Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208271
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208271.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu Marián

H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Varinským so
sídlom Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská republika v mene ktorej
koná Generálna prokuratúra SR so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481 o náhradu
škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 252,28 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania počítaným zo sumy 2 152,41 Eur odo dňa 9. 3. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 7. 2016 domáhal náhrady škody, spôsobenej pri výkone verejnej
moci v sume 2 252,28 Eur, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 2 152,41
Eur od 9. 3. 2016 do zaplatenia s odôvodnením, že uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva
PZ vo Zvolene, odboru Kriminálnej polície zo dňa 6. 9. 2011, ČVS: B.- XXX/OEK-ZV-XXXX mu bolo
vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa ustanovenie § 213 ods. X ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je tento v skutkovej časti výrokovej vety

predmetného uznesenia popísaný. Označené rozhodnutie potom v zákonom stanovenej lehote napadol
svojou sťažnosťou a na základe opravného prostriedku dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry
vo Zvolene svojím uznesením zo dňa 27. 10. 2011, č.k. 1Pv 223/2011-10 napadnuté rozhodnutie zrušila.

2.NáslednevšakvyšetrovateľPZORPZvoZvolene,odborKriminálnapolíciaPZvydalďalšieuznesenie
zo dňa 25. 1. XXXX Q.: B.-XXX/OEK-ZV-XXXX, ktorým rozhodnutím bolo opätovne vznesené obvinenie
pre trestný čin kvalifikovaný ako prečin sprenevery, podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť na tom istom skutkovom základe ako je tento v skutkovej časti výrokovej vety predmetného
uznesenia popísaný. Hoci aj toto rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote napadol svojou sťažnosťou,
dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene, svojím uznesením, vydaným dňa 12. 3. 2012
č.k. 1Pv 223/2011-20 ako nedôvodnú zamietla.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom využil svoje právo a dňa 13. 9. 2011 písomne svojou
obhajobou v predmetnej trestnej veci poveril JUDr. Zuzanu Smetanovú s tým, že túto plnú moc následne

dňa 1. 7. 2012 odvolal a toho istého dňa svojou obhajobou v predmetnej veci poveril JUDr. Vladimíra
Varinského.4. Následne po ukončení vyšetrovania bola na neho dňa 22. 6. 2012 Okresnou prokuratúrou vo Zvolene
na Okresný súd Zvolen podaná obžaloba, vyhotovená pod číslom 1Pv 223/201-27, ktorý Okresný súd
ho však po vykonanom dokazovaní svojím rozsudkom zo dňa 2. 4. 2014 č.k. 3T XXX/XXXX-XXX spod

obžaloby z dôvodu podľa ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie
je trestným činom, v celom rozsahu oslobodil. S uvedeným meritórnym rozhodnutím Okresného súdu
Zvolen sa pritom stotožnila Okresná prokuratúra vo Zvolene, keď táto síce na hlavnom pojednávaní dňa
2. 4. 2014 toto pôvodne napadla svojím odvolaním, ktoré odvolanie však následne písomným podaním
v celom rozsahu zobrala späť, ktorú skutočnosť Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 2. 6 . 2014 č.k.

3T 106/2012-380 zobral na vedomie.

5. Z ustanovení zákona č. ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR pritom vyplýva,
že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má v
zásade právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vydaním uznesenia o vznesení obvinenia.

Takéto uznesenie o vznesení obvinenia sa teda považuje za nezákonné v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a)
zákona č. 514/2003 Z. z. Zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že
výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin totiž znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia. Ak totiž
došlo k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že trestný čin nebol spáchaný, resp. nešlo o konanie
v rozpore s Trestným zákonom, teda trestné stíhanie proti obvinenému nemalo byť začaté. Nárok na
náhradu škody spôsobenej vznesením obvinenia sa teda musí posudzovať ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny

právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým konaním priamo
zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát nielenže nemá slobodnú vôľu, naopak, tento je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobujúcej) interpretácii. Na jednej strane síce
je povinnosťou štátu trestnú činnosť vyšetrovať a stíhať, na strane druhej sa štát nemôže zbaviť
zodpovednostizapostupsvojichorgánov,aksaneskôrukážeakomylný,zasahujúcidozákladnýchpráv.

V takej situácii nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie
ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je teda
neskorší výsledok trestného konania.
Ja pritom za nezákonné rozhodnutie považujem práve uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného

riaditeľstva PZ vo Zvolene, Odboru kriminálnej polície PZ zo dňa 06. 09. 2011, ČVS: ORP-324/OEK-
ZV-2011, ktorým mi bolo vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., a uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Odboru kriminálnej
polície PZ, zo dňa 25. 01. 2012, ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011, ktorým mi bolo vznesené obvinenie pre
prečin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1 Tr. zák.

Ad 2) a 3) Označenými nezákonnými rozhodnutiami príslušného orgánu činného v trestnom konaní a s
tým súvisiacim trestným stíhaním mi pritom vznikli:
a) náklady v celkovej výške 2.152,41 € (slovom: dvetisícjednostopäťdesiatdva Eur a štyridsaťjeden Euro
centov), spojené s úhradou trov obhajoby v predmetnom trestnom konaní, ktoré náklady predstavujú
spôsobenú mi škodu v zmysle ust. § 18 Zákona a

b) náklady vo výške 99,87 € (slovom: deväťdesiatdeväť Eur a osemdesiatsedem Euro centov), spojené
s uplatňovaním môjho práva na náhradu tejto škody, náhradu ktorej škody, resp. jej príslušenstva,
požadujem a touto cestou si uplatňujem.
Ad a) Tak ako som už vyššie spomínal, s prihliadnutím na vznesenie mi obvinenia v predmetnej trestnej
veci, som využil svoje právo priznané mi ustanovením § 2 ods. 9 Tr. por. v spojení s ust. § 34 ods. 1

Tr. por. a ust. § 39 Tr. por., a dňa 13. 09. 2011 som písomne svojou obhajobou poveril JUDr. Zuzanu
Smetanovú, advokátku so sídlom Advokátskej kancelárie Horná ul. č. 51, 974 01 Banská Bystrica,
zapísanej v zozname advokátov SAK pod reg. č. 2004, ktorú plnú moc som následne dňa 01. 07. 2012
odvolal a toho istého dňa som svojou obhajobou v predmetnej veci poveril JUDr. Vladimíra Varinského,
advokáta so sídlom Nám. SNP č. 13, 974 01 Banská Bystrica, zapísaným v zozname advokátov SAK

pod reg. č. 4632.
Za právne služby, poskytnuté mi mojimi obhajcami v predmetnom trestnom konaní, som týmto - v súlade
s ust. § 12 a nasl. Vyhlášky, v spojení s ust. § 24 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii - zaplatil sumu
vo výške 2.152,41 €, keď JUDr. Zuzane Smetanovej, advokátke som uhradil sumu 1.158,01 € vrátaneDPH (slovom: jedentisíc jednostopäťdesiatosem Eur a jeden Euro cent) a JUDr. Vladimírovi Varinskému,
advokátovi, som uhradil sumu 994,40 € (slovom: deväťstodeväťdesiatštyri Eur a štyridsať Euro centov)
bez DPH (tento nie je platiteľom DPH).

Pre úplnosť uvádzam - a vyplýva to aj z priložených listinných dôkazov - že celkovo som mojim obhajcom
uhradil sumu až vo výške 2.502,23 €, keď JUDr. Vladimírovi Varinskému som uhradil sumu až vo
výške 1.344,22 € a to z dôvodu, že s JUDr. Vladimírom Varinským som uzatvoril zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, ktorej obsahom bola tzv. zmluvná hodinová odmena, t. j. odmena určená počtom
hodín, potrebných pre poskytnutie mi právnych služieb v predmetnej trestnej veci, ktorej konečná výška

prevyšuje tzv. tarifnú odmenu, určenú podľa ust. § 9 a nasl. Vyhlášky. S prihliadnutím na znenie ust. § 18
ods. 3 Zákona sa pritom náhrady sumy, prevyšujúcej sumu 994,40 € (ktorá suma 994,40 € zodpovedá
tzv. tarifnej odmene), teda sumy vo výške 349,82 €, nedomáham.
Suma, ktorej náhrady sa teda v tomto konaní domáham, t. j. suma 2.152,41 €, pritom pozostávala jednak
z (tzv. tarifnej) odmeny za jednotlivé úkony poskytnutej mi právnej služby, ako aj náhrady hotových
výdavkov s tým spojených, teda z nasledovných položiek:

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2011, podľa ust. § 12 ods. 3 písm.
a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb: 61,75 €, režijný paušál: 7,41 €, DPH: 20 %
Tarifná odmena:
13. 09. Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom …... 61,75 €

13. 09. Spísanie a podanie bianco sťažnosti 0,00 € proti uzneseniu OR PZ Zvolen o vznesení obvinenia
zo dňa 06. 09. 2011
23. 09. Nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu 0,00 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen
26. 09. Spísanie a podanie dôvodov sťažnosti …... 61,75 € proti uzneseniu OR PZ Zvolen o vznesení
obvinenia zo dňa 06. 09. 2011

03. 10. Účasť na výsluchu …......... 61,75 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen - obv. M. Bruchter 9:30 hod.
- 9:45 hod.
13. 10. Účasť na výsluchu …........ 123,50 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen - sv. Zaujec 10:00 hod. -
12:30 hod. 2 úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
17. 10. Účasť na výsluchu …....... 123,50 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen - sv. Doboš 9:00 hod. - 12:35

hod. 2 úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
02. 11. Účasť na výsluchu 61,75 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen - sv. Balogh 9:00 hod. - 9:30 hod. -
sv. Bruchter 9:30 hod. - 10:00 hod. - sv. Bruchter 10:00 hod. - 10:30 hod.
Spolu tarifná odmena za právne služby za rok 2011 …............................ 494,00 €
Hotové výdavky:

Režijný paušál (7,41 € x 8 úkonov právnej služby) …............................... 59,28 €
23. 09. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ...................................... 37,73 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km

- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,35 €
03. 10. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť .......................... 37,73 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km

- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,35 €
13. 10. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ................................... 37,73 €
- vzdialenosť: 47 km

- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,35 €
17. 10. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ................................... 37,73 €

- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l- strata času: 2 x polhodina x 12,35 €
02. 11. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ................................... 37,73 €
- vzdialenosť: 47 km

- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,35 €
23. 09. Náklady spojené s obstaraním fotokópií vyšetrovacieho spisu ….. 3,70 €

Spolu hotové výdavky za rok 2011 …................................................... 251,63 €
Daň z pridanej hodnoty 20% …............................................................ 149,13 €
Tarifná odmena, hotové výdavky vrátane DPH za rok 2011 …............ 894,76 €
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2012, podľa ust. § 12 ods. 3 písm.
a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb: 63,58 €, režijný paušál: 7,63 €, DPH: 20 %

Tarifná odmena:
06. 02. Spísanie a podanie bianco sťažnosti 0,00 € proti uzneseniu OR PZ Zvolen o vznesení obvinenia
zo dňa 25. 01. 2012
10. 02. Nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu 0,00 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen
17. 02. Spísanie a podanie dôvodov sťažnosti 63,58 € proti uzneseniu OR PZ Zvolen o vznesení

obvinenia zo dňa 25. 01. 2012
18. 04. Účasť na výsluchu …............................. 63,58 €
Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen - obv. Bruchter 09:00 hod. - 11:00 hod.
19. 06. Účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu 63,58 € Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen
12. 07. Porada s klientom v sídle Advokátskej kancelárie ….............. 42,39 €

09:15 hod. - 10:40 hod.
(§ 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))
12. 07. Spísanie a podanie Odporu ….............. 63,58 € proti Trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen
zo dňa 02. 07. 2012
21. 09. Porada s klientom v sídle Advokátskej kancelárie …........... 21,19 €

10:05 hod. - 10:50 hod. ((§ 14 ods. 4 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))
28. 09. Zastúpenie na hlavnom pojednávaní ….................................... 127,16 €
Okresný súd Zvolen
08:15 hod. - 10:50 hod.
(2 úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))

Spolu tarifná odmena za právne služby za rok 2012 …......................... 445,06 €
Hotové výdavky:
Režijný paušál (7,63 € x 8 úkonov právnej služby) ….............................. 61,04 €
10. 02. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ................................. 38,45 €
- vzdialenosť: 47 km

- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,71 €
18. 04. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť .............................. 38,45 €

- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,71 €

19. 06. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť .................................. 38,45 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 7,0 l/100 km
- cena PHM: 1,346 €/l

- strata času: 2 x polhodina x 12,71 €
28. 09. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ...................................... 38,90 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km- priemerná spotreba: 6,4 l/100 km
- cena PHM: 1,589 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 12,71 €

Spolu hotové výdavky za rok 2012 …....................................... 215,29 €
Daňzpridanejhodnoty20%…......43,86€(zosumy219,32€,t.j.zaúkonyzdní17.02.a18.04+cesty)
Tarifná odmena, hotové výdavky vrátane DPH za rok 2012 …................... 704,21 €
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2013, podľa ust. § 12 ods. 3 písm.
a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb: 65,08 €, režijný paušál: 7,81 €
Tarifná odmena:
16. 04. Porada s klientom v sídle Advokátskej kancelárie ….................... 43,39 €
09:00 hod. - 10:50 hod.
(§ 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))
17. 04. Zastúpenie na hlavnom pojednávaní ….......................................... 65,08 €

Okresný súd Zvolen
13:00 hod. - 14:15 hod.
23. 04. Spísanie a podanie návrhu na doplnenie dokazovania …................ 65,08 €
Spolu tarifná odmena za právne služby za rok 2013 …............................... 173,55 €
Hotové výdavky:

Režijný paušál (7,81 € x 3 úkony právnej služby).............. 23,43 €
17. 04. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ........................................... 39,08 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 6,4 l/100 km

- cena PHM: 1,484 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 13,01 €
Spolu hotové výdavky za rok 2013 …............................................................ 62,51 €
Daň z pridanej hodnoty 20% …...................................................................... 0,00 €
Tarifná odmena a hotové výdavky za rok 2013 …........................................ 236,06 €

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2014, podľa ust. § 12 ods. 3 písm.
a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb: 61,75 €, režijný paušál: 8,04 €
Tarifná odmena:
24. 01. Porada s klientom v sídle Advokátskej kancelárie …............................ 41,17 €

13:25 hod. - 15:05 hod.
(§ 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))
27. 01. Zastúpenie na hlavnom pojednávaní …............................................ 61,75 €
Okresný súd Zvolen
13:45 hod. - 15:10 hod.

01. 04. Porada s klientom v sídle Advokátskej kancelárie ….............................. 41,17 €
13:00 hod. - 14:20 hod.
(§ 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.))
02. 04. Zastúpenie na hlavnom pojednávaní ….......................................... 61,75 €
Okresný súd Zvolen

09:15 hod. - 10:30 hod.
Spolu tarifná odmena za právne služby za rok 2014 ….............................. 205,84 €
Hotové výdavky:
Režijný paušál (8,04 € x 4 úkony právnej služby).......................... 32,16 €
27. 01. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ........................................ 39,71 €

- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 6,4 l/100 km
- cena PHM: 1,434 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 13,40 €

02. 04. Cesta Banská Bystrica - Zvolen a späť ....................................... 39,67 €
- vzdialenosť: 47 km
- základná náhrada: 0,183 €/km
- priemerná spotreba: 6,4 l/100 km- cena PHM: 1,420 €/l
- strata času: 2 x polhodina x 13,40 €
Spolu hotové výdavky za rok 2014 …...................................................... 111,54 €

Daň z pridanej hodnoty 20% …................................................................. 0,00 €
Tarifná odmena a hotové výdavky za rok 2014 ….......................................... 317,38 €
Spolu tarifná odmena a hotové výdavky vrátane DPH za roky 2011, 2012, 2013, 2014 ….... 2.152,41 €
Dôkaz: - fotokópie prvotných daňových dokladov - faktúr č. 1100007; 1200008; 1/N/2012; 1/U/2013;
1/F/2014; 6/2/2014,

- fotokópia vyčíslenia trov obhajoby JUDr. Zuzany Smetanovej,
- fotokópie výpisov z bankového účtu z dní 30. 09. 2011; 30. 06. 2012,
- fotokópie potvrdení z virtuálnej registračnej pokladnice o hotovostných úhradách z dní: 22.
09. 2015; 30. 11. 2015; 07. 01. 2016,
- zápisnice o jednotlivých procesných úkonoch, súčasť súdneho spisu Okresného súdu vo Zvolene, sp.
zn.: 3T 106/2012, ktorý spis - v zmysle ust. § 189 C. s. p. - navrhujem vyžiadať a na pojednávaní vykonať,

- fotokópie záznamov o porade s klientom z dní: 12. 07. 2012; 21. 09. 2012; 16. 04. 2013; 24. 01. 2014;
01. 04. 2014,
- fotokópia osvedčenia o evidencii vozidla č. 769718,
Tieto výdavky je pritom podľa môjho názoru potrebné považovať za náklady, ktoré mi vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s protiprávnym rozhodnutím, vydaným v predmetnej trestnej veci, nakoľko boli

týmto vyvolané. Vydanie nezákonných rozhodnutí, ktorými mi bolo vznesené obvinenie, vyvolalo zo
strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov týchto
nezákonných rozhodnutí, ktoré právne kroky by neboli potrebné v prípade rozhodnutí, ktoré by boli
právne konformné. Inak povedané, ak by mi nebolo vznesené obvinenie, nebol by som nútený zvoliť si
obhajcu a v konečnom dôsledku hradiť náklady s tým spojené v sume, ktorej náhradu si touto cestou

uplatňujem.
Ad b) Napokon tak, ako je to už z tohto podania zrejmé, v súvislosti s predbežným prerokovaním môjho
nároku na náhradu škody spôsobenej mi v trestnom konaní, som využil svoje právo garantované mi
ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, resp. jednotlivými ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a dňa 11. 01. 2016 som písomne splnomocnil JUDr. Vladimíra Varinského, advokáta zapísaného v

zozname advokátov SAK pod reg. č. 4632, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. SNP č. 13, 974 01
Banská Bystrica, aby ma tento kvalifikovane pri tejto príležitosti právne zastupoval s čím mi opätovne
vznikli náklady spojené s uplatňovaním môjho práva na náhradu škody Hoci bola medzi mnou a mojim
právnym zástupcom dohodnutá tzv. zmluvná odmena za právne zastupovanie v súvislosti s predbežným
prerokovaním môjho nároku na náhradu škody spôsobenej mi v dotknutom trestnom konaní, ja sa

touto cestou domáham, aby súd svojim autoritatívnym rozhodnutím zaviazal Žalovanú nahradiť mi tieto
náklady avšak len vo výške, zodpovedajúcej tzv. tarifnej odmene advokáta v súlade s ust. § 10 a nasl.
Vyhlášky, teda sumu v celkovej výške 99,87 € (slovom: deväťdesiatdeväť Eur a osemdesiatsedem Euro
centov), ktorá suma pritom pozostáva jednak z tarifnej odmeny za jednotlivé úkony poskytnutej mi
právnej služby, ako aj náhrady hotových výdavkov s tým spojených, teda z nasledovných položiek:

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2016, podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb: 91,29 €, režijný paušál: 8,58 €
Odmena:
18. 01. Spísanie a podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody …........... 91,29

€
Spolu odmena za právne služby za rok 2016 ….............................. 91,29 €
Hotové výdavky:
Režijný paušál …............................................................................................. 8,58 €
Spolu hotové výdavky za rok 2013 ….......... 8,58 €

Daň z pridanej hodnoty 20% …................................................................... 0,00 €
Odmena, hotové výdavky za rok 2016 …........ 99,87 €
Nakoľko náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody je potrebné, v zmysle
ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., považovať za príslušenstvo mojej - v tomto podaní popísanej - pohľadávky,
ktoré náklady mi vznikli v súvislosti s jej uplatnením žiadam, aby mi aj suma vo výške 99,87 € bola -

spolu s uplatňovanou istinou vo výške 2.152,41 € - uhradená.
Ad 4) Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ vo
Zvolene, Odboru kriminálnej polície PZ zo dňa 06. 09. 2011, ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011, ktorým mi
bolo vznesené obvinenie a ktoré rozhodnutie považujem za nezákonné, som dňa 13. 09. 2011 napadolsvojou sťažnosťou, a uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Odboru
kriminálnej polície PZ, zo dňa 25. 01. 2012, ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011, som napadol sťažnosťou
dňa 02. 02. 2012, čím som vyčerpal všetky možnosti nápravy nezákonných rozhodnutí prostredníctvom

riadnych opravných prostriedkov.
Ad 5) Konštantnou judikatúrou pritom nie je ustálené len to, že nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím trestného stíhania voči konkrétnej osobe sa má posudzovať ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ale z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že zastavenie
trestnéhostíhaniaalebooslobodeniespodobžalobymajú-vzmysleust.§6ods.1spomínanéhozákona

- rovnaké účinky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nakoľko predpoklad
o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.
V opačnom prípade by osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie, musela znášať materiálne dôsledky
takéhoto rozhodnutia aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba
hľadieť ako na nevinnú.
Z hľadiska teleologického výkladu, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v

prípade zákona č. 514/2003 Z. z. ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, nemožno trvať na formálnom zrušení nezákonného
rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba
preto považovať taký výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenúrozhodnutímozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia,zastavenietrestnéhostíhania,

alternatívne oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným, má tie isté dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Právoplatnosťou uznesenia o zastavení trestného stíhania, alternatívne nadobudnutím právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku, sa trestné konanie končí čo znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o
vznesení obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z tohto dôvodu stáva bezpredmetným.

Pre úplnosť v tejto súvislosti uvádzam, že písomnosťou zo dňa 18. 01. 2016, označenou ako „Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní“, som v súlade s ust.
§ 15 Zákona, podal Žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie môjho nároku na náhradu škody, ktorú
žiadosť som adresoval Generálnej prokuratúre SR, ako orgánu konajúcemu v mene Žalovanej.
Dňa 08. 03. 2016 mi zo strany Žalovanej, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, bola na vedomie

doručenápísomnosťzodňa02.03.2016,č.:VI/4Gc11/16/1000-6,označenáako:„Vec:MariánBruchter
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní“, podľa
ktorej písomnosti Žalovaná, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, moju vyššie označenú
žiadosť považuje za nedôvodnú, tejto teda odmietla vyhovieť a škodu, spôsobenú mi v označenom
trestnom konaní, mi ani len čiastočne nenahradila.

Žalovaná, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, v predloženej odpovedi mnou uplatnený
nárok na náhradu škody robí sporným predovšetkým čo do právneho základu, keď podľa jej tvrdení
nebolo zistené, žeby niektorý z orgánov prípravného konania vydal nezákonné rozhodnutie, resp. žeby
nesprávneúradnepostupoval.PodľanázoruŽalovanejtedavyšetrovateľPZkonalarozhodovalvsúlade
s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, z ktorého dôvodu potom nie je možné rozhodnutie o

vznesení mi obvinenia posúdiť ako rozhodnutie nezákonné a v konečnom dôsledku tak voči Žalovanej
uplatňovaťprávonanáhraduškody.ZároveňŽalovanáargumentujetým,žeanisúdvodôvodnenísvojho
konečného meritórneho rozhodnutia, ktorým som bol spod obžaloby oslobodený nekonštatoval, žeby
niektorý z orgánov prípravného konania vydal nezákonné rozhodnutie, resp. žeby postupoval v rozpore
sozákonom.TietotvrdeniaŽalovanejpritompovažujemzatendenčné,účelovéapreúčelytohtokonania

za irelevantné.
Tak ako som sa už zmieňoval, z jednotlivých ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., no
predovšetkým z konštantnej rozhodovacej praxe nielen Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR
ale aj Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má v zásade právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Takéto uznesenie o vznesení obvinenia sa teda považuje
za nezákonné v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby
z dôvodu, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin totiž znamená, že podozrenie
zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení

obvinenia!!! Ak totiž došlo k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby, treba
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že trestný čin nebol spáchaný, resp.
nešlo o konanie v rozpore s Trestným zákonom, teda trestné stíhanie proti obvinenému nemalo byťzačaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej vznesením obvinenia sa teda musí posudzovať ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím!!!
S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny

právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým konaním priamo
zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát nielenže nemá slobodnú vôľu, naopak, tento je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobujúcej) interpretácii. Na jednej strane síce
je povinnosťou štátu trestnú činnosť vyšetrovať a stíhať, na strane druhej sa štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa neskôr ukáže ako mylný, zasahujúci do základných

práv. V takej situácii nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo!!! Zákon č. 514/2003 Z. z. totiž
zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť.
Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej
moci je výsledok konania v ktorom bolo vydané!!! Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)

začatia (vedenia) trestného stíhania, je teda neskorší výsledok trestného konania!!!
V opačnom prípade by osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie, musela znášať materiálne dôsledky
takéhoto rozhodnutia aj keď sa neskôr ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu
treba hľadieť ako na nevinnú. Treba mať pritom na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom

štátu, bola odčinená.
Konštantnou judikatúrou pritom nie je ustálené len to, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania voči konkrétnej osobe sa má posudzovať ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ale z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby majú - v zmysle ust. § 6 ods. 1 spomínaného Zákona - rovnaké

účinky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nakoľko predpoklad o spáchaní
trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.
Z hľadiska teleologického výkladu, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v
prípade zákona č. 514/2003 Z. z. ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, nemožno trvať na formálnom zrušení nezákonného

rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba
preto považovať taký výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenúrozhodnutímozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia,zastavenietrestnéhostíhania,
alternatívne oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným, má tie isté dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť!!!

Právoplatnosťou uznesenia o zastavení trestného stíhania, alternatívne nadobudnutím právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku, sa trestné konanie končí čo znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o
vznesení obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z tohto dôvodu stáva bezpredmetným!!!
V nadväznosti na uvedené z opatrnosti podporne poukazujem na konštantnú rozhodovaciu prax,
predovšetkým na:

- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2009, sp. zn.: 1Cdo 64/2008;
- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 08. 2010, sp. zn.: 4 M Cdo 15/2009;
- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2009, sp. zn.: 4 Cdo 183/2009;
- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2012, sp. zn.: 1Cdo 68/2010;
- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 03. 2011, sp. zn.: 3Cdo 194/2010;

- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn.: 7Cdo 87/2012;
- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 01. 2012, sp. zn.: 4Cdo 54/2011;
- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 1993, sp. zn.: 1 Cdo 53/1993;
- rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 02. 1990, sp. zn.: 1 Cz 6/1990,
- nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 03. 2011, sp. zn.: II. ÚS 25/2011 a pod.

Čo je však v tejto súvislosti podstatné a kľúčové je to, že ust. § 6 ods. 1 Zákona zakotvuje:
„Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.“

S prihliadnutím na vyššie popísaný a konštantnou judikatúrou ustálený právny názor všeobecných
súdov,vspojeníscitovanýmzákonnýmustanovením,jepotommožnédospieťkjedinémuzáveruato,že
súdvtomtokonaní,t.j.konaníomojomnárokunanáhraduškody,niejepríslušnýsaotázkouzákonnosti,
činezákonnostirozhodnutia,ktorýmmibolovznesenéobvinenie,akootázkouprejudiciálnou,zaoberať!!!Naopak, som toho názoru, že súd v tejto právnej veci je viazaný rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene
zodňa02.04.2014,č.k.:3T106/2012-370,ktorýmrozhodnutímsombolspodobžalobyvcelomrozsahu
oslobodený, a ktoré rozhodnutie má tie isté dôsledky, ak o zrušenie uznesenia o vznesení mi obvinenia

pre nezákonnosť!!!
Okresný súd vo Zvolene, ako jediný orgán vecne, miestne a funkčne príslušný predmetnú trestnú vec
prejednať a rozhodnúť, v rámci predmetného trestného konania, po vyhodnotení a vykonaní všetkých
zákonným spôsobom zabezpečených dôkazov, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, moje konanie

právne kvalifikoval ako správanie, ktoré nie je v rozpore s trestným právom, teda správanie plne právne
konformné!!! Na tomto základe ma potom svojim meritórnym rozhodnutím spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodili, čím v konečnom dôsledku (tak ako som to vyššie neraz uvádzal) konštatoval, že
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu popísaný v uznesení, ktorým mi bolo vznesené
obvinenie, čo v konečnom dôsledku má ten istý následok, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
pre nezákonnosť!!! Nakoľko súd v tomto konaní, t. j. konaní o mnou uplatnenom nároku na náhradu

škody, je meritórnym rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene (de iure zrušujúcimi uznesenie o
vznesení mi obvinenia pre nezákonnosť) v zmysle ust. § 6 ods. 1 posledná veta Zákona, viazaný, tento
nie je príslušný zaoberať sa viac otázkou zákonnosti či nezákonnosti uznesenia, ktorým mi obvinenie
bolo vznesené.
Na podporu vyššie uvedeného si dovoľujem dať do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 30. 09. 2009, sp. zn.: 1Cdo 64/2008, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02.
2012, sp. zn.: 1Cdo 68/2010, v ktorých rozhodnutiach Najvyšší súd SR - okrem iného - skonštatoval,
že jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. So zreteľom na ust. § 4 zákona č.
58/1969 Zb. (ust. § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.), uvedený predpoklad je splnený len vtedy,

ak príslušné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené; dovtedy nemožno nárok na náhradu škody
uplatniť. Zákonnosť rozhodnutia nie je teda možné riešiť v konaní o náhradu škody ako predbežnú
otázku. K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia môže dôjsť
aj v prípade, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby takto obvinenej a následne obžalovanej osoby.
Judikatúra ustálila, že oslobodenie spod obžaloby z hľadiska ust. § 4 zákona č. 58/1969 Zb. (ust. § 6

ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.) má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.
Ako už bolo vyššie zmienené, písomná odpoveď Žalovanej zo dňa 02. 03. 2016, ktorou nám Žalovaná
oznámila, že mnou uplatnený nárok v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody
neuspokojí, mi bola doručená dňa 08. 03. 2016. S poukazom na znenie ust. § 16 ods. 4 tretia veta
zákona č. 514/2003 Z. z., v spojení s ust. § 122 ods. 1 Obč. zák., dňa 09. 03. 2016 sa teda Žalovaná

so splnením si svojej povinnosti, spočívajúcej v nahradení mi spôsobenej škody, dostala do omeškania,
čo je následne dôvodom pre poskytnutie mi príslušných zákonných úrokov z omeškania, ktoré si týmto
voči Žalovanej takisto uplatňujem.

6. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s odôvodnením, že Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len GP SR) namieta svoju procesnú spôsobilosť v danej veci
a to z dôvodu:
Žalobca označil dva rozhodnutia za nezákonné a to prvé uznesenie vyšetrovateľa PZ OR PZ Zvolen,
odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011 zo dňa 06.09. 2011, ktorým bolo žalobcovi
vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Proti tomuto

uzneseniu si podal žalobca (v trestnej veci obvinený) sťažnosť dňa 13.09. 2011. Dozorujúca
prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen svojim uznesením 1 Pv 223/2011-10 zo dňa 27.10. 2011
sťažnosti vyhovela a napadnuté rozhodnutie zrušila. Už z tohto postupu je zrejmé, že prokuratúra
v tejto časti trestného konania vydala pozitívne rozhodnutie z pohľadu žalobcu a zrušila uznesenie
vyšetrovateľa PZ ako v tom čase nedôvodné. Vzhľadom na to, že v tejto časti trestného konania

prokuratúra zrušila žalovaným napádané nezákonné rozhodnutie nemôže byť v tomto konaní žalovaná
za vydanie nezákonného rozhodnutia a potom nemôže znášať ani škodu, ktorá vznikla žalobcovi v
súvislosti s konaním o uznesení o vznesení obvinenia.

7. Žalobca ako druhé nezákonné rozhodnutie označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ OKP Zvolen

ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011 zo dňa 25.01. 2012, ktorým žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona. Žalobca si aj voči tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia
a to dňa 02.02. 2012 podal sťažnosť, ktorú však dozorujúca prokurátorka pod č. 1 Pv 223/2011-20
zamietla ako nedôvodnú dňa 12.03. 2012. Dozorujúca prokurátorka nevzhliadla dôvod na zrušenieuznesenia zo dňa 02.02. 2012, pretože toto bolo dôvodné, vyšetrovateľ zadovážil dostatočné dôkazy na
to, aby vzniesol obvinenie obvinenému, pričom oproti prvému prípadu bolo obvinenie vznesené len pre
prvý odsek paragrafu 213 Trestného zákona. Po vykonaní všetkých potrebných dôkazov prokurátorka

Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 22.06. 2012 na Okresný súd Zvolen obžalobu. Okresný súd
Zvolen obžalobu prijal a na základe zadováženej dôkaznej situácie obsiahnutej v spisovom materiáli v
zmysle § 353 ods. 1 Tr. poriadku vydal v uvedenej trestnej veci trestný rozkaz, v ktorom sa stotožnil
s názorom prokurátora a uznal obvineného Mariána Bruchtera vinným v zmysle podanej obžaloby. Z
uvedeného vyplýva, že ani Okresný súd Zvolen do tohto okamihu konania nevzhliadol v tomto konaní

nezákonné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, resp. ich nezákonný postup. Obžalovaný
Bruchter voči trestnému rozkazu podal odpor, na základe čoho bol potom vytýčený termín hlavného
pojednávania. Konajúci súd vytýčil v tejto veci až 8 hlavných pojednávaní, pričom prvého sa nezúčastnil
v tom čase obžalovaný Bruchter, v poradí 4. hlavné pojednávanie bolo zrušené z dôvodu ospravedlnenia
sa obhajcu obžalovaného Bruchtera. Tri hlavné pojednávania boli zrušené pre neprítomnosť svedka
Bátoryho. Až 25.04. 2013 bola doručená na Okresnú prokuratúru Zvolen fotokópia pracovnej verzie

kúpno-predajnej zmluvy, ktorú aj Okresnému súdu Zvolen predložil obžalovaný, pričom následne
vytýčené hlavné pojednávanie na deň 28.06. 2013 bolo zrušené z dôvodu, že obhajca obžalovaného
čerpá dovolenku. Ďalšie dve v poradí vytýčené hlavné pojednávania boli zrušené a pojednávanie
vytýčené na deň 27.01. 2014 bolo odročené a to z dôvodu, že sa nedostavil poškodený Doboš,
ktorého bolo treba vypočuť a skonfrontovať ho s údajmi uvedenými na dodatočne predloženej kúpno-

predajnej zmluve (pracovnej verzii). Na poslednom hlavnom pojednávaní 02.04. 2014 bol vypočutý
poškodený Doboš a na základe jeho výpovede Okresný súd Zvolen obžalovaného Bruchtera spod
obžaloby oslobodil.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení môže GP SR konať v
mene štátu, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní,

v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Vo vzťahu k jej postaveniu zákon neupravuje žiadne ďalšie podmienky viažuce k rozhodnutiu o sťažnosti
proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následnému podaniu obžaloby. V zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. v platnom znení je subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štát.
Vyplýva to zo znenia § 3 ods. 1 citovaného zákona „štát zodpovedá ...“. Pasívne legitimovaným

subjektom v konaní o náhradu škody je teba štát. Spornou však zostáva otázka ktorý orgán štátu v danej
skutkovej situácii má konať ako jeho procesný zástupca (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) v
prípade, ak škoda vznikla v dôsledku trestného stíhania, ktoré bolo skončené vydaním oslobodzujúceho
rozsudku, pričom titulom na náhradu škody má byť nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia.
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. ktoré - ako sa javí - aplikoval na danú skutkovú

situáciu žalobca, nie je možné použiť ani len analogicky, pretože toto upravuje diametrálne odlišnú
procesnúsituáciuaurčujeinýštátnyorgánkonajúcivmeneštátu(MVSR).Týkasatoprvéhožalovaného
rozhodnutia v tejto veci. Žalobca pri ustálení orgánu konajúceho za štát poukázal v odôvodnení svojho
rozsudkunaustálenúsúdnuprax.Vnadväznostinaňujealenamiestevziaťdoúvahy,žepriakcentovaní
takéhoto postupu by ad absurdum bolo možné vysloviť žalovateľnosť štátu zastúpeného GP SR v

akomkoľvek prípade, kde by bol žalovaný štát z titulu nezákonnosti ním vydaného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. Takýto postup iste nebol úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 4
ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Práve naopak pre prípady, kedy nie je možné jednoznačne
ustáliť orgán konajúci za štát, má súd postupovať podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a ďalej
konať s Ministerstvom spravodlivosti SR (druhé žalované nezákonné rozhodnutie).

Namietame, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo vydané prokurátorom, ale vyšetrovateľom PZ.
Druhé nezrušené uznesenie o vznesení obvinenia nepovažoval za nezákonné ani konajúci súd, ktorý
prijal obžalobu a na základe nej vydal trestný rozkaz. Z uvedeného vyplýva, že aj súd sa stotožnil s
rozhodnutím, ktoré žalovaná strana považuje za nezákonné. Tu uvádzam, že k spôsobeniu škody v
tomto prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, pretože nijaké v

tomto konaní nevydal ale malo by dôjsť tým že si osvojil závery rozhodnutia uvádzaného žalovaným ako
nezákonné. Tu je nutné konštatovať, že aj súd si osvojil závery napádaného rozhodnutia o čom svedčí
vydanie trestného rozkazu.
Poukazujem na to, že prokurátor zodpovedá za zákonnosť trestného konania a v nijakom prípade
za výsledok trestného konania. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť jedine za nezákonné

rozhodnutie a nesprávny úradný postup.
Žalobca vo svojom stanovisku svoje tvrdenia oprel o judikatúru všeobecných súdov pochádzajúcu z
rokov 1990 až 2009. Tieto názory sú aktuálne prekonané odlišnou rozhodovacou praxou všeobecných
súdov, ktoré zamietajú žaloby na náhradu škody, pretože nebola preukázaná existencia nezákonnéhorozhodnutia, ktorým má byť uznesenie o vznesení obvinenia vydané v konaní, ktoré bolo skončené
oslobodením spod obžaloby. Poukazujem pritom na rozsudky OS Bratislava 1 č.k. 10C/191/2014-185 z
19.10. 2016, č.k. 25C/110/2012 z 20.10. 2016, č.k. 8C/10/2013 z 15.10. 2015 a tiež OS Banská Bystrica

č.k. 8C/123/2016 z 28.09. 2016.
Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nedošlo k porušeniu základných zásad trestného
konania vyjadrených v § 2 Tr. poriadku, v zmysle ktorých a aj podľa citovaného rozsudku ESĽP
postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, že na podklade zistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Preukázanie

viny obžalovaného je až vecou dokazovania pred súdom. Práve v dôsledku existencie dvoch skupín
protichodných dôkazov to bol práve súd, ktorý rozhodol o oslobodení spod obžaloby.
Nárok na náhradu nákladov spojených s uplatním práva
Po zhrnutí hore uvádzaných dôvodov namietame aj výšku náhrady škody uplatnenú žalobcom voči
žalovanej. Ak by súd bol iného názoru čo sa týka procesnej spôsobilosti GP SR a existencie
nezákonnéhorozhodnutia,žiadamezohľadniťvrozsudkužežalobcasvojimkonanímspôsobilprieťahyv

trestnom konaní, prieťahy súdneho konania a v podstate oneskoreným predložením dôkazu (zmluvy) na
základe ktorej súd rozhodol, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Ak by túto zmluvu obžalovaný
predložil v čase jeho obvinenia, nemuselo dôjsť k trestnému konaniu vôbec.
8. Súd zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenú v trestnom konaní
zistil, že túto žiadosť zaslal na Generálnu prokuratúru SR s odôvodnením, ktoré je totožné s podanou

žalobou.

9. Súd potom zo záznamov o porade s klientom zistil, že boli uskutočnené porady medzi žalobcom a
jeho právnym zástupcom dňa 1. 4. 2014, 16. 4. 2013, 24. 1. 2014, 12. 7. 2012, 21. 9. 2012.

10. Súd z fotokópie z účtu žalobcu ďalej zistil, že žalobca vyplatil bývalej právnej zástupkyni JUDr.
Zuzane Smetanovej sumu 300,- Eur dňa 21. 9. 2011, sumu 858,01 Eur dňa 14. 6. 2012 a JUDr.
Vladimírovi Varinskému sumu 500,- Eur dňa 22. 9. 2015, sumu 27,35 Eur dňa 30. 11. 2015, sumu 389,08
Eur dňa 30. 11. 2015, sumu 107,17 Eur dňa 30. 11. 2015, sumu 81,77 Eur dňa 7. 1. 2016 a sumu 238,85
Eur dňa 7. 1. 2016. Do spisu ďalej bolo pripojené osvedčenie o evidencii motorového vozidla a to osobné

motorové vozidlo Mitshubishi lancer ev. č. BB 964CZ.

11. Súd z listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 2. 3. 2016, adresovanej žalobcovi ohľadom žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenú v trestnom konaní zistil, že vzhľadom
na to, že existencia nezákonného rozhodnutia nebola zo spisov preukázaná a taktiež nebol preukázaný

nesprávny úradný postup orgánov prípravného konania, uplatnený nárok v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. nie je možné uspokojiť. Týmto podanú žiadosť považujú za vybavenú. Z dokladu k listu vyplýva, že
list bol žalobcovi doručený dňa 8. 3. 2016.

12. Z vyúčtovania trov obhajoby obvineného Mariána Bruchtera od JUDr. Zuzany Smetanovej vyplýva,

že táto si uplatnila trovy konania v celkovej výške 1 158,01 Eur s tým, že jej bola zaplatená záloha vo
výške 300,- Eur dňa 21. 9. 2011 a k úhrade žiadala zaplatiť sumu 858,01 Eur.

13. Z faktúry JUDr. Zuzany Smetanovej č. 1100007 vyplýva, že voči žalobcovi si uplatnila sumu 300,-
Eur ako zálohu za poskytovanie právnych služieb.

14. Z faktúry č. 1200008 vyplýva, že JUDr. Zuzana Smetanová si uplatnila voči žalobcovi sumu 858,01
Eur za poskytované právne služby.

15. Z faktúry č. 1/N/2012 od JUDr. Vladimíra Varinského vyplýva, že tento si uplatnil voči žalobcovi sumu

527,35 Eur ako odmenu za právne služby, poskytnuté v trestnej veci, vedenej Okresným súdom Zvolen
pod spisovou značkou 3T 106/2012.

16. Z faktúry č. 1/U/2013 súd zistil, že JUDr. Vladimír Varinský si uplatnil voči žalobcovi sumu 389,08
Eur ako odmenu za poskytované právne služby v trestnej veci 3T 106/2012.

17. Z faktúry č. 1/F/2014 súd zistil, že JUDr. Vladimír Varinský si uplatnil voči žalobcovi sumu 188,94
Eur za poskytované právne služby v trestnej veci 3T 106/2012.18. Súd z faktúry č. 6/2/2014 zistil, že JUDr. Vladimír Varinský si uplatnil voči žalobcovi sumu 238,85
Eur za poskytované právne služby v trestnej veci 3T 106/2012.

19. Súd z plnomocenstva medzi splnomocnencom Mariánom Bruchterom a advokátom JUDr.
Vladimírom Varinským zistil, že žalobca splnomocnil JUDr. Vladimíra Varinského na zastupovanie dňa
20. 6. 2016.

20. Súd zo žiadosti o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej v trestnom konaní,

ktorú adresoval žalobca Ministerstvu vnútra SR dňa 18. 1. 2016 a zo žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej v trestnom konaní, ktoré adresoval Ministerstvu
spravodlivosti SR takisto dňa 18. 1. 2016 súd zistil, že tieto žiadosti adresoval žalobca na Ministerstvo
spravodlivosti SR a na Ministerstvo vnútra SR s obdobných dôvodov ako adresoval svoju žiadosť aj na
Generálnu prokuratúru SR. Z podacieho hárku potom vyplýva, že všetky 3 žiadosti boli dané na poštu
dňa 19. 1. 2016.

21. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú adresoval
Ministerstvo spravodlivosti SR na Generálnu prokuratúru SR dňa 21. 3. 2016 vyplýva, že dňa 21. 1. 2016
bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žiadateľa Mariána Bruchtera, ktorým sa domáha
náhrady škody v celkovej výške 2 252,28 Eur, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s uznesením vyšetrovateľa

PZ OR PZ Zvolen odboru Kriminálna polícia PZ ČVS: ORP-324/OEK-ZV/2011 o vznesení obvinenia zo
dňa 6. 9. 2011 a 25. 1. 2012. Z odôvodnenia potom vyplýva, že orgánov, konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. 1. 2013
Generálna prokuratúra SR a s ohľadom na uvedené mu postupujú predmetnú žiadosť na vybavenie.

22. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že Ministerstvo vnútra SR sa k ich žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní doposiaľ nevyjadrilo.

23. Podľa § 1 písm. a), c) Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci a za c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú
náhradu.

24. Podľa § 2 písm. a), b) hore citovaného zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci

je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je:
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

25. Podľa § 3 ods. 1, 2 hore citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 4 ods. 1, písm. b), f), m) hore citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

27. Podľa § 5 ods. 1 hore citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

28. Podľa § 6 ods. 1, 2 hore citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

29. Podľa § 15 ods. 1, 2 hore citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

30. Podľa § 17 ods. 1 hore citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 hore citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

32. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
232/2010 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho polroka, (ďalej len
výpočtový základ).

33. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a) hore citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní
okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide

o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.

34. Podľa § 15 hore citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).35. Podľa § 16 ods. 3 hore citovanej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

36. Podľa § 17 ods. 1 hore citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

37. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa § 442 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch.

39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

41. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného
riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor Kriminálna polícia PZ zo dňa 6. 9. 2011 ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011

bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi pre prečin sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je tento v skutkovej
časti výrokovej vety predmetom uznesenia popísaný. Označené rozhodnutie napadol svojou sťažnosťou
žalobcadňa13.9.2011.DozorujúcaprokurátorkaOkresnejprokuratúryvoZvolenesvojímuznesenímzo
dňa 27. 10. 2011 č.k. 1Pv 223/2011-10 napadnuté rozhodnutie zrušila. Následne na to však vyšetrovateľ

PZ Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odboru Kriminálnej polície PZ vydal ďalšie uznesenie zo
dňa 25. 1. 2012, ČVS: ORP-324/OEK-ZV-2011, ktorým rozhodnutím bolo žalobcovi opätovne vznesené
obvinenie pre trestný čin kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného
zákona. Hoci aj voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, dozorujúca prokurátorka Okresnej
prokuratúryZvolensvojímuznesením,vydanýdňa12.3.2012,č.k.1Pv223/2011-20tútoakonedôvodnú

zamietla. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca dňa 13. 9. 2011 písomne splnomocnil na svoju
obhajobu v predmetnej trestnej veci advokátku JUDr. Zuzanu Smetanovú, ktorej plnú moc odvolal dňa
1. 7. 2012 a v ten istý deň splnomocnil na svoju obhajobu v tejto veci JUDr. Vladimíra Varinského. Ďalej
bolo preukázané, že títo advokáti si voči žalobcovi vystavili faktúry za poskytované právne služby, čo
vyplýva z priložených faktúr a tieto žalobca potom uhradil, čo zase vyplýva z výpisov z účtu. Následne po

ukončení vyšetrovania bola na neho dňa 22. 6. 2012 Okresnou prokuratúrou Zvolen podaná obžaloba,
vyhotovená pod č.k. 1Pv 223/2011 - 27 . Okresný súd Zvolen však svojím rozsudkom zo dňa 2. 4. 2014,
č.k. 3T 106/2012-370 žalobcu spod obžaloby z dôvodu podľa ustanovenia § 285 písm. b) Trestného
poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestný činom, v celom rozsahu oslobodil. Hoci voči tomuto
rozsudku podal prokurátor odvolanie priamo na hlavnom pojednávaní, následne však svojím písomným

podaním zobral svoje odvolanie späť a túto skutočnosť Okresný súd vo Zvolene zobral na vedomie
svojím uznesením zo dňa 2. 6. 2014 č.k. 3T106/2012-380.45. Keďže Generálna prokuratúra SR ako zástupca žalovanej namietal tú skutočnosť, že v konaní nemá
právo zastupovať Slovenskú republiku, pokiaľ sa týka vydaného prvého uznesenia. Súd skúmal teda či
Generálna prokuratúra SR bude zastupovať Slovenskú republiku výlučne sama. V tejto súvislosti súd

poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a :
1. Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ

a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.
V konaní je však jednoznačne preukázané, že síce prokurátor prvé uznesenie o vznesení obvinenia
voči žalobcovi zrušil, avšak druhé uznesenie, v rámci toho istého konania nezrušil, keďže sťažnosť,
ktorú podal žalobca ako nedôvodnú zamietol. Súd poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že podľa § 4
ods. 1, písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR by mohol konať v mene štátu len v
tom prípade, ak by okrem iného nebola podaná v trestnej veci obžaloba príslušnému súdu. V tejto veci

však obžaloba podaná bola, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Súd je teda toho názoru, že v
danej veci má zastupovať Slovenskú republiku výlučne Generálna prokuratúra SR. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na § 4 ods. 1 písm. m) Zákona č. 514/2003 Z.z. z ktorého vyplýva, že príslušný orgán, u
ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku ak ku škode došlo v oblasti verejnej
moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci má konať ten orgán, ak žiadosť bola

podaná na viacerých príslušných orgánoch, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Bolo preukázané, že
žiadosť na predbežne prerokovanie nároku náhrady škody si žalobca podal tak u Ministerstva vnútra SR,
Ministerstva spravodlivosti SR ako aj Generálnej prokuratúry. Vo veci ako prvá začala konať Generálna
prokuratúra SR, ktorá ako jediná túto žiadosť prešetrila. Ministerstvo spravodlivosti SR uvedenú žiadosť
postúpilo práve na Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra sa vo veci vôbec nevyjadrilo. Ak teda

v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom, konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods.
1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci je
od 1. 1. 2013 Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo vnútra SR by bolo oprávnené konať za štát v

rámci konania o náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím len v prípade, že ak by prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu. V opačnom prípade je preto potrebné
dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR oprávnenie konať za štát nemá a oprávnenie konať za štát
má Generálna prokuratúra SR. Ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry SR konať
za štát v konaní o náhradu škody nie je tá skutočnosť, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal ale

že škodu spôsobil v trestnom konaní; ak k spôsobeniu škody v tomto prípade zo strany prokurátora
nedochádza k vydaniu nezákonného rozhodnutia ale tým, že ho nevyužil, svoju kompetenciu nezrušil,
trestné stíhanie obvineného nezastavil, nepostúpil vec, teda osvojil si závery nezákonného rozhodnutia
a podal na tom základe obžalobu.

46. Pokiaľ zástupca žalovanej strany poukazoval na tú skutočnosť, že v tomto prípade neexistuje
vo veci nezákonné rozhodnutie, pretože uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané voči
žalobcovi v trestnom konaní, označenom ako obvinený, bolo v tom čase zákonné s tým, že vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi nedošlo k porušeniu základných zásad trestného
konania, vyjadrených v § 2 Trestného poriadku v zmysle ktorých je aj podľa rozsudku ESĽP postačuje,

že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, že na podklade zistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Preukázanie
viny obžalovaného je až vecou dokazovania pred súdom. S takouto argumentáciou žalovanej strany sa
však súd nestotožnil pretože je tu daná zodpovednosť žalovanej strany za samotný výsledok takého
trestného konania. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že Okresný súd Zvolen žalobcu v tom

konaní označeného ako obžalovaný v celom rozsahu oslobodil. Aj keď súd sa stotožňuje s vysloveným
názorom žalovanej strany, že nie vždy uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné, toto však musí
byť náležite odôvodnené, musia tomu svedčať okolnosti daného prípadu, čo podľa názoru súdu v tomto
prípade tak nebolo. Poukazovanie na tú skutočnosť, že žalobca až v priebehu samotného súdneho
konania predložil listinný dôkaz, na základe ktorého bol spod obžaloby oslobodený, takúto výnimočnosť

prípadu neustanovuje. Súd poukazuje na to, že v trestnom konaní dôkazné bremeno znášajú orgány,
činné v trestnom konaní. Obžalovaný, resp. obvinený môže ale nemusí takéto dôkazy predkladať. Na
jednej strane je tu síce povinnosť štátu trestnú činnosť vyšetrovať a stíhať, na druhej strane sa však
štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov ak sa neskôr ukážu, že sú mylné. V takejtosituácii nie je rozhodujúce, ako orgány, činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale
to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Zákon č. 514/2003 Z.z. totiž zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia

jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci je výsledok konania, v ktorom bolo
vydané. Rozhodujúcim meradlom zodpovednosti, resp. zákonnosti začatia trestného stíhania je teda
neskorší výsledok trestného konania. Súd bol teda toho názoru, že základ nároku je daný.

47. Súd sa potom ďalej zaoberal výškou uplatneného nároku. V tejto časti súd však poukazuje na
vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že oni nespochybňujú samotnú výšku uplatneného nároku s tým, že
namietajú ale iné skutočnosti. Nakoľko žalobca si uplatnil náhradu škody, spôsobenú pri výkone verejnej
moci a to výlučne trovy konania, keďže bol v rámci trestnej veci zastúpený jednak advokátkou JUDr.
Zuzanou Smetanovou a JUDr. Vladimírom Varinským, čo bolo jednoznačne preukázané. Tieto trovy boli
vyúčtované v zmysle platných právnych predpisov a následne aj zaplatené. Súd bol teda toho názoru,

že uplatnený nárok na náhradu škody, spôsobenej v trestnej veci vo výške 2 152,41 Eur bol daný a
preukázaný a preto v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca sa ďalej domáhal aj priznania a
zaplatenia sumy 99,87 Eur za spísanie a podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody ako odmenu za právne služby. V konaní bolo preukázané, že takáto žiadosť bola podaná právnym
zástupcom žalobcu. Podanie tejto žiadosti na predbežné prerokovanie nároku náhrady škody vyplýva

priamo z právneho predpisu, t.j. že žalobca takúto žiadosť podať musel, ak chcel následne podať žalobu
vo veci samej a byť vo veci úspešný. Súd je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, tieto trovy konania za spísanie a podanie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody sú príslušenstvom pohľadávky, pretože sú to náklady, ktoré vznikli žalobcovi
v súvislosti s uplatnením práva. Z tohto dôvodu súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi aj čiastku

99,87 Eur ako príslušenstvo k pohľadávke vo výške 2 152,41 Eur.

48. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 2 152,41 Eur, čo predstavuje jeho
nárok na náhradu škody, spôsobenej v trestnom konaní, keďže žalobca podal žiadosť na Generálnu
prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej v trestnom konaní, kde

si tento nárok uplatnil, avšak Generálna prokuratúra SR vo svojej odpovedi zo dňa 2. 3. 2016 uviedla, že
keďženebolapreukázanáexistencianezákonnéhorozhodnutiaaninesprávnyúradnýpostupmajúzato,
že uplatnený nárok nie je možné uspokojiť. Toto vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 8. 3. 2016. Od nasledujúceho dňa, teda od 9. 3. 2016 je už žalovaná strana teda v omeškaní so
zaplatením čiastky 2 152,41 Eur, pretože podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nebol

dohodnutý,ustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťodprvého
dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaná strana tak však neurobila a dostala sa teda
do omeškania. Súd teda zaviazal žalovanú stranu zaplatiť žalobcovi zo sumy 2 152,41 Eur aj úroky z
omeškania odo dňa 9. 3. 2016 do zaplatenia, keďže v tomto čase bola už žalovaná strana v omeškaní so
zaplatením dlžnej sumy. Súd stanovil výšku úrokov z omeškania na 5,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom

čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje
výšku 5,05 %.

49. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúd1inštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).