Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010017
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9012010017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. N., bytom K. XXX/
XXX, T. nad D., zastúpený JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom, Kukučínova 20, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011
zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 666,92 eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/145/12-46 zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca
a H. súd K. republiky uznesením sp. zn. XSžo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tento zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V uznesení najvyššieho súd bolo uvedené, že rozsudok krajského súdu bolo
potrebné zrušiť z dôvodu, že sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami,

ktoré uplatnil žalobca vo svojej žalobe, týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a
nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia v naznačenom smere, ani neuviedol, z akých dôvodov ich
považoval za nedôvodné, resp. právne irelevantné. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova
v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a
znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Súd v novom konaní zistil, že žalobca žalobou doručenou H. súdu SR dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola

postúpená E. súdu v C. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XSž/X/XXXX, sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, č. K.-PS-PK-XXX/XXXX ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

T. uvádza, že napadá celý výrok rozhodnutia žalovaného a navrhuje, aby vo veci súd zrušil napadnuté
rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto bol rozhodnutím žalovaného

ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe
skutkového stavu nedostačujúceho na posúdenie veci (§ X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p.).T. uvádza, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. Xaž X zákona č. XX/XXXX Z.z.
o štátnej službe príslušníkov S. zboru, K. informačnej služby, T. väzenskej a justičnej stráže K. republiky
a T. polície (ďalej iba „zákon“)dostatočne sa nespravoval a nevyužil všetky možnosti na to, aby zistil a

objasnil skutočný stav veci.

S. ide o nedostatočne zistený skutkový stav, žalobca poukazuje na rozpory medzi jeho výsluchom
a výsluchmi U. E., Z. K. a A. E.. R. rozpory boli povinnosťou jeho nariadeného odstrániť a vykonať
konfrontáciu medzi žalobcom a uvedenými členmi hliadky ako aj s U. E.. Až po vykonaní konfrontácie by

bolo možné ako tak ustáliť skutkový stav a na tento prípadne aplikovať príslušné ustanovenia na vec sa
vzťahujúcich právnych predpisov. S. aký vo veci aplikoval nadriadený žalobcu je v rozpore s uvedenými
ustanoveniami, pretože nebol zadovážený dostatočný objem relevantných dôkazov, ktoré by celú vec, a
najmä aj prípadne motívy príslušníkov PZ a tiež aj U. E., zodpovedne objasniť. T. žalovaného, že zákon
inštitút konfrontácie neupravuje a je to len vyšetrovací úkon podľa R. poriadku a konanie o prepustení
je samostatným konaním, je mylný. V. § 238 ods. X-X zákona totiž upravuje dôkazné prostriedky len

príkladmo a teda nič nebránilo, aby v rámci konania o prepustení žalobcu neboli vykonané konfrontácie,
ktoré by mohli preukázať úplne iný priebeh konkrétneho skutku. S. v rámci konfrontácie by totiž mohlo
dôjsť ku zmene výpovede zo strany svedkov, pretože nimi popisovaný dej, ktorý bol dôvodom na
žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru sa vôbec nestal. E. o prepustení zo služobného pomeru
vyžaduje, aby takáto osoba mohla klásť otázky svedkom ako aj poškodeným, ktorí vypovedajú v jej

neprospech a tiež, aby mohla priamo reagovať na ich vyjadrenia. A. takýmto spôsobom môže konkrétny
orgán rozhodujúci o prepustení zo služobného pomeru žalobcu nadovšetku pochybnosť rozhodnúť vo
veci.

Aj napriek tomu, že toto konanie je nezávislé od trestného konania, považuje žalobca za potrebné

poukázať na tú skutočnosť, že príslušné orgány činné v trestnom konaní nevykonali od XX.XX.XXXX
do podania žaloby ani jeden procesný úkon. S. príslušných orgánov činných v trestnom konaní tak trvá
X mesiace, v rámci ktorých mohli byť vykonané aj konfrontácie, ktorých obsah by mohol byť použitý aj
v rámci tohto konania.

T. dňa XX.XX.XXXX doplnil dokazovanie a založil do spisu výpoveď svedkov Z. D. zo dňa XX.XX.XXXX a
Q. N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom títo svedkovia
boli priamymi účastníkmi incidentu. P. výpovede sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol podkladom
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Aj tieto výpovede môžu prispieť k situácii, že voči
žalobcovi bude procesným postupom ešte v prípravnom konaní zastavené trestné stíhanie z dôvodu,

že sa skutok nestal a teda tak by bol prepustený zo služobného pomeru bezdôvodne.

T. podaním zo dňa XX.XX.XXXX predložil súdu rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry T. nad
D., na základe ktorého bola celá vec (trestné stíhanie žalobcu) postúpená X. úradu v T. nad D., pretože
výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť (ak sa

preukáže, že sa vôbec stal) priestupkom. V tejto súvislosti sa žalobcovi javí rozhodnutie žalovaného
ako predčasné.

T. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné

orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS XXX/XX-XX, NS SR napr. sp. zn. XSžo XX/
XXXX, sp. zn. XK. XX/XXXX, sp. zn. X Sžo XX/XXXXsp. zn. XSžo X/XXXX, sp. zn. XSžo XXX/XXXX).

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe

vymedzeným dôvodov. P. o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán),
ktorá vyplýva z ustanovenia § X49 ods. 2 zákona O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých
veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. N. z
tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami,
ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§

250j ods. X X.).Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. (napr. NS SR č.k. X K. XXX/XXXX).

T. v predmetnej veci poukazuje na ustálený právny názor H. súdu SR, podľa ktorého posúdenie otázky
závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia
žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho
orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných

povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá
mu neprináleží (napr. NS SR č. k. X K. XX/XXXX, X K. XX/XXXX, X K. XX/XXXX). T. uvádza, že pre
správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom.
M. prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona
bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere
príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. K., ktorá tento dôvod zakladala bolo

to, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase po XX:XX hod. pred budovou H. s poliklinikou v T. nad D., v
čase mimo výkonu štátnej služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., bytom S. č. XXX,
D. nad D., ktorý bol vtom čase eskortovaný z lekárskeho ošetrenia hliadkou OO PZ T. nad D. do budovy
OO PZ T. nad D.. H. žalobca pri služobnom cestnom vozidle udrel putami spútaného U. E. rukou do
oblasti tváre a vyhrážal sa mu, že ho zabije. V ďalšom pokračovaní fyzického útoku žalobcu na U. E.

zabránila uvedená hliadka OO PZ T. nad D.. H. bol U. E. eskortujúcimi členmi hliadky OO PZ T. nad D.
usadený do služobného motorového vozidla. N. po nasadnutí členov hliadky OO PZ T. nad D. do vozidla
žalobca na tomto vozidle otvoril zadné dvere a opäť U. E. viackrát udrel do oblasti hlavy. Z. napádaniu
U. E. žalobcom opätovne zabránila hliadka OO PZ T. nad D..

S. ide o naplnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § X92 ods. 1 písm. e) zákona:
T. hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným
príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti
osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď
inú osobu opakovane fyzicky napadol počas doby ako bola predvádzaná hliadkou OO PZ k vykonaniu

služobných úkonov; teda neriadil sa W. SR, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a
zasiahol do práv inej osoby na ochranu zdravia a to v rozpore s jeho spoločenským postavením,
úlohám a poslaním PZ (§ 2 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z.). Z obsahu služobnej prísahy
(§ X7 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a
schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj

s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. O jeho nedisciplinovanosti svedčí ďalej to, že konal vo zvlášť
hrubom rozpore s ustanovením § 48 ods. X písm. g) a h) zákona, keď mimo výkon štátnej služby
nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť
dôveruvtentozbor,akoajvrozporesčl.XH.ministravnútraSRč.X/XXXXvzneníneskoršíchpredpisov

(etický kódex príslušníka PZ), podľa ktorého príslušník PZ pri výkone služby i mimo služby koná v súlade
s W. SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Z. vnútra SR, ako aj s G.
kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody. V. konania sa dopustil aj napriek tomu,
že v zmysle čl. X ods. X písm. f) nariadenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX o niektorých konaniach,
ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ podľa osobitného predpisu bol oboznámený s tým,

že policajt okrem iného poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď úmyselne
neoprávnene koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného.
K. bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ,
ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich
povinnosťbyťčestnými,ochraňovaťprávaobčanovatýmupevňovaťichdôveruvPZ.T.vyžadujestriktné
dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci
svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal
v služobnej prísahe.

T. povinnosť uvedená v § X25 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním personálneho rozkazu bol prerokovaný s
odborovým orgánom (ZO X. č. XXX-X T. nad D.), ktorý ho odporučil realizovať.E. uvedeného v dôvodovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil najskôr dňa
XX.XX.XXXX. Q. E. riaditeľstva PZ v C. C. sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa XX.XX.XXXX z

informácie doručenej zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby Z. vnútra SR. H. na prepustenie žalobcu
spolu so zadováženými dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod
prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e)
zákona, doručený dňa XX.XX.XXXX. S. rozkaz bol vydaný dňa XX.XX.XXXX a žalobcovi doručený dňa
XX.XX.XXXX. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené v § 192 ods. X

zákona, boli dodržané. K. pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194
ods. X zákona dňom doručenia personálneho rozkazu.
T. proti personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX podal rozklad, ktorý bol zamietnutý
napadnutým rozhodnutím č. p.: K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

K námietke žalobca, že žalovaný sa dostatočne nezistil a neobjasnil skutočný stav veci. Z. poukazuje na

rozpory medzi jeho výsluchom a výsluchmi svedkov, pričom je názoru, že tieto bolo potrebné odstrániť
vykonaním konfrontácie medzi ním a svedkami. S uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť.

T. uvádza, že podľa ustanovenia § X38 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb
vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. S. nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod
prepustenia a rozhodnúť o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v § X92 ods. 1 písm. e) zákona,
v danej veci iba minister vnútra K. republiky, v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou
úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy
žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou

právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli
zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. R. dôkazy minister vnútra SR považoval pre vydanie
personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi
za riadne preukázal. T. v samostatnom personálnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka PZ, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania

alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné
prešetrenie danej veci.
T. uvádza, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX písomne upovedomený o začatí konania vo veci jeho
prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § X92 ods. 1 písm. e) zákona. Vo svojom
vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca okrem iného uviedol, že mu dňa XX.XX.XXXX telefonoval jeho

syn N., že ho v obci F. napadol U. E. a ohrozoval ho mačetou a sekerou. Po ukončení telefonátu sa
presunul so svojím motorovým vozidlom do miesta trvalého bydliska svojho syna do obce F., kde sa mal
incident odohrať. Z poskytnutých informácií od svojho syna zistil, že E. udrel jeho syna N. sekerou a jeho
bývalého švagra Q. N. mačetou do rúk. H. poslal svojho syna aj s Q. N. do nemocnice na ošetrenie, kde
sa neskôr dostavil aj on sám na svojom súkromnom motorovom vozidle. H. svojho syna v priestoroch

budovy nemocnice nenašiel, vyšiel von z budovy. S. budovou nemocnice videl, ako hliadka OO PZ T. nad
D. v zložení npráp. Z. K. a stržm. A. E. odvádzajú U. E. do služobného motorového vozidla za účelom
jeho predvedenia. S. k nemu a začal mu dohovárať, aby sa k jeho synovi nepribližoval a aby ozbrojený
nenapádal iných ľudí. S. dohováraní mal zvýšený hlas, kričal. A. fyzický kontakt, ktorý mal s E. bol ten,
že mu položil na rameno svoju ruku. N. sa medzi nich vsunul npráp. Z. K., aby zabránil vzniku konfliktu.

H. druhý člen hliadky stržm. E. začal usádzať E. do služobného cestného vozidla. N. žalobca počul, že si
E. pýta vreckovku, tak sa vrátil do svojho motorového vozidla, zobral jednu vreckovku, otvoril ľavé zadné
dvere a hodil ju dnu smerom ku E. s poznámkou: „Na, zadrhni sa s ňou!“. R. mu povedal, že ak bude
chcieť niekoho podpáliť, nech sa sám zapáli a nech neškodí iným. N. zavrel dvere na služobnom vozidle
a odišiel preč. Podľa svojho vyjadrenia sa U. E. nevyhrážal ani upálením, ani zabitím. R. E. podľa svojho

vyjadrenianeudrelahliadkaOOPZT.nadD.munemuselavničombrániť,nakoľkosaničohonedopustil.
S tvrdením žalobcu, že jediný fyzický kontakt, ktorý mal s U. E. bol ten, že mu položil ruku na rameno a
zároveň odmietol, že by ho udieral rukou a to do akejkoľvek časti jeho tela, nie je možné súhlasiť.
T. uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je vyvrátené vyjadreniami členov hliadky OO PZ T. nad D. npráp. Z.
K. a stržm. A. E., ako aj U. E., ktorí vo svojich výpovediach fyzický útok žalobcu voči U. E. potvrdili. O

objektivite a pravdivosti vyjadrení členov hliadky k veci nie je pritom žiadny dôvod pochybovať. Taktiež
je nedôvodné, keď žalobca v podanom rozklade uvádza, že celá vec bola zo strany jeho nadriadeného
vedená jednostranne najmä v súvislosti s výsluchmi členov hliadky OO PZ T. nad D. a s výsluchom U. E.,
pričom uvádza, že má vážne pochybnosti o ich dôveryhodnosti, nakoľko sa konali bez jeho prítomnosti,resp. prítomnosti jeho právneho zástupcu a ak boli rozpory medzi ich výsluchmi a jeho výsluchom, tak
malo byť povinnosťou nadriadeného vykonať konfrontáciu medzi ním a týmito osobami a až po takto
vykonaných konfrontáciách by bolo možné podľa jeho názoru ustáliť skutkový stav a na tento aplikovať

príslušné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov.
Je potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie zákona inštitút konfrontácie neupravuje. Podľa čl. X
ods. X W. SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K vykonaniu konfrontácie ani nebol daný žiaden relevantný dôvod,
vzhľadom k jednoznačnosti dôkazov o spáchaní protiprávneho konania žalobcom. Taktiež nebol daný

žiadny dôvod ani na prítomnosť žalobcu pri výsluchoch jednotlivých osôb. T. o svoju prítomnosť pri
výsluchoch nakoniec ani žiadnym spôsobom nepožiadal. O prítomnosť pri nich nemohol žiadať ani jeho
právny zástupca, keďže žalobca o zvolení právneho zástupcu príslušného nadriadeného pred a ani
počas vykonávania úkonov v konaní o prepustení, neinformoval. S. žalobca udelil advokátovi až dňa
XX.XX.XXXX, teda po vykonaní všetkých úkonov a až po doručení personálneho rozkazu.

T. sa mohol v rámci samostatného personálneho konania oboznámiť so všetkými vo veci vykonanými
dôkazmi. Je potrebné uviesť, že žalobca ani v podanej žalobe neuvádza, v čom vidí rozpory v
zadovážených dôkazoch. K., že výpoveď žalobcu nekorešponduje s ostatnými vo veci vykonanými
dôkazmi, ktorými je spáchanie protiprávneho konania žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané,
nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala dostatočný dôvod na vykonanie žalobcom navrhovanej

konfrontácie. M., ktoré boli žalovaným v danej veci zhromaždené a vyhodnotené boli zadovážené
v súlade so zákonom a tieto sú podľa názoru žalovaného postačujúce pre vydanie napadnutého
personálneho rozkazu. T. dôkazmi bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne
konanie, ktorého sa dopustil.

E. o skončení služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona
je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. T. poukazuje
na to, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení §
X92 ods. 1 písm. e) zákona bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť
k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. T. bol oprávnený

rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými
podkladmi.D.vykonanýchdôkazovjevecousprávnejúvahypríslušnéhonadriadeného,ktorýposudzuje,
či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

T. mal možnosť v rámci konania vedeného u žalovaného využiť všetky subjektívne práva, ktoré mu
vyplývali z ustanovení zákona, a to nielen v rámci konania na prvostupňovom orgáne, ale aj v rámci
konania na odvolacom orgáne u žalovaného.

W.súdnehokonaniaopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeru

je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru
(uznesenie W. súdu SR č.k. P.. ÚS XXX/XX-X, č.k. P. ÚS XXX/XX-XX, č.k. P. ÚS XXX/XX-XX). Je
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vykonaním žalobcom navrhovanej konfrontácie by v žiadnom
smere nedošlo k zmene tej skutočnosti, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je
to uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí. N. v konaní zabezpečené dôkazy, ktoré sú obsahom

priloženého spisu spĺňajú všetky zákonné požiadavky tak, ako sú uvedené v ustanovení § 238 ods. X
zákona a tieto boli dôsledne vyhodnotené v zmysle ustanovenia § 238 ods. X zákona a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § X33
ods. 2 zákona).

Podľa ustanovenia § 238 ods. X zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. H. si v predmetnej veci zadovážil
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanoveniami zákona. B. už bolo uvedené,
hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje,
či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné

vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. K. uváženie
pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale
i povinnosť, prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad
logického myslenia. T. poukazuje na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolonaplnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § X92 ods. 1 písm. e) zákona, a to že žalobca
porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

T. v predmetnom konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu. V samostatnom
personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a
stanoveným spôsobom postihuje. T. bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil
zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia podmienky, že jeho ponechanie v

služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

S. konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne na základe
príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu dodržaný zákonný
postup. T. má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe vlastného šetrenia,
ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s

postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo
potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty
prepustenia podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona. S. skutočnosti, ktoré tento dôvod zakladali, sú podľa
názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu uvedené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa odvolací
orgánžalovanéhomuselvysporiadaťsovšetkýmirelevantnýminámietkamižalobcu,naktorévpodanom

rozklade žalobca poukazoval. R. skutočnosti podľa názoru žalovaného vyplývajú zo zadovážených
dôkazov, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu.

Q. ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ
z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa R. zákona, alebo jeho prípadnej

priestupkovej zodpovednosti podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., ale týmto rozhodnutím sa
rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa
spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam (právny názor NS SR napr. sp. zn. X K.
XX/XXXX, sp. zn. X K./XX/XXXX, sp. zn. X K. XXX/XXXX, sp. zn. X K. XX/XXXX, sp. zn. X K. XXX/
XXXX). S poukazom na vykonané dokazovanie, nesúhlas žalobcu s jeho prepustením, nie je dôvodný.

K. protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané. V konaní o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté
rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje
žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ

žalovaný považuje za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. T. navrhuje preto žalobu
zamietnuť.

E. súd v C. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ X46 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov
boli v súlade so zákonom. Q. bol verejne vyhlásený XX.XX.XXXX podľa § X56 ods. X,X v spojení s §
250f ods. 1 O.s.p.

Podľa § 244 ods. X,X,X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
S. správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím

či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.W. súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. K.-PS-PK-XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo podľa § 2X3 ods. 4 zákona zamietnutý rozklad žalobcu a
potvrdený S. rozkaz ministra vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca podľa § X92

ods. 1 písm. e/ zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. bola
spísanáT.otrestnomoznámenísU.E.,ktorépodalvovecijehonapadnutiaS.N..Vzápisnicijeuvedené:
„M. XX.XX.XXXX som bol príslušníkmi polície eskortovaný na ošetrenie na chirurgiu v H. v T. nad D.. Po
tom ako ma tam ošetrili tak sme spoločne s policajtmi išli do auta, celý čas som mal založené putá za

chrbtom. B. sme nastupovali do služobného vozidla, tak ku mne pristúpil muž v civilnom odeve, opýtal
sa ma či viem ako sa volá, ja som povedal, že ja ho nepoznám. On mi krikom povedal, že je S. N. a
začal ma fyzicky napádať. V. ma päsťou do tváre, kde mi zlomil nos a počas toho kričal, že ma zabije a
upáli. S. ho odo mňa odtiahli a mňa dali do auta. S. ako ma policajti dali do auta tak ma ešte v aute pár
krát udrel. T. ho policajti dali odo mňa preč. T. za mnou dvere. ..... S. ako ma N. napadol ma policajti
na moju žiadosť zobrali na ošetrenie.“

M. XX.XX.XXXX bol spísaný W. záznam s npráp. Z. K. a stržm. A. E. v ktorej okrem iného je uvedené: „S.
odchodu z budovy H. v T. nad D., kedy bol U. E. s rukami spútanými za chrbtom k menovanému podišiel
kolega práp. S. N. z OO PZ T. nad D. v civilnom ošatení v tom čase v osobnom voľne a vytkol mu (U.
E.), že sa nemá na jeho syna zaháňať mačetou a nech sa mu v budúcnosti vyhne. N. ho udrel rukou po

tvári. V ďalšom napádaní menovaného zo strany kolegu bolo zabránené hliadkou OO PZ. H. bol U. E.
usadený na zadnú sedačku služobného auta s úmyslom eskortovať menovaného na OO PZ T. nad D..
S. N. pribehol k služobnému autu - hliadka OO PZ sa už nachádzala v tom čase v služobnom vozidle s
eskortovanou osobou, otvoril zadné dvere na služobnom vozidle, ktoré sa ešte nestihli uzamknúť, lebo
vozidlo nebolo v pohybe a udrel menovaného rukou po tvári. H. hliadka OO PZ vystúpila z vozidla a v

ďalšom napádaní mu bolo zabránené.“

M. XX.XX.XXXX bol spracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka S. zboru podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona z dôvodu, že žalobca v presne nezistenom čase
po XX:XX hod. pred budovou H. s poliklinikou v T. nad D., v čase mimo služby a na mieste prístupnom

verejnosti pristúpil k U. E., ktorý bol v tom čase eskortovaný z ošetrenia hliadkou OO PZ T. nad D., OR
PZ v T. nad D. do budovy OO PZ T. nad D.. H. začal žalobca pri služobnom cestnom vozidle udierať U.
E. päsťami do tváre a vyhrážať sa mu, že ho upáli a zabije. V ďalšom napádaní žalobcovi zabránila až
hliadkaOOPZ.PotomtoincidentebolpoškodenýU.E.usadenýdoslužobnéhocestnéhovozidla,pričom
žalobca na stojacom vozidle otvoril zadné dvere a opäť ho niekoľkokrát udrel do tváre. Z. napádaniu

U. E. žalobcom zabránila až hliadka OO PZ. V. skutkový stav bol zistený na základe šetrenia odboru
inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra SR evidovanom pod U.: K.-
XXX/IS-X-V-XXXX (X.-ZH-VO-XXX/XXXX). O začatí konania o prepustení bol žalobca upovedomený
dňa XX.XX.XXXX.
T. vo vyjadrení vo veci konania prepustenie zo služobného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: „ že dňa

XX.XX.XXXX mi zavolal syn, ktorý uviedol, že bol napadnutý osobou U. E., ktorý si so sebou priniesol
benzín,mačetuasekeruaokremjehoosobynapadolosobuQ.N..Potomtosomišielsoznámouosobou
do trvalého bydliska syna a tam mi vyrozprával celú vec ako sa udiala. ........ Po krátkej dobe asi tak X
min. z nemocnice vyšiel U. E. spoločne s hliadkou. Ja som prišiel k menovanej osobe a pýtal som sa ho
čo to malo znamenať a čo to urobil. Na to U. povedal, že S. je nič to N. ja na vine a on nič neurobil. Ja

som mu povedal U. neklam to čo ťa napadlo takto riešiť ak máš s ním problém tak to rieš cez nás rodičov
a v kľude nie sa ozbrojíš a ideš robiť zle čo si načisto stratil rozum. S. som mu povedal, že ja si neprajem,
aby si sa približoval k synovi a nech zabudne na neho. On mi povedal, že áno a pýtal so cigaretu, ktorú
mi videl v ruke. H. som sa ho opýtal či to pochopil a on začal plakať. S. tom som mu položil pravú ruku na
jeho ľavé plece. D. ktorá ho sprevádzala stála v tesnej blízkosti a ako som mu položil ruku na plece člen

hliadky sa postavil medzi mňa a osobu E. a odtlačil E. ďalej odo mňa. Na to som členovi hliadky povedal,
že čo sa robí rozprávať sa s ním hádam môžem. Po tomto ho posadili do služobného vozidla na zadnú
stranu spolujazdca. E. si cestou do vozidla chcel vreckovku a tak ja dom išiel k svojmu vozidlu, vybral
som papierovú vreckovku a išiel som k služobnému vozidlu, kde som otvoril dvere na strane vodiča a
vreckovku som mu hodil dnu s tým, že som mu povedal zadrhni sa s ňou. Taktiež som mu povedal a

to opakovane, U. nepribližuj sa k môjmu synovi pochopil si ja si to neželám a nech ťa nenapadne ho
ešte raz napadnúť lebo potom už nebudem s tebou debatovať tak ako naposledy v D. nad D. a ak chceš
niekoho podpáliť tak sa podpáľ sám a neškoď iným nechaj moju rodinu na pokoji. S. som zavrel dverena služobnom vozidle a išiel som preč. U. E. som neudrel päsťou a nevyhrážal som sa mu upálením a
zabitím. D. OO PZ mi nemusela v ničom brániť nakoľko som sa ničoho nedopustil“.

M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bola so žalobcom spísaná T. o výsluchu účastníka konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru. N. žalobcu sa zhoduje s jeho písomným N. vo veci konania
prepustenie zo služobného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. V zápisnici uviedol, že do nemocnice išiel s
osobami, ktorých totožnosť neuviedol.

M. XX.XX.XXXX bola spísaná na X. oddelení PZ T. nad D. s U. E. T. o výsluchu osoby na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci z ktorej okrem iného vyplýva, že: „......Po ošetrení lekárom ma policajti
viedli von z budovy v putách, ktoré som mal zapnuté za chrbtom. E. som vyšiel z budovy, vonku pred
budovou nemocnice stál pán v civilnom oblečení, ktorého som dovtedy nepoznal. R. prišiel ku mne a
začal na mňa kričať, že: „N. kto som ja ty kokot? Ja som S. N., policajt.“ S. na mňa ďalej kričal, že
ma zabije, že ma upáli a že ma dá uviazať o strom. R. zopakoval viac krát. S. ma tento S. N. napadol

údermi päsťami do hlavy, konkrétne ma udrel asi X až X krát a to do celej hlavy, z toho minimálne X krát
do nosa. Ja som sa nemohol brániť, mal som ruky za chrbtom spútané, z nosa mi začala tiecť krv. Tí
policajti, čo ma viedli sa mu snažili v tom útoku brániť, hlavne sa medzi mňa a N. staval ten nižší z tých
dvoch policajtov. E. odo mňa N. oddelili, posadili ma do policajného auta zaparkované pred vchodom do
nemocnice, posadili ma zadné sedadlo. S. sa ešte pár sekúnd rozprávali s N., neviem o čom, nepočul

som ich. S. keď sme sa už mali s policajtmi odísť, S. N. otvoril zadné dvere na aute, kde som sedel a
znovu ma napadol päsťami, zase ma udrel asi X krát päsťami do hlavy a zase po mne kričal, že ma
zabije. Ja som po týchto úderoch zvalil na bol na sedačku, kde som zostal ležať. Tí policajti sa snažili
N. odo mňa odtiahnuť, čo sa im však chvíľu nedarilo.“

M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bola s Z. K. - policajtom zaradeným na OO PZ T. nad D., spísaná T. o
výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, ktorý okrem iného uviedol, že: „....Po
ošetrení lekárom sme s U. E. odchádzali z budovy nemocnice a keď sme išli z tejto budovy taki vonku
pred budovou sa nachádzal náš kolega z práce., S. N., ktorý v tom čase mal voľno a ako nás videl
vychádzať, tak išiel oproti nám. B. prišiel N. k nám, začal E. vyčítať, že prečo sa s mačetou zaháňal na

jeho syna. S. N. bol rozrušený, teda nahnevaný a po E. kričal. N. E. tiež hovoril, že sa má jeho synovi
do budúcnosti vyhnúť. S. S. N. jeden krát udrel U. E. do tváre. V. ho otvorenou dlaňou cez ústa. U. E.
mal v tom čase na rukách putá, spútaný bol s rukami za chrbtom. Ja som sa hneď na to postavil medzi
E. a N. a S. N. som od E. odtlačil, aby nedošlo k ďalšiemu napádaniu. E. A. E. v tom čase E. odviedol
k služobnému vozidlu, kde ho posadil na zadné sedadlo. S. toho, ako A. E. viedol E. k vozidlu, S. N.

na E. kričal, že ak sa ešte raz zastará do jeho syna, tak, že ho zabije. Ja som sa snažil N. ukludniť,
dohováral som mu, aby s tým správaním prestal a nech stíchne. E. bol E. v aute, my s A. E. sme tiež
nasadli do auta a chceli sme od nemocnice odísť na X. oddelenie a vtedy S. N. otvoril zadné dvere na
našom aute, nahol sa do auta ku E. a zase E. asi dva krát udrel päsťou do hlavy, konkrétneho udrel
dva krát z boku do nosa, nato sme my s A. E. vybehli z auta a N. sme odtlačili od nášho auta, aby už

nemohol ďalej E. napádať.“ V odpovedi na otázku koľkokrát udrel S. N. Filipa E. v aute, uviedol, že v
aute videl X údery päsťou, ale pripúšťa, že ich mohlo byť aj viac, nakoľko mu pár sekúnd trvalo, kým
obehol auto a odtlačil N. od E..

M. XX.XX.XXXX o XX.XX hod bola s A. E. - policajtom, služobne zaradeným na OO PZ T. nad D.,

spísaná T. o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, ktorý okrem iného uviedol,
že: „..... Po tomto ošetrení sme chceli U. E. z nemocnice eskortovať na X. oddelenie PZ v T. nad D.,
pričom sme vychádzali z budovy nemocnice a prichádzali sme k nášmu služobnému vozidlu, išli oproti
nám náš kolega z práce, S. N., ktorý v tom čase nebol v službe a bol v civilnom oblečení. E. prišiel S. N.
až k nám, tak povedal E. niečo v tom zmysle, že sa na jeho syna mačetou zaháňať nebude a hneď na to

S. N. udrel U. E. rukou do oblasti tváre. Ja som si vtedy nevšimol, že či ho udrel otvorenou dlaňou alebo
päsťou. S. ako ho udrel, začali sme s Z. K. dohovárať, aby s tým napádaním prestal, ja som E. odviedol
do auta a usadil som ho na zadné sedadlo. S. sme s Z. K. nastúpili do vozidla, kde sedel aj E. a chceli
sme odísť z nemocnice na obvodné oddelenie. Ja som bol šofér, pričom som sa s autom nestihol ešte
ani pohnúť a vtom S. N. otvoril zadné dvere na našom aute, nahol sa dovnútra auta a videl som, že sa S.

N. zahnal na E., akoby ho chcel udrieť. Či ho skutočne aj udrel, to som nevidel, nakoľko som sa venoval
zastaveniu vozidla a hneď som potom z vozidla vystupoval, aby som N. zabránil v prípadnom útoku na
E.. Z auta tiež vystúpil aj Z. K. a spolu s ním sme N. od auta odtlačili a dohovárali sme mu, aby s takýmto
správaním prestal. S. sme zase nasadli do vozidla a odišli sme z nemocnice na obvodné oddelenie.“ Zďalšej výpovede A. E. vyplýva, že žiadne vyhrážanie S. N. na adresu U. E. nepočul. R. uviedol, že S. N.
udrel U. E. iba raz pred budovou nemocnice, a ho udrel v aute to nevie, pretože to nevidel.
K. stanovisko s návrhom na prepustenie žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona dal riaditeľ odboru

poriadkovej polície OR PZ T. nad D., riaditeľ OR PZ v T. nad D. a riaditeľ KR PZ v C. C..

M. XX.XX.XXXX bol vydaný personálny rozkaz č. XXX, ktorým bol žalobca prepustený podľa § X92
ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka S. zboru v stálej štátnej službe vo funkcii
referent s územnou a objektovou zodpovednosťou X. oddelenia S. zboru v T. nad D., X. poriadkovej

polície Okresného riaditeľstva S. zboru v T. nad D., služobného úradu E. riaditeľstva S. zboru v C. C.
s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú
skutočnosti zistené a zaznamenané v návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. T. dôkazy
boli vyhodnotené v zmysle ust. § XXX ods. X zákona a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a protiprávne
konanie žalobcu bolo dostatočne zistené a preukázané.

Proti S. rozkazu č. XXX/XXXX podal žalobca rozklad v ktorom namietal, že výsluchy členov príslušnej
hliadkyOOPZaleboajvýsluchsamotnéhoU.E.bolivykonanébezjehoprítomnosti,resp.jehoprávneho
zástupcu. Z dôvodu rozporov vo výpovediach navrhol vykonať konfrontáciu medzi ním a členmi hliadky
ako aj U. Kuklom. X. iného namietal aj to, že v S. rozkaze nie je prihliadnuté na jeho výpoveď. Taktiež

nedošlo k vyhodnoteniu jeho výpovede a výpovede členov posádky OO PZ a napokon aj výpovede U. E.,
preto je v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľná pre nedostatok
dôvodov.

T. rozhodnutím Č.p.: K.-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozklad žalobcu zamietol a S. rozkaz

č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil.

Podľa § 250i ods. X O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

K. súd vykonáva dokazovanie výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom
konaní.

Súd uvádza, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru

podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.

Podľa § X7 ods. 1 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá

znie: „K. vernosť K. republike. C. čestný, statočný a disciplinovaný. K. sily a schopnosti vynaložím nato,
aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života.
C. sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
R. prisahám“.

Podľa § 48 ods. X zákona policajt je povinný :
a/plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa

konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
c/ dodržiavať služobnú prísahu,
d/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť S. zboru
alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h/ dodržiavať služobnú prísahu.Podľa § X92 ods. 1 písm. e/, zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú
prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § X93 ods. X zákona, policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo
služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 19X ods. 1 písm. e, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne

a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
X.orgánposudzujerovnakodôkladnevšetkyrozhodnéokolnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 237 ods. 1, 2, 3, a X zákona
W. konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

W. konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
X. orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej
požiadavky.
X. orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo.

Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, X zákona
Za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú
v súlade s právnymi predpismi.
M. sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

W. konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
X. orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Podľa rozkazu ministra vnútra č. X/XXXX, I. časti písm. a/ bod X a X sa ukladá všetkým policajtom zdržať

sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť
dôveru občanov v tento zbor.

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcom telefonickom
dohovore v obci K. E. mjr. Bc. A. C., pplk. P.. R. O. oboznámili žalobcu s Návrhom na prepustenie zo

služobného pomeru príslušníka PZ . C. riadne poučený o jeho práve nazrieť do spisového materiálu,
urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému
spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Po poučení žalobca odmietol
sa s týmto návrhom oboznámiť, ako aj sa k nemu vyjadriť alebo predložiť svoje písomné pripomienky,
námietky, návrhy a dôkazy. T. uviedol, že zváži ďalšie kroky po konzultácii so svojim právnikom.

Súd konštatuje, že žalovaný pri vydaní oboch správnych rozhodnutí vychádzal z dôkazov, ktoré boli
získané vlastným šetrením a to: T. o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX; W. záznam zo dňa
XX.XX.XXXX spísaný stržm. A. kriváňom a npráp. Z. K.; F. správa zo dňa XX.XX.XXXX z vyšetrenia U.
E.; T. z výsluchu práp. S. N. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu U. E. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu

Z. K. zo dňa XX.XX.XXXX; T. z výsluchu A. E. zo dňa XX.XX.XXXX.

M., ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu boli získané na základe
vlastného šetrenia zákonným spôsobom. Súd konštatuje, že správne orgány však v priebehu správneho
konania neodstránili rozpory vo výpovediach o správaní žalobcu pri incidente pred nemocnicou v T. nad

D., ktoré sú zrejmé z hore uvedených T. spísaných s priamymi účastníkmi incidentu. Napriek tomu však
v rozhodnutiach oboch správnych orgánov je uvedené, že vykonané dôkazy postačujú pre objasnenie
skutočného stavu veci. K. orgány rozpory v tvrdeniach jednotlivých priamych účastníkov incidentu
neodstránilinaprieknávrhužalobcunavykonaniekonfrontácie,ktoroubysaodstránildiametrálnyrozdiel
v opise incidentu žalobcom a U. E..

Vzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
pretože súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu oboch správnych orgánov v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V ďalšom konaní budežalovaný povinný odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých priamych účastníkov incidentu tak, aby
sa ustálilo správanie žalobcu pred nemocnicou v T. nad D..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal
náhradu trov konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. za úkony
právnej služby:
1/ prevzatie zastúpenia zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur
X/ podanie žaloby zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur

3/ podanie odvolania zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur
X/ účasť na vyhlásení rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX á XXX,XX eur
4 x paušál ( 2 x X,XX eur, X x X,XX eur, X x X,XX eur) + XX% M. vo výške XXX,XX eur čo spolu
predstavuje čiastku 666,X2 eur, ktoré uhradí žalovaný tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.