Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. august 2011

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/165/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308203194
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád XXXPastorek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2011:4308203194.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: O. W., A.. XX.XX.XXXX, W. D., Q. XX, o vymoženie
sumy 610,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/165/2008

z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému
trovy exekúcie vo výške 16,00 eur, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

U súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého , Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava sa vedie exekučné

konanie pod sp. zn. 14Er/165/2008, EX 1176/08 na základe exekučného titulu Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava zo dňa 24.10.2007, č. k. SR 7439/07.

Podľaprvejvety§57ods.1písm.g/zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu vyplýva, že žalobca- oprávnený a žalovaný - povinný
uzavrelidňa09.11.2006Zmluvuoúvere. Žalovanýsisvojupovinnosťvplývajúcuzozáväzkovéhovzťahu
riadne nesplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky
dohodli, že všetky spory, ktoré
- 2 - 14Er/165/2008

vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. Na základe uvedeného žalobca - oprávnený doručil Stálemu

rozhodcovskému súdu písomný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 21.09.2007. Tento
rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č.233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválenýchTunajší súd ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul v predmetnom konaní sú v súlade so zákonom a zistil, že exekučný titul, na základe ktorého sa vedie
exekúcia na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/165/2008 nie je v súlade so zákonom, nakoľko

exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

Súd má povinnosť v každom štádiu konania skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok tak zo
stránky formálnej ako aj materiálnej. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku

a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či
rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

účinný do 10.06.2010 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

- 3 - 14Er/165/2008

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia s
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.Podľa čl. 3 ods. 1.smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

- 4 - 14Er/165/2008

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.11.2006 zmluvu o úvere. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
a ) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade je veriteľ - oprávnený podnikateľom
(podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je spotrebiteľ

v súlade s § 52, ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a § 3, ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci

svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve - vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Zmluvy uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú výslovne upravené právnymi normami
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a podmienky dohodnuté v týchto zmluvách je potrebné upravovať

v súlade s ustanovenia spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním. Takýto výklad je aj v súlade so
smernicou Rady Európskej únie č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to
najmä článkom 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uvedená smernica bola

prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník
a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj
ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice

93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice
všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej
zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný - zákonný súd
spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskejdoložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle

Obchodného zákonníka za účelom
- 5 - 14Er/165/2008

podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Zámerom zákonodarcu v zmysle § 35 zákona o
rozhodcovskom konaní nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského

rozsudku, čo je pochopiteľné s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a
rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu,
aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na úroveň orgánom disponujúcich
verejnou mocou .

V danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou práve samotná rozhodcovská doložka,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam( ďalej len VOP), resp. rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý.

S poukazom na vyššie uvedené ide o neprijateľné podmienky v predmetnej zmluve o úvere, ktoré
spôsobujú hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a sú teda
neplatné pre rozpor so zákonom a to konkrétne § 53, odsek 1, odsek 4, písmeno k) a odsekom
5 Občianskeho zákonníka a okrem toho sú aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3

Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497
a nasl. Obchodného zákonníka č.513/1991Zb.z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa §

261, odsek 3, písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa
jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie
uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom

a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3, odsek 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. ( ďalej len OZ ) , výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 odsek 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej

samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv
z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

- 6 - 14Er/165/2008

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53, odsek 4, písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1, písmeno e) je stanovené, že: Nekalá podmienka
uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Takýto postup a chápanie v exekučných konaniach na základe rozhodcovských rozsudkov pri

spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj z judikatúry súdov Európskej únie, napríklad rozsudok
Súdneho dvora, v prípade Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, číslo :
C 40/08.
Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych

vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi
normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu, ktorým je v danej veci rozhodcovský rozsudok, so zákonom,
súd zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekučné konanie zastavil tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

- 7 - 14Er/165/2008

Podľa §-u 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa §-u 203 ods. 1 cit. zákona., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súdny exekútor v podaní zo dňa 24.01.2011 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 124,48 eura za výkon
exekučnej činnosti.

Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, na základe ktorého
súd exekúciu ako neprípustnú zastavil, súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť preukázateľné trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 16,00 eur, ktoré pozostávajú z odmeny za úkony podľa §-u 14
ods. 1 písm. b), ods. 3 a §-u 15 ods. 1 cit. vyhl. - 4 x 3,32 eura + 20 % DPH vo výške 2,66 eura, spolu

16,00 eur.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekučného konania vo výške 16,00 eur, trovy povinného na účet právneho zástupcu povinného,
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Okresný súd Levice.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.