Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204594
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116204594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: N. (predtým Z.) N., bytom
O. nad I., G. XXXX/XXX, zast. S.. S. P., bytom S., N. XXXX, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. nad I., U. I XX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa08.februára2017,č.k.12C/31/2016-148,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I.

konanie v časti o zaplatenie sumu 3.239,25 eur zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
výrokom III. žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom
IV. žalobkyni vrátil súdny poplatok zo žaloby vo výške 186,90 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov - N. do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia tomuto
prevádzkovateľovi.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.3.2016,

domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia to vo výške 3.796,- eur dôvodiac, že
rozsudkom pod sp. zn. 7C/353/2002 bola ona ešte ako maloletá, zaviazaná zaplatiť žalovanej daň z
prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999. Tvrdila, že žalovaná v uvedenom
konaní a ani v tomto konaní nepreukázala, že daň z prevodu nehnuteľností aj skutočne zaplatila, iba
predložila potvrdenie O., že voči nej nemá pohľadávku. Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ žalovaná skutočne
nezaplatila O. úradu Y. daň z prevodu nehnuteľností vo výške 35.564,- Sk (t.j. 1.180,50 eur), tak ani
žalobkyňa nemala povinnosť podľa kúpnej zmluvy uhradiť žalovanej náklady prevodu nehnuteľností,

pretože jej žiadne nevznikli. Pohľadávku žalovanej vymáhal súdny exekútor a žalobkyňa mu uhradila
celkovo sumu 3.769,- eur. Žalobkyňa preukazovala svoje skutkové tvrdenia rozsudkom súdu pod sp.
zn. K., sp. zn. 7C/353/2002, kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1999, žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s vyúčtovaním exekúcie, potvrdením banky o úhrade sumy 3.769,- eur.
Žalobkyňa žiadala aj náhradu trov konania. Žalovaná žiadala konanie zastaviť pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, rozhodnutím v ktorom konaní, bola žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564,- Sk s prísl.. Žalovaná súdu predložila k nahliadnutiu

potvrdenie Daňového úradu Trenčín zo dňa 15.4.2013 o tom, že k tomuto dňu daňový úrad neeviduje
nedoplatky po lehote splatnosti na daniach. Žiadala aj náhradu trov konania.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2007,
č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2007, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť

žalovanej sumu 35.564,- Sk (t.j. 1.180,51 eur) s 15,5% ročným úrokom z omeškania
od 6.3.2002 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 1.778,- Sk t.j. 59,02 eur). Podľa
potvrdeniabankyozaplatenísumy3.769,-euravyúčtovania exekučnéhokonaniaD.žalobkyňauhradila
dňa 2.4.2013 súdnym exekútorom JUDr. Z. M., PhD. vymáhanú pohľadávku žalovanej na základe
rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.7C/353/2002 vo výške 3.768,85 eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 230, § 161 ods. 1, 2 CSP, s odkazom
na ktoré uviedol, že ak by sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka
tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP
s poukazom na § 230 CSP zastaví. V danej veci súd zistil zo žaloby a spisu sp. zn. 7C/353/2002, že
v oboch veciach ide o totožnosť predmetu konania, ktorá je daná rovnakými skutkovými okolnosťami

a to povinnosťou kupujúceho t.j. žalobkyne uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane
dane z prevodu nehnuteľnosti podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999 predávajúcej, t.j.
žalovanej a podľa platobného výmeru O. a tým istým právnym vzťahom medzi stranami sporu, ako aj
totožnosťou strán sporu, avšak v opačnom procesnom postavení. V konaní pod sp. zn. 7C/353/2002
už bolo právoplatne rozhodnuté a vychádzajúc z tohto rozhodnutia, súd konanie zastavil v časti sumy

35.564,- Sk, t.j. 1.180,50 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia, t.j. do dňa
4.2.2013 po vyčíslení vo výške 60.243,95 Sk, t.j. 1.999,73 eur a v časti trov konania vo výške 1.778,-
Sk, t.j. 59,02 eur, celkom spolu 3.239,25 eur. O zvyšnej časti nároku rozhodol za aplikácie ust. § 451
ods. 1, 2 Obč. zákonníka, nárok posúdil ako nedôvodný, kedže v tejto časti ide o náklady v súvislosti
vykonávanou exekúciu, vedenou z dôvodu, že žalobkyňa dobrovoľne neplnila povinnosť stanovenú

rozhodnutím vo veci pod sp. zn. 7C/353/2002 (toto rozhodnutie je doteraz právoplatné) a teda nešlo o
bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho titulu. Podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP súd
priznal žalovanej náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa pre prekážku
veci rozsúdenej a vo zvyšnej časti mala žalovaná plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. O vrátení kráteného súdneho poplatku o 1% najmenej o sumu 6,70 eur bolo rozhodnuté podľa
§ 11 ods. 3, 4,6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.

5.Rozsudoksúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadlažalobkyňa,navrhujúc
odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie,
že vo vzťahu k ňou uplatnenému nároku ide vo vzťahu k rozsudku vydanom v konaní 7C/353/2002 o
totožnosť predmetu konania danú rovnakými skutkovými skutočnosťami, a to povinnosťou kupujúceho
teda žalobkyne uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľností

podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.99 predávajúcej, t.j. žalovanej a platobného výmeru O.
úradu O. nad I. č. XXX/XX s tým, že ide o totožný právny vzťah medzi stranami sporu a tiež totožnosť
strán sporu, avšak v opačnom procesnom postavení. Zo strany súdu nebol vyžiadaný jediný dôkaz,
či dane boli zaplatené, alebo nie. Súd neuložil predloženie dokladu o zaplatení dane ani daňovému
úradu, ani žalovanej. Vyúčtovanie exekúcie neobsahuje položku dane, z konečného vyúčtovania

exekúcie nevyplýva, že boli zaplatené dane a na čo boli vymožené peniaze použité. Tým, že sa jednalo o
jediný dôkaz znamená to, že nebolo vykonané dokazovanie žiadne. Neexistuje teda dôkaz, či žalovaná
vymáhala a vymohla fiktívnu pohľadávku. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
P 114/97-230 zo dňa 28.01.2000, ktorým bol schválený právny úkon otca dieťaťa Z. N. urobený za mal.
Z. N. ohľadom kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. O. nad I.. V predmetnom konaní

sa súd nezaoberal otázkou, či má alebo v budúcnosti bude mať možnosť zabezpečiť si dieťa dostatok
finančných prostriedkov na dostavbu a kolaudáciu rozostavaného domu, napriek čomu bola podpísaná
kúpnazmluva,súdneriešil,čimámaloletédieťadostatokfinančnýchprostriedkovnaznášaniepoplatkov
súvisiacich s prevodom, vrátane dane z prevodu. Tento rozsudok je preto možné považovať za formálny,
bez náležitého zistenia skutkového stavu, čomu zodpovedá aj nasledujúci vývoj udalostí a súčasný

stav. V konaní vo veci zaplatenia 35.564,- Sk vedenom pod č.k. 7C/353/2002, teda v čase, keď
bola ešte žalobkyňa maloletá, bol jej otec ako zákonný zástupca nečinný, a to aj vo veci splnenia
zmluvnej povinnosti úhrady dane z prevodu. V súčasnej dobe žalobkyňa nemá finančné prostriedky
na dostavbu rozostavaného domu a jeho vlastníctvo ju len zaťažuje. Poukazovala rozsiahlo tiež nahistóriu vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti a účelovosť prevodu vlastníckeho práva k nej. Rozsudkom v
uvedenom konaní zo dňa 16.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2007, a vykonateľnosť
dňa 01.09.2007, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564 Sk (1.180,51 eur) s 15,5%

úrokom od 06.03.2002 do zaplatenia. Súd vychádzal výlučne z čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa
25.08.99, podľa ktorého všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľnosti,
bude znášať kupujúca. Na základe čoho súd pri rozhodovaní dospel k výške daňovej povinnosti, keďže
iný dôkaz v odôvodnení neuvádza (pravdepodobne platobný výmer č XXX/XX) a na základe čoho
bol stanovený dátum 06.03.2002, od ktorého bola žalobkyňa v omeškaní z odôvodnenia nemožno

zistiť, predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, navodzujúci pocit právnej neistoty, ktorý je potrebné
odstrániť. Súd v uvedenom konaní žiadnym spôsobom neskúmal, či žalovaná daň ako povinný daňový
subjekt uhradila. Naviac v čase vydania uvedeného rozsudku, bola daňová povinnosť podľa § 23
ods. 6 zák. č. XXX/XX Zb. premlčaná. Súd preto v uvedenom konaní nemohol stanoviť na základe
zmluvného dojednania povinnosť žalobkyne zaplatiť splatnú daň, pretože povinným daňovým subjektom
bola žalovaná a ak rozhodol o povinnosti vyplatiť stanovenú sumu v prospech žalovanej, mal skúmať, či

žalovanádaňzaplatila,takýtodôkazvšakvuvedenomkonanípredloženýnebol.Súdvuvedenomkonaní
teda rozhodoval o povinnosti zaplatenia uvedenej sumy, založenej na popísanom skutkovom
základe, nevychádzal teda zo skutočnosti, či daň bola zaplatená a teda či povinnosť kupujúceho t.j.
žalobkyne uhradiť, resp. refundovať uhradenú daň predávajúcej vôbec vznikla. V posudzovanej veci
súd rozhodoval o zaplatení sumy 3.239,25 eur titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom

základe, že žalovaná získala prostredníctvom exekučného konania finančné prostriedky, ktoré mali byť
použité a boli účelovo viazané na úhradu dane z prevodu nehnuteľností, tieto si nechala pre vlastnú
potrebu, pretože daň na základe platobného výmeru DM. zaplatená nebola, k čomu žalobkyňa dospela
na základe toho, že rozsudok v konaní 7C XXX/XXXX bol vydaný v čase, keď daňová povinnosť už bola
premlčaná a ako dôkaz slúžil len platobný výmer, tiež z toho, že finančné prostriedky mala žalovaná

k dispozícii až na základe exekučného konania a potvrdenie exekútora o výťažku z dražby nemôže
preukazovať, že došlo k uhradeniu daňovej povinnosti a v konečnom dôsledku aj z toho, že žalovaná sa
opakovane bráni predložiť potvrdenie daňového úradu o zaplatení dane a pokiaľ by takúto informáciu
poskytla, neexistoval by žiaden súdny spor. Relevantné v tom nie je potvrdenie O. úradu Y. zo dňa
XX.XX.XXXX o tom, že k tomuto dňu daňový úrad neeviduje nedoplatky po lehote splatnosti na daniach,

nakoľko mohlo dôjsť k zániku daňovej povinnosti jej premlčaním, čo pravdepodobne k tomu aj došlo, z
ktorého dôvodu takýto nedoplatok nie je evidovaný. Pri osobnom jednaní žalobkyne so zamestnancom
daňového úradu, jej ústne bola podaná informácia, že k Platobnému výmeru č. XXX/XX žiadna úhrada
prevedená nebola. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepreskúmal a na základe nevykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok pod č. 7C XXX/XXXX v odôvodnení

jasne uvádza, že žalujúca má zaplatiť dane. S týmto sa však súd na pojednávaní nezaoberal. Ak súd
v predchádzajúcom konaní rozhodol bez preskúmania oprávnenosti vymáhanej pohľadávky, došlo tým
v minulosti k pochybeniu a nie je prípustné, aby sa opakovalo. Žalovaná od počiatku poškodzovala
maloletú a využívala na to súd, že kúpna zmluva bude v prospech maloletej a že dane, ktoré vymáha,
zaplatila. Súd nevzal do úvahy možnosť, že v tomto konaní bude preukázané podvodné jednanie a

trestný čin, na ktoré poukazuje žalobkyňa, čo vyplýva aj z neustáleho odmietania predloženia dokladu
o zaplatení dane a následné požadovanie ešte väčšej čiastky. Keďže tento uplatňovaný nárok sa teda
opiera o iné skutočnosti, ktoré neexistovali v čase konania vedeného pod č.k. 7C XXX/XXXX, nemôže ísť
o prekážku rozhodnutej veci. Uviedla tiež, že v konaní nedostala dostatok priestoru pre svoje vyjadrenie,
súd si nesplnil voči nej poučovaciu povinnosť, nemala priestor na obranu svojich práv, vyjadrenie sa k

vykonaným dôkazom, k oprave predpokladaných procesných chýb a neboli jej dostatočne vysvetlené
dôvody zastavenia konania a zamietnutia žaloby, čím vychádzajúc z obsahu uplatňuje tiež odvolací
dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku
vadného procesného postupu súdu prvej inštancie).

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z odvolania žalobkyne je zrejmé, že z jej strany došlo k
nesprávnemu pochopeniu rozhodnutia, právnych skutočností a následne si z nich vyvodila aj nesprávne
závery. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo podľa žalobkyne
dôjsť okamihom, keď žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 3.796,- eur na účet žalovanej v rámci

exekučného konania, ktorá suma jej bola poukázaná dňa 07.03.2014, na zaplatenie ktorej sumy bola
zaviazaná súdnym rozhodnutím v konaní pod č. 7C 353/2002, ktorú povinnosť si však dobrovoľne
nesplnila a preto bola suma vymáhaná v rámci exekučného konania. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobkyňa žiada, aby jej žalovaná vrátila sumu, ktorú jej bola povinná zaplatiť v zmysle právoplatnéhorozhodnutia, odôvodňujúc to vznikom bezdôvodného obohatenia, čo je však nezákonné. Ďalej uvádza,
že vyúčtovanie exekúcie neobsahuje položku dane, z konečného vyúčtovania nevyplýva, že boli
zaplatené dane a na čo boli vymožené peniaze použité. Žalobkyňa zrejme nemá vedomosť, že

podkladom pre návrh na exekučné konanie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je
rozhodnutie, v danom prípade rozsudok pod č.k. 7C 353/2002-58 a jedine v rozsahu jeho výroku,
bol exekútor oprávnený konať. Predmetom exekučného konania nebolo vymoženie dane, ani ich
vyúčtovanie a už vôbec nie ich následné použitie žalovanou. Tvrdenie žalobkyne o fiktívnosti pohľadávky
žalovanej, je tak naozaj iracionálne. Z dokladu predloženého žalovanou od príslušného O. úradu Y.

vyplýva, že daňový úrad voči daňovému subjektu žalovanej neeviduje žiadne nedoplatky po lehote
splatnosti na daniach spravovaných daňovým úradom, čo znamená, že neexistujú zo strany daňového
subjektu žiadne peňažné záväzky, a teda takýto záväzok zanikol. Považovala za potrebné uviesť,
že žalobkyňa podala dva návrhy na začatie konania proti žalovanej, niekoľko trestných oznámení,
ktoré konania boli zastavené a rôzne podania smerujúce na štátne orgány, ktorými sťažuje život
žalovanej, pričom však z rozsudkov súdov prvej inštancie je zrejmé, že nemajú právny základ.

Žalobkyňa podľa kúpnej zmluvy mala povinnosť zaplatiť žalovanej kúpnu cenu vo výške 14.173,80
eur, ktorú však do dnešného dňa nezaplatila. Napriek tejto skutočnosti žalovaná do dnešného dňa
nepodala návrh na zaplatenie kúpnej ceny proti žalobkyni. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia,
ktorému ju za určitých podmienok prepožičiava procesné právo a ktorá spočíva v zásadnej záväznosti
rozhodnutia a v jeho zásadnej nezmeniteľnosti. Záväznosť právoplatného rozsudku spočíva v tom, že

právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, tiež súdne. Len čo sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova, čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci a
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení
dostatočnevysvetlený,nielenspoukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovania,aleajnaprijatéprávne

závery. V odôvodnení súd vysvetľuje bez akýchkoľvek protirečení, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Vyrovnal sa tiež v dostatočnej
miere s argumentami oboch strán a svoje právne závery vysvetlil s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania. Súdu nemožno vyčítať, že prijaté právne závery nevyhovujú žalobkyni, napriek tomu, že
sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa svoje stanoviská v odvolaní neoprela o žiaden právny predpis, jeho

závery odvolania nemajú právny podklad a oporu v zákone. Jej odvolanie je tak nedôvodné.

7. Žalobkyňa vo svojej odvolacej repliku k vyjadreniu žalovanej uviedla, že odhliadnuc od skutočnosti, že
predmetná suma bola vymožená prostredníctvom exekučného konania, je potrebné sa venovať tvrdeniu
žalobkyne, že žalovaná daň nezaplatila a keďže vzhľadom na inštitút daňového tajomstva nie je schopná

zabezpečiť potvrdenie daňového úradu, mal z úradnej moci toto potvrdenie vyžiadať súd. Žalobkyňa
využila všetky dostupné možnosti k získaniu tejto informácie, avšak neúspešne. Nespochybňuje
právoplatnosť rozsudku pod č. 7C 353/2002-58, ale opätovne poukazuje na to, že v uvedenom konaní,
v ktorom bolo o nároku žalovanej rozhodnuté, sa takto stalo len na základe platobného výmeru, ktorý
však nepreukazuje, či žalovaná daň zaplatila a či jej teda vznikol nárok na vymoženie splnenia zmluvnej

povinnosti, teda refundáciu zaplatených daní od žalobkyne. V tejto súvislosti je irelevantné prezentované
potvrdenie žalovanej, že daňový úrad voči nej neeviduje nedoplatky. Opakovane uviedla, že nesúhlasí
so záverom, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

8. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike na repliku žalobkyne, považovala tvrdenia žalobkyne vo

vyjadrení uvedené za zmätočné, nesúhlasila s nimi v celom rozsahu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že
právny dôvod vymoženia pohľadávky od počiatku neexistoval, že išlo o vymoženie fiktívnej pohľadávky.
Spochybňuje oprávnenosť pohľadávky na základe rozsudku s tým, že jediný dôkaz o tom, či boli
dane zaplatené, v tomto konaní nebol vyžiadaný. Znamená to, že uplatňuje rovnaké dôvody ako v
podanom odvolaní. Opakovane teda možno konštatovať, že došlo k nesprávnej interpretácii mnohých

právnych pojmov a nepochopeniu právnych skutočností žalobkyňou. Poukázala na rozsudok zo dňa
15.02.2017 vydaný Okresným súdom Trenčín pod č.k. 24C 190/2016-66, ktorým zamietol žalobu o
uloženie povinnosti, ktorú podala žalobkyňa, z ktorého v bode 26 odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že povinnosť doručiť žalobkyni potvrdenie O. o výške a termíne uhradenia dane z prevodu a prechodu
nehnuteľností na základe Platobného výmeru č. XXX/XX z kúpnej zmluvy pre žalovanú nevyplýva,

túto povinnosť ani nie je možné odvodiť od povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanej daň z prevodu a
prechodu nehnuteľností, a preto nie je možné sa tejto domáhať. Žalobkyňa stále nerozlišuje rozdiel
medzi zmluvnými povinnosťami vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy a povinnosťami účastníkov daňového
konania v zmysle správneho poriadku. Súd prvej inštancie sa už v uvedenom rozsudku vyporiadal sovšetkýmitvrdeniamižalobkyne,ktoréajvtomtovyjadrenístáleopakovaneuvádzaaktorésúirelevantné.
Opätovne poukazuje na skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré považuje za zmätočné, prameniace z
nepochopenia dôvodov, pre ktoré súd čiastočne konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

9.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri

všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobkyne smerujú
proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie v jeho zastavujúcej i zamietajúcej časti (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), ktoré vzhliadal v nesprávnom posúdení časti uplatneného nároku tak,
že jeho vecnému preskúmaniu bráni prekážka veci rozhodnutej, vo vzťahu ku ktorému nevykonal

dostatočné dokazovanie, ďalej v uplatňovaní dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie) naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu vzhliadala v tom, že nebola dostatočne zo strany
súdu poučená, nemohla realizovať svoje procesné práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie a
neboli jej dostatočne vysvetlené dôvody rozhodnutia (teda namietala jeho nepreskúmateľnosť).

15. Odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky, spôsobilej mať za následok
naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a súčasne tiež prednostne
za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež z hľadiska námietky žalobkyne vzťahujúcej
sa k procesným podmienkam (nesprávny záver o existencii prekážky res iudicata) posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok

16. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom
a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť
o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k
dokazovaniu, k právnej stránke veci, právo na doručenie vyjadrení protistrany, právo byť predvolaný

riadne a včas na pojednávanie.

17. Odvolací súd z hľadiska uplatnených námietok predovšetkým teda skúmal, či postupom súdu
prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takémunesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

18. Žalobkyňa prostredníctvom uplatnenej žaloby si nárokovala zo strany žalovanej zaplatenie sumy
3.796,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá čiastka bola od nej v prospech žalovanej
vymožená v exekučnom konaní vedenom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok OS Trenčín zo dňa 16.11.2016 pod č.k. 7C 353/2002-58.

19. Súd prvej inštancie konanie o nároku v časti o zaplatenie sumy 3.239,25 eur výrokom I. zastavil
( § 161 ods. 2 CSP) dôvodiac existenciou nedostatku procesnej podmienky uvedenej v ust. § 230 CSP
(prekážka res iudicata ), brániacej o tomto nároku konať a vecne rozhodnúť.

20. Odvolateľka namietala správnosť tohto záveru s poukazom na v tomto konaní diferentne ňou právne

kvalifikovaný uplatňovaný nárok, oproti nároku, ktorý bol predmetom posudzovania a rozhodovania
v konaní, vo vzťahu ku ktorému vyslovil súd prvej inštancie odvolaním napadnutý záver (rozsudok
OS Trenčín zo dňa 16.11.2016 pod č.k. 7C 353/2002-58), namietala tiež, že v uvedenom konaní bolo
rozhodnutie založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave pre neskúmanie splnenia si daňovej
povinnosti žalovanou, ktoré dokazovanie žiadala vykonať v konaní o posudzovanej veci.

21. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v
každomštádiukonania,vediekzastaveniukonania.Jejpodstataspočívavtom,žeprávoplatnýrozsudok
predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej
rozhodnúť.

22. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na
strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné
podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívna procesná podmienka civilného
konania, ktorou je tiež prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je upravená v zákone č.

XXX/XXXX Z.z. (Civilný sporový poriadok)
v § 230 (predtým v § 159 ods. 3 O.s.p. ).

23. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky" - predtým § 103 O.s.p. )

24. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1,

prvá veta O.s.p. )

25. Podľa § 230 CSP ak sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (predtým § 159 ods. 3 O.s.p. ).

26. Otázkou toho, kedy nastáva prekážka rozsúdenej veci, sa opakovane zaoberal aj Najvyšší súd
SR, príkladmo vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009 v ktorom vyslovil,
že: „ Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá
istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre

posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“.27. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že podľa rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo

dňa 19.6.2007, č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2007, bola žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564,- Sk (t.j. 1.180,51 eur) s 15,5% ročným úrokom z omeškania
od 6.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.778,- Sk t.j. 59,02 eur, ako povinnosť
kupujúceho t.j. v tomto spore žalobkyne, uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z
prevodu nehnuteľnosti podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999 predávajúcej t.j. žalovanej

a Platobného výmeru O.
28. Podľa potvrdenia banky o zaplatení sumy 3.769,- eur a vyúčtovania exekučného konania EX
XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, ktorého podkladom bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul a to
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2007, č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.8.2007, žalobkyňa uhradila dňa 4.2.2013 súdnym exekútorom JUDr. Z. M., PhD. vymáhanú

pohľadávku žalovanej na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.7C/353/2002 vo výške
3.768,85 eur. Vychádzajúc z výroku exekučného titulu teda čiastku v skladbe sumy 35.564,- Sk, t.j.
1.180,50 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia, t.j. do dňa 4.2.2013 po
vyčíslení vo výške 60.243,95 Sk, t.j. 1.999,73 eur a trovy pôvodného konania vo výške 1.778,- Sk, t.j.
59,02 eur, celkom spolu 3.239,25 eur (do ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil), vo zvyšku

išlo o trovy spojené s exekúciou (v ktorej časti bola žaloba zamietnutá).

29. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej
inštancie, že vo vzťahu k uplatnenému nároku o zaplatenie sumy 3.239,25 eur ide o totožný predmet
konania ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.7C 353/2002, ktorý je daný

rovnakými skutkovými okolnosťami, týka sa totožných účastníkov, i keď v inom procesnom postavení,
pričom predmetom posudzovania je rovnaká otázka dôvodnosti nároku v tomto konaní žalovanej na
zaplatenie poplatkov súvisiacich z prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľností v zmysle čl. III. ods.
5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.99 voči žalobkyni ako kupujúcej, ktorý uplatnený nárok bol právoplatne
žalovanej priznaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006 č.k. 7C 353/2002-58 v

spojení s uznesením zo dňa 19.06.2007 pod č.k. 7C 353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.08.2007, v zmysle ktorého rozhodnutia bola v tomto konaní žalobkyňa zaviazaná tento uplatnený
nárok žalovanej zaplatiť. Nedôvodne žalobkyňa namieta, že čiastku, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná
vo vzťahu k žalovanej v tomto spore inak právne kvalifikuje (keďže v predchádzajúcom konaní išlo o
plnenie z kúpnej zmluvy, pričom ona v tomto konaní svoj nárok kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie),

pretože pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd
po právnej stráne posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Ako uviedol vo
svojom rozhodnutí tiež Najvyšší súd SR, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,
pokiaľ určitý skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený prípadne nesprávne, neúplne,
alebo inak. S poukazom na vyššie uvedené je teda bez právneho významu a dopadu na vecnú

správnosť rozhodnutia vo vzťahu k jeho zastavujúcej časti v tomto spore tiež námietka žalobkyne,
že vo vyššie uvedenom predchádzajúcom konaní súd prvej inštancie nezistil dôsledne skutkový stav,
keď sa nezaoberal tým, či si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť daň splnila, teda či daň z prevodu
nehnuteľností zaplatila. Prakticky celé ťažisko odvolacích námietok žalobkyne smeruje k revidovaniu
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v konaní č.k.

7C 353/2002, vo vzťahu ku ktorému je v tomto konaní uplatnený nárok v dotknutej časti nepochybne
prekážkou veci rozsúdenej, z ktorého dôvodu (keďže v tejto časti indikuje v prospech záveru o nesplnení
procesnej podmienky, za ktorej môže súd ďalej o nároku konať a rozhodnúť), nebolo možné žalobkyňou
požadované dokazovanie za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností vykonávať, keďže tomu
vyššie uvedená zákonná prekážka bráni. Žalobkyňa sa vo svojej podstate domáha revízie pôvodného

rozhodnutia, čo vzhľadom k tomu, že toto nadobudlo vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti a
ktorým sú strany, ako aj súd viazané, nie je prípustné. Z hľadiska vyššie uvedeného sú tak bez
právneho významu jej tvrdenia o nedostatkoch konania (z hľadiska skutkových zistení a ich posúdenia),
predmetom ktorého bolo schválenie právneho úkonu kúpnej zmluvy v tom čase za maloletú žalobkyňu,
či história predchádzajúcich prevodov dotknutých nehnuteľností, či nedostatkov konania, výsledkom

ktorého bol exekučný titul zaväzujúci ju na plnenie voči žalovanej a v konečnom dôsledku tiež námietky,
že súdny exekútor neskúmal v exekučnom konaní, či žalovaná daň uhradila. Z uvedených dôvodov
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie vo vzťahu k nároku o zaplatenie 3.239,25
eur z dôvodov uvedených vyššie zastavil, pričom v tomto postupe súdu nemožno vzhliadať dôvodnosťuplatnenej námietky žalobkyne, a to či už z hľadiska nesprávne právneho posúdenia veci, ako ani
nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý by bol spôsobilým mať za následok záver, že rozhodnutím
v tejto časti jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. porušené jej právo na spravodlivý proces.

30. Ďalšou námietkou odvolateľky, ktorá v prípade preukázania dôvodnosti jej uplatnenia by bola
spôsobilou k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, je
námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

31. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

32. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku

súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti
takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť,
že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. V konečnom dôsledku vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm.

b/ CSP žalobkyňa namietala, že nebola dostatočne zo strany súdu poučená, nemohla realizovať
svoje procesné práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie, čo bližšie vo vzťahu ku konkrétnemu
procesnému postupu súdu nekonkretizovala.

34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvé písomné podanie vo veci zo strany žalovanej, bolo

doručené súdu prvej inštancie dňa 09.08.2016 (č.l. 122 a nasl. spisu), ktoré bolo zaslané žalobkyni
spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu vrátane príloh tohto vyjadrenia a poučenia o procesných právach
a povinnostiach strán sporu, prostredníctvom doručenky do vlastných rúk, ktorú zásielku prevzala
splnomocnená zástupkyňa žalobkyne dňa 02.09.2016. V reakcii na doručenie tohto vyjadrenia a výzvy,
zaslala žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej k podanej

žalobe (č.l. 134). Súd prvej inštancie následne nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.02.2017,
ktorépredvolanieprevzalasplnomocnenázástupkyňažalobkynedňa16.01.2017(opätovneadresované
do vlastných rúk), súčasťou ktorého predvolania bolo tiež poučenie o niektorých procesných právach
a povinnostiach strán sporu. Žalobkyňa sa nariadeného pojednávania dňa 08.02.2017, ako vyplýva
zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 144, osobne zúčastnila, na ktorom pojednávaní, ako vyplýva zo

zápisnice,súdoboznámilstranysporu tiežopredbežnomprávnomposúdeníveci,menoviteaj opotrebe
zastavenia konania v dotknutej časti podľa § 230 CSP z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, z ktorého
dôvodu nárok v tejto časti nemôže vecne preskúmať, teda z uvedeného vplýva, že súd dodržal postup
podľa § 181 ods. 2 CSP. Zástupkyňa žalobkyne v reakcii na predbežné právne posúdenie uviedla, že trvá
napodanejžalobestým,žechcelavedieť,čižalovanázaplatiladane, uvádzala,žepotvrdenieexekútora

nie je potvrdením o splnení dlhu, teda o neexistencii pohľadávky daňového úradu voči žalovanej.

35. Posúdením vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu, teda
ani z tohto pohľadu nebolo možné vyhodnotiť odvolanie žalobkyne inak, ako nespôsobilé k zmenenapadnutého rozhodnutia, keďže sa nepreukázalo jej tvrdenie o tom, že nebola dostatočne zo strany
súdu poučená (v ktorom smere ani nekonkretizovala), ani to, že nemohla realizovať svoje procesné
práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie, keďže podania žalovanej jej nesporne boli doručené,

k týmto bola vyzvaná na vyjadrenie (ktoré svoje právo aj realizovala) a rovnako svoje procesné práva
mohla realizovať a tiež aj realizovala v rozsahu, v akom to považovala za potrebné na pojednávaní dňa
08.02.2017, na ktorom sa osobne zúčastnila.

36. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo

veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, tak odvolací súd uvádza,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ CSP, za súčasného záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k odňatiu možnosti
stranám konať pred súdom, resp. od 01. 06. 2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
ich práva na spravodlivý proces.

37. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie námietky žalobkyne smerujú
tiež proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

38. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkového
stavu vyvodil správny právny záver o existencii zákonnej prekážky neumožňujúcej nárok, ktorý bol
predmetom zastavujúcej časti meritórne preskúmať (§ 230 CSP) a vo zvyšnej časti o nedôvodnosti

uplatneného nároku ( § 451 ods. 1,2 OZ), v dôsledku čoho žalobe v tejto časti nevyhovel a vzhľadom na
úspechžalovanejvspore,azastaveniekonaniazavinenímžalobkynetejtopriznalplnýnároknanáhradu
trov konania (§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou

citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v
podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

39. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia uvádza:

40. Predmetom vecného posudzovania súdom prvej inštancie nad rámec zastavujúcej časti, tak
zostal uplatnený nárok predstavujúci náklady, ktoré musela uhradiť žalobkyňa v súvislosti s vedeným
exekučným konaním, ktorý súd vyhodnotil ako nedôvodný, nezakladajúci ani jeden z právnych dôvodov

vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 OZ.

41. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok

vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné
obohateniebolozískanénaúkoriného.Vposudzovanejvecizvykonanéhodokazovaniavyplývaamedzi
stranami tiež sporným nebolo, že zostatok nároku predstavuje trovy vzniknuté žalobkyni v súvislosti s
vykonávanou exekúciou, podkladom ktorej bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a to rozsudok
OS Trenčín č.k. 7C 353/2002, v zmysle ktorého bola zaviazaná vo vzťahu k žalovanej na vyššie

uvedené plnenie. Keďže žalobkyňa dobrovoľne nesplnila povinnosť stanovenú stále právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím v uvedenej veci, nie je tu existencia žiadneho právneho dôvodu, na základe
ktorého by vznikol na strane žalovanej záväzok vydať žalobkyňou tvrdené bezdôvodné obohatenie,
keďže nešlo o plnenie, ktoré by bolo realizované bez právneho titulu. Keďže teda neboli splnenézákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia v tomto smere na strane žalovanej na úkor
žalobkyne, aj v tejto časti rozhodol súd prvej inštancie správne, keď žalobu zamietol.

43. Keďže z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v celom rozsahu vecne správne (za súčasného záveru o jeho vecnej správnosti tiež v
súvisiacich častiach o trovách konania a vrátení SP), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho

posudzovania.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100% vzhľadom
na jej plný úspech v odvolacom konaní.

45. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).