaný námietku premlčania, pričom považuje nároky žalobcu
staršie ako dva roky za premlčané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby konajúci
súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne.

3. V podaní zo dňa 12.10.2017 žalobca uviedol, že za užívanie dvoch pozemkov, na ktorých má

nájomca garáže vo svojom vlastníctve, na ktoré nie sú uzavreté nájomné zmluvy a za užívanie, ktorých
nájomca neposkytuje žiadnu odplatu, podali žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o
parcelu registra N. M. Č.. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXmX, M..Ú..
G., na ktorej je postavená 3. garáž žalovaného súpisné Č.. XXXX, parcelu registra N. M. Č.. XXXX/
XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U.X, M..Ú.. F., na ktorej je postavená

4. garáž žalovaného súpisné Č.. XXXX. Výšku nájomného za užívanie predmetných parciel opiera
okrem interného predpisu aj o znalecký posudok č. 21/2012, ktorý bol vyhotovený vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov za účelom nájmu pozemkov, majetku štátu v správe ŽSR na inú osobu,
zapísaných na G. Č.. XXX, M..Ú.. L. U., M., parcela Č.. XXXX/XXX o zastavanej ploche 18 m2. V zmysle
uvedeného znaleckého posudku je cena za prenájom 18m2 pozemku ročne pod garážou 96,- eur. Pri

prenájme 19 m2 by to bola čiastka 101,33 eura. V zmysle nimi navrhovanej ceny, ktorá bola zahrnutá v
návrhu nájomnej zmluvy a z ktorej bolo vypočítané bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku bez
právneho dôvodu za obdobie od 21.6.2010 do 31.5.2017 katastrálne územie Letná, parcela registra N.
M. Č.. XXX/XX predstavuje nájom za 19 m2 /rok 106,58 eura. V zmysle nimi navrhovanej ceny, ktorá
bola zahrnutá v návrhu nájomnej zmluvy a z ktorej bolo vypočítané bezdôvodné obohatenie za užívanie

pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 9.12.2014 do 31.5.2017 katastrálne územie F., parcela
registra N. M. Č.. XXXX/XX predstavuje nájom za 19 m2/rok 97,09 eura.4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2017 uviedol, že bol a naďalej je ochotný dohodnúť sa na
novej nájomnej zmluve, pričom jedinou podmienkou, ktorú požadoval bolo ustanovenie o predkupnom
práve, na čo žalobca nikdy nereagoval. Žalobca sa vo svojom vyjadrení nevyjadril ku skutočnosti

týkajúcej sa premlčania nárokov žalobcu v súvislosti s právom na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom na túto skutočnosť a skutočnosti uvedení v žalobe a vyjadreniach žalobcu
vzniesol žalovaný námietku premlčania, nakoľko považuje nároky žalobcu staršie ako dva roky za
premlčané.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami
žalobcu, s vyjadreniami žalovaného, s listom vlastníctva Č.. XXXXX, s listom vlastníctva č. XXXXX, F.
G. X. Č.. XXXXX, F. G. X. Č.. XXXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že je ochotný zaplatiť cenu nájmu, tak ako je stanovená podľa

znaleckého posudku, ktorý je doložený do spisu. Problémom je komunikácia medzi žalobcom a
žalovaným týkajúca sa predmetných platieb za užívanie pozemkov.

7. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX súd zistil, že žalobca je správcom majetku štátu a to nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres M. C., D. M. - F. U., katastrálne územie G. a to pozemku

evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX U..

8. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX súd zistil, že žalobca je správcom majetku štátu a to nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres M. C., D. M. - L., katastrálne územie Skladná a to

pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX U..

9. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres M. C., D. M. - F. U., katastrálne územie G. a to garáže súpisné

číslo XXXX, ktorá je postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. v správe žalobcu.

10. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres M. C., D. M. - L., katastrálne územie Skladná a to garáže súpisné

číslo XXXX, ktorá je postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. v správe žalobcu.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

14. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.17. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba
je v časti dôvodná. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je správcom majetku štátu a to
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX, nachádzajúcej sa v okrese M. C., X. D. M. - F.

U., v katastrálnom území G. - pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX,
nachádzajúcej sa v okrese M. C., v obci M. - L., v katastrálnom území F. - pozemku evidovanom ako
parcela registra „N. P. Č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. a že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa v okrese

M. C., X. D. M. - F. U., v katastrálnom území G. - garáže súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na
pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX U. v správe žalobcu a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č..
XXXXX, nachádzajúcej sa v okrese M. C., X. D. M. - L., v katastrálnom území Skladná - garáže súpisné
číslo XXXX, ktorá je postavená na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. X. správe žalobcu.

18. Z vykonaného dokazovania je taktiež nesporné, že žalovaný predmetné pozemky v správe žalobcu
užíval aj v rozhodnom období od 21.6.2010 do 31.5.2017, pokiaľ ide o pozemok parcelné číslo XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U., nachádzajúci sa v katastrálnom území G., E.. X. D. D.
X.XX.XXXX Y. XX.X.XXXX, pokiaľ ide o pozemok parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XX U., nachádzajúci sa v katastrálnom území F., pričom žalovaný za užívanie predmetných
pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe žalobcu neplatí žalobcovi žiadnu náhradu.

19.Žalobcatedažiadaodžalovanéhovydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepozemkuparcelné
číslo XXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G. za obdobie od XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX

vo výške 847,38 eura a vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcelné Č. XXXX/XX,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. za obdobie D. X.XX.XXXX Y. XX.X.XXXX X. X. XXX,XX
W., kedy žalovaný užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu a takto získal majetkový prospech,
ktorý zodpovedá sume obvyklého nájmu. Spornou nie je ani výška sumy obvyklého nájmu za užívanie
pozemku parcelné číslo XXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G. vo výške 0,292 eura za

deň a výška sumy obvyklého nájmu za užívanie pozemku parcelné Č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území F. X. X. X,XXX W. K. Y., keďže žalovaný s takto určenou výškou sumy obvyklého
nájmu súhlasil.

20. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor

iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

21. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková

ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

22. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §

456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívnelegitimovaným,vyplývaz§451ods.1Občianskehozákonníka.Totoustanovenieurčujesubjekt,ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil.

23. Z teórie práva vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej
skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho

úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného. Vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží o majetkové hodnoty; môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k
tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V prejednávanom prípade ide o bezdôvodné
obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ako jedného z možných
spôsobov získania majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia, pretože ide o užívanie

pozemku bez nájomnej alebo inej zmluvy, alebo bez iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. V
tomto prípade sa predmet bezdôvodného obohatenia nevracia (nevydáva), ale nahrádza sa v peňažnej
forme.

24. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru, ktorého predpokladom je iba

to, že stav obohatenia vznikol, t.j. objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Plnením bez
právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom
je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009). V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti
beznájomnejčiinejzmluvyspočívabezdôvodnéobohatenievužívanícudzejvecibezplateniaúhradyza
jej užívanie. Užívateľ (v danej veci žalovaný) prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe
výkonu práva nájmu vrátiť, je preto povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme.
Určenie výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému

(žalovanému) užívaním veci (pozemkov žalobcu) vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je
peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie
obdobnej veci spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca (žalovaný) za obvyklých okolností bol povinný
platiť podľa nájomnej zmluvy.

25. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho
oprávnenie stavbu užívať. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba,
postihuje vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje, alebo
na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 33 Odo 1405/2005, zo dňa 25.10.2006, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 28

Cdo/1056/2012 zo dňa 15.8.2012).

26. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalobca súdu preukázal získanie bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, ktoré spočíva v užívaní cudzej veci (vyššie uvedených pozemkov)

bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatený je povinný vydať všetko (a nie viac) ako
sám získal (§ 451 odst. 1, § 456 veta prvá a § 458 odst. 1 obč. zák.) bolo povinnosťou žalobcu súdu
jednoznačne preukázať, v akej výške žalovaný zvýšil svoj majetkový stav alebo o akú výšku sa jeho
majetkový stav v dôsledku toho nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

27. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil ako peňažnú sumu, ktorá zodpovedá sumám obvykle
vynakladaným v danom mieste a čase vo forme nájomného za užívanie obdobných nehnuteľností, ktorú
by bol nájomca za normálnych okolností povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy, pričom táto bola
na základe zhodných tvrdení strán sporu stanovená vo výške 0,292 eura za deň za užívanie pozemku
parcelné číslo XXX/XX, katastrálne územie G. R. X. X. X,XXX W. za deň za užívanie pozemku parcelné

číslo XXXX/XX, katastrálne územie F..

28. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalovaný
vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.29. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

30. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý

účastník mohol premlčanie namietať.

31. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že

ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaotom,ktosanajehoúkorobohatil,douplatneniaprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku
premlčania,právosapremlčalo,ajkeďideobezdôvodnéobohateniespôsobenéúmyselne.Neprichádza

tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj
v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula
objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

32. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o

osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [súd v súvislosti s tým poukázal na
právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2011].

33. Pre účely prejednávaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel
(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To

znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 169/2017 z 10.1.2018).

34. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť
si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie. Žalovaný nadobudol garáž súpisné číslo
XXXX v katastrálnom území G.Á. O. základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XX K. Y. XX.X.XXXX. Od tohto
dňa užíva žalovaný tiež pozemok parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX

U. pod stavbou, ktorý je v správe žalobcu, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný nadobudol
garáž súpisné číslo XXXX v katastrálnom území Skladná na základe kúpnej zmluvy X. XXXXX/XX zo Y.
XX.XX.XXXX. Od tohto dňa užíva žalovaný tiež pozemok parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoriaovýmereXXU.podstavbou,ktorýjevsprávežalobcu,atobezakéhokoľvekprávnehodôvodu.35. Podľa názoru súdu k bezdôvodnému obohateniu a strane žalovaného došlo (objektívne) počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k vyššie

opísaným garážam a to na základe kúpnej zmluvy X. XXXX/XX zo Y. XX.X.XXXX (garáž súpisné
Č. XXXX) a kúpnej zmluvy X. XXXXX/XX K. Y. XX.XX.XXXX (garáž súpisné Č. XXXX). Žalobca sa
reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď skutočne (preukázateľne)
zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,

a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

36. Ak by sa žalobca dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil až listom zo dňa 14.10.2014 (na č.l. 10), pokiaľ ide o užívanie pozemku parcelné číslo
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U., nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 21.6.2010 do 14.10.2014 mal uplatniť na súde do 14.10.2016, pričom však žalobu na

súd podal až dňa 21.7.2017, teda jeho právo je v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku parcelné číslo XXX/XX - K. P. R. O. o výmere XX U. za obdobie od 21.6.2010
do 14.10.2014 premlčané. Následne dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
z titulu užívania predmetného pozemku parcelné číslo XXX/XX v správe žalobcu každým dňom aj po
14.10.2014, pričom žalobca mal vedomosť, že jeho úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu na

strane žalovaného ako aj o rozsahu bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca podal žalobu na súd až
dňa 21.7.2017, súd považuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 za obdobie od 21.6.2010 do
20.7.2015 z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby za premlčaný a žalobu v tejto
časti zamietol.

37. Následne, ak by sa žalobca dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil až listom zo dňa 02.03.2015 (na č.l. 19), pokiaľ ide o užívanie pozemku P.
Č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria D. X. XX U., nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 9.12.2014 do 02.03.2015 mal uplatniť na súde do 02.03.2017, pričom však žalobu na

súd podal až dňa 21.7.2017, teda jeho právo je v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku P. Č. XXXX/XX - K. P. O. D. X. XX U. za obdobie od 9.12.2014 do 02.03.2015
premlčané. Následne dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného z dôvodu užívania
predmetného pozemku P. Č. XXXX/XX v správe žalobcu každým dňom aj po 02.03.2015, pričom žalobca
mal vedomosť, že jeho úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného ako aj o

rozsahu bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca podal žalobu na súd až dňa 21.7.2017, súd považuje
jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcelné číslo XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX U. za obdobie od 9.12.2014 do 20.7.2015 z dôvodu uplynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby za premlčaný a žalobu v tejto časti zamietol.

38. Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo
(nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne (R29/1983).

39. V nadväznosti na vyššie uvedené súd považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku P. Č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria D. X. XX U. za obdobie od 21.7.2015

do 31.5.2017 (ako to požaduje žalobca ako dominus litis) a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
U. za obdobie od 21.7.2015 do 31.5.2017 (ako to požaduje žalobca ako dominus litis) za dôvodný.

40. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil ako peňažnú sumu, ktorá zodpovedá sumám obvykle

vynakladaným v danom mieste a čase vo forme nájomného za užívanie obdobných nehnuteľností, ktorú
by bol nájomca za normálnych okolností povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy, pričom táto bola
na základe zhodných tvrdení strán sporu stanovená vo výške 0,292 eura za deň za užívanie pozemku
parcelné číslo 321/26, katastrálne územie Letná, čo činí za obdobie od 21.7.2015 do 31.5.2017 celkovo
sumu vo výške 198,85 eura (od 21.7.2015 do 20.7.2016 za 365 dní resp. rok 0,292 eura deň x 365 dní,

t.j. 106,58 eura a následne od 21.7.2016 do 31.5.2017 za 316 dní x 0,292 eura deň, t.j. 92,27 eura) a
vo výške 0,266 eura za deň za užívanie pozemku parcelné číslo 2643/20, katastrálne územie Skladná,
čo činí za obdobie od 21.7.2015 do 31.5.2017 celkovo sumu vo výške 181,15 eura (od 21.7.2015 do
20.7.2016 za 365 dní resp. rok 0,266 eura deň x 365 dní, t.j. 97,09 eura a následne od 21.7.2016 do31.5.2017 za 316 dní x 0,266 eura deň, t.j. 84,06 eura). Výška bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného za užívanie oboch predmetných pozemkov teda predstavuje sumu vo výške 380,- eur.

41. Súd teda zaviazal žalovaného vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 380,-
eur.

42. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením
peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky z omeškania zo
sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení
žalobného návrhu žalovanému, t.j. 23.8.2017 až do zaplatenia.

45. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ju žalobca
ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie žaloby, ktorú

prevzal žalovaný dňa 22.8.2017, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia bude deň po doručení žaloby žalovanému, t.j. 23.8.2017 (streda) a to s použitím § 563 OZ.
Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 24.8.2017.

46. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu bola k 24.8.2017 0%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 380,- eur od 24.8.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne
požadovaného príslušenstva pohľadávky, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti

vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 380,- eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 380,- eur od 24.8.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

51.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,

nakoľko žalovaný mal vo veci úspech v pomere 65,08% k 34,92% úspechu žalobcu (keďže žalobca
spolu požadoval zaplatenie istiny vo výške 1.088,11 eura a bol úspešný v časti istiny vo výške 380,- eur)
a priznal mu preto proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 30,16%.52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).